Mojito. Láska v pohári a kubánsky život

Najznámejším drinkom ostrova je Mojito. Ako to v takýchto prípadoch býva, koluje nespočetne veľa povier o tom, ako a kde vzniklo, aká je tá zaručene pravá receptúra... Nič z toho, čo si práve povieme možno na Kube neuvidíte a možnože uvidíte trošku zo všetkého. Niektorí vravia, že predchodcom mojita je draqué. Nápoj, ktorý nesie pomenovanie asi po najznámejšom korzárovi všetkých čias. Francis Drake ho ževraj vymyslel na osvieženie a povzbudenie svojej posádky a zásadne ho podával práve pred útokom na lode s vlajúcimi španielskymi vlajkami. S tým rozdielom, že v tej dobe sa poznala iba pálenka z cukrovej trstiny, na rozdiel od rumu, ktorý dnes dvakrát prepaľujeme. A samozrejme, že draqué bolo bez ľadu, keďže Drake na svojich lodiach nedisponoval mrazničkami.

Ďalšie jazyky tvrdia, že súčasný recept pochádza z tridsiatych rokov dvadsiateho storočia, kedy sa na Kubu chystali húfy natešených Američanov, že konečne si budú mať kde vyhodiť z kopýtka, keďže v Spojených Štátoch im zakázali alkohol. Tak sa celá kubánska populácia dala do vymýšľania niečoho osviežujúceho, ľahkého, pitného po celý deň, čo by sa dobre predávalo... a na svete bolo mojito. Niektoré skôr legendy tvrdia , že každá oblasť dostala za úlohu vymyslieť svoj vlastný recept s použitím sezónneho ovocia najtypickejšieho pre danú časť, s tým že povinné zložky boli mäta a limetka. Mäta, lebo jej ako buriny rástlo všade dosť a limetka pre jej osviežujúci ráz. Tie isté legendy hovoria, že v každej provincii sa zrodili hordy nápadov, jedni pridali mango, druhí guayabu, tretí pomaranče, ďalší dokonca cukrovú trstinu...a možno aj práve preto dodnes si môžete dať všemožné variácie tohto nápoja, ale len v Havane toho ovocia bolo pomenej a tak Havančania nepridali nič...alebo naopak, pridali všetko. Zdvojnásobili dávku mäty, dobre ju vymáčali, aby vypotila všetku šťavu. Zdvojnásobili dávku limetky, lebo ževraj, čo je kyslé je nielen osviežujúce, ale aj prerazí všetky prípadné ostatné neduhy a Američania mohli prísť. A ako to už býva, Havančania mali moc v rukách, tak vyhral ich zjednodušený recept a k tomu aj ich zjednodušený názov. Keďže mojito v doslovnom preklade znamená “vymáčanina“. Tu ale zďaleka všetko nekončí. Kubánska španielčina je známa svojimi citovo ladenými slovami, zdrobneninami a zjednodušovaním si reči. Veď kto by sa už v takom teple namáhal hovoriť spisovne. A tak z mojo čo je vymáčanina, vzniklo mojito čo je vymáčaninka. A svetový drink bol na svete!!

Vznikol ako niečo ľahké, príjemné, večne letné, osviežujúce, na dva hlty a ideme tancovať, na dva hlty a objednávaj ďalšie kolo, na dva hlty a svet je krajší, na dva hlty a už ani neviem, kde som...vraveli si Američania, ktorí na Kube spotrebovali hektolitre tohto zázračného nápoja. Mojito však bolo príliš ľudovým nápojom, geniálne vystihujúcim kubánsku mentalitu. Nikdy nie dokonalé, všade robené svojským spôsobom, všade nové, hravé alebo aspoň hravo sa hrajúce s konvenčnými pravidlami tradičných kokteilov, originálne akoby vymýšľajúce samé seba. Priam renesančný nápoj, ktorý sa vždy, nanovo, znovuzrodí úplne ináč vo vašom pohári: niekde trošku viac mäty, inde trošku menej cukru, niekde limetka celá, niekde už len limetková šťava... a tak keď nápoj prichádza do Európy znovu sa mení. Dokonca môžme povedať, že nanovo sa vymýšľa, ostáva iba jeho pôvodný názov. Mojito, ktoré poznáme dnes je úplne iné mojito ako sa vymyslelo skoro pred trištvrte storočím niekde ďaleko, v oblasti, kde je ešte hlboká noc, keď u nás sa práve rodí nový deň. Keď si u nás predstavíme mojito, máme pred očami luxusný drink, pochádzajúci niekde z Karibiku, od ktorého očakávame vánok dobrodružstva, dúšok exotiky, kvapku vášne a teplo večného leta.

A chceme, aby toto všetko bolo dokonalé a trvalo večne. Aby bolo mojito dokonalé, našili sme na neho búdu. Vymysleli sme presne stanovujúci recept. To, čomu sa bránilo dlhé roky, alebo to, čo bolo síce dlhé roky na Kube stanovené, ale aj tak si každý po kubánsky robil, čo chcel. A aby trvalo večne podávame ho do obrovských pohárov, takých, kde by sa vám Na Ostrove Slobody zmestili najmenej tri tie kubánske…

Receptov, ako pripraviť to zaručene pravé mojito je na svete niekoľko. Niektorí vravia, že na spodok pohára má ísť tmavý cukor. Na Ostrove Slobody toto asi nikde nenájdete, lebo samotní Kubánci považujú práve tento cukor za príliš presladený a bijúci sa s limetkou. V Európe dávame kúsky limetky. Kubánci sa nám smejú, že síce to môže mať pekný vizuálny efekt, ale vôbec nechápu, ako si do pohára môžeme dávať ovocie aj so šupkou, takže na biely cukor z cukrovej trstiny dajú šťavu z čerstvých limetiek, aby sa pomaličky ale iste začali tieto dve kontrastné, na pohľad nezlúčiteľné zložky bozkávať a každá z nich uvoľnovať to najlepšie, čo v sebe má. Potom treba na chvíľku odbehnúť do záhrady po čerstvú mätu. Ale pozor, na Kube sa behá pomaly, lebo ak existuje nejaké zaručene zaručené pravidlo, tak je to, že mojito vyrobené v strese vám zaručene chutiť nebude. Najlepšie je mať v záhrade mentha spicata, alebo domácimi označovanú hierba buena, čiže v doslovnom preklade dobrá rastlina. Takáto odroda rastie najmä v tropických klimatických podmienkach, kde sa jej pozdáva to večné teplo a vlhko, preto aj jej lístky sú menšie, jemnejšie, aromatickejšie a s ľahkosťou sa vzdávajú svojho parfému. Tak takúto dobrú rastlinku treba schmatnúť v záhradke najlepšie aj s korienkami a všetkým čo vám mentha spicata pri odtrhnutí ponúkne. Dobre opláchneme a vopcháme do pohára, kde už limetka s cukrom robia nehanebné veci hodné filmu s hviezdičkou. Áno, mäta ide do pohára celá. Kubánci vravia, že práve pri korienkoch je ukrytej najviac vône. A prichádza najdôležitejší moment: dreveným tĺčikom alebo barmanskou dlhou lyžičkou vytlčieme z dobrej rastlinky dušu. To bude duša mojita, tak si dajte záležať. Teraz máte v rukách, ako stvoriteľ, či bude mojito silne mätové, či kryštáliky cukru necháte viac splynúť s limetkou alebo ich drzo zatlčiete do spojov medzi lístky a stonku mäty, aby uvoľnila všetko, čo má...či necháte vyniknúť kyselkavosť a osviežite si riadne leto, alebo sladkosť zmiešanú s príjemnou mätou a zastavíte na chvíľu čas na odľahčujúce snívanie. A toto malé tajomstvo si necháte len pre seba a rýchlo, aby si nikto nič nevšimol ho zalejete minerálkou. Na Kube sa používa Ciego Montero. Prírodná pramenitá voda, ktorú nájdete, keď sa zavŕtate niekde 24 kilometrov od mestečka Cienfuegos. Pohár zaplníte tak na 70 percent a necháte bublinky pekne prevetrať vaše malé tajomstvo. Odspodu až navrch, veď aj ony sa chcú zamiešať do vášho príbehu. 

Následne sa dostane k slovu ľad. U nás sa používa vkusný štýlový frapé na malilinkaté kocky vybrúsený, akoby ste zabrzdili na klzisku po úspešnom góle a zhrnuli rovno do pohára. Kedže na Kube klziská niet a ani riadnej zimy, používajú sa klasické veľké kocky. Ak by ste sa však chceli priblížiť naozaj k tomu originálnemu receptu, tak si treba zohnať väčšiu kryhu ľadu a dreveným tĺčikom v rukách rozdrviť na menšie, hovorme im, nesúmerné pokusy o kocky. A toto, samozrejme, že rukami vhadzujete postupne do pohára až kým ho skoro celý nezaplníte. Na záver sa doleje kubánsky rum. Do miešaných nápojov ide biely prípadne zlatý. Najväčší odborníci odporúčajú Havana Club 3 años. V prvom rade ide o kubánsky rum, čiže dopestovaný na slnečných plantážach možno niekde blízko Santa Clary a v druhom rade, s trojročným rumom máte záruku, že vaše mojito bude osobité, keďže konkrétne tento alkohol si zachováva svoju bielu nevinnosť a zároveň už začína mať dušu mladého Kubánca, plnú vášne, slnka, tepla, tanca a tajomstva...čo u Havana Club biely môžete postrádať. Proste, Hemingway vedel, ako si ho má pýtať a odvtedy sa v jeho najznámejšom bare Bodeguita del Medio robí len tak. Rum by sa do mojita mal liať z výšky, aby keď dopadne do už skoro zhotoveného drinku, tak sa svojou silou prebojoval až na dno, kde sú možno ešte nejaké zbytky cukru, prešiel cez vaše malé tajomstvo a popri tom sa pozhováral aj so Ciego Montero. Nezabúdajte, že rum je váš latin lover, mal by sa dotknúť každej zložky a niečo jej pošepkať do uška. A ak by sa aj do žiadnej osudovo nezaľúbil, nastupuje vaša úloha. Všetko dobre na záver premiešať. Na Kube sa do mojita ešte pridáva angostura. Kvapka z výťažkov korienkov a rastlín. Táto červená kvapka pomaly ako prieskumník steká dole a odobruje váš výkon. Niekto na skrášlenie efektu na konci pridá ešte jednu stonku mäty, len tak jemne zastoknúť vo finále a už to môžete skoro podávať. K dokonalosti vám chýbajú posledné dve veci. Slamka, aby bolo cez čo piť a “miešatko” alebo druhá slamka, aby bolo čím zamiešať a tak dosiahnuť uspokojivý efekt pre každého požívateľa. 

Že málo sladké? Možno zostal nejaký cukor ešte naspodku. Premiešať podľa chuti
Že málo chuti mäty? Dali sme vám nakoniec ešte jednu na okrasu, tak si to domiešajte
Že málo rumu? Možno ostal nejaký na vrchu, alebo...ako hovoria Kubánci: rum si dolejte podľa vlastnej chuti... Na zdravie!!!!