Kuba pred a po Fidelovi

Je leto 2024 a ja prichádzam na bar najlepšieho hotela Varadera. Po poznávacom okruhu nás čaká zaslúžený oddych v luxuse: „Desať daiquiri pre mňa a mojich kamarátov, práve sme prišli,“ pýtam si.

„Pane, nemáme limetku,“ znie odpoveď od barmana.

Ok, je to prekvapujúce, však čo iné majú v kubánskom bare mať, pomyslím si, no objednám si niečo iné: „Tak si dáme mojito.“

„Pane, nemáme mätu,“ znie ďalšia reakcia.

„Tak Cuba libre. To je iba rum a cola,“ vyrieknem svoj tretí pokus.

„Pane, práve teraz nemáme ľad.“

Skončili sme pri čistom rume, dali sme si Havana Club Selección de Maestros, ktorý má najviac alkoholu (45 % namiesto 40 %). Ten teraz potrebujem. Rátal som s tým, že aspoň na Varadere budú veci fungovať, veď máme najlepší hotel. No, ako vidno, nefunguje nič. Na tejto inšpekčnej ceste som sa podujal hľadať na Kube ten najväčší luxus. Existuje tu vôbec?

Toto je správna otázka. Nie je to tak, že západná civilizácia vytvorila značky ako Louis Vuitton a my hlúpo nasledujeme stádo? Je luxusom v reštaurácii či bare výber vín z Bordeaux či možnosť zvoliť si z tuctu značiek zo Champagne? Alebo je luxusom skutočne skvelý rum, ktorý si predsa ľadom ničiť nebudeme, sexi hudba, sexi pomocníčka barmana, výhľad na prekrásne tyrkysové more a cigara Cohiba Behike, ktorá je zrejme tou najlepšou na svete?

V Európe táto cigarka (jeden kus) stojí 300 eur, no ja som ju kúpil na Kube priamo vo fabrike za zlomok. V krátkosti a jasne, Kuba luxusom rozhodne nie je. Pozor na to! Cigary, rum a pláže sú skvelé, to áno, a nielen mne, ale celej našej partii, sa Kuba veľmi páčila. Klienti boli, doslova, nadšení. No nebolo to z klasického luxusu.

Mal som tú možnosť a prešiel som všetky krajiny Karibiku, stovky ostrovov, prešiel som na nich najlepšie hotely a reštaurácie, a tak vám sem napíšem aj krátke porovnanie. Celkovo by ste mali po prečítaní tohoto blogu omnoho viac vedieť, či je Kuba dovolenkou vhodnou pre vás. A aj to, ktorý hotel si na Kube vybrať.

Pravidelne chodievam na naše zájazdy na inšpekčnú cestu. Väčšinou som dané cesty pripravil ja, no často pred desaťročím a odvtedy ich posúvajú vpred naši sprievodcovia. Mám super tím, o tom potom. No, predsa len, pohľad profíka, ktorý 30 rokov nič iné nerobí a naplno sa venuje cestovnému ruchu, vie veci posunúť vpred.

Od mojich sprievodcov dostávam tipy, vyskúšam ich a vyberiem jeden, ktorý sa mne vidí ako ten najlepší. Takto neustále v BUBO inovujeme a aj naše zájazdy na Kubu, ak tento blog čítate, sú už inovované. Každý rok vyberiem dve, tri destinácie a tie prejdem a (skokovo) upravím.

Pri ceste z havanského letiska sprievodkyňa Natália víta našich klientov a ja začujem: „To, čím ste prileteli, nie je lietadlo, ale stroj času.“ Veľmi skoro zistím, že mala totálnu pravdu. Natáliu si naši klienti veľmi chvália, prešla Južnú Ameriku od Surinamu po Ushuaiu a Stredná Amerika je jej druhým domovom. Študovala v Mexiku a mnoho ráz sprevádzala Guatemalu, Belize, Honduras, Salvador, Nikaraguu, Kostariku aj Panamu. Na Kube sa našla a zdedila k nej lásku od starších sprievodcov.

Keď som pristával v Havane po prvý raz, pilot AirFrance hlásil: V Havane je 30 stupňov a osem hodín večer. No na letisku sme zistili, že je iba 19.00 h večer, lebo Fidel sa rozhodol čas nezmeniť. O tom plamenne hlásal v päťhodinovom príhovore, ktorý bežal snáď na všetkých televízoroch v štáte. „Nebudeme sa prispôsobovať západným trendom. Zmena letného času oberá našu ekonomiku o veľa devíz,“ rečnil.

V danom príhovore spomínal tiež čokoládu, kde západniari pridávajú cukor, a tým pádom ničia recipientom zuby, ale aj celkovo zdravie svojich ratolestí. „My, Kubánci, máme zdravú čokoládu bez cukru.“ Ako môže o zmene času a čokoláde rozprávať päť hodín? No Fidel to vedel, ľudia ho milovali. A ak aj nie, tak si ho vážili. USA vraj naňho chceli spáchať viac než 600 atentátov. To musí byť svetový rekord...

Na Kube je v roku 2024 cukor nedostatkovým tovarom. Ostrov, ktorý bol najväčším producentom cukru na celom svete, nevie dnes vyrobiť ani čokoládu, ani cukrovinky a dováža ich zo Španielska. Na Kube dnes zúri socializmus so všetkými neduhmi. Pre mladých slovenských progresívnych marxistov, ktorých je vraj stále viac a viac, by mala byť Kuba povinnou jazdou.

Na svojej inšpekčnej ceste kontrolujem základy nášho zájazdu. V prvom rade preto, aby boli naše zážitky autentické - také, čo si bežný turista nevie sám zadovážiť. Po druhé, potrebujem, aby naše služby boli najlepšie. Máme tu partnerov, zaujímavé obraty na to, aby ma počúvali, no zároveň potrebujem ešte viac zdôrazniť, že BUBO nie je klasickou cestovkou a nerobíme klasické zájazdy. Je s nami totižto viac práce ako s inými, ale naši klienti sú tým pádom spokojnejší, a potom je spolupráca s nami perspektívnejšia a dlhodobejšia.

Potrebujeme lepších lokálnych sprievodcov (tých najlepších), lepší autobus, kde všetko funguje, v reštauráciách najlepšie miesta hneď pri živej hudbe... A potrebujeme celkovo iné zážitky, aké ponúkajú bežne. Potrebujem vybočiť z masových turistických autostrád. Naši partneri to aj vedia, náš program je iný a predáva sa z pokolenia sprievodcov na mladších. No ja som na to, aby som to zdôraznil. S naším partnerom som sa stretol tento rok v Berlíne, tam sme načrtli posun, a teraz chcem ten markantný skok dotiahnuť.

Po tretie, na svojich inšpekčných cestách hľadám najväčší luxus. Skúšam lety economy, premium a business – inak, tu mám super tipy! Poznám jednu spoločnosť s úplne novými lietadlami a top biznisom, ale za zlomkovú cenu!

Nejde o teóriu, ale spávam v najlepších hoteloch, prejdem si všetky izby hotela, jem v najlepších reštauráciách... Prosto je to tvrdá práca =). Chcem veci vidieť na vlastné oči, lebo medzinárodné siete majú obrovskú reklamu, a tá prerazí všetko.

Ja chcem skutočne vedieť pravdu, oddeliť zrno od pliev, aby som ju mohol sprostredkovať svojim klientom. Asi je jasné, že BUBO nie je cestovka, ktorá chce získať klienta na jeden zájazd, oklamať ho. Sme tu dlhodobo a naším cieľom je zrealizovať pre klienta najlepšiu dovolenku.

Naše začiatky na Kube vôbec neboli ľahké. Kubou sme prechádzali ešte v minulom storočí, tesne po tom, ako sa začala pre turistov vôbec otvárať. Nedal sa prenajať autobus, lebo nebol. Nedali sa objednať hotely, zájazdy sa sem organizovať nedali.

Toto sa zmenilo v roku 2002, keď som na Kubu vyrazil s prvou skupinou. Program som dohadoval vyše roka, chcel som ísť až do zakázaného mesta Baracoa a BUBO vtedy zaplatilo štátnej kubánskej firme Horizontes za kompletný okruh ostrovom. No tesne pred príletom skupiny Fidel Castro, ešte v plnej sile, Horizontes zrušil. Zo dňa na deň Horizontes zanikla. A s firmou aj všetky peniaze, čo sme jej poslali.

„Nie, nebojte sa, to sa vybaví, len teraz nám musíte zaplatiť ešte raz...“ s úsmevom nám vysvetľoval náš nový miestny partner. Rodina Hiltonovcov či  Bacardiovcov by vedela o strate peňazí na Kube rozprávať dlho. Fidel v roku 1959 znárodnil krásny Hilton, premenoval ho na Havana Libre (Slobodná Havana) a nasťahoval sa tam. Fabriku na najlepší rum sveta v Santiago de Cuba rodine Bacardi zobrali, a rovnako tak aj prekrásnu mramorovú výškovú budovu na Avenida de Bélgica v centre Havany. Teraz okradli aj mňa, pomyslel som si, no nevzdali sme to.

Týmto problémy neskončili a mnoho mojich sprievodcov dostalo do pasu pečiatku persona non grata. Nie, nič vážne neurobili. „Iba“ chceli našim klientom ukázať cez zážitky Kubu – takú, aká naozaj je. Zastavovali sme sa na poliach s cukrovou trstinou (to bolo zakázané), v dome vaquera, ktorý nám ukazoval, ako sa pestuje tabak a ako sa šúľajú cigary (aj toto bolo prísne zakázané). Chodili sme až na úplný východ do prvého hlavného mesta Baracoa, kam žiadna iná cestovka nechodila. No prečkali sme to.

„BUBO Kubu“ za tie roky zásadne vpred posunula Katarína Líšková, hviezda medzi hviezdnymi sprievodcami BUBO, a teraz zájazd ďalej rozvíja charizmatický Ľubor Kučera, ale aj Lukáš Bačik, Patrik Jančík a Natália Kapinová. Ide o stovky detailov a tie sa každoročne menia. Niečo je naším tajomstvom, no aj keby som to chcel popísať, je to ťažké.

Výsledok je však jasný: mnohí, čo idú na Kubu na vlastnú päsť, sa vrátia sklamaní. Klienti BUBO sa vracajú nadšení. Je to tým, že Kubu lepšie poznáme? Podľa mňa je to tým, že viacerí sprievodcovia BUBO si na Kube našli svojich životných partnerov. Áno, Kubu v BUBO poznáme, no hlavne ju máme radi! Tvrdá systematická práca je jedna vec, no ten najväčší rozdiel je, že Kubu milujeme.

Našim klientom odporúčame doniesť na Kubu malé balíčky. Staré oblečenie, ktoré už nikto u vás doma nebude nosiť. To viete dať dnes Ukrajincom, ale väčšiu radosť tie veci urobia Kubáncom. Predstavte si, že ste pracovali na Kube ako diplomat 20 rokov a následne ste učili na vysokej škole. Váš dôchodok bude 6,3 eur mesačne. Viete si toto vôbec predstaviť?

V štátnych obchodoch na lístky síce teoreticky dostanete cukor, fazuľu aj cigary za zopár centov. No keď také obchody uvidíte (my ich, samozrejme, navštevujeme), pochopíte, že v praxi tie veci naozaj ťažko zohnať. Od roku 2021 vznikli malé podomové obchodíky.

Bývate na prízemí, a tak si doma v obývačke rozložíte tovar zaslaný z Miami a predávate. V týchto obchodoch stojí pivo napríklad jedno euro. Za svoj mesačný dôchodok si teda pán profesor kúpi šesť pív... osem vajec stojí 8 eur, a na tie teda nemá.

Pred vyše dvadsiatimi rokmi som na Kubu lietal pravidelne, dievčatám v cestovke som nosil lacné parfumy a šéfke cestovky veci po svojom synovi, ktorý z nich už vyrástol. Na Kube nič také nebolo. Na oplátku nám dávali hotely vždy o hviezdičku lepšie a BUBO skupiny mali hotel aj pri Karibiku vždy priamo na brehu mora, pričom talianske a nemecké skupiny sa do toho hotela nedostali.

Slováci popíjali kokteily, tancovali salsu a západní turisti nechápali, ako to robíme... Ich skupiny presunuli do vnútrozemia. Takto to funguje aj doteraz na Varadere. Ak vás v all inclusive hoteli na raňajkách neobsluhujú, tvrdia, že nemajú soľničku, tak stačí dať bakšiš 30 centov (plaťte v lokálnej mene pesos) a zrazu všetko ide.

Musím povedať, že pred sedemnástimi rokmi to nebolo tak vypuklé ako dnes. Bez týchto bakšišov dnes však nebudete mať zo svojho pobytu na Varadere ten najlepší pocit. Ja som za štyri noci minul na úplatky asi 15 eur, a to som mal so sebou celú rodinu a suma je na tri izby. Odporúčam brať to ako pomoc domácim. Ak je dôchodok 6 eur, tak ich plat je 15 a každé euro navyše je výraznou pomocou.

Tu ide o život! Pamätajte na to. Bez „úplatku“ 30 centov nedostanete čistý uterák, no ak ho dáte, máte aj päť uterákov. Ak dáte na bare „úplatok“ 2 eurá, tak vám barman dá celú fľašku v hodnote 40 eur. Ide o zvrátený socializmus a vaši rodičia by vám vedeli rozprávať...

Kuba nikdy nechcela od nás prijať žiadnu oficiálnu charitu. Preto sme sa sústredili iba na malé projekty, podporu našich známych – prvých drobných podnikateľov a škôl. Väčšiu pomoc sme zrealizovali s bývalým (a nebohým) veľvyslancom so slovenskými koreňmi, elegantným Davidom Paulovichom, pôvodom so Starej Turej.

BUBO poslalo na Kubu stovky slovenských kníh, balili sme obrovské kopy a osobne sme ich my a naši klienti nosili na Kubu. Od pána Paulovicha sme mali oficiálne povolenie, že ich môžeme prevážať. Socialistické Československo malo totiž s Kubou nadštandardnú spoluprácu a temperamentní Kubánci a Kubánky si u nás často vytvorili nadštandardné vzťahy, z ktorých vzišli deti.

A práve pre tieto deti sme my donášali naše rozprávky, knihy o Tatrách, aby si vedeli viac predstaviť krajinu, odkiaľ pochádzajú, a rozprávku o Červenej čiapočke mohli ďalej rozprávať aj svojim deťom... Charitu do národnej knižnice v Havane oficiálne odovzdal náš vynikajúci sprievodca Ivan Strápek.

Aj dnes sa zastavujeme v kubánskych školách, deti oblečené v rovnošatách ako kedysi u nás iskričky a pionieri. Naši klienti milujú tú radosť v detských očiach. Ich rodičia deťom naozaj nevedia kúpiť nič, a tak je náš malý dar veľkým darom.

Toto bol môj poznatok po návrate po sedemnástich rokoch. Dlho som nezažil tak lacnú krajinu. Kedysi to bolo Mjanmarsko, kde som za sto cigár zaplatil sumu dve eurá. Bolo to zopár rokov predtým, než euro vzniklo. Sto cigár ma na Kube vyšlo teraz na stovky eur, ale tie ceny boli zlomok toho, čo cigary stoja v Európe. Je to neuveriteľne výhodné.

V Trinidade, na pláži Ancon, vzniklo mnoho malých rodinných reštaurácií. My máme v cene síce servis all inclusive, ale ja odporúčam prejsť sa od hotela vpravo a už po sto či dvesto metroch narazíte na reštauráciu. Ak idete ďalej kilometer, sú tu ďalšie reštaurácie - menšie a lacnejšie. Dostanete tu homára za desať eur. Všade inde v Karibiku stojí minimálne sto.

Na tejto pláži predávajú krásne veľké mušle. Najkrajšie mušle mám doma z kráľovstva Tonga v Tichom oceáne, potom z Jemenu z Indického oceánu, ale inde v Karibiku som mušle videl predávať jednu za 50 až 100 eur. Tu je to za 5 až 10 eur. Prekrásne velikánske mušle.

Pri mestečku Trinidad sa vždy zastavíme vo Valle de los Ingenios, ktoré je, mimochodom, pod patronátom UNESCO. Domáci tu predávajú svoje výrobky. Keď si vopred v hlave poviete, koľko by ste za ten ručne vyšívaný obrus dali, tak tá cena bude desaťnásobne nižšia. Tu sa dá aj zjednávať...

Do tohto odstavca dávam ešte jednu príhodu. Večer sme išli na drink na terasu hotela Inglaterra v Parque Central. Áno, v absolútnom centre Havany, hneď vedľa budovy Kapitolu. Výťah síce nefungoval, no na terase nad mestom hrala živá hudba a za 15 kubánskych drinkov som zaplatil 15 eur.

V klasickom hoteli, v najturistickejšom centre Havany, otvorenom v roku 1875, ktorý je národnou pamiatkou. To je k neuvereniu a keby som to nezažil, tak poviem, že to nie je možné. Je to extrémne lacné aj v porovnaní so Slovenskom. No v Karibiku je to zadarmo.

Za jeden drink na Anguille v Sunset lounge som zaplatil 26 dolárov + k môjmu účtu pripočítali 18 % servisný poplatok, 13 % DPH a 2 % environmentálny poplatok. K tomu sa patrí dať aj tringelt. Takže za jeden drink na Anguille by som mal v tomto bare 40 drinkov. Na Anguille, samozrejme, živá hudba nehrala.

Kuba kedysi lacná nebola. Dnes je.

Pozor, úroveň hotelov na Kube je príšerná. Vietnam je vraj socialistickou krajinou, no hotely sú tam skvelé. Banyan Tree pri Hue bol dokonca jeden z najlepších hotelov, v akých som v Ázii kedy spal. V hoteli neexistuje plast, ale masívne drevo, izby sú umelecké diela. Perfektný servis s úsmevom, kde všetko funguje, každý pozná vaše meno. Súčasťou je golfové ihrisko s prémiovou devätnástou jamkou, ktoré je zrejme najlepším ihriskom Vietnamu.

Gran Hotel Manzana - Havana

Prečo píšem o Vietname? Lebo nie je socializmus ako socializmus a na Kube to je presný opak. No je tu jedna výnimka, a keď niekedy svojím privat jetom pôjdete na cestu okolo sveta, pokojne sa v Havane na zopár nocí zastavte. Ja som tento rok spal v hlavnom meste Kuby vo viacerých hoteloch, no v hoteli Kempinski som spal štyri noci. Takže môj názor je utvrdený.

Gran Hotel Manzana je novootvorený hotel v centre starej Havany. Pamätám si, že predtým tu sídlila jazyková škola a žiaden hotel tu nebol. Hotel sa nachádza v krásnej historickej budove v absolútnom centre mesta – Parque Central. Vojdete do vašej izby a okamžite vás očaria vysoké stropy, francúzske okná, čistota, svetlo a veľká honosná posteľ, nad ktorou visí veľký luster.

V izbe sa nachádza okrem toho kreslo na čítanie a pracovný stôl so stoličkou a vy sa budete cítiť ako Ernest Hemingway. Americký spisovateľ bol v tejto časti mesta častým návštevníkom a napísal tu svoje dielo Komu zvonia do hrobu. Páčili sa mi priestranné kúpeľne s voľne stojacou vaňou, veľké zrkadlá, moderný decentný nábytok.

Tomuto hotelu sa naozaj akosi podarilo socializmu ubziknúť. Sprcha aj toaleta perfektne fungujú, ako aj wi-fi. Na Kube, kde domáci nevedia zohnať mydlo, dostávate luxusnú kozmetiku. Celá izba je priestranná, je v nej dostatok miesta, pôsobí vkusne a elegantne. Tak ako celý hotel. 

No najväčším unikátom hotela je jeho poloha. Nachádza sa v historickom centre, ktoré chráni UNESCO. Na streche je veľký bazén (nezabudnite si plavky), malá reštaurácia, SPA a kvalitne vybavené fitness. Večerný drink pri západe slnka na streche hotela s výhľadom na osvietený Kapitol nemôžete vynechať.

Vpravo je najluxusnejšia ulica Havany Paseo del Prado, plná mramoru a umeleckých diel, ktorú otvorili už v roku 1772. Priamo pred vami je Národné divadlo (Gran Teatro Alicia Alonso) a sídlo kubánskeho baletu. Výhľad od bazéna a baru je skutočne prekrásny a je to svetová topka!

Alebo skočíte na daiquiri do najbližšieho baru, ktorým je preslávená La Floridita? Aj dnes sa tu o pult opiera Papa Hemingway v podobe bronzovej sochy.

V hoteli Kempinski sme v absolútnom centre a v blízkom okolí (do desať minút peši) sa nachádzajú najlepšie reštaurácie Havany ako napríklad Cha cha cha či Antojos s cenami okolo 20 eur za večeru s vínkom.

A raňajky? Odporúčame vskutku skvelé Benediktovo vajíčko a slušné kapučíno. Podľa môjho úsudku nejde iba o najlepší hotel Havany, ale o najlepší hotel celej Kuby.

Prečo chcete ísť na Varadero? Ak kvôli prekrásnemu moru, tak budete veľmi spokojní. Varadero je dnes plné turistov z Kanady, ktorí sem chodia ako my do Chorvátska. „Som tu už pätnásty raz a hotel Paradisus je jednoznačne najlepším,“ presvedčivo mi tvrdí John v bare. Stojí tu s termoskou, do ktorej si necháva načapovať pivo. Termoska je zrejme základnou výbavou Kanaďanov, a takto ich poľahky spoznáte. Majú all inclsuive, a tak to využívajú naplno. Opitého som tu však nikoho nevidel.

V hoteli Paradisus sa nachádza aj viacero (celkovo osem) reštaurácií a la carte, ktoré už máte v cene all inclusive. BUBO platí! Viete si tu vybrať medzinárodnú reštauráciu - taliansku, fusion reštauráciu, no ja pre nás Slovákov najviac odporúčam mexickú reštauráciu a tiež japonskú. Nemusíte sa báť sushi v tom teple. Japonská reštaurácia je vlastne tepayaki šou, čosi ako reštaurácia Benihana. Bude sa to páčiť aj deťom. Keď som sa spýtal na wasabi, čašníčka nevedela, o čom rozprávam. Vínko mali červené a biele a tu informácia od čašníčky končila. V havanských reštauráciach, ktoré spomínam je omnoho vyššia kvalita (vína z Argentíny a Čile). Servis je kubánsky a ide o luxus v kanadských očiach. Pre nás ide skôr o zmenu a oddych od klasických reštaurácií. Reštaurácie sa objednávajú ráno o 9.00 h u pani oproti recepcii.

„Aaa, pán Fellner. Som rád, že som vás stretol. Sledujem vás, však vy ste najlepší, Poďme si dať rum!“ hovorí mi Rolando - Kubánec, ktorý žije v Trnave. Stretli sme sa v hoteli Paradisus hneď po mojom príchode a „zážitku“ na bare, ktorý spomínam na začiatku tohoto blogu. Rolando hovorí, že podľa neho je najlepší all inclusive servis v hoteli Melia Varadero a nie v tomto drahšom (Paradisus).

Ja som spal vo väčšine hotelov siete Melia na ostrove, a tých je naozaj dosť. Je to tridsaťšesť hotelov porozhadzovaných po celom ostrove. Španielska Melia bola prvou zahraničnou spoločnosťou, ktorá sa na Kube etablovala a Paradisus patrí taktiež im.

Moja žena Miška bola tento rok na Kube so mnou. Pol roka predtým bývala vo vedľajšom hoteli Iberostar a hovorila, že to bolo hrozné. Teraz je spokojná. Nie je to len tým, že Paradisus je lepší, ale hlavne tým, že si vypočula to, čo hovorím teraz vám.

Inak, hotel Melia Varadero, ktorý najviac Rolando chváli, je na Varadere najpopulárnejším hotelom našich klientov. Chodíme sem od začiatku, najprv to bolo pre nás Slovákov drahé, ale postupne väčšina našich klientov trávi dovolenku na Varadere tu.

Paradisus vs. Melia Varadero

Ja dávam prednosť hotelu Paradisus, napriek obrovskému množstvu výčitiek, ktoré tu môžete mať. Ja totižto na Kube, tak ako na Slovensku, nečakám ani unikátnu stravu, ani top servis. To na Kube ani u nás, jednoducho, nie je. My na Slovensku sa vyvíjame, to áno, ale stále ešte nemáme služby ako na Lago di Como. Melia Varadero je jedna veľká budova, veľký hotel, Paradisus sú malé domčeky roztrúsené na veľkej ploche tropickej záhrady.

Melia Varadero má malú pláž a Paradisus, položený na konci polostrova Varadero, má podľa mňa najkrajšiu pláž celého Varadera. Nielenže je veľmi dlhá, ale je aj široká. To, že sme úplne na konci, hovorí, že je tu najčistejšie more. Vskutku, toto je najväčší luxus hotela Paradisus. Táto pláž v pohode konkuruje Grace Bay Beach na Turks and Caicos, ktorú popisujem v blogu Hľadanie najkrajšej pláže sveta.

Čo sa dá hotelu Paradisus vyčítať? Architektonicky otvorené jedálne lákajú vtáky a keď prídete neskôr po otvorení do bufetu, tak sa môže stať, že musíte najprv od ananásu vtáky vyhnať a až potom si jedlo vziať. Pizza môže byť spálená či nedopečená, veď kuchár nikdy v Taliansku nebol a poriadnu pizzu nikdy nejedol.

Ja som si z neho robil srandu, že je mafiózo zo Sicílie, čo sa černoškovi náramne páčilo. Smejkal sa a ja som mal super pizzu. Bez bakšišu... To je druhý trik - byť trošku funny či sexi, prosto dodať personálu zábavu. Inak pospávajú...

Servis na Kube nemá vyrovnanú švajčiarsku kvalitu. Nefunguje klimatizácia, netečie teplá voda, lehátka sú špinavé, nevymenili uteráky, v celej jedálni majú jedinú soľničku a v bare práve nemajú ľad. Od najlepšieho hotela Varadera by toto človek nečakal. No, hold, takto dnes vyzerá Kuba a za sedemnásť rokov v tomto ohľade išla skôr dole ako k lepšiemu a socializmus zúri na plné obrátky.

Musím povedať, že ja osobne som tieto problémy nemal, ale sú tu. Jediným liekom na vyriešenie väčšiny problémov je dať bakšiš, ktorý vám od soľničky, ľadu až po lepšiu izbu, zabezpečí aj nadštandardný servis, kedy čašník bude utekať kvôli vám aj do ďalšieho baru, ktorý je kilometer vzdialený - len preto, aby si svoje euro zaslúžil.

Ak sa na to pozeráte západnými očami, že vy ste si zaplatili, a teda máte na servis právo, tak sa budete iba trápiť. Ak „pustíte za týždeň 10 až 20 eur“, dovolenku si užijete. Ako som písal vyššie, skúste sa na to pozrieť ako na pomoc chudobným Kubáncom. Alebo si prečítajte moje blogy, ktoré som napísal o ostatných ostrovoch Karibiku. Pochopíte, že tam vás „okradnú“ oficiálne ohromnými cenami nastavenými pre trh USA. Veď Karibik bol vždy známy pirátmi.

V lete 2024 som na Varadere prešiel všetky hotely od Paradisus, ktorý je na úplnom konci polostrova, až po Meliu Varadero, ktorá sa nachádza dva kilometre od golfového ihriska. Jedálne aj bary v Paradisus majú podľa mňa krajšiu architektúru, sú otvorené a vzdušné. Ak lietajú komáre a je horúco, nemusí to každému vyhovovať a radšej by ste preferovali uzavretú a klimatizovanú Melia Varadero. Pre vaše lepšie rozhodnutie si pozrite moje videá a fotografie.

V lete 2024 som zažil v hoteli Paradisus dve naše skupiny. Samozrejme, čelili sme daným problémom, a keď som ich vyzdvihoval, naši klienti ich bagatelizovali. Hovorili mi, že sú nadšení, že personál je milý a všetko je fajn. To neviem, no viem, že naozaj sme z Kuby odchádzali všetci v globále veľmi spokojní.

Pamätám si, ako mi môj dedo hovoril o druhej svetovej vojne a ja som to ako dieťa nechápal. Keď ja budem niekedy svojim deťom hovoriť o tom, ako to bolo za socializmu, a to že to nie je správne zriadenie, najlepšie to ukážem v praxi. Preto som teraz na Kubu svoje tri deti zobral. Nebol som inak sám a stretli sme sa tu viaceré rodiny. Zrejme jeden z dôvodov, okrem nádherného mora, a najkrajšej prírody najväčšieho ostrova Karibiku, bol aj tento – ukázať deťom socializmus.

Stačí, ak v Havane vybočíte z hlavných námestí a turistických ulíc. Čo my v BUBO, samozrejme, vždy robíme. Preto sme v Havane na našich zájazdoch štyri noci. Nebudete sa nudiť ani sekundu, ale tento čas je dôležitý, aby ste Havanu skutočne spoznali. Ide o najkrajšie mesto celého Karibiku, krásne ako Praha.

Havana je skutočne prekrásna a táto krása vznikla za nadvlády Španielov a následne počas kraľovania americkej mafie. Od prevzatia moci Fidelom sa toho veľa už nepostavilo a Kuba skôr upadá a, niekde sa mi zdalo, že už prelomila dno.

Už som spomenul svojich sprievodcov, ktorí si tu s Kubáncami založili rodiny. Stále sme v kontakte a informácie mám z prvej ruky. Situácia je už lepšia, než bola v roku 2021, no stále je problém s benzínom a naftou. Keď ideme po diaľnici, ktorá má tri pruhy jedným a tri pruhy druhým smerom a sme celú hodinu jediným dopravným prostriedkom, tak je mi jasné, že to nie je normálne.

Sem tam stretneme ľudí na bicykli či drožku ťahanú koňmi. Áno, na diaľnici. Súkromné autá stoja celé dni pred pumpou, aby mohli natankovať. Pozor, ak si chcete na Kube požičať auto. Dnes to nie je najlepší nápad. To, že nám na našich zájazdoch veci perfektne (nekubánsky) fungujú, je kokteil zázraku a dlhoročných kontaktov. Na Kube v biznise totižto stále vybavíte cez kontakty viac než cez peniaze.

Československu vládli obuvník Gottwald a krajčír Biľak. Na Kube lekár Che Guevara a právnik Fidel Castro. „Fidel a Che robili revolúciu, lebo bohatstvo bolo podľa nich v spoločnosti nerovnomerne rozdelené. „Dnes máme čestne medzi všetkých rovnakým dielom rozdelenú chudobu,“ vysvetľujú mi. No v hlbšom rozhovore prízvukujú,  že rovnoprávnosť je na Kube vyššia než v USA.

Socializmus mal aj dobré stránky a Kuba je najvzdelanejším ostrovom Karibiku. Fidelovi sa ako keby podarilo vykynožiť rasizmus. LGBT komunita má na Kube taktiež väčšie práva, než je to bežné vo väčšine sveta či u nás. „Všetci sme si na Kube rovní.“ Vážna veta však ihneď prejde na Kube do vtípku. „A, Ľubo, vieš, že naši politici sú najhoršími barmanmi? Cuba libre nie a nie poriadne namiešať...“

Cielene si vyberáme a platíme tých najlepších sprievodcov, a títo sú veľmi fajn aj ľudsky. To nie je inde v Karibiku úplne bežné. Kubánski sprievodcovia otvorene hovoria o problémoch: „Vieš, môj brat aj všetci moji bratranci emigrovali do USA. Aj môj syn chce odísť,“ vysvetľuje mi. „Ja chcem ostať iba kvôli rodičom.“

Keď som začal chodiť na Kubu, táto mala bezmála dvanásť miliónov obyvateľov. O chvíľu tento počet klesne na osem. Odchádzajú tí najschopnejší. Nie je to teda ako za čias Fidela, ktorý v októbri 1980 vyprázdnil väznice a „blázince“ a najväčšiu lúzu poslal na lodiach do USA s dôvetkom: „Tak si ich užite!“

Fidel Kubu akosi držal svojou charizmou a dnes sa mi Kubánci sťažujú na absenciu lídra. Kubánci prestali tomuto systému veriť a ja dnes cítim anarchiu. Napriek tomu je Kuba aj dnes stále zrejme najbezpečnejším ostrovom Karibiku. Punc bezpečnosti drží aj osrov Aruba, a podľa mňa je bezpečný aj St. Barths a Anguilla.  Inak Karibik nemá v ohľade bezpečnosti najlepšie meno. 

Neviem, ako dlho ešte socializmus na Kube vydrží, ale nemyslím si, že to bude dlho. Zmena bude rýchla. USA získajú nad Kubou kontrolu a ostrov sa zmení zo dňa na deň. O dni, keď po šiestich desaťročiach Castrovci na čele Kuby skončili, a na čelo sa dostal Miguel Díaz-Canel, som písal v staršom blogu Koniec Castrovcov na Kube.

V tom blogu som predpovedal pád Kuby a logický prechod do rúk USA. Rusko je dnes už slabé a Čína si vie rýchlo spočítať, že Kuba nie je dobrým obchodom. Keď sa to stane, otvoria sa McDonald’s po celom ostrove a nebudú iba na vojenskej báze v Guantaname.

V kubánskych obchodoch sa budú predávať Rolexky bez cla, ale 99 % domorodcov si nebude mať čo kúpiť. Tabuľkovo budú mať viac dolárov na deň než dnes, ale budú chudobnejší. Aspoň takto je to na Jamajke, Haiti a v mnohých iných okolitých krajinách. Kubánci budú vedieť čítať, ale budú menej vzdelaní. To zasa dobre poznáme od nás, kde ide všeobecná vzdelanostná úroveň od revolúcie prudko dole.

Pamätám si, ako to na Kube vyzeralo počas otepľovania vzťahov za Baracka Obamu. Malecón bol plný tučných amerických turistov a čaro sa stratilo šibnutím prútika. Z tohoto pohľadu je dnes sankcionovaná Kuba pre nás zvedavých turistov lepšia. Preto sa sem odporúčam rýchlo poponáhľať. O niekoľko rokov vám už nikto nebude veriť a nikto nebude chápať, o čom hovoríte.

Služby sa určite zlepšia, staré budovy a krásne námestia ostanú. No stratí sa to dnešné kubánske fluidum, ktoré robí z Kuby tú pravú Kubu. Naozaj prajem Kubáncom lepší život. No to bude zároveň koniec Kuby, ktorá je dnes aj zo svetového hľadiska tak unikátnou destináciou.

Ak sa na Kubu chystáte dnes, treba počítať s tým, že krajina sa od čias mojich prvých návštev výrazne zmenila. Základom je dobrá príprava – najmä čo sa týka peňazí, vstupných formalít a dostupnosti niektorých služieb.

Na Kubu sa dá z Európy dostať viacerými spôsobmi a spojenia sa v posledných rokoch výrazne menia. Priame či nadväzujúce spojenia cez veľké európske letiská zostávajú najpraktickejšou možnosťou. Air Europa aj v roku 2026 ponúka pravidelné lety z Madridu do Havany. Pri výbere letu si však vždy skontrolujte aktuálny letový poriadok – spojenia na Kubu sa môžu meniť podľa sezóny a situácie v krajine.

Ak sa na Kubu pozrieme z dlhšej perspektívy, v roku 2002 a v nasledujúcich rokoch sa sem lietalo podstatne intenzívnejšie a výber spojení bol iný ako dnes. Práve preto treba staršie skúsenosti s leteckými linkami brať ako dobový cestovateľský postreh, nie ako aktuálny letový poriadok. Napríklad Condor, ktorý som skúšal v lete 2024, už svoje pravidelné linky do Havany, Varadera a Holguínu v roku 2025 ukončil.

Z vlastnej skúsenosti z ciest na Kubu môžem odporučiť pozrieť sa aj na prémiovejšie triedy. V lete 2024 sme pre vás vyskúšali Air Europa a Condor. Air Europa letí cez Madrid, Condor cez Frankfurt. Condor mal v čase našej cesty veľmi vydarenú novú Business Class a sedadlá sa dali sklopiť do úplnej roviny. Air Europa ponúkla tiež slušný servis – nie je to Qatar Airways, ale na dlhý let na Kubu ide o veľmi príjemný upgrade. A na Air Europa sa namiesto šampanského nalieva Cava.

Výhodou Condoru bola možnosť kombinovať prílet do Havany s odletom z Varadera. Túto možnosť som vyskúšal v roku 2024. Dnes už však nejde o aktuálnu možnosť s Condorom, pretože spoločnosť lety na Kubu ukončila. Moja skúsenosť z roku 2024 je preto skôr tipom na to, čo sa oplatí pri výbere diaľkového letu sledovať, než odporúčaním konkrétnej dnešnej linky.

Ak letíte na Kubu, dnes už nepotrebujete pôvodnú papierovú turistickú kartu. Od 1. júla 2025 je pre turistické cesty povinné elektronické vízum (eVisa), o ktoré sa žiada online. BUBO vám s vybavením vstupu poradí a aktuálne podmienky si vždy overte ešte pred cestou, pretože kubánske pravidlá sa môžu meniť.

Okrem eVisa treba pred cestou vyplniť aj elektronický vstupný formulár D'Viajeros. Po jeho odoslaní dostanete QR kód. Odporúčame mať formulár uložený v telefóne a pre istotu aj vytlačený – na Kube sa stále oplatí počítať s tým, že internet či Wi-Fi nemusia fungovať práve vtedy, keď ich potrebujete. Ak máte staršiu BUBO pomôcku k vypĺňaniu formulára, skontrolujte, či zodpovedá aktuálnej verzii systému.

Slovenský pas musí byť pri vstupe platný minimálne 6 mesiacov. Potrebné je aj cestovné zdravotné poistenie. Aktuálne podmienky vstupu odporúčame pred odletom skontrolovať na stránke slovenského ministerstva zahraničných vecí alebo kubánskeho veľvyslanectva.

V roku 2002 som platil na Kube menou CUC. Bolo to čosi ako bony u nás za socializmu, s ktorými sa dalo platiť iba v „Tuzexe“. Bola to mena pre turistov, naviazaná najskôr na americký dolár a neskôr na euro. Táto mena od roku 2021 neexistuje a svoje CUC môžete vyhodiť – nikto vám ich dnes na Kube nevezme a banky ich už nevymenia. Dnes je oficiálnou menou kubánske peso (CUP), teda tie isté bankovky, aké dostávajú Kubánci ako plat či dôchodok.

Keď je však reč o peniazoch, Kuba je trochu zložitejšia. Oficiálny kurz CUP voči zahraničným menám sa dnes určuje podľa pravidiel kubánskeho menového systému a pri niektorých menách sa mení podľa vývoja na trhu. Rozdiel medzi oficiálnym kurzom a kurzom, s ktorým sa môžete stretnúť mimo oficiálneho systému, môže byť výrazný.

Americký dolár dnes nie je na Kube „zakázaný“ v tom zmysle, že by ste ho nemohli vôbec priniesť alebo oficiálne zmeniť. Kubánske oficiálne turistické zdroje uvádzajú USD medzi menami, ktoré možno meniť v CADECA a bankách. Pre Slováka však zostávajú praktickejšou voľbou eurá a určite odporúčam mať so sebou aj menšie eurobankovky. Mince sú pri výmene a bežnom používaní podstatne menej praktické.

A tu je tá hlavná finta z mojich ciest: predtým som na Kube nikdy nemenil peniaze na „čiernom trhu“. Ani raz. Dnes však existuje výrazný rozdiel medzi oficiálnym kurzom a neoficiálnym trhom. To môže vysvetľovať, prečo sa Kuba pri cestovaní niekomu javí ako neuveriteľne lacná. Neznamená to však, že by som odporúčal meniť peniaze na ulici. To nikdy nerobte. Je to nelegálne a okrem právneho rizika sa vystavujete aj riziku podvodu či krádeže. Oficiálne kubánske zdroje odporúčajú meniť peniaze v CADECA alebo bankách.

Pri platobných kartách sa tiež neoplatí spoliehať na európske štandardy. V Kube fungujú niektoré zahraničné karty, ale karty vydané americkými bankami a ich pobočkami sa nepoužívajú. Navyše výpadky elektriny a problémy s infraštruktúrou môžu skomplikovať platby aj výber hotovosti. Preto by som na Kubu aj dnes cestoval s dostatočnou rezervou v hotovosti.

A ešte jedna praktická vec: kubánske peso mimo Kuby nevyužijete. Ak vám nejaké zostanú, oficiálne kubánske turistické informácie odporúčajú vymeniť ich pred odchodom z krajiny za zahraničnú menu. Kurz navyše môže výrazne kolísať, takže pri väčšej sume sa neoplatí meniť peniaze naraz bez toho, aby ste si skontrolovali aktuálny kurz.

Dlhé roky som z Kuby mohol doniesť domov 24 cigár a ani o jednu viac. Na letisku v Havane som opakovane počul „Seňor Fellner“ a vtedy som musel prísť k svojmu zacheckovanému kufru, otvoriť ho a cigary, ktoré som mal navyše, mi zhabali. Dnes je pravidlo iné: z Kuby možno pre osobnú potrebu vyviezť bez colných formalít do 50 ručne vyrobených cigár, ak spĺňajú stanovené podmienky. Pri väčšom množstve už treba mať doklad o nákupe od autorizovaného predajcu a splniť ďalšie colné požiadavky. Starú fintu s rozdelením cigár medzi veľkú a príručnú batožinu by som dnes určite neskúšal. Colníka nezaujíma, v ktorom kufri cigaru schovávate, ale koľko ich celkovo vyvážate.

Do Európy navyše treba myslieť na pravidlá krajiny, do ktorej sa vraciate. V rámci EÚ sa pri vstupe z krajiny mimo EÚ uplatňuje pri osobnej batožine štandardný limit 50 cigár na oslobodenie od cla, DPH a spotrebnej dane; pri vyššom množstve už môžu vzniknúť colné a daňové povinnosti. Preto dnes neplatí jednoduché „dvesto cigár na hlavu“, ktoré som uvádzal v staršej verzii. Ak máte prestup alebo vstupujete do EÚ cez inú krajinu, skontrolujte si pravidlá práve tejto krajiny.

Ak na Kube hľadáte luxus, ktorý sa nedá kúpiť všade, kubánske cigary sú minimálne to, čo francúzske šampanské. Nekupujte ich na ulici ani na pláži. Buď nakúpte v oficiálnych obchodoch, alebo u autorizovaných predajcov. Pri cigarách je falzifikát veľmi ľahké zameniť za originál a lacná ponuka sa môže veľmi rýchlo zmeniť na drahý suvenír.

Navštívil som zopár fabrík na cigary aj v Nikarague, Mexiku a Hondurase a všade som sa stretol s obdivom ku kubánskemu tabaku. Práve Pinar del Río a oblasť Vuelta Abajo patria k najslávnejším tabakovým regiónom sveta. Tu odporúčam navštíviť sedliaka, miestneho kubánskeho kovboja, ktorý sa tu volá vaquero. Vysvetlí vám, ako pestuje tabak, ukáže vám tabak, ktorý suší, a povie, ktorý sa používa na výrobu ktorej značky cigár. Čerstvo ušúľané cigary si tu viete aj kúpiť. Je to dobrý tip – len si pri nákupe vždy overte, či ide o oficiálny predaj a či dostanete potrebné doklady.

Jemné Romeo y Julieta fajčil Winston Churchill, silnejšie Montecristo si obľúbil Che Guevara. Robustné Partagasky fajčili Ernest Hemingway či Al Capone a luxusné Cohiby zase Fidel Castro. Pri týchto príbehoch však treba brať do úvahy, že cigary a ich obľúbené značky sú často súčasťou kubánskej legendy a cestovateľského folklóru.

J. F. Kennedy, ktorý v roku 1962 zaviedol americké embargo voči Kube, sa ešte pred jeho účinnosťou uistil, aby mal dostatočný počet svojej obľúbenej značky H. Upmann. Podľa spomienok jeho tlačového tajomníka Pierra Salingera ho Kennedy požiadal o približne tisíc cigár a Salinger ich nakoniec zohnal 1 200. Kennedy potom podpísal príslušnú prezidentskú proklamáciu; embargo na dovoz kubánskeho tovaru do USA nadobudlo účinnosť 7. februára 1962. Tento príbeh patrí k najznámejším anekdotám histórie kubánskych cigár.

Keď sa trošku do cigár ponoríte, rýchlo sa zamilujete. Ja som nefajčiar, no, priznám sa, že cigary mám rád. S kvalitnou cigarou je to ako so šampanským a hneď to aj ako laik budete cítiť. V našej rodine cigary fajčia aj ženy. V tomto, myslím v cigarách, je Kuba skutočným luxusom a závratne a neustále stúpajúce ceny cigár v Európe tomuto tvrdeniu zodpovedajú.

Na Kube som navštívil päť fabrík na cigary, a toto je tiež jeden z fajn zdrojov skutočne kvalitných cigár. Pri návšteve výroby však rozlišujte medzi oficiálnym predajom a ponukou „mimo systému“. Ak vám niekto na ulici ponúka Cohiby či Montecristo za podozrivo výhodnú cenu, môže ísť o falzifikát. Ja by som preto aj dnes radšej nakupoval cez oficiálne obchody alebo overené kontakty, kde dostanete originálny výrobok a potrebný doklad.

Kuba sa v roku 2026 stále vyrovnáva s vážnou hospodárskou a energetickou krízou. Plánované výpadky elektriny môžu trvať aj viac ako 24 hodín a výpadky môžu ovplyvniť aj mobilný signál a internet. Oplatí sa preto cestovať s powerbankou, mať nabitý telefón a dôležité dokumenty uložené aj offline.

Ak potrebujete mobilné dáta, dočasnú SIM kartu CubaCel Tur je možné zakúpiť aj priamo na letisku; od roku 2025 má platnosť až 30 dní.

Keď kubánski veľvyslanci na každoročnom bankete udeľujú diplom najväčšiemu organizátorovi zájazdov a začnú svoju reč: „Tento rok sa najväčším predajcom Kuby na celom Slovensku stáva...“, všetci sa začnú smiať. BUBO od roku 2002 kontinuálne vyhráva. Obhájiť prvenstvo je ťažké v hocijakom odbore. No ak sa to udeje, viete, že daná spoločnosť musí mať úžasne silnú konkurenčnú výhodu.

BUBO nevíťazí najnižšou cenou, ale bezkonkurenčne najlepšími zážitkami. Kuba s BUBO je zájazdom do iného sveta. Niektorým sa zdá, že na inú planétu. Najkrajšia dovolenka, ktorá ide do hĺbky a necháva silné zážitky na mnoho rokov. Naši klienti práve cez zážitky Kubu pochopia, porozumejú jej a často ostáva v ich srdciach.

Hnaní našou myšlienkou loviť zážitky a ukázať našim klientom viac - Kubu takú, aká v skutočnosti je - sme navštevovali tabakové polia, polia s cukrovou trstinou a v Baracoe sme si dovolili realizovať programy s lokálnou komunitou. V tej dobe to bolo nemysliteľné...

Na druhej strane, naša odvaha, úprimnosť a, doslova, láska ku Kube, lebo my naozaj ten ostrov milujeme, nám umožnila prekonať prekážky a nájsť si tu priateľov. Na Kube stále veci vybavíte cez priateľov skôr než cez biznis. Nie je to klišé, keď tvrdíme, že tam, kde iní končia, my v BUBO iba začíname.

Na začiatku boli výlety na Kubu jasnou cestou proti prúdu a my sme ju predstavili aj zarytým pravičiarom. A tí si ju zamilovali. No, hlavne, mali možnosť vytvoriť si svoj vlastný názor. Za našimi referenciami na Google je systematická práca.

Keď ste počuli, že BUBO je na Kube super, je to tým, že sme začali pred ostatnými. Je to tým, že sme mali odvahu stále ísť ďalej a ďalej. Je to tým, že sme rozhodnutí sa neustále zlepšovať. Aj tento rok sme na Kube vylepšili naše služby a pridali sme ďalšie zážitky. Inovoval som náš najpopulárnejší zájazd a nazval ho Cuba sí – Kuba luxusne. Ste prví, kto sa o ňom teraz dozvedá, a tak to využite!

Hasta la victoria siempre! Vždy zvíťazíme! Vidíme sa na cestách šírim svetom priatelia.

Na Kubu dnes necestujte s predstavou, že všetko bude fungovať tak hladko ako v klasickej karibskej dovolenkovej destinácii. Výpadky elektriny, nedostatok niektorých potravín a tovarov, obmedzená dostupnosť hotovosti či problémy s dopravou sú súčasťou súčasnej reality krajiny.

To však nemení nič na tom, že Kuba zostáva fascinujúcou krajinou – s unikátnou históriou, architektúrou, hudbou, automobilmi, rumom, cigarmi a predovšetkým ľuďmi, ktorí jej dávajú neopakovateľnú atmosféru.