Lofoty - hory vyrastajúce z mora

Lofoty - hory vyrastajúce z mora

Peter Droba

Peter Droba

Škandinávske leto je krátke, ale intenzívne. Celkom iné, ako v našich zemepisných šírkach. Ako sprievodca mám to šťastie, že popri povinnostiach spojených s oficiálnou časťou zájazdu dostanem aj trochu voľna, kedy je čas preskúmať niektoré miesta planéty naozaj do hĺbky, ešte dôvernejšie. Tentoraz som vsadil na spoznávanie škandinávskeho leta v horách, a bola to skvelá voľba!

V čarovnej Škandinávii som strávil veľa času ešte predtým, ako som začal pracovať pre BUBO. Jednoducho ma tieto končiny sveta vždy priťahovali, túžil som stále viac spoznávať tunajšiu rozprávkovú prírodu, majestátne hory aj fantastických ľudí. A každý, kto sa aspoň trochu venuje cestovateľskej fotografii mi potvrdí, že práve tu, na severe, dokážete uloviť naozaj nádherné zábery! To svetlo v škandinávskych horách je skrátka jedinečné. Prešiel som naozaj mnoho kútov tejto planéty, no nič podobné som nikde inde nevidel. A čím viac na sever idete, tým neskutočnejšie fotky, tým úchvatnejšie scenérie, hry svetla a veľkolepej prírody...

Severnejšie ako na sever... #

Aj preto je jednou z mojich cestovateľských slabostí nádherné súostrovie Lofoty, ktoré sa nachádza približne 200 kilometrov za polárnym kruhom. Tento mrazivý kút Európy som si tak zamiloval, že keď sa ma dnes niekto spýta - ´Kam cestovať do Nórska?´, moja odpoveď bude určite: ´Musíš vidieť Lofoty!´ Toto jedinečné súostrovie tvorí sedem hlavných ostrovov a vyše 360 malých ostrovčekov. Moja tohoročná - nie prvá a určite nie posledná návšteva Lofotov, viedla od horských vrcholkov vyšliapaných od ´nuly´ až na najvzdialenejšie dva ostrovy, ktoré mi tu ešte zostávalo navštíviť: Vaeroy a Røst. 

A ako sa sem vlastne dostať? Po lete z Osla do Bodø – mesta približne v strede Nórska, ktoré leží tesne za polárnym kruhom a je akousi bránou do Lofotov, ma čaká ešte prelet malým prúdovým lietadlom pre desať osôb priamo do srdca ostrovov - Svolværu. Okrem lietadla je skvelým zážitkom aj cesta z Bodø trajektom. Ten stojí priamo pri konečnej železničnej stanice. Vyššie na sever sa vlakom z Nórska nedostanete. Jedine o niekoľko sto kilometrov ďalej vedie železnica zo Švédska do Narviku, a tam končí. Plavba trajektom trvá približne štyri hodiny a ponúka naozaj nádherné scenérie. Pri troche šťastia môžete na hladine spozorovať veľryby, či delfíny.

Konečnou zástavkou je malý prístav v Moskenes, kde sa dá hneď aj ubytovať. No pozor na kempy - okolo štvrtej poobede vás ešte ubytujú takmer všade, ale po šiestej večer je to už nemožné. Miesto pre ľudí by aj bolo, ale kapacity spŕch a sociálnych zariadení nedovoľujú, aby bol počet ubytovaných prekročený. Keď pristávame na Lofotoch s naším maličkým lietadlom, je práve niečo pred polnocou, na cestu do kempu mi krásne svieti slnko. Neviem, ako je možné, no vždy, keď navštívim tento krásny kút Nórska, sprevádza ma priam neskutočné počasie. Ešte večer predtým sa zdalo, že to tentoraz s počasím nebude nič moc, no ráno nám škandinávske slnko ukáže svoju najpôvabnejšiu tvár. A pritom počasie práve tu - vysoko na severe, vie byť riadne vrtkavé.

„Keď sa ma spýtate, kam cestovať do Nórska, moja odpoveď je jednoznačná – Lofoty!“

Hory ľudskou nohou nedotknuté #

Keď už ste na samotných Lofotoch, presuny po týchto ostrovoch sa dajú v podstate najjednoduchšie riešiť požičaným autom. Pamätám si, že keď som tu bol po prvýkrát, celé ostrovy som s nadšením prestopoval. Tentoraz to riešime požičaným autom, pešo a bicyklami. Áno, čítate dobre! Bicykle už aj tu začínajú byť veľmi populárne, tak ako v celej Škandinávii, od Kodane po Finnmark. 

Západ slnka - Ramberk, Autor: Peter Droba (GoPro Hero 6 Black), Lofoty, Nórsko

Západ slnka - Ramberk, Autor: Peter Droba (GoPro Hero 6 Black), Lofoty, Nórsko

Lofoty vás dostanú svojou krásou už od prvých chvíľ. Malebné mestečká priamo pri koreňoch týchto z mora vyrastajúcich hôr ponúkajú návštevníkovi to najlepšie z nórskeho severu. Nehovoriac o úžasných tunajších majestátnych horách, ktorých je menej schodných ako tých, na ktoré človek ešte nevkročil nohu. O to sú príťažlivejšie svojou divokosťou a nespútanosťou, ktorú si stále zachovávajú.

Pre turistov je tu množstvo lákadiel. Na mapách, ktoré si ľahko stiahnete aj cez internet, alebo kúpite priamo v športových obchodoch, či na benzínkach, nájdete množstvo atraktívnych trás, ktoré sa priam ponúkajú na zdolanie. Hory všade navôkol lákajú aj na nočnú turistiku a všetci sem prídu hlavne na populárne výlety vrcholovky počas polnočného slnka.

Vyjsť si mimo turistických trás #

Na ceste po súostroví Lofoty určite odporúčam hľadať skôr postranné, turisticky menej známe miesta. Nezaručuje to síce, že tu žiadnych turistov nestretnete, no ten zážitok z prírody, maličkých dediniek, či zapadnutých, takmer nenavštevovaných pláží bude v týchto Bohom ukrytých miestach o to intenzívnejší. 

Takto sa mi podarilo zastaviť sa v malom rybárskom mestečku Henningsvaer, na jednom z južných cípov ostrova Austvaagoya. S populáciou asi 510 obyvateľov, pričom tento počet samozrejme počas leta stúpa, je malá rybárska dedinka, ktorá na prvý pohľad nie je možno ničím výnimočná. No tie hory okolo, výhľady na ne, útulné kaviarničky, či len obyčajné prechádzky počas prekrásneho slnečného dňa sú napriek tomu niečím neopakovateľným. Nad Henningsvaerom sa týči Festvaagstinden – vrchol, s výškou 541 metrov nad morom, ktorý určite nájdete vo viacerých sprievodcoch. Vedie naň asi trištvrte hodinová príjemná vychádzka priamo z malej dedinky Festvaag.

Neopakovateľné sú tiež pláže v okolí mestečka Ramberk. Možno by ste si mysleli, že krásne dlhé pieskovo biele pláže nájdete iba niekde v tropických oblastiach. No opak je pravdou. Celá Škandinávia ponúka mnoho prekvapivo nádherných pláží, rôzne zabudnuté a neobjavené miesta, kde sa dá kempovať, či táboriť, pričom aj niekoľko dní nestretnete ani živú dušu.

„Aj v Škandinávii nájdete nádherné pláže! Presvedčia vás o tom miesta v okolí mestečka Ramberk.“

Kde sa končí cesta... #

Cestou bližšie k najužšiemu cípu ostrova Moskenesoya nájdeme inú malú dedinku menom Reine. Dedinka leží na niekoľkých ostrovoch o rozlohe 29 hektárov, žije tu približne 314 obyvateľov. Je jedným z oddychových miest na Ceste Gunnara Berga do dediny Å na Lofotoch. Reinebringen s výškou 666 metrov nad morskou hladinou je ďalšou výzvou, ktorá nezostane bez povšimnutia.

Å – dedina s jednoznačne originálnym názvom, je koniec lofotského sveta, dostupného autom po súši. Všade sú mosty, ale výzva je ísť sa pozrieť na vzdialenejšie časti. Å je maličká rybárska dedinka, kam turisti zavítajú vlastne len preto, že tu sa končí cesta. Preklad jej názvu v staroškandinávčine znamená „malý horský potôčik“. Kedysi táto obec žila len z obchodu s rybami a kožušinou, no teraz je známa hlavne pre turistický ruch.

Po celej ceste z Narviku cez Svolvaer do Å môžeme obdivovať množstvo typických drevených konštrukcií, na ktorých od marca do konca augusta visia a sušia sa tresky. Zaujímavé na nich je jedno: Ak takúto sušenú tresku namočíte na približne osem dní do vody, máte predpripravenú plnohodnotnú rybu, ktorú môžete piecť, pražiť, či filetovať. Tieto tresky prvej akosti putujú potom spolu s kaviárom do Moskvy. Ich hlavy sa pomelú a tie zasa v podobe tzv. rybej múčky putujú do Afriky.

Ostrov, kde zastane čas #

Nižšie, juhozápadne od Moskenesoya leží ďalší ostrov patriaci pod Lofoty - Vaeroy. A je to skutočná cestovateľská výzva. Za približne 300 NOK vás trajekt z Moskenes preplaví na tento 19 km² veľký ostrov, kde nájdete len 777 obyvateľov. Pár malých dediniek, pláže a fascinujúce šíre výhľady na more a okolité ostrovy, to všetko uprostred čarovného ticha a pokoja. Jedna moja známa - Mali tu strávila celé tri mesiace a doslovne povedala: „ Zrazu som tu našla čas na všetko, na čo som ho na pevnine nikdy nemala.“ Naozaj, keď sa tu ocitnete, akoby sa okolo vás zastavil čas a vy len v tichu vnímate tú okolitú severskú nádheru. Ak chcete tento zážitok ešte umocniť, požičajte si bicykle, takto sa dá prejsť doslova celý ostrov za dve hodiny. Keď k tomu pridáte ďalšiu pol hodinku, dostanete sa na najbližší a najvyšší vrchol Håen, vysoký 438 metrov. Na tie úchvatné 360 ° stupňové výhľady a polnočné slnko nikdy nezabudnete.

Ďalšou výzvou je maličký ostrovček na úplnom konci lofotského sústrovia - Røst. Návštevu ostrova si môžete spríjemniť pozorovaním a fotením morských druhov vtákov, nakoľko  na 11 km² ich tu nájdete hniezdiť pomerne vo veľkých kolóniách.

Napriek svojej odľahlosti, Lofoty sú a vždy boli strategickým miestom. Z historického hľadiska boli oddávna bránou obchodu hore na sever, podobne ako Bergen, počas obdobia Hanzovnej Ligy. Na dopyte po tunajšej treske postavili Nóri svoj úspech, vďaka nemu postavili celé dediny, kostoly aj armády. A práve treska pomohla Nórom znovu prestavať túto krajinu, ktorá bola v Druhej svetovej vojne takmer vypálená.

Nórsko je krajinou unikátnych pôvabov, ale aj množstva kontrastov. Pre niekoho to môže byť aj taký drsný severský život na hrane. Podobne ako v celej Škandinávii. Príroda je tu naozaj divoká a vie byť riadne nevľúdna, no keď ju spoznávate bližšie, pochopíte, že prekypuje životom a dokáže byť pre svojich obyvateľov aj starostlivou prírodou-matkou v pravom slova zmysle. Nórsko je jednoducho nádherné a fascinujúce. Má viacero zákutí, ktoré stojí za to navštíviť. A keď sa ma niekto opýta, ktorá jeho časť je teda najkrajšia, moja prvá odpoveď je vždy – Lofoty!

Bicyklovanie na ostrove Waeroy, Autor: Peter Droba - BUBO

Bicyklovanie na ostrove Waeroy, Autor: Peter Droba - BUBO

Kedy sem ísť?

To závisí od toho, čo tu chcete vidieť. Ak idete obdivovať predovšetkým prírodu, tešíte sa na hory, výlety do okolitej krajiny a fjordy, Lofoty sú najkrajšie od polovice júna do konca septembra, kedy napadne v horách prvý sneh. Mestá a kultúra je v podstate dostupná skoro stále, no treba dávať pozor na otváracie hodiny múzeí a galérií, tie sú v zimných mesiacoch často zavreté, či majú skrátené otváracie hodiny. Ak chcete vidieť polárnu žiaru, vyberte sa hore na sever, do Tromsø, celoročne tam zažijete aj pozorovania veľrýb. Ak chcete ochutnať polárnu divočinu aj v zime a užiť si nočnú oblohu s polárnou žiarou bez svetelného smogu, treba ísť hlbšie do vnútrozemia. Ideálne mesiace sú december až koniec februára. A možno stretnete aj Santu...

  • Nórsko má veľmi vyspelo vyvinuté služby. Platiť bankomatovou kartou je možné všade, aj v autobuse. No vždy je dobré mať pre istotu pri sebe v peňaženke aj nórske koruny.

My v BUBO Škandináviu doslova milujeme. Organizujeme na sever Európy zájazdy už viac ako 25 rokov, a to je overená známka kvality. Viacerí sme tu strávili aj niekoľko rokov, máme to tu pochodené, vieme o naozaj unikátnych  miestach, ktoré sú širokej verejnosti ešte stále skôr neznáme. S nami čakajú na vaše objavenie...

Pokojný oceán z ostrova Waeroy, Autor: Peter Droba - BUBO

Pokojný oceán z ostrova Waeroy, Autor: Peter Droba - BUBO

Peter Droba

Peter Droba

Peter Droba

Starý skaut a večný optimista. Prijal Škandináviu ako druhý domov. Vyštudoval krajinné inžinierstvo: "Krajina je ako kniha, keď ju otvoríte a začnete správne čítať, uvedie Vás do všetkých svojich tajomstiev.". Je mu blízka aj ochrana prírody a ekológia. Dlho pôsobí v Národnom parku Nízke Tatry ako dobrovoľný ranger. Jeho najväčšou vášňou je fotografia. Odkedy má ale Go Pro kameru, aj timelapse. Riadi sa heslom: "Možné je všetko, nemožné si vyžiada trochu času." Jeho najobľúbenejšie krajiny sú Nórsko, kde sa rád túla nedoziernymi horskými diaľavami, ale aj bolívijské Altiplano.

Obľúbený zájazd z BUBO katalógu
Island

Zo zájazdu: Keňa, Tanzánia, Zanzibar

Filip a Dada

Posledná úprava článku | Prečítané: 440x

SERIÁL BLOGOV O COVID-19

Blogov