Aurora Borelis, Autor: Peter Droba, (GoPro Hero 4 Black), Qaleraliq, Grónsko

Aurora Borelis, Autor: Peter Droba, (GoPro Hero 4 Black), Qaleraliq, Grónsko

Pamätám si to ako dnes. Za svojím grónskym zážitkom som letel z metropoly Dánska – krajiny, ku ktorej Grónsko politicky patrí (hoci geograficky by ste ho museli hľadať severovýchodne od Kanady). Po asi štyroch hodinách letu z Kodane sa predo mnou začali pomaly objavovať tajomné vrcholky grónskych hôr a ľadovcov. Už len kochať sa týmito prírodnými scenériami bol jedinečný zážitok. Pristáli sme v malom, no strategickom letisku Narsarsuaq, kde prilietajú takmer všetky medzinárodné lety. Práve tu v roku 1941 Američania postavili strategické vojenské letisko s krycím názvom BW1. Tu mali prestávku všetky lietadlá, smerujúce do vojnových zón v Európe aj väčšina bojaschopných lietadiel v „Deň D“. Po vojne tu postavili veľkú nemocnicu pre viac ako tisíc ľudí. Teraz plní letisko a vlastne aj celé mestečko „len“ turistickú funkciu a so svojimi 158 obyvateľmi sa radí k tým menším grónskym sídlam.

Drsný život vo fjordoch #

Dlhší čas som v Grónsku strávil v inom meste - Narsaq. Tu som organizoval prehliadky mesta a riadil menší hotel firmy, pre ktorú som pracoval. Narsaq je už na miestne pomery veľké mesto, čítajúce 1500 obyvateľov, ktorých živí prevažne rybolov, chov oviec a turizmus. Ľudia žijú v tejto zátoke už viac než tisíc rokov, ale s menšími prestávkami. Grónske fjordy sú veľmi tvrdé na život, a keď tu miestni jednoducho nemohli zostať, svoj pobyt v zátoke na čas prerušili a odtiahli ďalej. 

Malý prístav má svoje čaro. Nielenže je strategický pre dopravu a zásobovanie ostrova, ale nájdete v ňom a jeho okolí aj pekné zákutia pre rozmýšľanie a relax. Práve tu pristávajú zásobovacie lode a v zime ľadoborce s potravinami a zásobami priamo z Dánska. Sem-tam sa stane, že lode meškajú. Život v týchto končinách naozaj nie je vždy med lízať...

Grónsko je autonómne územie Dánska, od roku 1979 s vlastnou správou, vládou a parlamentom. Má rozlohu až neuveriteľných vyše dvoch miliónov kilometrov štvorcových, no žije tu „iba“ niečo cez 56 tisíc obyvateľov. Jeho názov v dánčine znamená zelená krajina . Grønland. Napriek tomu, že ide o úchvatný kút sveta, borí sa so svojimi tienistými stránkami. Najväčším problémom je tu nezamestnanosť, následný alkoholizmus a aj vysoká miera samovrážd. Neraz sa stane, že potravinové obchody sú tu poloprázdne, pretože lode z pevniny jednoducho meškajú. Inuiti, ktorí tvoria asi 85 percent obyvateľov, raz za čas našetria na letenku, alebo palubný lístok a vyberú sa do Kodane. Tu je jedno námestie, prezývané aj grónske námestie, kde potom štrajkujú veľmi grónskym spôsobom: Sedia ako bezdomovci na lavičkách a pijú alkohol. Chcú tým poukázať na svoje problémy, na ktoré podľa nich dánska vláda kašle...

Lode z Dánska s potravinami sem-tam meškajú, a vtedy sú grónske obchody prázdne...

Ľudia slnka a tmy #

Grónsko je obrovský ostrov, ktorého 85 percent plochy pokrýva ľad. Miestami môže byť hrubý až tritisíc metrov a tvorí druhý najväčší ľadovec na svete, po tom Arktickom. Čiže názov zelená krajina sa vzťahuje prakticky len na juh ostrova. Ten však ponúka turistovi naozaj pôvabné prírodné scenérie. Leto je tu krátke, no vďaka tomu, že južné Grónsko leží na tej úrovni rovnobežky ako Oslo, je tu v lete vidno takmer stále a obloha sa zatiahne iba tak na hodinku. Potom slnko znova putuje po svojej dráhe. Vierovyznaním sú domáci väčšinou luteráni, no množstvo miestnych Inuitov tu stále vyznáva prírodné duchovno a ponechalo si vieru svojich predkov. Miestne tradície sú skôr oslavné ako cirkevné. Medzi ne patrí napríklad aj sviatok „midsomer“ – čo sa prekladá ako stred leta, a sú to oslavy letného slnovratu, niečo ako keď u nás horia Jánske ohne. 

Úradným jazykom je tu grónčina, popri nej sa dohovoríte aj dánčinou a angličtinou. Tunajší ľudia sú veľmi priateľskí, družní, radi sa stretávajú, smejú a vždy sú pripravení jeden druhému pomôcť. Pramení to aj z tvrdých podmienok pre život, ktoré tu vládnu. Viete si to predstaviť? Pol roka tmy a pol roka svetla. Počas svetla sa tu život takmer nezastaví, rybolov, či opravy domov a fariem po zime sú nevyhnutné. V tomto zaneprázdnenom čase si však nájdu aj čas na oslavy, posedenie s rodinou a priateľmi. Počas veľkej tmy fjordy zamŕzajú. Člny a lode sa uskladňujú do veľkých hangárov, aby sa na jar mohli neporušené vybrať. V tomto čase krajina spí a ľudia oddychujú. Turistov je tu málo, väčšinou sem chodia iba lovci polárnej žiary.

Tunajší ľudia sú veľmi priateľskí, družní, vždy pripravení jeden druhému pomôcť. Pramení to aj z tvrdých podmienok, ktoré tu vládnu.

Pádlovanie pomedzi ľadovce #

Jeden z programov zážitkových dovoleniek, ktoré som tu ako sprievodca zažil, bolo aj kajakovanie na mori. Na tieto extra zážitky som si musel u našich vtedajších špecialistov urobiť špeciálny kurz. No stálo to za to! Neexistuje snáď nič krajšie, ako pádlovať po fjordoch pomedzi kryhy, ktoré si okolo vás voľne plávajú a lenivo sa prevracajú zo strany na stranu. Hladina mora vo fjordoch býva zvyčajne pokojná, no stane sa, že sa rozfúka vietor. Počasie tu vie byť vrtkavejšie, než v našich Tatrách. 

Asi najťažšiu situáciu sme tu zažili s kamarátom Jorgem. Pádlovali sme vtedy s jedným dvojmiestnym kajakom na jednu, asi štyri kilometre vzdialenú pláž. Pohodička a super počasie. Pádlovalo sa veľmi dobre, užívali sme si pohľady na okolitú divočinu a strmé útesy, na ktorých hniezdili morskí vtáci. Zrazu však začal fúkať tzv. katabatický vietor. Vietor od pevninského ľadovca smerom na oceán. Ten nám pádlovanie poriadne skomplikoval a naše „deliurium arcticum“ sa veru sťažilo. Z bezveternej pohodičky sa stalo pravé arktické dobrodružstvo a riadna makačka. No všetko dobre dopadlo, dorazili sme v poriadku, aj keď s hodinovým meškaním...

35 dní mimo sveta... #

Najväčší ostrov planéty je zároveň jednou z najautentickejších divočín, aké naša Zem ešte má. A množstvo ľudí túži stále viac ochutnať a spoznať takúto nedotknutú panenskú prírodu. Samozrejme, aj mňa zlákalo volanie grónskej divočiny. To keď som prijal ponuku ísť robiť vedúceho do tzv. „ice campu“ – ľadového kempu pre približne päťdesiat ľudí uprostred ničoty, bez mobilného signálu, bez ľudí, kde cesta trvala člnom asi hodinu a pol cesty. Jediné spojenie so svetom som mal cez klientov, ktorí sem prichádzali a cez satelitný telefón, kde sa dali písať len esemesky. Vyše mesiaca mimo sveta. Vtedy sa zastaví čas, zrazu existuje len priestor. Neviete, či je dnes sobota, alebo pondelok. A vlastne, je vám to jedno. Nesiahate každú chvíľu po mobile. Máte pred sebou len zápisník a pero. Neriadite sa hodinami, len pozorujete, ako slnko svitne, a potom znovu zapadne... Iba klienti nás s Jorgem občas vytrhli z tohto ticha čudnými otázkami typu: ´Koľkého je dnes?´, alebo ´Dnes je piatok?´... Nevedeli sme, a ani sme nepotrebovali. Bolo nám zvláštne, ale dobre. V ľadovom tichu mimo sveta... 

K môjmu grónskemu programu patrilo aj sprevádzanie turistov na ľadovci. Vždy, keď som mohol, šiel som Jorgemu pomôcť. Po horách sa pohybujem od detstva – či už na Slovensku, alebo inde v Európe, aj v Škandinávii. No o ľadovcoch som až tak veľa nevedel, a práve Jorge ma o nich veľa naučil. Postupne sa stali mojou láskou, chvíle strávené na ľadovcoch by som nevymenil za nič iné. Obujete si mačky, pricvaknete sa karabínkou o lano k celej skupine a takto kráčajúc držíte v ruke ľadový cepín. Dobrodružstvo a zážitok na celý život. Sem-tam sa pošťastí objaviť aj zmrznutú príšerku v ľade. My sme našli pavúka. Ležal v kúsku ľadu priamo predo mnou a nik si ho nevšimol. Neverili by ste ako hmyz cirkuluje vo vrchných častiach našej atmosféry a ako strategicky osídľuje nové prostredia.

Stráviť vyše mesiaca doslova uprostred ničoty, bez ľudí, bez signálu, pozorujúc len východ a západ slnka – to stálo za to...

Aj komáre majú svoju pracovnú dobu #

Grónsko patrí geograficky pod Severnú Ameriku, politicky pod Európu a mnohí ho radia pod Škandináviu. Faktom je, že klimatické podmienky sú si veľmi podobné. Škandinávske hory som si neraz odžil na vlastnej koži, naplno a so všetkými druhmi počasia. Hory v Grónsku nevynímajúc. A to je naozaj divočina ako nikde inde vo svete  - bez ľudí, bez pomoci, bez náznaku svetiel niekde v diaľke. V okolí Narsarsuaqu sme šli do hôr na miesto zvané Mellemlandet – teda ´medzizemie´ alebo ´stredozemie´. Hore, v nadmorskej výške asi 620 metrov nás napadli komáre a muchničky. Áno, čítate dobre, možno by ste to nepovedali, ale Grónsko je neoficiálne krajinou komárov a muchničiek. V lete sa tu vyroja priam v miliardách. Je to spôsobené množstvom stojatých vôd a močiarov, ktoré sa zohrejú a vytvoria tak ideálne podmienky pre ich život. Znie to paradoxne, ale keby nebolo práve tohto dotieravého hmyzu, množstvo ekosystémov by skolabovalo, pretože je na nich naviazaný celý potravinový reťazec. Kvôli nim množstvo vtákov migruje z teplých krajín na sever. 

Ak sa obávate, do akej miery vám dokáže tento hmyz znepríjemniť vašu dovolenku, proti komárom sa dá natrieť repelentom, ten je na pobyt tu v Grónsku veľmi dôležitý. No na  muchničky nezaberá nič, len sieťka proti hmyzu na tvári a dobrý klobúk alebo šiltovka. Zvláštne je, že hoci prvé dva-tri dni muchničky v ice campe riadne otravovali aj mňa, potom ich to prestalo baviť, akoby som sa pre nich stal „domácim“. Dokonca som pozorovaním zistil, že ráno 7:58 komáre ani muchničky nelietajú, no ako udrie 8:00 sú tu! Každý deň, približne do tej pol piatej. Normálne mali pracovnú dobu.

Kulinárske špeciality #

Pre naše BUBO cesty je typické, že v každej krajine vyslovene vyhľadávame a ochutnávame tradičné miestne jedlá. Tie v Grónsku sú niekedy naozaj veľmi špeciálne, občas podobné európskym, no nájdete tu aj úplne gastronomické kuriozitky. Najčastejším jedlom tu v severských končinách sú pochopiteľne hlavne ryby. Či už sušené alebo čerstvé, jedia sa tu vo veľkom. V obľube sú takisto tulenie mäso, ale aj veľryba. Na tanieri tu nájdete pri troške šťastí aj jednorožca, alebo presnejšie - narvala jednorohého. Ten je ale veľmi vzácny. Možno by ste neverili, no urodia sa tu aj zemiaky. Maličké síce ako golfová loptička, ale akonáhle ich dostanete na stôl, viete, že sú skutočne odtiaľto. Island do Grónska dováža aj banány. Brusnice a čučoriedky sa zasa jedia hlavne k sobiemu mäsu. Zaujímavosťou je tiež, že maslo je tu slané a ovce sa používajú viac na mäso a vlnu ako na mlieko a syry. Kuchyňa severských krajín, kde je život tvrdší, je úzko spojená s konzervovaním a skladovaním potravín. Ľudia tu nikdy presne nevedeli, ako dlho bude zima trvať, a tak sa jedlo s mierou, väčšinou sušené a podobne. 

Na tanieri tu nájdete pri troške šťastí aj jednorožca, alebo presnejšie - narvala jednorohého.

Posledný dojem #

V môj posledný deň v Grónsku pobytu lietadlo akurát meškalo. Do toho ešte prišiel veľmi silný vietor. Všetci sme už sedeli na svojich miestach, pripútaní, keď kapitán rozhlásil, že let odkladá na druhý deň ráno. Smiali sme sa, že Grónsko nás nechce pustiť... A naozaj, z vášho srdca len tak neodíde. Je to krajina mnohých krás, kontrastov a extrémov, v niečom typicky škandinávska, v niečom úplne unikátna. Zem, kde ľadovce vládnu šírej pustine už niekoľko miliónov rokov. V lete tu krajina kypí životom a hýri farbami. V zime je pustá a tmavá, len polárna žiara pretína skoro stále oblohu a hrá všetkými odtieňmi. Občas ste tu už len dva metre od nejakého ´maléru´, no akoby na poslednú chvíľu sa vždy všetko opraví a vyrieši. Musí, grónsky život – to je skutočná drsná realita a nielen pekný katalógový obrázok...

Časté otázky o Grónsku... #

  • V Grónsku platí dánska koruna s kurzom pre aktuálny dátum. Je dobré mať pri sebe vždy aj hotovosť, lebo sú miesta, kde kartou platiť nemôžete.
  • Potraviny sú tu celkom drahé, ale pri troške šetrenia sa dá slušne prežiť. Väčšinou v supermarketoch dostanete všetko, od potravín cez nepremokavé bundy až po rybárske háčiky, sekery, či náboje.
  • Internet je veľmi drahý, najlepšie je napojiť sa len na hotelovú wi-fi, ak nie je tiež spoplatnená.
  • Telefonické hovory sa účtujú podľa platného cenníka každého operátora. No nie sú rovnaké ako volania v EÚ. (O2 napr. 1,7 eura za odchádzajúce aj prichádzajúce hovory).
  • Repelent a moskytiéru na ochranu určite odporúčam! Slnečné okuliare aj krém na opaľovanie tiež. Zimné doplnky, ako rukavice, šatka na krk a teplá čiapka sú samozrejmosťou. Pevná obuv sa takisto vždy zíde. Nepremokavá bunda a nohavice sú tiež nevyhnutné, no ak je bezvetrie a svieti slnko, dajú sa zniesť aj krátke nohavice.
  • Pre priaznivcov kempovania, je možné stanovať skoro všade, treba len dodržať tzv. allemansrätten – právo všetkých. Stačí si tieto pravidlá nájsť na internete. V angličtine ich nájdete pod názvom  „freedom to roam" alebo "everyman's right".
  • Voda je tu pitná všade, aj v prameňoch a v horských bystrinách. Dokonca niekedy aj z ľadovcov. My sme si ľad z ľadovcov dávali do americkej whisky a vodu z fjordov, ktorá je slaná len veľmi jemne, sme použili na varenie cestovín. Čuduj sa svete, ako doma..

  • Letné mesiace, teda júl a august sú najlepšie na turistiku. Pozor, začiatkom septembra fjordy začínajú zamŕzať. Zimné mesiace zasa lákajú na pozorovanie polárnej žiary.

Peter Droba

Peter Droba

Peter Droba

Starý skaut a večný optimista. Prijal Škandináviu ako druhý domov. Vyštudoval krajinné inžinierstvo: "Krajina je ako kniha, keď ju otvoríte a začnete správne čítať, uvedie Vás do všetkých svojich tajomstiev.". Je mu blízka aj ochrana prírody a ekológia. Dlho pôsobí v Národnom parku Nízke Tatry ako dobrovoľný ranger. Jeho najväčšou vášňou je fotografia. Odkedy má ale Go Pro kameru, aj timelapse. Riadi sa heslom: "Možné je všetko, nemožné si vyžiada trochu času." Jeho najobľúbenejšie krajiny sú Nórsko, kde sa rád túla nedoziernymi horskými diaľavami, ale aj bolívijské Altiplano.

Obľúbený zájazd z BUBO katalógu
Island

Zo zájazdu: Keňa, Tanzánia, Zanzibar

Filip a Dada

Posledná úprava článku | Prečítané: 580x

SERIÁL BLOGOV O COVID-19

Blogov

Odporúčame tieto zájazdy

K

Polárne oblasti   Európa  

Škandinávia, Grónsko, Arktída, Island, Dánsko, Grónsko (Dánsko)


náročnosť

9 dní

Trvanie

3540

BUBO Covid garancia v cene

Preplatíme vám test aj domácu karanténu