KVÍZ: Ako dobre poznáte japonskú gastronómiu?

Správna odpoveď: Hovädzie z Kobe. Často nazývané aj wagyu, avšak toto označenie sa používa všeobecne - pre hovädzie mäso pochádzajúce z Japonska. Kobe je japonské mesto blízko Osaky. Existuje viacero druhov z ďalších oblastí krajiny. Hovädzie mäso je na japonskom jedálničku pomerne novinka a datuje sa do roku 1872, kedy sa do krajiny začala dostávať široká škála západnej kuchyne. Jeho popularizácii jednoznačne pomohlo náhle oznámenie pre japonskú verejnosť, že cisár Mejdži jedol hovädzie. Jeho špecifickou vlastnosťou je „mramorovaná“ štruktúra, kedy je mäso popretkávané tukom. Na jej dosiahnutie je nutné, aby sa dobytok nestresoval a dostával len tú najlepšiu stravu. Japonské hovädzie patrí medzi najdrahšie druhy mäsa na svete a 100 g stejk vás môže vyjsť aj 50 €. My v BUBO túto špecialitu na našich zájazdoch v Japonsku veľmi radi vyhľadávame.

Správna odpoveď: Suši. Napriek jeho svetovej popularite je moderná verzia je podstatne rozdielna od tej pôvodnej. Najskôr sa ryby fermentovali spolu s octom, soľou a ryžou. Po ukončení procesu sa ryža vyhadzovala. Až v 14. storočí sa fermentované ryby, začali jesť aj s ryžou. Neskôr, počas obdobia Edo (dnešné Tokio, 1603 - 1868), sa začala ryba jedávať priamo s octom. Za vynálezcu moderného suši sa považuje Hanaja Johei, ktorý vynašiel nigiri-zuši, pri ktorom sa ryby a morské plody ukladajú na octovú ryžu. Pravdepodobne sa to stalo okolo roku 1824. Prirodzene, keďže suši obsahuje surové ryby, žiadalo si to špeciálne zručnosti a spôsob stravovania, čo nemohol robiť každý. Všetko sa zmenilo vynálezom chladničky v 60. rokoch minulého storočia. V Japonsku nájdete cenovo dostupné, ale aj luxusné suši, tak prečo ho s nami nevyskúšať?

Správna odpoveď: Okonomijaki. Vytvorené počas druhej svetovej vojny i po nej. Ide o typ vrstvenej placky, kde sa na horúcom platňovom grile pripraví placka zo pšeničnej múky a na ňu sa dá množstvo kapusty s fazuľovými klíčkami. Pridá sa doplnok, väčšinou plátky slaniny. Placka sa obráti a začne sa pripravovať jedna z rezancov a druhá z vajca. Po dostatočnom upečení sa placky dajú na seba a výsledné okonomijaki sa potrie okonijaki omáčkou. Na vrch sa ešte pridá jarná cibuľka. Existuje mnoho verzií tohto jedla, pričom najznámejšími sú v štýle Hirošima (rovnaká, ako na fotografii) a osacký štýl. K tomu sa podáva voda s ľadom, ale miestni obľubujú aj pivo. Obe verzie jednoznačne odporúčame.

Správna odpoveď: Soba. Sú pohánkové rezance pôvodom z Číny (na fotografii sú zelené, kvôli prímesy zeleného čaju). Do Japonska sa pravdepodobne dostali ešte pred naším letopočtom. V krajine sa stali veľmi rýchlo obľúbeným jedlom a počas Edo sa stali bežným pouličným jedlom - vďaka stánkom, ktoré si obchodníci nosili na ramene a mali v nich všetko potrebné na prípravu rôznych pokrmov. Dnes sa jedávajú buď samostatne, pričom sa namáčajú do mixu sójovej omáčky, rybacieho bujónu a ryžového vína, alebo ako súčasť rôznych polievok, na ktoré je japonská gastronómia skutočne bohatá. Podávané môžu byť teplé, ale aj studené spolu s jemne nastrúhanou reďkovkou daikon. V Japonsku ich ľahko nájdete takmer všade. Vyskúšali by ste?

Správna odpoveď: Sapporská kari polievka. Kari pochádza z Indie. Na konci 19. storočia však bola India britskou kolóniou. Predpokladá sa, že práve Briti, v tom čase obchodujúci aj s Japoncami, oboznámili krajinu vychádzajúceho slnka s touto ingredienciou. Následne bol kari guláš prispôsobený japonským chutiam a stal sa obľúbeným natoľko, že si z neho spravili národné jedlo. Panuje zhoda, že jeho verzia v podobe polievky vznikla v roku 1970 v jednej zo sapporských kaviarní. Najskôr ako jedlo pre zamestnancov, ale stalo sa tak populárnym, že ho pridali do bežného jedálnička. Dnes je typickým regionálnym jedlom. Obsahuje rôzne druhy zeleniny a ako doplnok sa môže pridať napríklad kuracie mäso. Ryža sa servíruje samostatne, na rozdiel od klasického kari. Pôjdete ju do Sappora na zájazde Exkluzívne Japonsko ochutnať?

Správna odpoveď: Sašimi. Toto jedlo zdieľa svoju históriu so suši a vyvinulo sa popri ňom. Majstrovstvo japonskej kuchyne je vo vychutnávaní si čo najkvalitnejších a najčerstvejších ingrediencií v ich prírodnom stave. Sašimi nemusí byť iba z rybieho mäsa, ale napríklad aj plátky hovädzieho sa môžu v japončine nazývať rovnako. Ako doplnok chute Japonci používajú jemne nastrúhané wasabi a sójovú omáčku. Kvalita a čerstvosť rýb, ktoré v Japonsku nájdete, je pre vnútrozemské krajiny ako Slovensko priam neuveriteľná. Najpopulárnejšie bývajú kúsky tuniaka a makrely. Rozhodne počas cesty vyskúšajte.

Správna odpoveď: Tonkatsu. V 16. storočí priniesli do Japonska portugalskí misionári metódu varenia jedla, v ktorej sa jedlo obalí v múke a vypraží. Okrem toho priniesli aj víno európskeho štýlu. Z južnej časti krajiny, kde Portugalci najčastejšie obchodovali, sa vyprážanie rozšírilo viac na sever - do Osaky a Kjóta. Vo vtedajšom hlavnom meste Japonska sa konzumovala predovšetkým zelenina, keďže mesto je dodnes domovom obrovského počtu budhistických chrámov. Tie už v tej dobe praktizovali vegetariánstvo, a preto sa tam zrodila tzv. zeleninová tempura. Tonkatsu bolo odvodené až ku koncu 19. storočia, z francúzskeho vyprážaného teľacieho. V roku 1899 bolo na rezeň použité bravčové mäso v tokijskej reštaurácii menom Rengatei. Aj napriek podobnosti s našimi rezňami budete prekvapení, že ho našinci považujú za ľahší - vďaka japonskej strúhanke panko.

Správna odpoveď: Čankonabe. Ide o veľmi hustý vývar prakticky zo všetkého, čo si dokážete predstaviť - mäso, zelenina, ryby. Keďže je plný proteínov, stal sa ideálnym jedlom pre bojovníkov sumo, aby nabrali váhu a silu. Asociácia s nimi prišla pravdepodobne na konci 19. storočia. Jedlo sa požívalo nielen sumo bojovníkmi, ale stálo sa vyhľadávanou pochúťkou s mnohými regionálnymi verziami. Za popularitu vďačí čankonabe hlavne prepojeniu so sumo kultúrou, keďže si ho sami bojovníci často pripravujú. Po odchode do dôchodku mnoho z nich využije svoju popularitu a otvorí si reštauráciu, kde toto jedlo podávajú. Preto hľadajte špecializované reštaurácie, ktoré si otvoril bývalý rikiši (sumo bojovník) a vyskúšajte. Samozrejme, porcie budú menšie, ako tie pre zápasníkov.

Správna odpoveď: Kakigóri. Jeho pôvod môžeme hľadať už v období Heian (794 - 1185), kedy si ho užívala japonská šľachta. Od 17. do 19. storočia sa zlepšili techniky skladovania ľadu, ale pre bežné obyvateľstvo bol dezert ešte príliš drahý. Obchody v Edo začali postupne predávať kakigóri počas horúcich letných mesiacov a s jednoduchými príchuťami, ako bol sladký sirup a pasta z červených fazúľ. To síce pomohlo s dostupnosťou dezertu, ale jeho cena bola stále vysoká. Až vynález ručnej kľuky dovolil obchodníkom servírovať dezert oveľa efektívnejšie. Počas éry Showa (1926 – 1989) sa stánky s kakigóri stali bežným javom na letných festivaloch (matsuri), v stánkoch na pláži a v rodinných obchodoch s dezertmi. Modro-biela vlajka so symbolom „氷“ (kóri, čo znamená „ľad“) sa stala počas leta ikonickým pohľadom v japonských uliciach. Pozor, v lete sa rýchlo vypredá.

Správna odpoveď: Fugu sašimi. Považované za luxusné jedlo, ktoré je zároveň extrémne nebezpečné. Ryba obsahuje tetrodotoxin, ktorý ak je požitý, môže spôsobiť paralýzu a smrť. Jed sa nachádza hlavne v pečeni, vaječníkoch a koži. Moderní japonskí šefkuchári sú perfektne trénovaní, aby časti odstránili bezpečne. Riziko otravy v oficiálnej reštaurácii je naozaj malé a väčšina otráv pochádza z neregulovanej konzumácie, kedy sa netrénovaní pokúsia pripraviť si rybu sami. Ochutnať ju môžete aj v grilovanom stave. Historicky sa v Japonsku konzumovala už od nepamäti. Pravdepodobne sa konzumácia stala bezpečnou až časom, metódou pokus-omyl. Počas samurajskej éry sa medzi bohatou vrstvou spoločnosti stala fugu tak populárnou, že kvôli množstvu nepodarených príprav ju vláda zakázala. Konzumácia ale v tajnosti pokračovala ďalej, napriek dvojitému riziku. Až na konci 19. storočia sa japonská vláda rozhodla, že zákaz stiahne, pretože rozpoznala ekonomicky potenciál v tejto delikatese. Dodnes je symbolom risku a odmeny. Pokiaľ vás zaujímajú bizarne jedlá, možno je to bude jedno z nich.