Cienfuegos - kúsok Kuby, ktorý ovplyvnili Francúzi

Francúzsky vplyv má svoje začiatky už v období koloniálnej expanzie, aj keď táto časť sveta bola prevažne ovplyvnená Španielskom a Portugalskom, Francúzsko sa dokázalo zapísať do histórie Latinskej Ameriky rôznymi spôsobmi. V súčasnosti jej prítomnosť môžeme pocítiť hlavne v architektúre, umení a literatúre. Aj niektoré mestá si zachovali charakteristickú eleganciu a urbanizmus ešte z čias ich francúzskej slávy.

Keďže Francúzsko nemalo v Latinskej Amerike rozsiahle kolónie ako jeho rivali, snažilo sa usídliť na viacerých miestach. Najvýznamnejším územím bolo Francúzska Guyana na severovýchode Južnej Ameriky, ktorá dodnes zostáva francúzskym zámorským departementom. Francúzsko sa tiež pokúšalo o dobytie iných území, bohužiaľ ich vplyv bol limitovaný politickou a vojenskou konkurenciou iných kolónií.

Zároveň francúzske zóny v Karibiku ako Haiti a Martinik, slúžili ako základne pre obchod, kultúrnu výmenu a šírenie francúzskeho vplyvu. Haiti, kde prebehla prvá úspešná revolúcia otrokov vedúca k vytvoreniu nezávislého štátu v roku 1804, zohralo významnú úlohu aj v rámci regionálneho geopolitického usporiadania. 

Taktiež na politické hnutia v Latinskej Amerike mala obrovský vplyv francúzska revolúcia z roku 1789 a francúzske osvietenstvo. Ich ideály, hodnoty slobody, rovnosti a bratstva inšpirovali miestne elity a revolucionárov, ktorí bojovali za oslobodenie sa od koloniálnych mocností.

Migrácia v 19. storočí počas nepokojov zapríčinila nárast francúzskej vrstvy v Latinskej Amerike. Medzi najznámejšie príklady patrí práve Cienfuegos na Kube, známe ako La Perla Del Sur (Perla juhu). Toto mesto bolo kolóniou osadníkov z Bordeaux a Louisiany.

Napoleonské vojny (1803 – 1815) zasiahli nielen štáty, ale aj jednotlivcov. Mnohí Francúzi zo stredných a vyšších vrstiev sa ocitli v ohrození. Chaos v 19. storočí zasahoval všetky oblasti života. Šľachta, bohatí obchodníci a podnikatelia, ktorí často sympatizovali s monarchiou, sa stali terčom nových režimov. Politické nepokoje, ekonomická nestabilita a strach zo straty privilégií ich donútili hľadať nový začiatok mimo Európy. Toto historické obdobie sa nazýva aj „Útek zo starého sveta“.

Neskoršie revolúcie v rokoch 1830 a 1848 ďalej destabilizovali krajinu a mnohým sa zdalo, že Francúzsko už viac neposkytuje záruku bezpečia či prosperity. Niektorí zamierili do Severnej Ameriky, zatiaľ, čo iní si vybrali francúzske kolónie v Karibiku, Afrike či Južnej Amerike. Kuba, ktorá bola v tom čase pod španielskou vládou, predstavovala atraktívnu možnosť.

Poloha Kuby a historické okolnosti na tomto ostrove, vytvorili príležitosť pre francúzske kolónie v území. Aj keď nikdy neovládali tento ostrov priamo, dobre chápali jeho význam. Bolo to miesto, kde sa spájal obchod medzi Európou a Severnou či Latinskou Amerikou. To bol dôvod, prečo sa zamerali na ekonomické a kultúrne rozširovanie v regióne, využívali prítomnosť svojich obchodných partnerov, diplomatov, ale aj jednoduchých osadníkov. Kuba slúžila ako dôležitý uzol pre francúzsky obchod s kľúčovými komoditami v 18. a 19. storočí. 

Po revolúcii na Haiti v rokoch 1791 až 1804, ktorá vyústila do nezávislosti bývalej francúzskej kolónie mnoho francúzskych osadníkov, plantážnikov a obchodníkov utieklo na Kubu. So sebou priniesli aj svoje odborné znalosti v oblasti poľnohospodárstva, zavádzali moderné metódy pestovania a spracovania cukrovej trstiny, čím zvýšili efektivitu produkcie a miestny obchod čoskoro nadviazal spojenie so svetovými trhmi, pričom Francúzsko patrilo medzi hlavné exportné destinácie. Tento obchodný úspech priniesol na Kubu prosperitu, ktorá sa odrazila na architektúre, vzdelávaní a spoločenskom živote.

V 19. storočí móda, literatúra a hudba našli na ostrove úrodnú pôdu najmä medzi mestskou elitou, ktorá obdivovala parížsku sofistikovanosť. Mnoho kubánskych umelcov a intelektuálov čerpalo inšpiráciu z francúzskej kultúry. Tento vplyv možno vidieť napríklad v literárnych dielach kubánskych autorov José Martí a Dulce María Loynaz. Vo svojej tvorbe prejavovali nežnú lyrickosť a sebaspytovanie.

Okrem toho, Francúzsko ovplyvnilo aj kubánsku hudbu a tanec, napríklad zavedením kontradansy, ktorá sa neskôr vyvinula do štýlov ako danzón, kubánsky národný tanec.

Jazyk je jedným z najzreteľnejších odkazov na francúzske dedičstvo. Francúzština nikdy nebola oficiálnym jazykom Kuby, ale miestna elita často navštevovala divadelné predstavenia alebo koncerty, ktoré sa inšpirovali francúzskymi tradíciami. Okrem toho, mnoho významných kubánskych rodín, najmä z vyšších vrstiev, preberalo francúzske spôsoby spoločenského správania – formálny dress code, etiketu pri stolovaní, zvyky na večierkoch a plesoch a učili svoje deti francúzsky jazyk. Tento vplyv bol tak silný, že sa medzi miestnymi hovorilo o kultúre francúzskeho vplyvu.

Od začiatku 20. storočia v období, kedy Spojené štáty americké mali stále väčšiu úlohu na Kube, francúzske podniky a plantáže začali expandovať prostredníctvom partnerstiev s miestnymi kubánskymi elitami.

Pred kubánskou revolúciou v roku 1959 boli francúzske rodiny a ich podniky súčasťou integračného procesu. Formovali tak hospodársku a kultúrnu štruktúru ostrova. Ich hospodárske aktivity a obchodné styky sa stali základom pre zrodenie spoločenských elít, ktoré neskôr dominovali v mestách ako Havana, Cienfuegos a Santiago de Cuba.
Keď po revolúcii prišlo k zmenám v hospodárskej a politickej situácii, dedičstvo, ktoré Francúzi zanechali na Kube, zostalo silnou pamiatkou európskeho vplyvu.

V roku 1819 dostal francúzsky kolonista Don Louis De Clouet od španielskej vlády povolenie založiť nové sídlo na juhu Kuby pri strategicky významnom zálive Jagua.

Louis, pôvodom z Francúzska, videl v tejto lokalite potenciál na vybudovanie mesta, ktoré by slúžilo ako prístav a zároveň aj obchodné centrum. S podporou španielskej koruny, ktorá chcela posilniť kontrolu nad týmto územím, začali organizovať skupinu osadníkov a obchodníkov. Prevažná väčšina  z nich pochádzala z Bordeaux a francúzskej Louisiany. Priviezli so sebou znalosti, remeslá a pracovnú silu potrebnú na výstavbu prístavu a nového mesta.

Založenie mesta nebolo jednoduché. Oblasť bola nehostinná, obklopená mangrovníkmi a močariskami. Louis De Clouet využil systematický plán výstavby podľa francúzskych tradícii. Na rozdiel od chaotickej urbanizácii iných miest v Cienfuegos vznikli pravidelné štvorcové bloky s pravouhlým usporiadaním ulíc a centrálne námestie, ktoré neskôr nieslo názov José Martí.

Mesto Cienfuegos, ako ho dnes poznáme, začalo ako malé sídlo nazývané Colonia Ferdinand de Jagua, na počesť španielskeho kráľa Ferdinanda VII. Rýchlo sa však rozrastalo, obchod s cukrom, tabakom a kávou priniesol do mesta bohatstvo, ktoré umožnilo rozvoj.

Louis De Clouet zostal kľúčovou postavou v prvých rokoch existencie mesta, dohliadal na jeho správu a upevňoval jeho význam. Hoci jeho meno často zapadá v dejinách, jeho zásluhy na založení Cienfuegos sú neodškriepiteľné. Mesto sa čoskoro stalo symbolom francúzskeho vplyvu na Kube.

V meste Cienfuegos sa po založení začali vytvárať  literárne kluby, divadelné scény a koncertné sály, ktoré čerpali inšpiráciu z francúzskej literatúry a hudby. Francúzsky jazyk sa stal znakom prestíže a ulicami sa rozoznieval ako hudba budúcnosti. Mnohé rodiny učili jazyk svoje deti v nádeji, že si s ním v budúcnosti zaistia lepšie spoločenské postavenie a možno aj obchodné styky. Módne trendy, ktoré prichádzali z Paríža, formovali štýl miestnej elity. Po meste sa prechádzali ženy v elegantných róbach a muži v dobre šitých oblekoch, čím zdôrazňovali francúzsky vplyv na miestny životný štýl.

Osadníci často organizovali spoločenské podujatia, ktoré sa stali centrom mestského života. Bankety, plesy a koncerty spájali miestnych obyvateľov bez ohľadu na pôvod, čím podporovali výmenu kultúrnych hodnôt a obchodných stykov.

Založenie vzdelávacích inštitúcií prispelo k zvýšeniu gramotnosti a rozvoju intelektuálneho života v meste. Cienfuegos sa tak stalo miestom, kde sa stretávali európske ideály s karibskou realitou. Medzi miestnymi bolo toto mesto nazývané aj Little Paris.

Po vystúpení na hlavnom námestí s názvom Parque José Martí, ktoré je zapísané ako národná pamiatka UNESCO, nás privíta socha republiky. Jej bronzová kopia - symbol silnej vôle, moci a obrany slobody bola odcudzená začiatkom 21. storočia, pravdepodobne kvôli materiálu, z ktorého bola vyrobená. V druhej ruke ešte stále drží štít s vyrytým dátumom vzniku prvej kubánskej republiky. Nad ňou so zamysleným pohľadom stráži celé námestie José Martí.

Stojí za zmienku, že práve na tomto mieste  sa v roku 1957 odohralo povstanie proti Batistovi, mesto Cienfuegos má naozaj bojovnú povesť a je známe, že práve tu vznikali prvé protibatistické združenia na Kube. 

Na okraji námestia sa nachádza typická pergola s červenou strechou v španielčine nazývaná aj „kiosco de música“, kde sa v minulosti počas horúcich poobedných dní odohrávali koncerty. V súčasnosti pergola slúži už len na oddych pre miestnych obyvateľov.

Ako pocta nezávislosti krajiny a zároveň všetkým padlým, stojí Arc de Triunfo na hlavnom námestí v Cienfuegos. Ide o jedinečné dielo v celej krajine, ktoré nám pripomína dôležitú historickú udalosť.

Stavba bola svojrázna tým, že ju postavili robotníci zo Cienfuegos dobrovoľne. Týmto aktom ešte viac upozornili na jeho význam. Oblúk vzdáva úctu Kubáncom, ktorí bojovali za ich slobodu. Je známy aj ako Arco de Los Obreros (Oblúk robotníkov). Bol slávnostne otvorený v roku 1902 a jeho dizajn sa pripisuje architektovi Antoniovi Ferrerovi.

Na oblúku sú vyryté nápisy a reliéfy, ktoré vzdávajú hold nezávislosti, národným hrdinom a hodnotám kubánskeho ľudu.

Víťazný oblúk je významným miestom pre miestne oslavy, verejné zhromaždenia a oficiálne podujatia, pričom slúži ako pripomienka národnej hrdosti. Na pamätníku sú počas slávnosti vztýčené až tri rôzne vlajky: vlajka Kuby, slobody a vlajka mesta Cienfuegos. Zaujímavosťou je, že hoci ide o kubánsky symbol, inšpirácia vychádza z európskej tradície.

Palacio de Gobierno je živým dôkazom bohatého politického dedičstva mesta Cienfuegos. Tento palác stále zohráva významnú úlohu v každodennom živote miestnych obyvateľov. Bol postavený v roku 1892 v neoklasicistickom štýle pričom vychádza z európskych trendov 19. storočia a odráža hlavne francúzsky vplyv.

Pôvodne budova slúžila ako sídlo miestnej vlády a politického vplyvu. Bola centrom administratívy pre provinciu, čo zahŕňalo riadenie regionálneho rozvoja. Na nádvorí sa často konali verejné zhromaždenia, oficiálne podujatia a vyhlásenia vlády. V druhej polovici 19. storočia palác slúžil ako väzenie pre politických väzňov.

Budova zohrala významnú úlohu ako neutrálna pôda pre politické stretnutia počas kubánskej revolúcie v 50. rokoch 20. storočia. Po nástupe revolučnej vlády sa stal palác centrom organizácie novej sociálnej a hospodárskej politiky.

Dnes Palacio de Gobierno nie je len dôležitou súčasťou historického centra Cienfuegos, ktoré bolo v roku 2005 zapísané na zoznam svetového dedičstva UNESCO, palác stále slúži ako administratívne centrum, kde sídli provinčná vláda.

Samotná budova má monumentálny dizajn so symetrickou fasádou, veľkými stĺpmi a oblúkmi. Kupola, ktorá je dominantným prvkom, je považovaná za symbol mesta. Bola inšpirovaná kupolou v Catedral de Santa Maria Del Fiore vo Florencii.

Pri pohľade z námestia dodáva palácu majestátny vzhľad. Biele detaily zvýrazňujú jedinečnosť celej stavby. Budova patrí medzi najlepšie zachované historické stavby na Kube, pri poslednej rekonštrukcii v máji 1950 nadobudla svoju súčasnú podobu. Bohužiaľ, interiér nie je prístupný, ale jeho exteriér určite stojí za to vidieť.

Na severnom okraji Námestia José Martího sa týči Katedrála Nepoškvrneného počatia. Stavba, ktorá už takmer dve storočia zjednocuje duchovný život obyvateľov mesta. Pred vchodom do katedrály stoja dva kamenné levy, sú to symboly sily a ochrany, ktoré vítajú každého návštevníka a dávajú tomuto miestu majestátny nádych.

Pôvodná budova bola slávnostne otvorená v roku 1833 v čase španielskej kolonizácie, rozšírenia a vylepšenia boli vykonané v rokoch 1850 až 1869, posledné úpravy sú zaznamenané medzi rokmi 1869 a 1875. Katedrála odráža neoklasicistický štýl so svojimi symetrickými líniami a dvoma vežami, z ktorých jedna nesie hodinový mechanizmus dovezený z Francúzska. Katedrála vyniká hlavne vďaka svojim francúzskym vitrážam.

Chrám sa riadi rímskym a latinským obradom a je materským kostolom diecézy Cienfuegos, ktorú vytvoril pápež Lev XIII. prostredníctvom apoštolskej skratky „Actum praeclare“ z 20. februára 1903.

Kedysi bola miestom veľkolepých procesií a centrom náboženských slávností, ktoré spájali komunitu v časoch prosperity aj výziev. Dnes slúži ako aktívny priestor pre bohoslužby a tichú meditáciu, pričom svojimi nádhernými vitrážami, zobrazujúcimi dvanásť apoštolov, uchvacuje návštevníkov z celého sveta.

Kultúrne centrum Benjamín Duarte sa nachádza na najzápadnejšom bode Parku José Martího, vzdáva česť slávnemu rodákovi, ktorý sa venoval podpore miestnej kultúry a umenia.

V Cienfuegos je to jedným z najživších miest. Toto centrum bolo vybudované v 50. rokoch 20. storočia, pôvodne navrhnuté ako miesto pre kultúrne a spoločenské aktivity, ktoré by zohľadnili rozvoj mesta. Moderný priestor je v súčasnosti miestom, kde sa stretávajú obyvatelia mesta, aby si užili výstavy, kultúrne podujatia a festivaly, ktoré odrážajú bohatú kubánsku tradíciu.

Z terasy si môžete vychutnať jeden z najúchvatnejších panoramatických výhľadov na celé mesto.

Jednou z najvýznamnejších stavieb, ktorá zobrazuje francúzsky vplyv na Cienfuegos, je Teatro Tomás Terry postavené v roku 1889. Divadlo je skvostom architektúry a jedným z najdôležitejších kultúrnych centier mesta. Z vonkajšej strany dominuje neoklasicistická fasáda, zatiaľ čo interiér s jeho bohatou výzdobou a akustikou, je miestom, kde sa konajú koncerty, divadelné predstavenia a kultúrne podujatia dodnes.

Teatro Tomás Terry pôvodne slúžilo ako miesto pre spoločenské a kultúrne stretnutia, čo bolo v tej dobe neoddeliteľnou súčasťou života vyšších vrstiev spoločnosti v tomto meste. Dnes pulzuje hrami a koncertmi a patrí medzi dôležité kultúrne inštitúcie v Cienfuegos. Práve tu sa spája kubánska tradícia s modernou kultúrou.

Divadlo bolo vyhlásené za národnú pamiatku, vzniklo v rokoch 1887 až 1889 na počesť venezuelského priemyselníka Tomása Terryho. Táto budova v eklektickom štýle je považovaná za jednu z najdôležitejších v celom meste.

V roku 1895 sa divadlo otvorilo predstavením Opery Aida od Giuseppe Verdiho a bolo svedkom mnohých medzníkov v kubánskej hudbe, vystupovali tu aj osobnosti ako Enrico Caruso, Anna Pavlova, Jorge Negrete.

Pôvodný interiér je štylizovaný polkruhom terasovitých lóží a 950 drevenými sedadlami v hľadisku. Podlaha bola ručne vyrezávaná z mahagónu. Maľby, ktoré zdobia múry a stropy, sú dielom filipínskeho umelca Camila Salaya, ktorý je tiež autorom dekorácie Teatro La Caridad v Santa Clare.

Promenáda Malecón v Cienfuegos začína v Paseo del Prado a končí v oblasti Punta Gorda. Nachádza sa smerom na juhozápad, čo z neho robí strategický bod pre milovníkov západu slnka. Vysoké palmy a kľudný Karibik robia z tejto zóny príjemné miesto na oddych. V tejto časti mesta sa taktiež oslavujú rôzne festivaly, ako napríklad slávne karnevaly Cienfuegos.

Ak sa prejdete až nakoniec Malecónu, narazíte na Palacio Del Valle. Palác bol pôvodne postavený ako kasíno a luxusný spoločenský klub v roku 1927, toto prestížne centrum pre bohatú kubánsku elitu a zahraničných návštevníkov ponúkalo rôzne zábavy vrátane hazardu. Prezentoval sa ako symbol bohatstva doby.

Po kubánskej revolúcii v roku 1959, keď prišiel k moci Fidel Castro, Palacio Del Valle zmenil svoju funkciu na rôzne administratívne účely. Fidel Castro mal záujem o odkúpenie paláca do súkromného vlastníctva. Neskôr bol spravovaný štátom a stal sa kultúrnym centrom. V súčasnosti palác funguje ako reštaurácia s terasou, kde si môžete vychutnať kokteil s výhľadom na zátoku Cienfuegos. 

Mesto Cienfuegos taktiež ponúka jednu z najdlhších obchodných ulíc na Kube, kde miestni umelci predávajú svoje obrazy a výrobky. Je lemovaná starými koloniálnymi budovami a miestnymi kaviarňami. Bohužiaľ, v súčasnosti mesto trpí výpadkami elektrickej energie, tak miestnu kávu nahradili chladným pivkom, ktoré určite poteší každého turistu. Obchodná ulica končí pri starom móle, vďaka blízkej rafinérií sa tu však neokúpete.

Ak by ste hľadali miesto s čistou plážou, musíte ísť 20 minút južne od centra Cienfuegos na pláž Rancho Luna - je známa svojimi koralovými útesmi, ktoré sú skvelé na šnorchlovanie a potápanie.

Karneval v Cienfuegos je neoddeliteľnou súčasťou mesta, atmosféra odráža bohatú kultúru a históriu. Festivalom oslavujú v auguste čas leta, vtedy sa ulice mesta zaplnia farbami, hudbou a tancom.

Hlavným bodom karnevalu je pestrý sprievod, ktorý kľučkuje mestom pričom účastníci sprievodu nosia žiarivé farby a tancujú v rytme salsy a reggaetonu. Kostýmy sú často zdobené výraznými prvkami, ako sú perie a flitre, je to naozaj okúzľujúce divadlo pre divákov.

Jedlo a pitie sú tiež neoddeliteľnou súčasťou karnevalu. Stánky ponúkajú tradičné kubánske jedlá, ako sú ropa vieja (roztrhané hovädzie mäso), tostones (smažené zelené banány) a samozrejme Mojitos a Cuba Libre.

Priestor pre lokálne umenie a ukážka remesiel sú takisto neoddeliteľnou súčasťou tradície. Remeselníci na mieste spracovávajú prírodné materiály, ako je koža a drevo, vyrábajú šperky, umelecké sošky a obrazy, ktoré zobrazujú scény z kubánskeho života a kultúry.

Karneval v Cienfuegos je oslavou spoločenstva, kultúrneho dedičstva a horúceho leta. Je zameraný predovšetkým na spoločenské a kultúrne aspekty. Náboženstvo za touto tradíciou nehľadajme. Oslava zahŕňa všetko od príchodu teplého počasia, ktoré umožňuje ľuďom tráviť viac času vonku, po radostné stretnutia, ktoré karneval prináša. Každý, kto sa zúčastní, si odnesie jedinečný zážitok.

Karneval v Cienfuegos prebieha počas niekoľkých dní, zvyčajne od štvrtka do nedele. Prvý deň je často venovaný oficiálnemu otvoreniu, ktoré zahŕňa predstavenie kráľovnej karnevalu a jej sprievodu. Tento sprievod je plný tancov, hudby a osláv. Označuje začiatok leta.

Počas nasledujúcich dní sa v rôznych častiach mesta konajú koncerty, tanečné predstavenia a sprievody. Hlavné ulice Cienfuegos sú zaplavené miestnymi aj turistami, ktorí sa zapájajú do osláv. Večer sa často konajú veľkolepé „street party“, kde ľudia tancujú na otvorených priestranstvách až do neskorých hodín.

Karneval vrcholí v nedeľu, keď sa koná záverečný sprievod a posledné vystúpenia. Po celom meste je cítiť veľkú radosť, zábavu a komunitný duch.

Koloniálny Hotel La Unión v neoklasicistickom štýle sa nachádza priamo v centre mesta, neďaleko Námestia José Martího. Ponúka luxusné izby, strešný bazén a nádherný výhľad na zátoku. Hotel je ideálny pre tých, ktorí hľadajú eleganciu a komfort v historickom prostredí.

No ak hľadáte ten pravý autentický zážitok z kubánskej kultúry a pohostinnosti tohto mesta, casas particulares sú ideálnou voľbou. Domy miestnych sú ponúkané ako alternatívna možnosť ubytovania sa. Nájdeme ich podľa modrého symbolu otočeného písmená H. Je to ideálna voľba ak by ste chceli bližšie spoznať miestnych obyvateľov. Hostitelia často zdieľajú príbehy o meste a ak zanecháte dobrý dojem určite vám prezradia ich obľúbené miesta a skryté pláže, ktoré bežní turisti neobjavia.

Cienfuegos má teda všetko, čo od Kuby môžete očakávať. Nádherná architektúra, kubánska atmosféra, kultúra a história, ktorá láka množstvo turistov, fotografov, umelcov a lovcov zážitkov z celého sveta. Vy môžete navštíviť tento klenot prezývaný aj Perla juhu s BUBO počas zájazdov na Kubu.