Metro v Taipei - ako funguje?

Kedysi som mal pred veľkými mestami oveľa väčší rešpekt. Predsa len, človek keď to tam nepozná a má sa niekam dostať, tak je to robota, keď je aj časovo obmedzený, prichádza aj stres.

A viete čo? Nie je to pravda. To som asi len mal predsudky zo slovenskej mestskej hromadnej dopravy. Nech je mesto hocijaké veľké, stačí, keď má metro a som v pohode. Metro je základ pohodlnej dopravy a nadobudnutia pocitu, že som mesto relatívne spoznal. Metro má tú schopnosť, že mi po pár dňoch užívania dodá sebaistý výraz v tvári, za ktorý by sa nehanbil ani niekoľkoročný rezident mesta.

V tomto blogu vám napíšem všetky dôležité veci, ktoré som postrehol a mohli by sa hodiť pri cestovaní metrom v Taipei. Dopravný systém v Taipei je jeden z najlepších na svete a metro je jeho hlavná tepna. Mimochodom, o popredné priečky sa delí s mestami ako Tokio, Soul, Hongkong a Šanghaj. A možno som taký nadšenec metra aj preto, lebo to naše najbližšie, viedenské, je tiež medzi top na svete a som zvyknutý na vysoký štandard.

Taipei je volské oko. Predstavte si to takto. Žĺtok je Taipei ako také, a bielok je takzvané „New Taipei". Logicky sa mesto postupne rozširovalo po okrajoch a dnes sú štvrte nového Taipei (bielok) najobľúbenejšie na bývanie, lebo sú cenovo dostupnejšie, ale stále výborne spojené s centrom mesta, aj metrom.

Ja viem, že dostať sa z okrajovej mestskej časti v Bratislave do centra tiež zaberie veľa času, ale keď má mesto metro, mám pocit, že čas vo verejnej doprave ubieha relatívne rýchlejšie a navyše vzdialenosti sú násobne dlhšie ako v Bratislave.

Mestská aglomerácia je pospájaná šiestimi základnými linkami. Prvá bola postavená v roku 1996 hnedá linka, ktorá nesie názov Wenhu. Zaujímavosťou je, že bola plne automatizovaná a bol to v tej dobe priekopnícky krok.

Ostatné linky, ktoré boli odvtedy vybudované, sú poloautomatizované. To znamená, že fungujú viac-menej automaticky, ale je tam vodič a centrálny operátor, ktorí dohliadajú na bezpečnosť 2 miliónov cestujúcich denne v reálnom čase na 137 km tratí a 117 zastávkach metra.

Na základné linky sa potom napájajú tie vedľajšie, napríklad ružová, ktorá vás pohodlne privedie zo zastávky Beitou na Xinbeitou. To je taká taipeiská kúpeľná dedina. V minulosti sa tam ťažila síra a dnes sa horúce pramene využívajú na turistický biznis. Niečo ako naše Piešťany, kúpele a relax. Alebo linky V a K, ľahké železnice, ktoré spájajú predmestia s centrom.

Najdôležitejšia vedľajšia linka, ktorá sa vám bude hodiť, je však fialová. Zavedie vás na terminály medzinárodného letiska Taoyuan a späť. To znamená, že keď priletíte do Taipei, skočíte len na metro, ktoré vás vypľuje rovno na hlavnej stanici v centre mesta. Navigácia je jednoduchá. Stačí nájsť značku metra a nasledovať ju.

Lístok na metro kúpite tiež jednoducho, buď v okienku (žetón s čipom) alebo len priložíte kartu k turniketu. Stojí to 160 taiwanských dolárov, čo je asi tak 4,50 EUR. Ak by ste za to chceli bloček, tak vám ho vypíšu ručne pekne po starom. Tento lístok sa kupuje samostatne a neplatí naň štandardná 24-hodinová metro karta.

Cesta na hlavnú stanicu trvá asi tak do hodiny a odtiaľ sa samozrejme dá prestúpiť na hociktorú inú linku metra, alebo na HSR, rýchlovlak, ktorý vás za cca 1:45 h prevezie 300 km až na juh Taiwanu do mesta Tainan. Detaily k lístkom nájdete na konci blogu.

Keď objavujeme Taipei s BUBO, máme to logisticky zmáknuté celkom slušne. Na lovenie zážitkov tiež používame metro, lebo je to autentické, rýchle a pohodlné. A, hlavne, v metre je vidno miestnu kultúru, rozmanitosť, poriadok (alebo aj neporiadok), úroveň zvládnutia služieb... a vlastne celý život mesta.

Metro v mestách ako Taipei nie je len tunel a vlak. Pod zemou sú vybudované celé nákupné centrá a služby všetkého druhu. Konajú sa tam vystúpenia, ľudia sa tam stretávajú rovnako ako na ulici. Pod zemou môžete prechádzať niekedy až kilometre. A to vám dodá ten luxusný pocit, kedy s hrdosťou môžete povedať: Áno, bol som tam, zažil som Taipei.

My v Taipei bývame v časti Ximen. Je to mestská časť, kde to žije. Kedykoľvek vyjdete na ulicu, pohltí vás ruch, svetlá obchodov, hotelov a reštaurácií. Niektoré hlavné ulice sú lemované farebnými stĺpmi. Jedna ulica je červená, ďalšia je žltá alebo zelená, a jednotlivé stĺpy sú očíslované. Jednoduché a prehľadné.

Na križovatke Huanzhong St. a Wuchang St. každý večer vystupujú pouliční umelci, ktorí vám občas svojimi kúskami vyrazia dych. Ximen je tiež najdúhovejšie miesto Taipei. Tých dúhových vlajok tu ale nie je podľa mňa až tak veľa do očí bijúcich. Určite nie toľko ako v USA amerických vlajok.

Moje obľúbené miesto je však na okraji tohto ximenského chaosu. Majú tam najlepšie hovädzie rezance, typické taiwanské jedlo, ktoré si netreba nechať ujsť. Viete, ako v Ázii zoberú kus mäsa a nasekajú ho jedla hlava-nehlava aj so všetkými tými časťami, ktoré síce dodajú chuť, keď sa varia, ale na tanieri to nevyzerá vábne a v ústach je to žuvačka? Tak tu mi to nevadí, lebo mäso sa varí dostatočne dlho na to, aby sa na jazyku rozpadlo.

Tajomstvo bude podľa mňa zakopané v tom, že sú otvorení nonstop a stoly boli plné vždy, keď som sa sem prišiel najesť, takže vývar sa varí aj teraz, keď toto čítate. Volá sa to Fuhong Beef Noodles. Ja viem, na fotke to nevyzerá úplne luxusne, ale ak sa takým niečím necháte odradiť, sami seba krátite o zážitky.

Poďme späť k metru. Ximen som nezačal spomínať iba kvôli tomu, aby som ťa naviedol na dobré jedlo. Chcel som sa tým dostať k tomu, že Ximen je super miesto na prespanie, lebo je tu kopec hotelov a služieb hneď po ruke, a hlavne aj hneď 2 linky metra. To je veľmi užitočné. Navyše je to len jedna zastávka na najhlavnejší dopravný uzol v meste, „Taipei Main Station“. Je to tak blízko, že osobne chodím na hlavnú stanicu pešo.

Inak, čo sa týka hotelov v Ximene, je ich tu dosť, ale nie dosť na to, aby ste si vedeli rezervovať ľubovoľnú izbu zo dňa na deň. Všetky rozumné hotely, ale aj hostely bývajú plné. Treba to tam fakt bookovať dopredu, a to píšem ja, čo si bookujem ubytovanie zásadne pár hodín dopredu a max. na 2 noci. A vďaka tomu som mal možnosť zistiť to na vlastnej koži.

No a keď sa mi nepodarilo nájsť ubytko v Taipei, nasadol som na HSR, rýchlovlak na juh ostrova smer 350 km vzdialený Tainan, bývalé hlavné mesto. HSR vás odvezie rovno z hlavnej stanice v Taipei za 1,5 hodiny. To je asi tak ďaleko, ako z Bratislavy do Popradu a celý tento špás stojí okolo 40 eur a lístok sa dal kúpiť v okienku aj s dobrou radou, na ktorú zastávku treba ísť a ktorým smerom sa vybrať od okienka na nástupište.

Všetko je tu slušne značené a nemám pocit, že by som sa niekde niekedy stratil až tak, aby mi to vadilo.

Hlavná železničná stanica v Taipei je celkom nenápadná, aj preto, lebo vedľa nej momentálne stavajú ďalšie dva mrakodrapy, podľa ktorých sa dá dobre orientovať k stanici aj z diaľky. Nemôžem povedať, že je to malá budova, vôbec nie, ale so strechou v tradičnom ázijskom štýle sa nenápadne krčí medzi vyššími budovami a ak neviete, že je to hlavná stanica, pokojne sa môže stať, že si ju nevšimnete.

Je to síce hlavný dopravný uzol, ale priznám sa, osobne som do tejto budovy nikdy nevošiel hlavným vchodom, a vlastne ani do hlavnej haly. Nebolo totiž treba. Všetko dôležité sa deje pod zemou. Schody do podzemia sa dajú nájsť všade na okolí, aj o ulicu či dve pred samotnou stanicou, a vyhnete sa tak prechádzaniu cez cesty.

Jednoducho, vždy zídem schodiskom, ktoré mi príde do cesty a viem, že cestičky v podzemí ma už navedú, kam treba. Bez otravného čakania na semaforoch. Podzemné chodby sú lemované obchodmi a službami všetkého druhu.

Priznám sa, že si neviem predstaviť seba stráviť v metre nekonečné dni pod umelým svetlom v prievane a prachu. Na rohu sedí stará pani, ktorá šije šaty na starom šijacom stroji za skromným stolíkom a hneď oproti si môžete skočiť kúpiť Coca-Colu do 7-Eleven. Vedľa je zase herňa, kde si deti chodia zahrať videohry, a za ňou si kúpite najnovší model tenisiek.

Keď sa „ulica“ rozšíri, rozložia sa na nej predajcovia cestovných kufrov, ktoré tu kúpite samozrejme relatívne lacno. A toto všetko je pod zemou. Niektoré križovatky majú po stenách vysoké zrkadlá až od zeme. Sem chodia trénovať napríklad tanečníci a využívajú priestor so zrkadlami.

Raz sa mi stalo, že som cestou na vlak prechádzal cez podujatie okolo pódia a prekračoval som káble na zemi. Zatiaľ čo vedľa mňa niekto tancoval. Je to živý spoločenský priestor. Tu sa dejú životy Taiwančanov rovnako ako hore na ulici. A nad ulicou to žije tiež.

Žltá linka – Y – je skoro celá nadzemná. A je to najnovšia časť metra v Taipei. Je taká nová, že úsek, ktorý už je spustený, je len 1. fáza trojdielneho projektu, ktorý by mal zo žltej linky urobiť okruh. Preto sa Y hovorí aj Circular Line, aj keď nie je zatiaľ circular. Stále je čo vylepšovať. Dráhy sú na linke dve, a nie vedľa seba, ale nad sebou. Každá má svoj tunel. Dám sem fotku, aby ste si sami tipli, ako je to vysoko. Ja tak od oka hovorím 10 m.

Zábava je, keď pri prestupe idete z horného tunela do podzemky. Vtedy sa vám môže zdať tých schodov a eskalátorov trochu veľa, hlavne keď to nečakáte. Doteraz si pamätám, že som sa v hlave pozastavil nad tým, že už nechcem preskakovať eskalátory, ale vyjsť von.

Naopak, výhoda vonkajšieho vlaku je samozrejme v tom, že operuje vonku. V tomto vlaku býva miesto aj úplne vpredu, akoby ste boli vodič. Je to taký ten pohľad ako keď vesmírna loď akceleruje na rýchlosť svetla. Akurát trocha menej vzrušujúce, ale za cenu lístka na metro je to fajn.

Červená linka – R – je pomyselná tepna systému dopravy v meste. Je to úplne prvá trať metra v meste, spustená v roku 1996, a odvtedy sa stále rozširuje. Táto linka vás dovezie doslova popod signifikantnú Taipei 101 až na konečnú, Xiangshan. Odtiaľ je to len kúsok cez park na Elephant Mountain, kde chodia všetci na západ slnka.

Teda nie všetci, iba tí, ktorým sa chce šliapať po schodoch za blízkym výhľadom na 101 a CBD s ohnivo oranžovými oblakmi v pozadí. No a odtiaľ, z CBD, vás červená linka odvezie až 30 km na sever mesta na stanicu Tamsui. Trvá to skoro hodinu s 28 stanicami.

Odtiaľ idú potom električky (LRT) aj autobusy ešte viac na sever na úpätie národného parku Yangmingshan. Je tam veľa záhrad a v marci tam chodia ľudia pozerať nádherné kvitnúce vistérie alebo pretiahnuť nohy na hike do lesa.

Modrá BL – má najlepší názov, Bannan Line, o ktorom si každý v mysli povie to isté... Každopádne, „banánová“ je tiež super, lebo ide okolo zopár zaujímavých miest. V Taipei ľahko nájdete napríklad kultúrne centrá, kde bývajú podujatia, ale nájdete tam aj dobrú kávu, pivo a obchody s peknými vecami.

Často tu je napríklad obchod, ktorý je venovaný podpore lokálnych kmeňov a majú tam fakt pekné a kvalitné veci. No, a modrá banánová stojí pri hneď dvoch kultúrnych centrách „Songshan Cultural and Creative Park“, to je stará továreň na cigarety zrenovovaná pre kultúru. Sú tam kancelárie, malé obchodíky, ale aj výstavy. A údajne tiež najkrajšia knižnica v Taipei.

Stačí vystúpiť na zastávke „Sun Yat-Sen Memorial Hall“, je tam aj tá, ale momentálne sa prerába. A hneď vedľa je aj Taipei Dome, štadión, kde sa hrá baseball, snáď najobľúbenejší taiwanský šport.

Ďalšie kultúrne centrum je „Huashan 1914 Creative Park“. Tentokrát nie tabačka, ale liehovar. Počas japonskej správy tu varili čínske liehoviny. Architektonicky zaujímavý areál ponúka festivaly, umelecké trhy, galérie a dokonca aj kino. Ešte viem o „The Red House“, to je tiež kultúrne centrum, ktoré pre zmenu skutočne bolo postavené, tiež Japoncami, už ako komunitný priestor. Dnes vďaka svojej tesnej blízkosti Ximendingu sa stalo miestom, kde stretnete veľa LGBT ľudí.

Zelená – G – je napojená na modrú práve na Ximendingu a má zastávku pod pamätníkom Chiang Kai-sheka, kontroverzného lídra Taiwanu. Ja zelenú využívam na to, aby som sa dostal na zastávku Songshan. Je tam jeden z najživších a najfarebnejších taoistických chrámov Taipei.

Je venovaný klasicky bohyni Mazu. A hlavne je na konci zelenej trasy Raohe Market. Večerný trh odohrávajúci sa na rovnomennej ulici vás zasýti všetkými druhmi jedla a autentickou atmosférou.

Hnedá linka – BR – je plne nadzemná a preto je super na oddych s výhľadom na časti mesta. Linka začína na Nangang Exhibition Center, kde sa stretá s modrou a zavedie vás až 25 km smerom na juh do Taipei ZOO. Odtiaľ potom môžete zobrať lanovku, Maokong Gondola hore na výhľad a na prechádzku do ďalšieho chrámu, Zhinan Temple.

Lístky sa dajú kúpiť v okienku v skoro každej stanici. Alebo sú aj automaty, kde sa dobíjajú metro karty. Lístky sa dajú kúpiť na jednu cestu alebo na 1-3 dni. Vyšší level je EasyCard, ktorá funguje na dobíjanie (tie automaty, čo som písal vyššie). Pozor, tie automaty aj okienka berú cash! A hneď sa to pripíše na kartu. Dobíjanie kreditu cez automat je jednoduché a intuitívne, rýchlovka na dva gombíky (ak netreba dobíjať 20 kariet, ale to sa týka len nás sprievodcov).

EasyCard je fajn, keď ste v krajine dlhšie. Funguje aj v iných mestách a aj na iné druhy mestskej dopravy, napríklad autobusy a pod. Viete si ju kúpiť hocikde v 7-Eleven a obdobných marketoch, ktoré sú na každom rohu. Vyberiete si dizajn, aký sa vám páči a nabijete kredit. Dokonca si to viete kúpiť nie iba ako kartu, ale ako funky prívesok na tašku.

Dizajny sú rôzne. Prekvapilo ma, keď som našiel karty s dielami Alfonza Muchu. Ten je očividne v týchto končinách celkom obľúbený. (V Pekingu som zablúdil na celkom rozsiahlu výstavu venovanú práve tomuto secesnému maliarovi z Čiech)

Ceny lístkov sú, samozrejme, príjemne lacné. Denný lístok za cca 5 EUR, tomu hovorím motivácia na používanie verejnej dopravy! Nižšie som spravil aj prehľad lístkov, cien a určenia, možno to niekomu pomôže.

Jazdenie metrom je jednoducho jedna z top vecí, čo môžete zažiť vo veľkých mestách. Veľa muziky za málo peňazí. Metro je srdce mesta. Robí život v betónovej džungli oveľa znesiteľnejší. A mnoho ľudí ho rado využije. Každodenný zhon ľudí, ktorí denne šliapu po tých istých kachličkách, rutinne si kupujú kávu v tom istom obchode na rohu a ponáhľajú sa na tie isté miesta.

Bežný život vo veľkomeste sa deje v metre. Každý si ide svoje a hľadá najrýchlejšiu cestu v dave za svojím cieľom v tuneloch, kde ľudia prúdia ako krv v tepnách.