Kjongdžu – tisícročné hlavné mesto Kórey

Kráľovstvo Silla

Bolo kráľovstvo Silla silné? Malá slovná hračka na úvod, ale (trochu preskočím) bolo!. História Kórey by bola témou na osobitný, siahodlhý blog. My si však chceme len v krátkosti priblížiť obdobia, ktoré sú previazané s mestom Kjongdžu. K tomu potrebujeme v krátkosti načrtnúť aj ostatné historické obdobia.

Prvé kráľovstvo, ktoré nájdeme v historických spisoch, nieslo názov Gojoseon. Toto kráľovstvo údajne vzniklo v roku 2333 pred n. l., keď ho založil kráľ Dangun. Jeho hlavné mesto bolo v dnešnom severokórejskom Pchjongjangu. O kráľovstve Gojoseon hovoríme ako o prvej pokročilejšej a sofistikovanej civilizácii, ktorá žila na kórejskom polostrove. Jej existenciu vnímala aj staroveká Čína. Tá sa tomuto prvému kráľovstvu stala osudnou, keď v roku 108 pred n. l. pod vedením dynastie Han dobyla vtedajšie kráľovstvo.

Od roku 57 pred n. l. hovoríme o období troch kráľovstiev, kedy sa územie Kórey rozdelilo na tri časti: Goguryeo, Baekje a Silla. Goguryeo bolo z týchto troch vojensky najsilnejšie, a preto aj ovládalo približne 80 % vtedajšieho kórejského územia. Bolo však v konflikte s čínskymi dynastiami Sui a Tang. Toto bol eventuálne dôvod, prečo aj Goguryeo padlo. Interné konflikty, mocenské vákuá po úmrtiach kráľov a neustály nátlak zo strany Číny spôsobili, že kráľovstvo neskôr zaniklo.

Baekje bolo námornou mocnosťou v celom regióne, preto mu prischla prezývka „Féničania východnej Ázie“. Vďaka týmto schopnostiam pomohlo toto kráľovstvo pri rozširovaní budhizmu v regióne.

Silla bola pôvodne najmenším a najslabším z troch kráľovstiev. Ovládala juhovýchodnú časť Kórejského polostrova. Na území tohto kráľovstva zaznamenali veľký vplyv severných nomádskych kmeňov, ale napríklad aj Peržanov.

Zlatý vek Kórey

Silla pôvodne neudržiavala žiadne, respektíve len slabé vzťahy s Čínou. To sa však zmenilo o niekoľko storočí neskôr, počas ktorých prechovávala veľmi dobré diplomatické vzťahy s dynastiou Tang. Táto diplomatická aliancia prerástla aj do vojenskej a spojené jednotky dokázali poraziť (a neskôr aj absorbovať) ostatné kráľovstvá a vytvoriť jedno veľké, známe aj ako „spojená Silla“.

Toto obdobie sa označuje aj ako Zlatý vek Kórey. Prebiehal obchod medzi Sillou a Abbásovským kalifátom, postavili sa významné budhistické miesta ako Bulguksa alebo Seokguram. Prosperoval aj námorný obchod medzi Kóreou, Čínou a Japonskom. Hlavným mestom sa stalo práve Kjongdžu, ktoré bolo vtedy štvrtým najľudnatejším mestom sveta. Kráľovstvo však po interných konfliktoch a 992 rokoch vládnutia padlo a bolo vystriedané dynastiou Goryeo.

Počas vlády dynastie Goryeo posilnil budhistický vplyv v celom okolí krajiny, bola vytvorená Tripitaka Koreana, kolekcia viac ako 6 500 budhistických kníh a 81 000 strán. Dynastia Goryeo však v 13. storočí čelila mongolskej invázii, ktorá oslabila pozíciu lídrov. Toto eventuálne prispelo ku koncu dynastie, ktorá padla v roku 1392 a vystriedala ju dynastia Joseon.

Joseon vládla od roku 1392 až po rok 1910. V 15. storočí zaviedla kórejský písací systém Hangul, ktorý sa používa dodnes a je označovaný ako najjednoduchší písací systém na svete. Krajina pokročila v poľnohospodárstve, ekonomike aj technológiách.

Japonské anektácie

Vzostup Kórey bol však zabrzdený japonskou inváziou v roku 1592, ktorú viedol Toyotomi Hideyoshi. Japonci si spravili z Kórey svoj cieľ aj druhýkrát v roku 1910, keď ju anektovali.

Kórea bola v pozícii anektovaného štátu až do ukončenia 2. svetovej vojny v roku 1945, v ktorej stálo Japonsko na strane porazených. Stať o tom, ako USA zhodili bomby na Hirošimu a Nagasaki, určite poznáte.

Kórea bola rozdelená na dve časti – sever a juh, kde proti sebe stáli dve sféry vplyvu. Na juhu to boli USA a na severe Sovietsky zväz a neskôr aj Čína. Studená vojna prispela ku konfliktu známemu ako Kórejská vojna, ktorá trvala od roku 1950 po rok 1953 a skončila sa definitívnym rozdelením Kórey na dve časti, ktoré sú dnes oddelené demilitarizovanou zónou.

Južná Kórea si prešla aj po svojom vzniku náročnejšími desaťročiami, dnes je z nej však jedna z najmodernejších a najtolerantnejších krajín sveta. Vytvorila taktiež veľmi vhodné prostredie pre turistov, ktorí môžu obdivovať históriu týchto dvoch krajín, napríklad aj v meste Kjongdžu.

Poďme ale k samotnej prehliadke Kjongdžu. S BUBO sa dostanete do tohto nádherného historického mesta po prehliadke južného prístavu Busan. Cesta sem trvá približne hodinu a pol. Našou prvou zastávkou je tu rovno najatraktívnejšia pamiatka Kjongdžu.

Chrám Bulguksa by sa dal právom označiť za najväčšiu atrakciu celého mesta a okolia. Prvý chrám tu postavili vraj už v roku 528, no jeho aktuálna verzia, ktorú môžeme navštíviť, tu stojí od roku 774. Počas histórie ho niekoľkokrát zrenovovali, či už počas dynastie Goryeo alebo Joseon, keď bol značne poškodený počas japonskej invázie na konci 16. storočia. Poslednou veľkou rekonštrukciou prešiel v roku 1973 na príkaz prezidenta menom Park Chung Hee.

Čo je na tomto chráme také zaujímavé? Jednak jeho vek a tiež to, že tu nájdeme aj šesť národných pokladov. Ide o kolekciu viacerých kultúrne a historicky významných budov, artefaktov a podobne. Zoznam dnes obsahuje 336 položiek, pričom práve šesť z tých najskôr zaradených môžeme pozorovať na jednom mieste, a to je chrám Bulguksa.

Štyri mosty

Do chrámu vchádzame vstupnou bránou, ktorá sa nám objaví po krátkej prechádzke parkom. Po zopár minútach sa ocitáme pred chrámom samotným a pozeráme sa na prvé dva z pokladov. Prvými sú Yeonhwagyo a Chilbogyo, v preklade Most lotosového kvetu a Most siedmich pokladov.

Predstavte si jedno veľké schodisko rozdelené na dve časti, ktorým sa dalo vstúpiť do jedného z hlavných vchodov chrámu. Most sa však nazýva aj preto, lebo sa považuje za prepojenie pozemského sveta s nadpozemským.

Ďalšími pokladmi sú Cheongungyo a Baegungyo - Most modrého oblaku a Most bieleho oblaku. Ďalšie veľké schodisko tu vybudovali pravdepodobne okolo roku 750. Ním by sme sa v minulosti dostali do chrámu cez hlavný vchod.

Dve pagody

My na nádvorie chrámu prídeme bočným vchodom, keď vyjdeme po malom kopčeku. Na ňom sa nám otvorí pohľad na dva azda najvýznamnejšie poklady, ktoré sa tu nachádzajú - kamenné pagody Dabotap a Seokgatap. Napriek tomu, že obe pagody postavili v tom istom období, sú veľmi odlišné.

Seokgatap je postavená v jednoduchšom štýle, na dvojposchodovom podloží nájdeme tri poschodia pagody samotnej. Tieto tri poschodia sú postavené v pomere 4:3:2, čo dodáva k celkovej symetrii tejto pagody. Na nej nenájdeme žiadne nápisy ani rytiny. Seokgatap je kontrastom svojej „sesterskej“ pagody Dabotap, ktorá je dizajnovo oveľa komplikovanejšia.

Dabotap je postavená na veľkom kameni, zo štyroch strán vidíme štyri schodiská. Tie vedú pod malú striešku, ktorá drží hlavné „telo“ pagody. Strieška je podopretá štyrmi stĺpmi. Hlavné telo pagody podporuje ďalšiu, tentokrát osemuholníkovú striešku, z ktorej vychádza osem stĺpikov v tvare bambusu, ktoré na sebe držia lotosový kvet. Z tohto kvetu vychádza ďalších 8 stĺpikov, ktoré podporujú tretiu strechu.

Vďaka tomuto dosahuje pagoda výšku viac ako 10 metrov. Každé zo štyroch schodísk bolo chránené sochami leva, dnes už však ostala iba jedna. Tento komplikovaný dizajn je v kontraste s jednoduchým dizajnom Seokgatap, čo má symbolizovať Budhu minulosti a Budhu prítomnosti - komplikovanosť a jednoduchosť, femininitu a maskulinitu, alebo aj pozemskosť a nadpozemskosť.

Krásne sochy Budhov

Posledné dva národné poklady, ktoré nájdeme v areáli chrámu, sú sochy Budhov. Prvá je sediaca bronzová socha Budhu Vairocana. Je 177 centimetrov vysoká a odhaduje sa, že pochádza z 9. storočia. Ďalšia socha Budhu je Amitabha. Táto bronzová socha sediaceho Budhu je vysoká 166 centimetrov. Obe sochy sú výkladnou skriňou náboženskej architektúry počas obdobia kráľovstva Silla.

Okrem toho sa v chráme nachádza hlavná svätyňa hostiaca tri sochy Budhu, takisto tu nájdeme viacero menších svätýň a dnes aj obchod so suvenírmi. Chrám sa dnes nachádza mimo centra mesta, preto je areál obklopený zo všetkých strán lesom a stromami. V roku 1995 chrám zaradili do svetového dedičstva UNESCO spolu s jaskyňou Seokguram, ktorá sa nachádza neďaleko a bude našou ďalšou zastávkou.

Jaskyňa je od chrámu Bulguksa vzdialená iba asi tri kilometre, autom či busom však táto cesta trvá niečo vyše 20 minút. Treba sa totiž dostať do nadmorskej výšky 750 metrov, v ktorej sa jaskyňa nachádza. Celé toto nábožensky významné miesto evidujú ako ďalší národný poklad. To znamená, že ak si spojíte návštevu chrámu Bulguksa s jaskyňou Seokguram, máte možnosť vidieť až sedem národných pokladov Kórey v krátkom časovom intervale.

Po príchode na parkovisko nás čaká asi 20-minútová prechádza lesom k jaskyni samotnej. Dostaneme sa sem veľmi príjemnou lesnou cestičkou. Keď prídeme na malé nádvorie, musíme vyjsť niekoľko desiatok schodov, aby sme sa dostali k jaskyni samotnej. Tá je dnes chránená malou vstupnou budovou, v ktorej sa nachádza veľké sklo. Jaskyňu teda obdivujeme len spoza tohto skla. Je to kvôli ochrane tohto významného miesta. Jaskyňu je taktiež zakázané fotiť.

Čím je Seokguram taká významná? Svojou architektúrou. Skladá sa z troch častí – obdĺžniková predsieň, úzky koridor, ktorý vedie do (tretej) hlavnej - kruhovej časti. V nej sa nachádza 3,5 metra vysoká socha Budhu, ktorý sedí na prekrížených nohách. Predpokladá sa, že táto socha je vyobrazením Budhu Shakyamuni. Na stene za sochou sa nachádza vytvorená svätožiara z kameňa, ktorá síce nie je so sochou prepojená, no keď sa návštevník pozrie na sochu spredu, pôsobí to dojmom, ako keby mala svätožiaru.

Okrem veľkej sochy Budhu sa v hlavnej kruhovej časti jaskyne nachádzajú tri sochy Boddhisatvov, desať sôch žiakov a dve sochy hinduistických bohov - Brahma a Indra. Ďalšie sochy by sme našli lemovať dlhý koridor, ktorý vedie do hlavnej časti jaskyne. V predsieni nájdeme sochy štyroch nebeských kráľov, ktorí strážia vstup do jaskyne. Celkovo je tu až 40 rôznych sôch a vyobrazení, z ktorých sú všetky vytvorené za pomoci žuly.

Jaskyňa vznikla v tom istom čase ako dnešná podoba chrámu Bulguksa, čiže okolo roku 774. Za jej vytvorením stojí Kim Daesong, jeden z hlavných ministrov daného obdobia kráľovstva Silla. Dal rozkaz aj na prebudovanie chrámu Bulguksa. V minulosti podnikali mnísi spirituálnu cestu od chrámu Bulguksa až k jaskyni Seokguram, ktorá mala byť synonymom cesty k osvieteniu. Za dobrej viditeľnosti vidno od jaskyne východné (Japonské) more, preto sa jaskyňa stala obľúbeným miestom, odkiaľ veriaci pozorujú východ slnka.

Po výdatnej prehliadke týchto svätostánkov každému vyhladne, preto bude našou ďalšou zastávkou obed. Neďaleko chrámu Bulguksa sa nachádza komplex viacerých reštaurácií, z ktorých si my vyberieme reštauráciu 울산식당 (reštaurácia Ulsan).

V tejto reštaurácií si môžete dať typické kórejské pokrmy. Mojím odporúčaním je tteokgalbi (čítaj tokalbi). Toto jedlo je de facto kórejská fašírka, je však vyrobená z mletých hovädzích rebier. K nej podávajú rôzne druhy zeleniny (ako je už v Kórei zvykom), každú v malej miske osobitne. Ako dezert tu môžete ochutnať dotori-muk, želé zo žaluďového škrobu. Ide o veľmi sýte jedlo s nesmierne nízkym obsahom kalórií. Jeho chuť je veľmi neutrálna a v Kórei sa toto jedlo podáva väčšinou pre hostí.

Na dobrú kávu nezájdeme ďaleko. Asi dve minúty peši od našej obedovej reštaurácie sa nachádza kaviareň Green Jeongwon, kde si okrem chutnej kávy môžeme vybrať z niekoľkých druhov koláčov. Na stene tejto kaviarne nás privíta aj malá slovenská vlajka.

V centre mesta nájdeme hrobkový komplex Daereungwon, známy aj ako park Tumuli. Tumulus znamená v latinčine „malý kopec“. Celkovo sa tu nachádza až 23 takýchto kopcov, ktoré slúžia ako hrobky pre kráľov a iné významné osobnosti z obdobia Silla. Pomedzi tieto hrobky vedie chodník, ktorý nás dovedie až k hrobke Cheonmachong. Táto hrobka je jediná zo všetkých otvorená pre verejnosť, preto sa do nej pôjdeme pozrieť.

Priemer hrobky je 47 metrov, jej obvod je 157 metrov a výška 12,7 metra. Vnútri sa nachádza drevená komnata, ktorá bola zasypaná veľkou kopou zeminy. Rovnakým spôsobom vytvorili všetky hrobky v komplexe.

Objavili tu približne 11 500 artefaktov, medzi ktorými vynikajú najmä zlaté kráľovské koruny. Tie sú zdobené rôznymi drahokamami, napríklad jadeitom, čo pridáva na ich hodnote. Najvýznamnejšiu z týchto koruniek dokonca povýšili na úroveň národného pokladu.

V hrobke objavili aj maľbu cheonma, kórejského lietajúceho koňa. Tento kôň mal osem nôh a na každej z nich krídlo, čo z neho robilo posvätné zviera. Kone mali počas starovekých kórejských kráľovstiev dôležitú úlohu a ich pozostatky sa dokonca našli aj v kráľovských hrobkách.

Ďalšia významná hrobka v komplexe, a zároveň vôbec najväčšia, je Hwangnamdaechong. Dvojhrobka pochádza približne z polovice 5. storočia a odhaduje sa, že je v nej pochovaný jeden z kráľov vtedajšieho kráľovstva: Naemul, Silseong alebo Nulji. Našli sa tu aj ženské rakvy, ktoré obsahovali viac šperkov a pokladov než tie mužské, čo dokazuje, že ženy v tomto období mali vysoké spoločenské postavenie.

Neďaleko od parku Tumuli sa nachádza observatórium Cheomseongdae. Toto observatórium sa označuje ako najstaršie v Ázii, ak nie aj na svete.

Postavili ho podľa vzoru Jeomseongdae, observatória v kráľovstve Baekje, ktoré sa však nezachovalo. Observatórium v meste Kjongdžu má výšku 9,17 metra a jeho základ tvoria 12 obdĺžnikových kameňov. Tie symbolizujú 12 mesiacov v kalendárnom roku.

Našou poslednou zastávkou v bývalom hlavnom meste Kjongdžu bude palác Donggung a jazierko Wolji. Tento umelo vybudovaný rybník vytvorili v roku 674 na príkaz kráľa Munmu. Palác údajne stál už predtým a slúžil na sekundárne účely, čo znamená, že ho obýval najmä princ. Konali sa tu tiež rôzne oslavy, bankety a vítali v ňom dôležitých hostí.

Rybník vykopali pri príležitosti zjednotenia troch kráľovstiev do jedného. Vedľa rybníka zase vznikol pahorok s 12 vŕškami, okolo rybníka sa vysadil veľký počet stromov a vzácnych kvetov a chovali sa tu aj nezvyčajné druhy vtáctva. Neskôr, počas 9. storočia, sa v paláci stretli predstavitelia hlavného kráľovstva Silla a menšieho kráľovstva Goryeo, aby diskutovali o napadnutí kráľom menom Gyeon Hwon z Baekje. Ten neskôr zapríčinil pád kráľovstva Silla.

Po páde kráľovstva Silla upadol rybník aj palác do zabudnutia. Jedinými obyvateľmi boli kačky a husi, preto miestu prischol názov Anapji. „An“ je označenie pre divé husi a „ap“ pre kačky. V 70. rokoch minulého storočia sa však začalo s renováciou, a v 80. rokoch sa našli historické zdroje, ktoré hovorili o rybníku s názvom Wolji, čo znamená „rybník, ktorý odráža jas Mesiaca“.

Pri renovačných prácach v okolí bývalého paláca a rybníka sa našlo približne 33 000 rôznych artefaktov vrátane šperkov, zbraní a bronzových sôch Budhu. Palác dnes zostáva významnou pamiatkou v centre mesta Kjongdžu, ktorá stojí za návštevu najmä za tmy, keď je breh rybníka osvetlený. A toto je ideálny tip, ako stráviť večer v Kjongdžu.

1. Chrám Bulguksa – jeden z najvýznamnejších budhistických chrámov v celej Kórei, hostí až šesť národných pokladov.
2. Jaskyňa Seokguram – ďalšie významné budhistické miesto, ktoré sa navštevuje spoločne s chrámom Bulguksa, oba boli vybudované v 8. storočí.
3. Park Tumuli – park v centre mesta, v ktorom nájdeme 23 kopcovitých hrobiek bývalých kráľov a vysoko postavených ľudí.
4. Hrobka Cheonmachong – jediná hrobka prístupná verejnosti zobrazuje spôsob, akým sa počas kráľovstva Silla pochovávali králi.
5. Tteokgalbi – kórejské „fašírky“ z hovädzích rebier podávané s niekoľkými druhmi zeleniny.
6. Rybník Wolji – umelo vybudovaný rybník, ktorý bol v 70. rokoch rekonštruovaný, dnes ponúka priestor na peknú prechádzku popri vode pomedzi malý les.
7. Observatórium – pravdepodobne najstaršie observatórium na svete zobrazuje pokročilosť technológií, ktoré ovládali v kráľovstve Silla.
8. Palác Dongung – jeden z bývalých vedľajších palácov, kde žili princovia a hostili sa významné návštevy.
9. Kaviareň Green Jeongwon – priestor dať si výbornú kávu a tradičné dezerty iba niekoľko minút peši od chrámu Bulguksa.
10. Jazero Bomunho – väčšie jazero pri luxusnom hoteli, v ktorom bývame, ponúka priestor na oddych a prechádzky počas celého roka.

Mnohí o Kjongdžu stále nevedia, a tak ostáva pomerne nedotknutým klenotom Južnej Kórey. Tú v BUBO navštevujeme už od roku 2004 a poznáme tie najkrajšie miesta, ktoré by ste nemali obísť. Medzi ne patrí určite aj Kjongdžu. Pokiaľ sa sem vydáte, uvidíte jednu z najkrajších (historických) tvárí Južnej Kórey a určite to neoľutujete.