S BUBO som ako sprievodca spoznal a prešiel množstvo nádherných parkov, a stále objavujem ďalšie a ďalšie... Sú to vzrušujúce bohaté svety so svojimi dokonalými pravidlami prírody, ktorých pozorovaním sa my – homo sapiens dokážeme mnoho naučiť a získať. Do nasledujúcich riadkov som sa pokúsil vtesnať, čo sa v útrobách takého národného parku udeje v priebehu 24 hodín. Je to možno niečo celkom iné, ako sledovať ruch ulíc obrovského veľkomesta, no rovnako poučné, so svojimi nádherne fungujúcimi zákonitosťami.
Veľmi úspešnou a osvedčenou destináciou BUBO, ktorá ponúka množstvo turistických atraktivít a nevídaných zážitkov práve z takéhoto súdku, je určite Východná Afrika. Uprostred nej sa skvie ako poklad unikátna prírodná rezervácia Maasai Mara so svojím obyvateľstvom: vznešenými levmi, nekonečnými stádami kráv, či africkými obrami – slonmi a uprostred toho všetkého tróniacim impozantným Ngorongoro kráterom. Už len vidieť všetku túto krásu z diaľky vás dostane do zvláštnej pokory a nemého úžasu. No iné je preletieť si rezerváciu počas polhodinovej prehliadky letom-svetom, a celkom iné stráviť tu 24 hodín a dať si tú námahu pozorovať, čo sa tu deje celý deň...
1:27
Ležím si v lodži a prehadzujem sa na druhý bok. Vonku panuje hlboká africká tma. Sem-tam počuť kroky strážnikov s baterkami. Hľadím cez mosketiéru do tej tmy. Z pralesa, ktorý ma obklopuje, počujem vŕzganie cikád a vyspevovanie ďalšieho hmyzu, ktorého meno ani len netuším.
2:45
Zobudil ma škrekot hyen, ich zvláštny smiech. Na druhej strane rieky som ich podľa zvukov a dohovárania sa napočítal asi šesť. Do toho erdžala zebra. Hm, hyeny sú na love, pomyslím si. Som celkom zvedavý, čo z tohto hodovania po nich ráno zostane. Hyeny sú riadne oportunistky, keď svoju obeť dostihnú, najprv ju svojimi veľmi silnými čeľusťami uhryznú a vzápätí pustia. Ich stisk roztrhá zvieraťu tepny. Nechajú ho ujsť, no svoju krvácajúcu korisť pekne-krásne po pachu krvi sledujú, až kým vyčerpané umiera. Potom nasleduje hostina hyen...
4:42
Cikády a ostatný hmyz vo svojom neúnavnom pralesnom koncerte neustávajú. Sem-tam sa do toho ozve zobudená opica a zaškrieka si. Džungľa nikdy nespí. Naše lodže sú na svahu rieky Talek. Je dosť strmý, nie je teda dostupný žiadnym zvieratám zo savany. Sme v divočine, ale v bezpečí. V suchom období býva v rieke málo vody. Špliechanie vody mi napovedá, že hrochy sa vracajú zo svojej nočnej pastviny. Už sa mi ani nechce spať. Vstávam do nového afrického rána. Sledujem tiene hrochov v postrannom osvetlení a užívam si ten pocit uprostred divočiny.
5:59
Do koncertu cikád sa pridávajú drobné spevavce. Prekrikujú sa, klábosia, vymieňajú si názory. Najmä samce spievajú poriadne nahlas, až sa človek, kde sa ten obrovský hlas v tom malom telíčku berie. Krásna muzika kenského pralesa...
6:32
Do rannej kávy sa mi opierajú prvé lúče východoafrického slnka. Svitá. Balóny s prvými dobrodruhmi, ktorí takto prišli pozorovať rezerváciu zhora, pomaly, jeden po druhom vzlietajú do neba. Aj my sa už chystáme na úžasné celodňové safari v Maasai Mara. Ešte predtým si doprajeme výdatné raňajky. Šoféri už pripravujú autá, príjemné napätie a očakávania stúpajú . Čaká nás pravá divočina...
7:03
Vyrážame v ústrety novému dňu uprostred nádhernej východoafrickej prírody. Je ešte trošku chladno, niektorí z nás znesú aj tenkú bundu. Zatiaľ je polooblačno, no vyzerá to tak, že sa úplne vyjasní. Tráva je ešte mokrá, v noci bola inverzia. Stretávame prvých obyvateľov rezervácie. V rannom slnku sa pokojne pasú impaly, gazely Thompsonove, v diaľke zazriem pštrosa. Smerujeme k veľkému stádu byvolcov topi. Pokojne si oddychujú, akoby ešte pospávali. Naokolo zatiaľ žiadna šelma...
7:12
Je teplejšie. Slnko začína hriať aj na sklá našich áut. Vo vysokej tráve som zaregistroval nejaký pohyb. Nepatrný pohyb šelmy. Zastavujeme. Obďaleč sú kríky a riedky porast stromov. Dá sa cez ne pekne vidieť. Z vysokej trávy sa zrazu vynorí hlava levice. Nádhera! Prvý úlovok. Pre tieto nečakané momenty sme tu. Aj my túžime ako praví africkí cestovatelia vidieť naživo veľkú päťku. Zo včerajška máme byvola, teraz k nemu pribudla levica. Ešte nájsť leva a leoparda, a dnešok bude jedinečný.
7:34
Pred autom sa mihne párik hyen. Ponáhľajú sa niekam na severovýchod, miznú v tráve...
8:02
Šoféri sa o niečom dohadujú do vysielačky. Vidím, že zrazu meníme smer. Prechádzame remízkou a odbočujeme na vedľajšiu cestu. Pred nami vysoké stromy. Veľké nádherné kigélie africké sa týčia do výšky aj pätnásť metrov. Tieto tropické stromy s krásnymi červenými kvetmi, najmä ich semená, obľubujú slony a nosorožce. Stojíme a v tichosti pozorujeme asi šesť žiráf pasúcich sa obďaleč na kríkoch okolitých akácií.
9:28
Slnko už pekne páli. Nie je neznesiteľne horúco, no citeľne teplejšie od ranného výjazdu. Na savane sa pasie stádo slonov, samice s mladými. Impozantné krásne tvory, videl som ich už veľakrát, a vždy ich pozorujem v tichom úžase.
9:41
V októbri vrhajú svoje mláďatá byvolce topi. Pláne Maasai Mara sú na to ideálne. Tráva je sčasti spasená veľkými bylinožravcami a v prostredí je málo stromov. Výhodou teda je, že tu hneď zbadáte predátora. Aj tak sa však určité percento nedožije dospelosti. Zákony prírody sú neúprosné... Pozorujeme s úžasom hladné mláďatá s húževnatosťou žiť a prežiť. Občas máme to šťastie a vidíme zrod nového života. Dostávajú od svojej mamy výživné mlieko, veľmi rýchlo sa musia postaviť na nohy a začať behať. Za pol hodinu by mali stačiť behu svojej matky. Inak neprežijú. Aké priepastné rozdiely oproti svetu nás, ľudí...
10:55
Mäsožravce hodovali v noci, teraz cez deň sú nakŕmené a sýte. Takisto aj ich mláďatá. Vyvaľujú sa v tieni svojich úkrytov a trávia. Na zvyškoch ich nočnej koristi sa teraz priživujú ostatní - supy, šakaly, hyeny... V divočine nič nevyjde na zmar, všetko tu funguje v dokonalej symbióze. Bylinožravce tiež oddychujú, pokojne si prežúvajú na pastvinách až do večera.
13:07
Nastal čas vyhľadať vodu. Všetka zver sa stretáva pri napájadle, alebo ide za vodou z rieky Mara. Veľké napájadlá sú však domovom krokodílov a hrochov. Hrochy, tie na pohľad zaspaté a ťarbavé tvory, sa v skutočnosti považujú za jedny z najnebezpečnejších obyvateľov afrických riek a jazier. Dokonca z teritoriálnych dôvodov zaútočia a zabijú viac migrujúcich pakoňov, než krokodíly.
14:49
Paviány začínajú zliezať zo stromov. Opatrne zrakom prehľadávajú okolie, ubezpečujú sa, že dolu nie je dravec. Celá tlupa obozretne zlezie dolu a mieri k vode. Mladé sa cestou roztopašne hrajú, otravujú dospelých. Ako deti... Paviánia skupinka opatrne prechádza vysokou trávou. Väčšinou sa zdržiavajú v okolí vysokých stromov a krov. O tri hodiny sa stmieva. Treba sa zasa napásť. Hľadajú korienky, hmyz, vtáčie vajíčka a čokoľvek ďalšie, čo ponúka africká divočina na zjedenie. Jedálniček paviánov je naozaj rozmanitý...
16:21
Tlupa mangúst sa vybrala na lov. Vyhľadávajú a vyhrabávajú korienky, hmyz a drobné cicavce, žijúce vo vysokej tráve. Vždy pracujú dôsledne ako skupina. Ak je jeden z partie menej úspešný, ostatní mu pomôžu. Mangusty žijú v pevných rodinných zväzkoch. Mláďatá sa učia veľmi rýchlo, ľahko si osvojujú vedomosti dospelých. Pri hľadaní potravy prekonávajú neraz väčšie vzdialenosti.
17:17
Tiene nad planinou sa predlžujú. Ešte sme nevideli leoparda. Čas sa pomaly kráti a my sa musíme pomaly vrátiť naspäť na večeru. Vo vysokej tráve registrujeme podozrivý pohyb!... Planý poplach. Boli to len anténky vztýčených chvostov prasiatok bradavičnatých - pumbov, ako ich tu všetci volajú. Vidíme niekam upaľovať asi štyri mladé a dve dospelé svinky. Ich najväčším nepriateľom je práve lev a leopard. Leopard a prasa bradavičnaté – to je taká neodmysliteľná dvojica - kráska a zviera vo večnom boji.
17:47
Všetky zraky a mysle v našej skupinke sú upnuté na leoparda. Veľmi túžime vidieť toto nádherné elegantné zviera. Času je však stále menej a menej. V krovinách sa nič nehýbe, vysoká tráva nejaví známky života, vysielačka mlčí...
18:06
Slnko sa čoskoro začne dotýkať horizontu. Musíme sa vrátiť, hovorí Dani, náš šofér. Mierime na severovýchod. Množstvo cestičiek, vytvorených zvieracími obyvateľmi pretína prašná a štrková cesta pre džípy. Ešteže tu nie sú asfaltky. Míňame byvolce topi a gazely zamiešané v jednom stáde, pomaly sa pohybujúcom a pasúcom na širokej lúke. Smerujú vyššie, k ich obľúbenej remízke.
18:18
Sme na ceste domov. Ďalší horúci deň na safari sa pomaly končí. Život na savane sa preklápa do svojej ďalšej fázy. Tí, čo prežili, sa radujú zo života. Oddychujú, flegmaticky prežúvajú. Začína sa večer. Na pohľad pokojný, no na niektorých miestach to poriadne žije. Vtáctvo v kríkoch začína zas po tisícikrát uprostred neľútostnej divočiny obhajovať svoje územia, antilopy hľadajú, čo by zjedli na večer. Hrochy vychádzajú na pastvinu, slony tiahnu k najbližšej vode. Niektoré šelmy, nažraté do prasknutia, oddychujú nevládne pod stromami alebo hlboko v kríkoch. Pri troche šťastia ich zazrieme, ako sa nemotorne a lenivo pohybujú spolu s predlžujúcimi sa tieňmi.
18:25
Od východu pofukuje jemný vánok, ideme dosť rýchlo. Tráva nie je príliš vysoká, rozhliadame sa okolo, či niečo nezazrieme. Čosi sa mi mihne pred očami. Pozriem na šoféra, rýchlo pribrzďuje. Tieň, ktorý vrhá to zviera, hovorí jasne. Všetci hľadíme v nemom úžase. Helga je jedna prekrásna, majestátna šelma. Leopardia dáma, ktorá zdedila toto teritórium po svojej matke. Ani neviem presne, ako je to dávno.... Helga je mladá, v plnej sile. Úžasný súlad pohybu, svalov a kriviek krásnej šelmy. Je očarujúca! A my si odškrtávame ďalší div z veľkej africkej päťky. No v tej chvíli o to ani tak nejde. Sme uchvátení celým tým momentom – uprostred všetkej tej prírodnej nádhery zazrieť jedného jej kráľovského tvora. Vo svojom prirodzenom prostredí, doma. A môžeme ísť späť. Dnes sa bude dobre zaspávať...
20:05
Večer ešte oslavujeme. Masajovia v miestnej reštaurácii nám tancujú svoje bojové a oslavné tance. Okolitá džungľa zasa rozohráva svoj každonočný koncert. Je to znovu a znovu neopakovateľný zážitok. Asi nikdy sa mi to nezunuje... Umocnený o to viac, že sa nám ukázala Helga. Dovolila nám zas len na pár minút načrieť do jej divokého nespútaného života. Som poctený, že som ju mohol znovu vidieť. Ľudia, čo sa už niekedy ocitli v africkej rezervácii, či parku, moje pocity pochopia...
22:49
Pokúšam sa zaspať. Nejde to tak rýchlo, som ešte plný dojmov. Okrem toho, zajtra nás čaká veľká výzva. Jedni z posledných nosorožcov. Ktovie, či budeme mať šťastie. Africká divočina je nevyspytateľná. Jedno je isté, vždy nás však očarí a vyrazí nám dych niečím ďalším. Majestátna, pestrá, v dokonalej symbióze si žijúca Maasai Mara...
Maasai Mara #
Prírodná rezervácia na juhozápade Kene s rozlohou 1510 kilometrov štvorcových. Názov dostala rezervácia od Masajov, pôvodných obyvateľov týchto miest. Maasai Mara susedí s ďalším africkým klenotom - Národným parkom Serengeti, spolu s ktorým vytvára unikátne prírodné bohatstvo s mnohými zvieracími obyvateľmi. Rozprestiera sa v nadmorskej výške od 1500 do 2170 metrov nad morom. Rezervácia je známa Veľkou migráciou zebrier, gaziel Thomsonových a pakoňov hrivnatých, ktorí od júla do októbra putujú do Serengeti a späť. Rezerváciou je Maasai Mara od roku 1974.
Maasai Mara je v našej ponuke ako zájazd Keňa, Tanzánia a Zanzibar, kde chodíme už roky a poznáme tieto končiny a dokonca aj príbehy niektorých veľkých šeliem. 8-dňové intenzívne safari, kde sa každý deň niečo deje v savane, v akáciových lesoch aj na vode.