Teotihuacán - miesto, kde sa ľudia stávajú bohmi

Vyrážame 8:00 ráno z nášho hotela v centre hlavného mesta. V batohu máme pripravenú vodu, klobúk, slnečné okuliare, drobné peniaze na jedlo a suveníry, opaľovací krém a dobrú náladu. Bude horúco! Cesta trvá zhruba hodinu, váš BUBO sprievodca vám neprestajne rozpráva o tejto impozantnej krajine.

Všetky dôležité úvodné informácie sa dozviete počas prvého spoločného presunu naším súkromným klimatizovaným autobusom. Aké bolo Mexiko pred príchodom Španielov? Určite sa dozviete veľa zaujímavých informácii o Aztéckej ríši, ktorej hlavným mestom bol Tenochtitlán (dnešné Mexico City). Viete ktorá bola najstaršia predkolumbovská civilizácia? Čo tu robili Toltékovia? Prečo tak dôležité starobylé mesto zostalo opustené? Všetky otázky si spoločne na zájazde zodpovieme.

Pred 9:00 ráno prichádzame k areálu. Je dôležité prísť čo najskôr. Jednak kvôli veľkému teplo, ktoré okolo obeda zavíta, a taktiež, myslite na to, že tam nebudeme sami – ide o najnavštevovanejšiu mexickú pamiatku. Nemôžeme si nevšimnúť všadeprítomné kaktusy – opuncie.

Opunciu (nopál) začali v Mexiku kultivovať pred 9000 rokmi. V našich podmienkach si zvyčajne spájame sukulenty s okrasnou funkciou, v Mexiku sa konzumujú. Liečivé účinky opuncie sú v Mexiku známe už celé stáročia. Opuncia je bohatá na vitamíny A, B, C, betakarotén, vlákninu, kyselinu listovú, esenciálne aminokyseliny a minerály.

Plody opuncie sa konzumujú čerstvé, ale pripravujú sa z nich aj džúsy, džemy, alkoholické nápoje, smoothies, pridávajú sa do cukroviniek, čajových zmesí a vyrába sa z nich aj sladidlo.

Používa sa ako krmivo pre dobytok, vysádza sa ako živý plot. Dokonca sa z chrobáčika červeca nopálového (Dactylopius coccus), ktorý parazituje na stonkách opuncie, získava farbivo karmín (košenila), ktorý sa používa sa v kozmetických prípravkoch.

Čo sa týka miestnej flóry, tiež si všimneme rastlinku agáve. V Mexiku nájdeme až 285 druhov rastliny agáve. Jednou z nich je tzv. Magey. Vo vnútri tejto rastliny sa nachádza šťava, ktorá sa dá vyextrahovať – štandardne ráno a večer 2 a 2 litre, teda maximálne 4 litre denne cez vydutú tekvicu. V kožených vreciach túto tekutinu nechajú fermentovať 24 hodín a takým spôsobom vzniká nápoj zvaný pulque, ktorý vyrábali už prastarý Indiáni. Ide o najstarší nápoj v mezoamerických kultúrach, akéhosi predchodcu tequily, resp. jemne skvasené pivo.

Z rastlinky miestni dokážu získať aj prírodný papier, ktorý volajú michipote  a používajú ho ako pergamen, na ktorý mohli písať.

Z listu agáve dokážu šikovní Mexičania získať ihlu a niť (ihla je vytvorená ostrou špičkou listu a niť je tvorená vláknom, ktorý sa nachádza vo vnútri listu rastlinky). Ihlu využívali na tetovania, piercingy, šitie kobercov, dečiek, záclon, pončá. Dokonca dokázali vlákno aj zafarbiť pomocou prírodných materiálov, ako lupienky ruže, lístie, kvetiny, ovocie, a podobne.

Prichádzame na parkovisko k bráne číslo 1. Okolo celého areálu je päť brán, teda smer prehliadky je na vás. Tu si kupujeme lístky. Štandardne sa na pyramídy v Mexiku platí 85 pesos a dostanete pekný lístok na pamiatku, keďže všetky pyramídy sú zapísané v kultúrnom dedičstve UNESCO. Vždy máte okrem slovenského BUBO sprievodcu k dispozícii aj miestneho, ktorý sprevádza len v danej archeologickej zóne.

Celý areál je symetricky rozdelený na štyri časti podľa svetových strán sever, juh, východ a západ. Náhoda? Nemyslím. Prastaré predhispánske civilizácie si svoje chrámy stavali podľa rozloženia hviezd na nebi, nebeských telies a svetových strán. Tieto impozantné stavby vás nechajú v nemom úžase, hoci pred tisícmi rokov nepoužívali koleso, a taktiež im nepomáhali ťažné zvieratá, pretože pred príchodom Španielov tu jednoducho neboli.

Celý komplex je rozdelený Cestou mŕtvych (Calzada de los Muertos), ktorá spája dve hlavné námestie: Námestie Mesiaca na severe a Citadela s niekdajším trhoviskom na juhu. Zhruba v polceste sa nachádza Pyramída Slnka – najväčšia pyramída v celom Teotihuacáne, na ktorú sa dá vyšliapnuť hore. Ulicu lemuje množstvo väčších a menších platforiem. Predpokladalo sa, že tieto mini pyramídy boli pôvodne hrobkami, z čoho vznikol aj názov Ulica mŕtvych. Neskôr sa zistilo, že platformy boli využívané na slávnostné účely. Vo všeobecnosti sa na vrcholoch mexických pyramíd nachádzali chrámy a toto platí o všetkých pyramídach v Teotihuacáne.

O tom, kto boli ľudia, ktorí obývali Teotihuacán, aká bola ich samotná kultúra, odkiaľ sem prišli a ako vystavali tieto monumentálne chrámy vieme veľmi málo. Čo vieme, je, že názov Teotihuacán pochádza z jazyka Nahuatl a v preklade znamená mesto bohov alebo tam, kde sa zrodili bohovia. Tento názov mestu dali až Aztékovia, ktorí sem prišli až 700 rokov potom, čo bolo mesto opustené. Impozantné chrámy a pyramídy ich tak ohromili, že sa domnievali, že ich mohli postaviť len Bohovia. Teotihuacán je jedno z najmystickejších a najzáhadnejších miest na svete.

V roku 500 nášho letopočtu to bolo 6. najväčšie mesto na svete a najväčšie náboženské centrum v Južnej Amerike. Je až neuveriteľné ako také významné obchodné a náboženské centrum je zahalené rúškom tajomstva a mystiky.

Celý areál mal v minulosti rozlohu až 25 km². Teotihuacán vznikol z malej dediny okolo roku 100 pred naším letopočtom (možno ako následok erupcie sopky Popocatépetl), postupne sa začal rozrastať vo veľké mestské centrum a rozvíjal sa v klasickom období mezoamerických dejín, ktoré datujeme medzi 1. - 8. storočím nášho letopočtu.

Medzi rokmi 250 – 650 nášho letopočtu sa datuje ako vrchol teotihuacánskej kultúry. Historici sa domnievajú, že tu žilo 100 000 - 150 000 ľudí, niektorí kronikári tvrdia, že to mohlo byť až neuveriteľných 200 000!

Teotihuacán bol v čase svojej slávy najviac obývané mesto v mezoamerike a stál na križovatke obchodných ciest. Rôzne komodity, ako obsidián, nefrit, kakaové bôby, kukurica putovali zo severu sem a z juhu taktiež sem. V tomto okolí sa nachádzajú veľké náleziská obsidiánu, vrátane vzácneho zeleného.

Režim, ktorý riadil Teotihuacán, bol militaristický a výbojný, mali dokonca aj stálu armádu. Pozostatky kostí ľudí ukázali, že bojovníci častokrát pochádzali zo vzdialených častí mezoameriky – Guatemala, Belize a iných častí Mexika.

Ku kultúrnemu rozkvetu patril aj architektonický a umelecký rozvoj. Mesto hýrilo farbami – červenou, zelenou, bielou a modrou. Používali na to vápno, ktoré prírodne zafarbili.

Teotihuacán existoval asi 700 rokov. Predpokladáme, že roku 725 nášho letopočtu mesto zničili kmene Čičimekov, neskôr prevzali vládu nad mestom kmene toltéckeho pôvodu a okolo roku 900 nášho letopočtu bol Teotihuacán už opustený a mesto definitívne spustlo v roku 1000 nášho letopočtu. Nikto netuší, prečo k úpadku došlo. Neexistujú písané záznamy z klasického obdobia, z ktorých by sme sa mohli dozvedieť, čo sa stalo.

Našu prehliadku začíname pri Chráme opereného hada, no pred zahájením prehliadky využijeme toalety (pripravte si 5 pesos) a tí, čo nemajú pokrývku hlavy, môžu si zakúpiť slamený klobúčik. Na parkovisku je častokrát vidieť lietajúcich Indiánov (los Voladores).

Smerujeme ku Chrámu opereného hada a prechádzame priestranným námestím, zvaným Citadela, ktoré slúžilo ako trhovisko, teda miesto, kde sa vymieňali dôležité komodity, a taktiež v rituálnej časti, ktoré zdôrazňujú vyvýšené oltáre. U  neobyčajných stavbách zhromažďovali aj desiatky tisíc ľudí, aby sa zúčastnili na tradičných rituáloch. Na 400 metrov dlhom námestí stálo kedysi až 2 600 budov.

Všimneme si dve pyramídy postavené hneď vedľa seba. Na tej staršej, ku ktorej je vstup zakázaný a môžete ho obdivovať len zboku, všimnite si nádherné reliéfy dvoch najuctievanejších bohov Quetzalcóatla a Tlaloca. Hlavnými uctievanými božstvami v Teotihuacáne bol najvyšší boh Quetzalcóatl (Operený had), Tlaloc (aztécky boh vojny, vody, dažďa a búrky) a Chalchiuhtlicue (Veľká bohyňa vody).

Operený had je symbolom vojny, ľudských obetí, hlavná božská autorita. V mayskej mytológií predstavuje Opereného hada boh Kukulkán. Kult Quetzalcóatla – Opereného hada sa tu objavuje po prvýkrát v mezoamerickej histórii, neskôr hral dôležitú rolu aj v aztéckej, toltéckej a neskoršej mayskej kultúre. O rozšírenie kultu sa postarali Toltékovia. Všetky božstvá sa objavujú na nádherných farebných nástenných maľbách zdobiacich chrámy a paláce.

Legenda vraví, že Quetzalcóatl učil svoj ľud, ako z plodov kakaovníka pripravovať nápoj zvaný Tchocoatl a ako rastlinu šľachtiť. Dal tak ľudstvu kakaové bôby a čokoládu. Dá sa vyjsť na vrchol mladšej z dvojice pyramíd, z ktorej sa vám naskytne fantastický pohľad na Quetzalcóatlovu pyramídu.

Prechádzame popri miestnych predajcoch ku Ceste mŕtvych. Kúpite si u nich krásne farebné suveníry – aztécke kalendáre, masky, obsidiánové a strieborné výrobky, talizmany a rôzne ručne vyrezávané výrobky, posvätné zvieratá, a podobne?

Cesta mŕtvych, ktorá je dlhá 2 kilometre a široká 40 metrov, bola kedysi širokou hlavnou tepnou mesta symetricky lemovaná chrámami, palácmi a obytnými budovami. Bolo tu postavených asi sto náboženských budov. Na jej konci je vystavaná Pyramída Mesiaca, ktorá sa majestátne týči pred posvätnou horou Cerro Gordo. Podľa mnohých historikov bola kedysi ešte dlhšia a siahala ďalej až k horám.

Prechádzame popri rieke Rio San Juan a ukazujeme si, ako kedysi odklonili prirodzený tok tejto rieky, tak aby odpovedala šachovnicovému plánu mesta, presne usporiadaného do štvorcov s rozlohou 25 km². Po stranách sa nachádzali plošiny, ktoré okrem toho, že k nej umožňovali prístup, fungovali ako účinný odvodňovací systém, ktorý odvodňoval budovy po oboch stranách, tak aby neboli zatopené.

Ďalej ideme popri obytných domoch. Spoločnosť bola hierarchicky rozdelená – na vrchole spoločenskej pyramídy pôsobili vládcovia a kňazi, pod nimi figurovali matematici, bojovníci, astronómovia, poľnohospodári a na spodku pyramídy boli sluhovia či otroci. Chudobní obyvatelia bývali ďaleko od centra mesta, pričom bohatá šľachta v blízkosti Cesty mŕtvych. 

Pyramída Slnka je tretia najväčšia pyramída na svete, na ktorú sa dá vyjsť hore. Rozhodne odporúčame vyjsť na jej vrchol, ktorý sa týči vo výške 65 metrov, odkiaľ sa vám naskytne jedinečný pohľad na celý areál aj Mexické údolie. Aby ste sa dostali na jej vrchol, je treba zdolať 248 schodov, no nezabudnite, že sa nachádzame v náhornej plošine v nadmorskej výške 2 200 m n. m.

Historici sa domnievajú, že pyramídu stavali 134 rokov a pracovalo na nej 12 000 - 14 000 ľudí. Na vrchole bol kedysi chrám, ktorý bol neskôr zničený. Slnečná pyramída bola údajne postavená na mieste jaskyne s podzemným prameňom, čo symbolizovalo plodnosť a úrodu.

Vo vnútri pyramídy sa nachádza tunel (prístupný len pre archeológov). Jaskyne mali v mezoamerickom náboženstve zásadný význam. Bol to vstup, z ktorých na svet vychádzali bohovia, predkovia a symbolizovali tiež bránu do podsvetia, do sveta démonov a iných mocných bytostí.

Podzemie slúžilo k rôznym ezoterickým obradom, vrátane ľudských obetí a pohrebov. Pravdivosť dokazujú pozostatky kostí vysoko postavených ľudí. Teotihuakánci pri pochovávaní prikladali masky zo vzácnych materiálov na tvár urodzených ľudí a zosnulých obložili šperkami. Jaskyňa, ktorá sa nachádza vo vnútri pyramídy obsahuje štyri pohrebné komory, čo mohlo predstavovať štyri časti mezoamerického kozmu.

Pri stavbe pyramíd, chrámov a k dláždeniu ciest mesta používali kameň. Celá plocha mesta bola vydláždená kameňom, a to hneď niekoľkokrát. Jadro pyramíd bolo tvorené z tehly z nepálenej hliny. Zároveň boli budovy omietnuté vápennou omietkou, takisto aj podlahy.

Charakteristickými architektonickými znakmi využívanými v ceremoniálnych účeloch bol netradičný štýl označovaný ako talud-tablero. Ide o striedavé využívanie šikmých zvislých (talud) a kolmých vodorovných stien (tablero), oddelených vystupujúcimi rímsami, častokrát dekoratívne zdobená.

Mesačná pyramída bola vybudovaná v niekoľkých fázach, tá prvá pochádza ešte z 2. storočia pred naším letopočtom a ide o najstarší monument v Teotihuacáne. Pyramída kopíruje tvar hory Cerro Gordo (Tučná hora) za ňou.

Táto pyramída je druhá najväčšia pozostáva z niekoľkých navrstvených pyramíd. Na jej 43 metrov vysokom vrchole stála kedysi obrovská socha bohyne dažďa Chalchihuitilicue, ktorá vážila úctyhodných 22 ton. Nevie sa presne, ako ju dostali na vrchol pyramídy. Neskôr ju vykopali vedľa pyramídy, z ktorej zrejme spadla alebo ju zhodili. Obsahuje tiež niekoľko pohrebných komôr a predpokladá sa, že bola zasvätená Veľkej bohyni.

Originálnu podobizeň môžete objavovať v archeologickom múzeu v hlavnom meste. Dnes sa dá vystúpiť len do polovice pyramídy, no výstup nie je náročný a naskytne sa vám výhľad na ikonickú Slnečnú pyramídu a Cestu mŕtvych. 

Poslednou spoločnou zastávkou pred voľným rozchodom je Templo de Quetzalpapalótl - Quetzalpapalotlov palác je pomenovaný podľa mýtickej bytosti menom Quetzalpapalotl (operený motýľ), ktorý je vyobrazený na reliéfoch stĺpov paláca. Ide o najelegantnejšiu ukážku architektúry v Teotihuacáne a nájdete tu slušne zachované maľby, ktoré nám pomáhajú pochopiť spôsob dekorácií domov v tomto starobylom meste. Domnievame sa, že palác obývala nobilita – mohlo ísť o vládnucu rodinu, veľkňazov či vysokú šľachtu.

Napravo od tohto chrámu sa nachádzajú toalety, a keď budete pokračovať uličkou lemujúcou obchodíky so suvenírmi, prídete na parkovisko k bráne číslo 3.

Po spoločnej prehliadke je voľný čas na individuálny výstup na pyramídy, fotenie a nákup suvenírov. Celé doobedie strávime dôkladnou prehliadkou týchto impozantných pyramíd. Na parkovisku pri bráne číslo 3 nás už čaká autobus a odtiaľ spoločne odchádzame na obed. Ochutnáte šalát z kaktusových listov alebo kaktusový likér z plodov opuncie? Čo tak vyprážané bravčové ušká alebo kuracie mäso s čokoládovou omáčkou? Ako predjedlo dostanete teplé kukuričné placičky s pikantnou salsou a limetkou. Na osvieženie si dajte pivko El Sol, Victoria alebo Modelo. Alebo hneď tequilu s limetkou. V okolí komplexu je množstvo reštaurácii s tradičným mexickým pokrmom. Viva México!