Taiwan - Formosa, tipy na krásny ostrov

Tropický ostrov je tvarovaný sopkami a zrážkami tektonických dosiek s vrcholmi, údoliami, hustými džungľami aj rozsiahlymi plážami. Ostrov leží na okraji Filipínskej dosky, ktorá je stále aktívna, vďaka čomu ostrov stále rastie. Taiwanské hory sú neprehliadnuteľnou pripomienkou geologickej minulosti aj súčasnosti. Taiwan je najhornatejší ostrov na svete. Až dve tretiny pokrýva päť horských pásiem od severu na juh. Niekomu tvar ostrova pripomína tabakový list, niekomu sladký zemiak.

A čo sa deje, keď cestujú kontinenty? Tektonické dosky sa hýbu rôznymi smermi rozličnou rýchlosťou. Sú tri možnosti, ktoré môžu nastať. Prvou je, že litosferické dosky sa začnú od seba vzďaľovať a medzi nimi vznikne nová kôra. Týmto pohybom vznikol napríklad Stredooceánsky chrbát.

Druhou možnosťou je, že litosferické dosky sa začnú k sebe približovať až do seba narazia. V tomto prípade sa ťažšia podsunie ľahšiu, ktorá sa ponorí späť do plášťa. Takto vznikajú aj najvyššie a najnižšie položené miesta na Zemi.

V Tichom oceáne, kde sa Pacifická doska podsúva pod Filipínsku dosku, vznikla Mariánska priekopa s hĺbkou 10 994 m, čo je najhlbšie miesto na Zemi. Zrážky dosiek však dokážu zdvihnúť zem do výšok, ktoré sú snom nejedného cestovateľa. Tieto pohoria stále rastú rýchlosťou asi o 1 cm za rok. 

Poslednou možnosťou je transformný pohyb litosferických dosiek, čiže keď sa dosky pohybujú vedľa seba. Príkladom je napríklad zlom v San Andreas v USA.

Dlhú dobu Taiwan patril medzi menej známe exotické destinácie, ktoré si v európskom prostredí ľudia často zamieňali s Thajskom. Po tom, čo Taiwan začal získavať na význame vo svete vďaka svojmu ekonomickému rastu a zaradil sa medzi „ázijské tigre“, si získal reputáciu svetového lídra vo výrobe elektronických komponentov.

V skutočnosti sa do Thajska nesprávne posiela toľko listov viazaných na Taiwan, že Taiwan má dokonca pečiatku označenú ako „nesprávne zaslané do Thajska", čo uvidíte, keď nakoniec dostanete poštu. Dokonca aj CNN si pomýlila Taiwan s Thajskom!

Nachádzame sa v jednej z najpriateľskejších krajín na svete. Málokde sú ľudia na svete takí milí, ústretoví a prijemní ako v Taiwane. Vždy vám radi pomôžu, pokiaľ stratíte orientáciu, radi vás odprevadia, aby sa uistili, že teraz už idete správnym smerom. Taiwanskí obyvatelia boli dávni moreplavci už predtým, ako sa Portugalcom podarilo uzrieť krásny ostrov.

Taiwan je ostrov vo východnej Ázii a má skoro 24 miliónov obyvateľov (r. 2024), z ktorých veľká väčšina žije v nížinách blízko západného pobrežia ostrova. Ostrov je vysoko urbanizovaný, takmer 9 miliónov ľudí žije v metropolitnej oblasti Taipei – Keelung – Taoyuan na severnom konci a viac ako 2 milióny v mestských oblastiach Kaohsiung a Taichung.  

Samotný Taiwan začíname spoznávať ihneď prvý večer po prílete. Smerujeme ku chrámu Xingtian na rohu ulíc SongJiang a Minquan zasvätenému konfuciánskemu bohu obchodu. Slávny generál Guangong cenil lojalitu, spravodlivosť a bol uctievaný ako patrón podnikateľov, najmä vďaka svojmu umu hospodárenia s financiami.

Malý chrám stelesňujúci spravodlivosť a statočnosť postavený v roku 1967 navštívi denne až okolo desať tisíc ľudí, a tým sa stáva najnavštevovanejším chrámom na severnom Taiwane. Chrám symbolizuje zjednotenie konfucianizmu, budhizmu a taoizmu. Bez ohľadu na vieru sú čínske chrámy navrhnuté podľa Feng Shui, ktoré zahŕňa päť elementov – voda, kov, drevo, oheň a zem posilňuje čistotu a harmóniu v chráme.

Konfucianizmus sa často dáva do protikladu s taoizmom. Taoizmus je orientovaný na prírodu a spontánnosť, zatiaľ čo Konfuciovým cieľom bola filozofia predstavujúca dve strany ľudskej mysle – kognitívna a emotívna. Medzi obomi vzniká poriadok a harmónia. Jeho učenie uniká od povier a mágie a predstavuje zmysel pre ľudskosť a súcit a dáva dôraz na vzdelanie a štúdium.

Taiwanci namiesto psychoterapeuta skutočne vyhľadajú veštca – ten im povie, čo ďalej.

Ľudia na Taiwane sú veľmi poverčiví. Popod chrám vedie podchod pre chodcov plný veštcov, ktorí spájajú starodávne čínske presvedčenia konfucianizmu, budhizmu a taoizmu. Pre Taiwancov je náboženstvo súčasť ich života a do chrámov sa chodia modliť za požehnanie počas významných sviatkov, aby bolo všetko v poriadku, či už v láske, manželstve, pri deťoch, v práci, zdraví a pod. Taiwanci namiesto psychoterapeuta vyhľadajú veštca – ten im povie čo ďalej. 

V podchode môžeme svoj osud zistiť rôznymi veštbami. Pomocou numerológie, jednej z najstarších foriem veštenia nám veštec odpovie na otázku, ktorá nás v živote trápi pomocou vzťahu medzi dátumom nášho narodenia a hodinou spolu s piatimi prvkami Feng Shui. Niektorí veštci používajú techniky čítania z rúk, tváre alebo pomocou najstaršej vešteckej knihy I Ching. Existuje niekoľko spôsobov ako zistiť svoje šťastie alebo úspech.

V dobách stredoveku sa začala masívne rozmáhať astrológia. Čínski cisári boli známi svojou láskou ku hviezdam a vierou v ich až nadprirodzenú moc. Astrológia v Číne ovplyvňovala rozhodnutia, či už pri vláde alebo vojnových ťaženiach. Niet teda divu, že dvorný astrológovia boli váženými ľuďmi, ktorí sa obvykle radili k cisárovým najbližším.

Dynastické kroniky uchovávajú množstvo správ, kde sa veštenie zmanipulovalo až do konca s cieľom dosiahnuť nejaký politický alebo osobný cieľ. Rôznorodá kultúra veštenia,  ktorá prevládala v celej spoločnosti, vznikla počas dynastie Ming. Táto kultúra sa historicky preniesla na Taiwan počas období veľkých migrácií z pevninskej Číny na Taiwan.

Ďalší deň začíname na severovýchode Taiwanu v Geoparku Yehliu, ktoré obmýva východočínske more. Presúvame sa pohodlným autobusom a všímame si scenérie od super modernej infraštruktúry, až po prerastené kopce tropickou vegetáciou. Cestou vidíme prístav, kde sa lovia najmä kraby a scénické výbežky pohoria Datun.

V dávnych dobách bol Yehliu kľúčovým kanálom obchodnej cesty medzi pevninskou Čínou a prístavom Keelung. Vody boli v okolí nebezpečné a často spôsobovali vážne stroskotanie lodí. Na začiatku 20. storočia to bol najväčší prístav na Taiwane.

Pohorie sa tisíce rokov formovalo a pohybovalo, kvôli čomu Datun začal vyčnievať do oceána. Vytlačený kus pohoria je približne 1700 m v oceáne a výbežky pomocou slanej vody a silného vetra začali erodovať a vytvárať skaly do podoby, aké dnes vidíme.

Každý útvar dostal meno podľa toho, na čo sa podobá. Až donedávna neexistovala jediná moderná cestná komunikácia naprieč ostrovom. Mnohé lokality na východnej časti ostrova boli prístupné len po mori, až kým sa v 60. rokoch 20. storočia nepostavila diaľnica, ktorá spojila západ s východom.  

Pri vstupe do parku si všímame umelé napodobeniny originálnych skalných útvarov, ktoré dal park vyrobiť pre budúce generácie. Prostredie sa tu stále mení a niektoré útvary už nebudú za chvíľu ani existovať. Napríklad fosílie nájdeme po celom parku, tie sa odkrývajú postupne ako sa skala pieskovca mrví a odhaľuje ich krásu. Vďaka skamenelinám vieme rozoznať do najmenších detailov stavbu tela niektorých pravekých živočíchov.

Fosílie ukryté v kameňoch ilujstrujú príbeh evolúcie a podľa evolučnej teórie má všetok život na Zemi spoločného prapôvodného predka. Smerujeme ku skale peknej princeznej. V parku nájdeme všetky druhy zvláštne vyzerajúcich skál. Sledujeme ako vietor a slaná voda vytvorili krásnu scenériu húb, tofu skál, sviečok, či zázvorové skaly.

Prechádzame do ďalšej časti parku, kde sa tvorí rad na fotografiu s najznámejšou zo sôch „Queen’s Head“. Vznik kráľovninej hlavy trval viac ako 4000 rokov a pripomína ženskú hlavu. Jej krk však už stráca svoju hrúbku kvôli neustálej erózii a jej krk za chvíľu už hlavu neudrží a socha sa zrúti.

Najnovšie vytvarovaná dračia hlava sa stáva celebritou roku 2024 najmä kvôli čínskemu horoskopu. Rok 2024 prináleží znameniu draka. V tradičnej viere je drak posvätným a priaznivým symbolom, ktorý predstavuje šľachtu, autoritu, silu, múdrosť a ľudia očakávajú, že dosiahnu prelomové úspechy vo svojej kariére, zachovajú si dobré zdravie a budú sa tešiť z rodinného šťastia.

Mierime ďalej na východ do horskej dediny Jiufen. Kedysi to bolo zlatokopecké mesto a centrom ťažby zlata. O zlate sa vedelo už predtým, ako Japonci obsadili v roku 1895 ostrov, či pred Holanďanmi, no až pri výstavbe železnice v 19. storočí robotníci objavili lupienky zlata pri trati. V čase japonskej éry vypukla zlatá horúčka a denne sa tu ťažilo niekoľko kíl zlata. Počas druhej svetovej vojny tu Japonci zriadili zajatecký tábor, kde zajatci pracovali v zlatých baniach.

Po tomto období upadol Jiufen do zabudnutia, ale turistický ruch ožil vďaka vojnovému filmu Mesto smútku (City of Sadness), ktorý sa odohráva v dobe kapitulácie Japonska v 1945. Tradičnú horskú dedinu navštevujeme na našich zájazdoch najmä kvôli skvelým špecialitám v úzkych uličkách tejto horskej dedinky. Vďaka prevýšeniam objavujeme tradičné čajovne na úpätí hôr s výhľadmi na more.

V dedinke si dávame obed a ochutnávame huby v ustricovej omáčke, typické polievky, ryžový bylinkový koláčik alebo populárne dumplings (knedličky). Milovníci sladkého nájdu kombináciu palacinky so zmrzlinou a slanými arašidmi alebo si odnesú domov suvenír v podobe ananásového tradičného koláča, ktorý sa kupuje zaľúbeným pre šťastie pri uzatváraní zväzku.

Od rušných uličiek smerujeme k pokojnejšiemu miestu plnému superlatívov. Najširší, najväčší podľa objemu vody, či najznámejší vodopád v krajine? To všetko nájdeme na jednom mieste. Vodopád sa nachádza na hornom toku rieky Keelung, jeho výška je 20 metrov a šírka 40 metrov.

Zatiaľ čo vodopád Shifen je len maličkým zlomkom Niagara Falls v Severnej Amerike, často sa s nimi porovnávajú, najmä vďaka svojmu záclonovému tvaru. Na vodopád sa môžete pozerať z niekoľkých vyhliadkových plošín. Niektoré sú nižšie, takže budete mať pocit, že ste priamo oproti vodopádu.

Rušné centrum starého železničného mesta je našou ďalšou zastávkou vzdialenou 30 minút chôdze od vodopádu Shifen. Železničná trať a kúzlo starých čias tomuto miestu dodávajú čaro. Vlaková zastávka Shifen Old Street je dnes jednou z najpopulárnejších turistických atrakcií na železničnej trati Pingxi. Trať pôvodne postavená na prepravu uhlia dodnes slúži na prepravu cestujúcich.

V meste sa udržiava dávna tradícia púšťania lampiónov, kde si namaľujeme svoje želanie. Odvážni skúsia svoje želanie vyjadriť pomocou kaligrafie. Lampióny musia byť papierové, rozložiteľné a počas letu zhoria. Podelíme sa o kultúrnu tradíciu, ktorá siaha takmer 2000 rokov dozadu do obdobia čínskej dynastie Han. Historicky sa lampióny využívajú na mnoho udalostí, napríklad uctenie si zosnulých predkov, podporenie mieru alebo splnenie želania.

Predpokladá sa, že tradícia lampiónov sa počas dynastie Han rýchlo rozšírila po celej Číne, keď budhistickí mnísi uctievali Budhu zapálením lampášov v 15. deň lunárneho roka. Najskorší dôkaz o sviatku lampiónov sa našiel počas dynastie Tang, kedy ľudia začali vytvárať lampy predstavujúce mier a moc v Číne.

Okolo lampiónov existuje nespočetné množstvo legiend a mýtov, ktoré prežili stáročia. V celej čínskej histórii lídri krajiny ovplyvňovali udržiavanie tradícií a zavádzali rôzne trendy. Existuje dokonca aj legenda o pôvode Festivalu lampiónov, ktorá zahŕňa cisára Yu Di, ktorý obvinil dedinu zo zabitia jeho husi a plánoval ju vypáliť, avšak v ten deň duch povedal dedinčanom, aby zapálili lampáše po celom meste.

Vyzeralo to tak, že dedina už horí a tak ju cisár nechal na pokoji. Ako prejav vďaky duchovi dedinčania každoročne oslavovali tento deň zdobením svojich príbytkov lampášmi.

Lampáše na starej ulici v železničnom mestečku ľudia kedysi používali ako signalizačný systém pre tých, ktorí žili a pracovali v železničnom priemysle. Po vypustených želaniach sa vraciame späť na hotel v Taipei.

Večer hľadáme v BUBO vždy tie najzaujímavejšie miesta s atmosférou. Metro v Taipei je jedným z najčistejších a najkultivovanejších na svete. Našim cieľom je konečná zastávka zelenej linky Songshan výjazd 5. Nočný trh na Taiwane nemôžeme vynechať. Míňame veľkú osvetlenú vstupnú bránu a vstupujeme na ulicu.

Raohe môžeme označiť za jeden z najlepších nočných trhov na Taiwane, ktorý sa chváli až šiestimi stánkami ocenenými Michelinom. Poznáme všetky, keďže v BUBO sme okrem lovcov zážitkov aj lovcami luxusu. Každý deň v roku tento trh žije chuťami a farbami Taiwanu a unáša nekonečný tok hladných ľudí.

Podľa starších predajcov si toto miesto pamätajú ešte z čias, kde nakupujúci chodili na breh rieky Keelung nakúpiť na trh skoro ráno, aby ešte navštívili chrám Songshan Ciyou, ktorý stále leží hneď vedľa vchodu na nočný trh ako ho spoznáme dnes. Ulica Raohe sa postupom času stala slávnejšou počas noci, ale jej centrum stále slúži ako trh aj počas dňa.

Kedy je najlepšie navštíviť tento trh? Po zotmení od 19:00-22:00 sa trh teší najväčšej návštevnosti a je nepríjemne preplnený. Preto návštevu odporúčame mimo týchto najvyťaženejších hodín, no ak niekomu prúdiace davy neprekážajú, zažije jeho autentickosť. Tento trh by sme mohli navštíviť aj sto krát a napriek tomu by sme zakaždým ochutnali nové jedlá.

Taipei doslovne znamená „Taiwan sever“. Hlavným mestom Taiwanu sa stal až v roku 1894. Pôvodným hlavným mestom Taiwanu bol Tainan v preklade "Taiwan juh".

Ráno začíname ďalší deň pešou prechádzkou len kúsok po centre mesta. Okolo prezidentského paláca vojdeme na verejné námestie s rozlohou viac ako 240 tisíc m².

Dôležitú historickú úlohu má z obdobia 90. rokov, kedy prechádzal Taiwan od vlády jednej strany k modernej demokracii. Námestie sa prvýkrát otvorilo verejnosti ako pamätné námestie Čankajška po jeho smrti v roku 1975.

Námestie lemuje park a obklopuje múr. Nachádza sa na dohľad od prezidentského úradu. Pravidelne slúži ako miesto masových zhromaždení na Taiwane. Je to dejisko ceremónií na červenom koberci, keď taiwanská prezidentka víta zahraničných hostí. Organizujú sa tu festivaly, koncerty – jeden zo známejších je Taipei Lantern Festival (študenti, športovci a vojaci cvičia a tancujú).

Námestie sa stalo centrom udalostí, ktoré priviedli Taiwan v 80. a 90. rokoch do éry modernej demokracie. Z mnohých prodemokratických hnutí sa udialo aj v 1990 hnutie Divoká ľalia – dalo impulz na reformy, vyvrcholilo prvými ľudovými voľbami národných lídrov v roku 1996. Námestie v roku 2007 vysvätili pre jeho význam rozvoja demokracie.

Ambiciózny politik chcel zjednotiť rozdelenú krajinu a vládnuť v nej. Hoci čoraz viac obyvateľov Taiwanu hodnotí jeho osobu i jeho vládu kriticky, pre väčšinu zostáva hrdinom, ktorý na ostrove zaviedol poriadok a pomohol mu v ekonomickom rozvoji. Svoju autoritársku moc tam uplatňoval 25 rokov.

Vládol ako diktátor a s výraznou americkou a japonskou pomocou na ostrove vybudoval prosperujúce hospodárstvo. Taiwan sa stal členom Organizácie Spojených národov, neskôr bol však z nej vylúčený a za člena OSN bola prijatá v roku 1971 Čínska ľudová republika.

V roku 1949 sa vláda Čínskej republiky presunula na Taiwan. Prezident Čankajšek, ktorý odstúpil z vedenia, sa v nasledujúcom roku ujal svojich povinností na ostrove a nastolil dlhodobú diktatúru v mene znovuzískania pevninskej Číny. V autoritatívnom režime úrady prísne kontrolovali myslenie, potláčali kritické názory a formovali kult silného muža prostredníctvom vzdelávacieho a kultúrneho systému.

Prezident Čankajšek bol oslavovaný ako „záchranca ľudstva“, „veľký muž sveta“, „maják slobody“ a „veľký múr národa“. V roku 1975, po smrti prezidenta Čankajška, výkonný riaditeľ Yuan zriadil prípravný tím na podporu výstavby pamätnej siene Čankajška, ktorá bola dokončená v roku 1980. 

Prechod Taiwanu od autoritárstva k demokracii je známy ako „tichá revolúcia“. Hlavnou črtou a výhodou toho je, že umožnila krajine postupne a šetrne nastoliť demokratický systém bez veľkého krviprelievania a obrovských nákladov pre spoločnosť.

Architektúra pamätníka nie je náhodná. Strecha je osemuholníková práve kvôli číslu osem, ktoré je spájané s hojnosťou a šťastím. Zaujímavosťou je počet schodov, ktoré vedú k bronzovej soche do pamätníka. Počet schodov symbolizuje vek Čankajška v čase úmrtia.

Čankajšek sa narodil v roku 1887 a zomrel v roku 1975, čím by nám počet schodov mal vyjsť 88, avšak podľa čínskeho kalendára umrel vo veku 89 rokov, preto je schodov 89. Na prízemí sa nachádza knižnica a múzeum dokumentujúce jeho život a kariéru a nachádzajú sa tam exponáty o histórii Taiwanu. Na hornom poschodí je bronzová socha Čankajška, kde sa koná pravidelná výmena stráží.

V roku 2019 sa tu konala výstava čínskeho umelca Fenga, ktorá ostro kritizovala Čínsku komunistickú stranu a autoritárstvo všeobecne.

Tieto dve budovy sú jedny z prvých veľkých zariadení moderného divadelného umenia v Ázii. Aj keď sú budovy moderné, svojim vzhľadom pripomínajú tradičné prvky čínskej architektúry. Organ od Flentropa Orgelbouwa v Národnej koncertnej sieni bol v čase svojej inštalácie v roku 1987 najväčším organom v Ázii.  V oboch budovách sa nachádzajú knižnice, galérie, obchody a reštaurácie.

Obe budovy zohrávajú diplomatickú aj umeleckú úlohu. Národné divadlo každoročne organizuje viac ako 800 predstavení a poskytuje kulisy aj pre podujatia na námestí. Niektoré predstavenia je možné odohrávať aj tam. Inštitúcie navštívili aj slávne osobnosti ako Margaret Thatcher zo Spojeného kráľovstva, Michail Gorbačov zo ZSSR, či bývalá prvá dáma z USA Betty Ford.

Prichádzame ku chrámu postavenému v roku 1738 počas dynastie Qing. Pôvodne slúžil ako cechové a sebaobranné centrum a dom uctievania. Chrám je zasvätený bohyni milosrdenstva Guanyin. Jej socha sa nachádza v hlavnej sále. Bohyňa Guanyin začala v Indii ako bódhisattva Avalókitéšvara, pôvodne mužské božstvo. V priebehu takmer tisícročia sa v Číne postupne stal pôvodným ženským božstvom. Miestni skutočne považujú Longshan za najdôležitejší chrám v meste. Je to aktívne miesto uctievania, ktoré vždy srší energiou a oddanosťou. V areáli chrámu sa konajú tri denné obrady spevu.

Chrám čelil niekoľkým prírodným katastrofám ako tajfúnom, či zemetraseniam ale aj požiarom. Čelil aj bombardovaniu počas druhej svetovej vojny, preto bol už niekoľkokrát obnovený. Chrám má v areáli veľa čínskych básní, veršov a textov. Tento chrám nie je len chrámom, ale aj národným dedičstvom.  

V uliciach najstaršieho okresu Taipei okolo chrámu veštci rozdávajú rady, predajcovia vystavujú množstvo bylín a liekov a večer ožívajú nočné trhy. Najznámejší je Nočný trh Huaxi. 

Počas dňa nevynecháme historické miesto zasvätené mučeníkom padlým vo vojne v Čínskej republike. Až okolo 390 000 ľudí bolo zabitých počas revolúcie, druhej čínsko-japonskej vojne a počas bitiek v taiwanskom prielive. Pripomína architektúru, ktorú vidíte na čínskej pevnine v zakázanom meste v Pekingu. Aj v tejto svätyni sa koná výmena stráži.  

Podobne svätyne sa nachádzajú v každom okrese a väčšinou najväčší predstaviteľ okresu vedie pripomínajúce dni napríklad deň ozbrojených síl býva vždy 3. septembra alebo deň mládeže v marci. Pri takýchto dňoch obetuje kadidlo predstaviteľ okresu inde sú to sudcovia a primátori miest.

Múzeum bolo založené v roku 1925 s jedinečnou stopou histórie. Pri prehliadke múzea odkryjeme poklady kultúry a civilizácie čínskych predkov taiwanského ľudu. Mnohé z nich pôvodne patria do zbierok čínskych cisárov.

Kým Čína bola vo vojne s Japonskom, nestabilita na pevnine niekoľkokrát prinútila Čínu premiestniť mnoho vzácnych artefaktov, aby sa predišlo škodám. Vrátane premiestnenia artefaktov v roku 1949, kedy sa Čankajšek so svojou nacionalistickou stranou premiestnil na Taiwan. Viac ako polovica kolekcie pripomína Čínu.

Mnohé vzácne čínske diela vystopujeme na Taiwane. Expozícia sa mení, niektoré pamätihodnosti sa presúvajú pravidelne na iné miesta, ale sú tam také, ktoré patria do stálej expozície. Múzeum obsahuje zbierku 690 000 artefaktov. Prechádzkami po poschodiach objavujeme vzácnosti z doby bronzovej, porozprávame si prečo je v čínskej kultúre dôležitý jadeit a pri akých príležitostiach je dôležitý.

Objavíme ukážky čínskeho porcelánu od tých najjednoduchších až po tie najprepracovanejšie kúsky a cestou múzeom obdivujeme um majstrov maľby a kaligrafie. Na prvom poschodí je kaviareň, na prízemí obchod so suvenírmi a pošta. 

Budova bola oficiálne klasifikovaná ako najvyššia na svete od svojho otvorenia 31. decembra 2004 (v čase osláv Silvestra). Burj Khalifa so svojou výškou 828 však v roku 2009 prekonal Taipei 101 a dodnes drží rekord najvyššej budovy na svete. Po dokončení sa stal prvým mrakodrapom na svete, ktorý prekonal výšku pol kilometra. Od roku 2023 je Taipei 101 najvyššou budovou na Taiwane a jedenástou najvyššou budovou na svete. 

Trvalo len tri roky, kým postavili túto budovu. Od začiatku výstavby v roku 2001 zažila budova silné zemetrasenie keď boli na 56. poschodí a zrútil sa z nej žeriav, ktorý padol na ulicu a päť ľudí zahynulo. Predtým boli Petronas Tower (Kuala Lumpur) najvyššou budovou na svete a Taipei 101 ich predbehol.

Taipei bolo pôvodne opevnené mesto. Vchádzalo sa do neho piatimi tradičnými bránami, z ktorých štyri stoja dodnes, no iba jedna v pôvodnej podobe (Severná brána alebo Beimen). Nachádza sa tu populárna štvrť Ximending aj chrám Longshan. Hlavná stanica Taipei je vzdialená len kúsok pešo.

V modernom Ximendingu sa vždy niečo deje. Napriek rušnej štvrti sa tu veľmi dobre zorientujeme vďaka farebným stĺpom v pešej zóne, ktoré označujú jednotlivé ulice a keď tu aj zablúdime, ľahko sa znova zorientujeme. 

Po ulici s červenými stĺpmi narazíme na ulicu Kunming, známa aj ako Americká ulica. Pomedzi obchody s americkými módnymi značkami mierime na ulicu s grafitmi na stenách inšpirovanými športom, anime a fantasy filmami. Táto ulica slúžila aj ako miesto pre natáčanie videoklipov a zároveň je ukážkou pouličnej kultúry v Taipei. 

Vo víre farieb nákupnej štvrte nás večer pohltí nakupovanie, pouliční umelci a jedlo na ulici. 

Červený dom nesmie chýbať pri spoznávaní Taiwanu. Dom je zároveň dobrým orientačným bodom v štvrti Ximending. Toto miesto slúžilo ako trhovisko, kde Japonci počas okupácie kupovali a predávali veci ako kozmetiku, tovar pre zábavu a voľný čas a priestory dopĺňali kaviarne.

Neskôr sa trhovisko rozšírilo o čajovne a malé reštaurácie, kde sa počas nakupovania mohli návštevníci najesť a inšpirovať sa pri ochutnávke čaju. Budova od dokončenia v roku 1908 sa stala mekkou nakupovania, ktorá vždy ponúkla najnovšie a najinovatívnejšie produkty. 

Keď v roku 1945 prišla na Taiwan nacionalistická vláda, miesto zmenilo majiteľa a bolo premenované na Divadlo červeného domu. Na mieste sa konali populárne zábavné programy, ako napríklad Pekingská opera, opera Yue a komediálne hry, ktoré otvorili zlatý vek divadla.

V čase najväčšej slávy boli predstavenia podporavené čínskymi imigrantnmi, ktorým sa cnelo po domove. Po vzostupe kinematografie opera upadla, keďže kiná sa množili a Červený dom sa postupne strácal v kľukatých uličkách. V roku 2000 požiar vážne poškodil značne budovu aj okolité nelegálne budovy.

Červený dom prešiel kompletnou rekonštrukciou a dnes slúži ako trhovisko lokálnych umelcov a miestnych výrobkov. Dnešný Červený dom sa stal centrom kultúry a kreativity, ako aj priestorom na predstavenie a výstavy.