Kuba - tance Ostrova slobody

Kto vkročí na územie tohto ostrova, nemôže si ho nezamilovať a potom doma potajme nesnívať, ako sa vrátiť späť. V ušiach vám budú znieť tie najrozmanitejšie tóny hudby a až potom pochopíte, že bez nej by Kubánci neboli tým čím sú. Hudba je to zázračné „afrodiziakum“, ktoré spôsobuje neustály úsmev na perách. Hudba je to, čo pocítite, keď zavriete oči a spomeniete si na Kubu. Hudba je neoddeliteľná súčasť každodenného života. 

O hudbe z predkolumbovských čias vieme veľmi málo, a preto sa začínajú dejiny hudby až príchodom Španielov. Vôbec prvý veľavážený hudobník bol jeden z prvých mesticov vôbec, Miguel Velázquez, potomok známej to vládnucej rodiny Velazquezovcov. V jeho žilách sa miešala pôvodná krv Indiánov a španielskych dobyvateľov. Mladý talent poslaný v roku 1540 na štúdiá hudby do Španielska, o ktorom sa hovorilo, že je „mladúch vekom, starec hudobným poznaním“ Ešte veľa vody muselo pretiecť kubánskymi riekami, aby sa hudba dostala do dnešnej podoby. Od začiatkov hlavne orgánových skladieb v XVI. storočí až po dnešné vlniace sa rytmy „hriešnych“ tancov ako salsa, punto, son, danzón, mambo, bolero, cha-cha-cha, guajira, guaracha, pachanga, pilón, simale, mongoles, merengue, bachata, reggaeton...

Tanec v krvi. Foto: Katarína Líšková - BUBO

Myslím, že na Kube je toľko druhov tanca ako rôznorodosti samotných Kubáncov. Kde inde môžete stretnúť tmavého s modrými očami, nízkeho s africkými črtami, ryšavého s kakaovou pokožkou, belocha s hustejšími čiernymi kučerami ako nejaký stredoafričan? A presne takáto je aj hudba. Kubánska hudba je jednoducho zmiešanina len toho najlepšieho čo na ostrove majú. Momentálne, je však asi najviac v kurze salsa. Tito Puente, jeden z najznámejších predstaviteľov latin jazzu a salsy povedal, keď sa ho pýtali, akoby najlepšie definoval salsu: „ja som hudobník, nie kuchár“. Táto humorná odpoveď sa zapísala do dejín hudby veľkými písmenami. Slovo salsa pochádza totiž zo španielskeho slova, ktoré znamená omáčka, príchuť, alebo nejaká zmiešanina niečoho, čo sa bude pridávať do jedla a takáto je presne salsa, trochu pikantná po svojom otcovi, kubánskom son, vyzývavá po svojej mame rumbe, invenčná po svojom bratovi latin jazz, kubánska po svojom bratrancovi mambo a tanečná po svojej sesternici cha-cha-cha. 

Hovorí sa, že moderná salsa začala vznikať niekedy koncom šesťdesiatych rokov, niekde na uliciach New Yorku, v štvrti Harlem. Tancovalo sa výlučne na uliciach a o jej vznik sa pričinili hlavne portorikánski emigranti. Salsa vznikla neplánovane, miešaním rôznych hudobných štýlov, žánrov, typov nástrojov (a doposiaľ jedným z hlavných prvkov sú dve drevené paličky zvané claves). Takýto polotovar sa stal veľmi populárny a rozšíril sa aj na územie Miami, kde sa to hemžilo Kubáncami. Miami, konkrétne na známej to ulici Calle 8 to len tak prúdilo ľuďmi rôznych národností a tak sa stalo, že dokonca sa salsa stala populárnou aj v Japonsku, kde ju v osemdesiatych rokoch „priviezli“ v batohoch peruánski emigranti. Salsa samozrejme putovala aj do Európy a do zvyšku krajín Amerického kontinentu, hlavne však do Puerto Rico, Venezuely, Panamy a Kolumbie (kde jej hlavným miestom rozkvetu bolo mesto Baranquillas... a že odkiaľ vie Shakira tak vrtieť bokmi)... totižto základom salsy je akési jemné, vyzývavé vlnenie v páse, bez toho, aby sa zvyšok tela hýbal. No ale to už treba vidieť na vlastné oči, pretože Kuba je unikátna. Kuba sa dá celá pretancovať a parketovými levmi sa stávajú aj tí, ktorých by na Slovensku len ťažko niekto dostal z ich vyhriatej stoličky. Možno to má za vinu aj lahodný kubánsky rum... no jednoducho túto jedinečnú kombináciu si treba dopriať priamo na Ostrove Slobody!