Monte Albán - pyramídy roztrúsené na zarovnanej hore

Nachádzame sa v meste Oaxaca. Rovnomenný štát, v ktorom leží, je jedným z najvýznamnejších štátov Mexika z hľadiska hospodárskeho, kultúrneho a umeleckého prínosu. Tento región má bohatú históriu, je známy svojou etnickou rozmanitosťou, množstvom kultúr a tradícií, a patrí medzi turisticky najatraktívnejšie oblasti Mexika, ktoré v tomto štáte nemožno obísť.

Oaxaca si zachovala svoju koloniálnu architektúru. V jej blízkosti sa nachádza mnoho archeologických lokalít a zároveň je domovom pre veľa pôvodných etnických skupín, ako sú spomínaní Zapotékovia a Mixtekovia.

Celý región je nesmierne rozmanití a tunajší ľudia si po svojich predkoch zachovali jazyky, tradície a remeselné techniky po stáročia. Oaxaca je dodnes domovom pre mnohých umelcov, ktorí pracujú v oblasti maliarstva, sochárstva a v ateliéroch tradičných remesiel.

Význam Monte Albán je väčší, než by sa sprvu zdalo. Ide o jedno z najdôležitejších archeologických miest zapotéckej kultúry, dokonca patrí medzi najvýznamnejšie mezoamerické mestá. Pod pojmom Monte Albán si predstavte rozsiahle ceremoniálne a politické centrum slúžilo ako srdce zapotéckej civilizácie takmer tisíc rokov.

Založili ho okolo roku 500 pred Kr. na vrchole umelo upravenej plošiny s výhľadom na údolie Oaxaca. Keď prídete až ku pamiatke, vidíte rovnú plochu obkľúčenú zachovalými ruinami pyramíd. Táto rovina však bola kedysi kopcom, ktorý sa Zapotékovia rozhodli zarovnať.

Nielenže v tej dobe na to nemali technológie, ako máme my (ešte aj s nimi je tento proces náročný a nákladný), no mali neskutočnú trpezlivosť. Zarovnanie hory im trvalo podľa archeológov odhadom 200 až 300 rokov! Generácie za generáciou si predávali vedomosti o tom, ako horu „uhladiť“. Otcovia učili svoje deti a tie zase svojich potomkov s vidinou, že cieľ dosiahnu o niekoľko storočí ich pra-pra-pra-potomkovia.

Je fascinujúce stáť na tomto mieste a uvedomiť si to. Ste vo výške okolitých hôr, celé údolie sa rozprestiera pod vami a vy sa cítite ako tí bohovia, ktorí sa na celú túto nádheru pozerali zhora.

Zapotékovia vybudovali mesto práve tu, lebo chceli byť čo najbližšie k nebesiam. Zároveň poskytovalo ideálnu pozíciu na kontrolu obchodných ciest a obyvateľov v celej doline. Jeho stavby a usporiadanie sú samé o sebe veľkým zážitkom a pastvou pre oči. Samozrejme, dnes nájdeme Monte Albán aj na zozname svetového dedičstva UNESCO.

Nie je to však len umiestnením. Monte Albán bolo politickým, ekonomickým a náboženským centrom zapotéckej civilizácie. Slúžilo ako ich hlavné centrum až do roku 750 nášho letopočtu. Na Monte Alban žilo vyspelé spoločenstvo po dobu 1 500 rokov.

Čo tu nájdeme dnes? Rozsiahle námestia, chrámy, paláce a hrobky, ktoré sú zdobené hieroglyfmi. A k tomu aj observatóriá. Astronomické znalosti, vďaka ktorým bol tento komplex skonštruovaný, zanechali nezmazateľnú stopu v histórii Mexika. Prechádzate sa týmto miestom a cítite, ako keby ste sa vrátili v čase späť do sveta starovekých civilizácií. Neprestávate byť fascinovaní ich prepojením s prírodnými a kozmickými cyklami.

Keďže sa Monte Albán nachádza v bezprostrednej blízkosti Oaxacy, vyrážame sa sem pozrieť po celodennej prehliadke tohto mexického klenotu. Naši klienti si dopriali najlepšiu kávu a čokoládu v krajine, vyskúšali saunový rituál temazcal a ďalší deň už patrí od rána Monte Albán, v doslovnom preklade Biela hora. Z Oaxacy sa k vstupnej bráne dostávame za zhruba polhodinu až hodinu, závisí to aj od premávky.

Po kľukatej cestičke stúpame hore, míňame bežcov a cyklistov, ktorí si išli ráno zašportovať. Prichádzame k rampe, odkiaľ následne púšťajú návštevníkov na parkovisko, ktoré sa nachádza pri areáli. Autobusy chodia na spodné, osobné autá na horné parkovisko. Následne peši po schodoch a prichádzame k vstupnej bráne do areálu.

V priestoroch vstupnej brány (v interiéri) sa nachádzajú aj toalety a obchodík so suvenírmi. Odporúčame aj kaviareň s teraskou s výhľadom na celé okolie, z ktorej mexická káva chutí oveľa lepšie.

Lístky sa kupujú v pokladni a platí sa 90 pesos za osobu. Takisto máte možnosť zobrať si so sebou miestneho indiánskeho španielsky/anglicky hovoriaceho sprievodcu. Na prehliadku si tu vždy vyčleníme zhruba dve hodiny.

Plataforma Norte

Tu začíname našu BUBO prehliadku. Prídeme k námestíčku, kde sa nachádzajú tri pyramídy a pozostatok paláca - budovy, ktoré sú dnes označené ako Edificio E a D (edificio je po španielsky budova, pozn.). Bolo to dôležité vyvýšené miesto venované astronómii, ktoré patrilo medzi najvyššie položené v meste a kam mali dovolené vstúpiť iba kňazi. Zídeme dole po mohutnom schodisku, okolo ktorého nájdeme ich zvyšky.

Po stranách schodiska zase ležia pozostatky zobrazenia jaguára, ktoré naznačuje, že práve kultu tejto mačkovitej šelmy zasvätili celé mesto. Toto potvrdzuje aj fakt, že neskorší obyvatelia mesta, Mešikovia (po ktorých dostalo Mexiko svoj dnešný názov), nazývali toto mesto Ocelotepec, čo v preklade znamená „Jaguária hora“.

Prejdeme cez ďalšiu charakteristickú stavbu mesta, Patio Hundido, čo môžeme preložiť ako „ponorené námestie“. Išlo o dôležité miesto pre vládnucu elitu, ktorá na ňom vykonávala rôzne posvätné ceremónie a rituály, ako to ukazuje aj oltár v strede námestia. Veľké rozmery (viac ako 50 m na dĺžku) a chrámové stavby na každej strane len zdôrazňujú jeho dôležitosť.

Plaza Central

Pokračujeme v prehliadke pohľadom na veľké hlavné námestie. Ide o fascinujúce miesto, zasadené do terénu na vrchole hory. Má obdĺžnikový tvar s rozmermi približne 300 metrov na dĺžku a 200 metrov na šírku. Nachádza sa vo výške 1 940 metrov nad morom a kocháme sa výhľadmi na pyramídami posiatu južnú časť Monte Albán.

Veľké námestie je obklopené schodiskami, terasami a monumentálnymi stavbami vrátane chrámov a palácov. Slúžilo ako ceremoniálne centrum a miesto, kde sa zhromažďovali davy ľudí. Uprostred sa nachádza niekoľko nízkych oltárov a plošín, ktoré slúžili na náboženské obrady a astronomické účely.

Čo sa týka orientácie námestia, nemieri priamo na sever (má odchýlku 4 až 6 stupňov). Tento posun naznačuje zámerné pozorovanie astronomických udalostí, ako sú slnovraty a rovnodennosti. Pôvodní obyvatelia Monte Albánu usporiadali niektoré stavby tak, aby sledovali pohyb Slnka a hviezd. Astronómiu mali priam v malíčku.

Schodiská, plošiny a budovy okolo námestia vytvárajú harmonickú kompozíciu, vyváženú a dobre usporiadanú. V prenesenom význame slova je to ako zariadiť si domácnosť podľa feng-šuej. Opakované geometrické tvary, ako sú obdĺžniky a štvorce, sú viditeľné na základniach budov. Niektoré chrámové štruktúry odrážajú pravidelnosť a symetriu, čo naznačuje tiež pokročilé znalosti geometrie.

V niektorých častiach môžete vidieť aj trojuholníkové prvky, ktoré sa často spájajú s posvätnými symbolmi a môžu byť súčasťou geometrickej symboliky tejto kultúry. Hoci dôkazy o použití zlatého rezu nie sú jednoznačné, niektoré proporcie stavieb naznačujú dokonalú harmóniu, ktorá nadchýna archeológov dodnes.

Fascinujúce rytiny

Rytiny v Monte Albán sú všadeprítomné. Kamenné stĺpy a dosky s vyrytými obrazmi a nápismi, ktoré lemujú každú stavbu, nás neprestávajú fascinovať. Zároveň nám veľa hovoria o posvätnosti tohto miesta. Jedným z najvýznamnejších sú tzv. „Los Danzantes“ (doslova Tanečníci) – reliéfy zobrazujúce postavy v krkolomných, priam až tanečných polohách.

Existuje niekoľko teórii o tom, čo konkrétne majú Tanečníci predstavovať. Od prvej teórie z 50.rokov 20. storočia, ktorá opisovala súbor tancujúcich mužov, prišli ďalšie, ktoré opisovali zajatých a cudzích náčelníkov. Prípadne mohlo ísť o posledných olméckych kňazov, elitu, ktorá prišla z upadajúcej Olméckej ríše do Monte Albánu, kde následne boli jej príslušníci zajatí a obetovaní.

Zapotécka kultúra v Monte Albán dokonale ovládala aj sochárske umenie, najmä pri vyrezávaní stél a hieroglyfov. Remeselníci používali nástroje z tvrdých materiálov, ako je obsidián a bronz, ktoré umožnili precízne a detailné rezanie do miestnych kameňov, pričom využívali hlavne andezit a vápenec.

Jednou z techník, ktorú praktizovali, bolo „sústruženie“, ktoré im pomáhalo dosiahnuť jemné detaily a hladké povrchy reliéfov. Tieto sú nabité symbolikou odrážajúcou komplexné náboženské a kultúrne presvedčenia Zapotékov. Mnohé postavy nesú predmety, ktoré naznačujú ich spoločenské postavenie a úlohu v komunitnom živote.

Pred začatím samotného rezania remeselníci často vytvárali presné náčrty na papieri alebo dreve, čo teda znamená precízne plánovanie i realizáciu zároveň. Umelecké zručnosti Zapotékov tak dodnes fascinujú nielen archeológov a historikov, ale aj naše BUBO skupinky.

Južná pyramída

Výhodou Monte Albán (oproti Teotihuacánu či Chichen Itza) je, že tu stále môžete vystúpiť na vrchol jednotlivých pyramíd a túto možnosť využijú mnohí naši klienti, keď si dáme rozchod. Často zamieria na pyramída na juhu komplexu, ktorá výškovo dominuje Monte Albán.

Pyramída na juhu má približne 40 metrov na šírku a 30 metrov na výšku. Pred jej vrcholom sa nachádza obrovské schodisko pozostávajúce z približne 75 schodov. Priemerná výška jednotlivých schodov sa pohybuje okolo 35 cm. Vyšliapať si ich, to určite stojí za to a ide o ulovený zážitok navyše. V BUBO to robíme pravidelne, pyramída pôsobí impozantne a zanecháva v nás silný dojem. Rovnako ako výhľady na okolie.

Výhľady z vrchu pyramídy v minulosti umožňovali aj vládcovi alebo kňazovi sledovať dianie v okolí. Na jej špici sa nachádzajú oltáre a chrám.

Predpokladá sa, že toto miesto pravdepodobne slúžilo na náboženské obrady. Južná pyramída bola centrom rituálnych a spoločenských aktivít starovekej zapotéckej kultúry a je tu akýsi trón panovníka. V okolí pyramídy (ale zároveň v celom komplexe) môžeme stretnúť miestnych Mixtékov, ktorí predávajú ručne vyrezávané sošky božstiev. Často vám poskytnú aj rituálne požehnanie v ich rodnom jazyku a ulovíte tak zážitok navyše.

Ihrisko na pelotu

V komplexe Monte Albán nájdete aj impozantné ihrisko na pelotu postavené z pevných kamenných blokov, kde sa ešte zastavíme pri návrate k vstupnej bráne. Pelota sa hrala s kaučukovou loptou, pričom jej cieľom bolo presne zasiahnuť vysoké kamenné kruhové brány. Existovali rôzne varianty hry, ktoré ovplyvňovali rozloženie a počet hráčov.

V základnej forme, tej najbežnejšej, sa hralo 1 na 1 alebo 4 na 4. Na ihrisku stáli hráči na opačných stranách, snažiac sa odraziť loptu bedrami tak, aby zasiahli kruhovú bránku na stenách stavby. V prípade variantu 4 na 4 mali hráči rôzne úlohy v závislosti od ich pozície na ihrisku, niektorí sa sústredili na obranu a iní na útok. V prípade viacerých hráčov sa často vytvárali strategické formácie, aby sa maximalizovali šance na výhru. Hra bola rýchla a dynamická, vyžadovala si zručnosť a tímovú spoluprácu.

Pelota mala hlboký duchovný rozmer a často sa končila rituálnymi obetami pre bohov. Či bol obetovaný víťaz alebo porazený, na tom doteraz nie je zhoda. Isté je, že tu môžeme obdivovať majstrovstvo architektúry, ktoré hovorí o inžinierskej zručnosti vtedajších staviteľov.

Interiér Tumba 7

Posledným zaujímavým miestom, ktoré počas prehliadky nemôžeme vynechať, je hrobka označená ako Tumba 7. Objavil ju v 30. rokoch 20. storočia archeológ Alfonso Caso a je jednou z najvýznamnejších pohrebných komôr zapotéckej kultúry. Vek hrobky sa datuje do obdobia 300 pred n. l. až 100 n. l. Preslávila sa svojou výnimočnou architektúrou a bohatými nálezmi.

Interiér Tumba 7 bol navrhli ako komplexný systém miestností, v ktorých boli pozostatky minimálne 12 jednotlivcov - vrátane dospelých a detí, čo naznačuje rituálne pochovávanie. Archeológovia objavili množstvo cenných artefaktov vrátane keramických nádob, bronzových a zlatých šperkov a obsidiánových nástrojov.

Rituálny charakter pohrebov v Tumba 7, vrátane použitia obetných predmetov, tiež odráža hlboké duchovné presvedčenia Zapotékov. Umožnil nám pochopiť sociálnu hierarchiu a kultúrne praktiky zapotéckej kultúry a bol kľúčovým centrom pre rozvoj Ameriky.

Táto hrobka zostáva jedným z najdôležitejších archeologických nálezísk v okolí Oaxacy. Predpokladá sa, že hrob patrí vysoko postavenému členovi spoločnosti, možno dokonca vládcovi či náboženskému vodcovi. Potvrdzuje tiež, že Zapotékovia verili v posmrtný život.

Zápotékovia sa zaoberali ťažbou a spracovaním zlata už od 1. tisícročia pred n. l. Ich majstrovské techniky výroby šperkov a artefaktov, ako sú náhrdelníky, náramky a masky, sú dôkazom skvelých remeselných zručností. Tieto objekty nielenže slúžili ako osobné ozdoby, ale aj ako dary pre bohov a súčasť rituálov, čím posilňovali duchovný život komunity.

Zlato malo aj významný ekonomický aspekt, obchodný. Zapotékovia ho vymieňali za iné cennosti, čo prispelo k rastu moci a vplyvu tejto civilizácie v celej Amerike. Mohli tak aj obchodovať s blízkymi civilizáciami, ako boli Olmékovia a Toltékovia.

Predpokladá sa, že všetko zlato pochádzalo práve z Monte Albán a blízkeho okolia. Niekedy počas klasického obdobia (200-900 n. l.) začali remeselníci z Monte Albán vytvárať predmety vyrobené z kovových zliatin vrátane medi, striebra, olova, cínu a zlata, ktoré získali z miestnych zdrojov alebo spomínanej výmeny so vzdialenými spojencami – či už v rámci samotnej Ameriky, alebo dokonca aj mimo jej hraníc.

Väčšinu týchto kusov vytvorili pomocou techník odlievania vosku, niektoré však možno pripísať aj metódam, ktoré zahŕňajú nalievanie roztaveného kovu na rytý povrch.

Predkolumbovské banské postupy boli na svoju dobu veľmi pokročilé. Zahŕňali ťažbu kovov z hĺbky jaskýň na úbočí hôr alebo vykopávanie v riečnych tokoch, kde sa ložiská nachádzali blízko úrovne povrchu. Nástroje používané pri týchto procesoch boli od kamenných kladivových dlát vyrobených zo sopečnej horniny až po drevené kliny, ktoré sa vkladali do štrbín, aby sa väčšie skaly ľahšie rozbili.

Predpokladá sa, že mnohí remeselníci mali špecializované znalosti metalurgie, čo im umožnilo vytvárať predmety pomocou zliatin, ako je napríklad meď zmiešaná so striebrom.

Miestni remeselníci sa v Oaxace dodnes snažia zachovať tradičné techniky a metódy, známe svojou precíznosťou a detailnosťou.

Povedzme si však pravdu, pracovné podmienky v dielňach často nie sú ideálne. Mnoho výrobcov pracuje v preplnených priestoroch, v ktorých absentujú moderné ochranné opatrenia.

Aká je finančná situácia remeselníkov? Pravdou je, že je variabilná, ale stále ide o jedno z horšie platených zamestnaní v porovnaní s inými profesiami v regióne. Navyše, umelci do seba investujú a často sa zúčastňujú školení, ktoré sa zameriavajú na zlepšenie techník a zručností podľa aktuálnych trendov.

Miestni obyvatelia vnímajú tradičné techniky výroby šperkov ako dôležitú súčasť svojej kultúrnej identity. Zachovanie týchto metód je pre nich nevyhnutné. Samozrejme, aj pre záujem turistov o autentické ručne vyrábané šperky a ich predaj. V neposlednom rade je to však najmä rodinné remeslo a mnohí výrobcovia prenášajú svoje zručnosti na svojich potomkov, čím zabezpečujú pokračovanie tradície.

Výroba zlatých šperkov v Oaxace pomocou techniky odlievania vosku a centrifúgy je fascinujúcim procesom, ktorý kombinuje tradičné remeselné zručnosti s modernými technológiami. Tento spôsob, známy aj ako "Lost-wax casting", Umožňuje vytvárať zložitú a detailnú ornamentiku.

Príprava modelu

Do silikónových foriem sa pod tlakom pumpuje vosk, ktorý vyplní formu a vytvorí požadovaný tvar výsledného šperku. Okrem silikónu sa na formy môžu používať aj iné materiály, ako napríklad kaučuková guma alebo polyuretán, závisí to od požiadaviek na detailnosť a trvanlivosť formy.

Základom je použitie špeciálneho vosku, ktorý je dostatočne mäkký na tvarovanie, ale zároveň pevný na vytvorenie presného modelu.
Remeselník používa silikónovú formu v tvare požadovaného šperku, ktorá pozostáva z dvoch častí. Tie sa spoja a pod tlakom sa vtlačí horúci vosk.

Aj pre zručných Zapotékov sa stal vosk dôležitým materiálom v ich každodennom živote. Obzvlášť ceneným bol včelí vosk. Najprv sa rozohriali plasty, čím sa vosk uvoľnil. Rovnako dôležité boli rastlinné vosky, ktoré extrahovali z rastlín. Procesy často zahŕňali zahriatie alebo lisovanie rastlinných materiálov.

Po odstránení silikónovej formy sa jednotlivé voskové odliatky spájajú do takzvaného voskového modelu, ktorý sa následne zalieva tepelne odolnou hmotou.

Vytvorenie formy

Model sa pokryje hmotou (zvyčajne zloženou z hliny, piesku a cementu), ktorá je navrhnutá, tak, aby bola odolná voči vysokým teplotám.

Táto zmes sa necháva schnúť, čím sa vytvára formovacia škrupina. Proces schnutia môže trvať niekoľko hodín až dní, v závislosti od podmienok. Následne sa forma zahreje v peci na teplotu okolo 700 až 800 °C, čo spôsobí roztopenie vosku a vytvorenie prázdneho priestoru ako modelu.

Roztavenie zlata

Zlato, vo forme granúl alebo ingotov, sa umiestni do taviacej pece a roztápa sa pri teplote okolo 1 065 °C. Pri tomto procese je dôležité zabezpečiť, aby bolo úplne homogénne, čím sa dosiahne liatinová konzistencia.

Centrifugálne odlievanie

Roztavené zlato sa nalieva do liacej komory, ktorá je pripojená k forme. Forma sa umiestni do centrifúgy. Tento proces vytvára centrifugálnu silu, ktorá účinne vtláča roztavené zlato do všetkých detailov formy. Rýchlosť otáčania je dôležitá, ideálne by mala byť od 300 do 600 otáčok za minútu.

Chladenie a vyberanie

Po naliatí zlata sa forma nechá vychladnúť, čo umožní zlatu stuhnúť a vytvoriť pevný predmet. Následne sa forma rozbije, aby sa odhalil hotový šperk. V tejto fáze treba starostlivo odstrániť akékoľvek zvyšky hmoty.

Finálne úpravy

Remeselník odstráni prebytočné časti a zabezpečí, aby bol šperk hladký a presne tvarovaný. Hotový šperk sa podrobí procesu leštenia, pri ktorom sa používajú rôzne abrazívne materiály a leštiace pasty, aby sa dosiahol vysoký lesk a zvýraznili detaily.

Na záver sa môžu aplikovať ďalšie techniky, ako sú rytiny, vkladanie vzácnych kameňov a šperk tak bude vizuálne pôsobivejší.

Konečná kontrola

Každý hotový kus prechádza kontrolou kvality, aby sa zabezpečila jeho estetika a funkčnosť. Po ukončení všetkých úprav je šperk pripravený na predaj alebo prezentáciu.

Zlatníci v súčasnosti používajú pri vytváraní svojich diel rôzne techniky – od tepania a razenia až po spájanie s inými kovmi, ako sú meď alebo striebro. Využívajú rôzne nástroje, dláta a kliešte v závislosti od typu dizajnu požadovaného pre hotový výrobok.

Táto kombinácia umožňuje zlatníkom vyrábať autentické tvary a jemné sochy, ktoré znázorňujú zapotécku kultúru - od božstiev po symboly. Majú silný kultúrny a náboženský význam.

Ďalším faktorom, ktorý treba brať do úvahy pri hodnotení týchto predmetov, je samotný zdrojový materiál. Pred začatím výroby šperkov venujú zlatníci veľa pozornosti výberu kvalitnej rudy.

Božstvo búrky (Tlaloc)

Medailóny vyrezané do tvaru kvapiek a oblúkov. Tieto šperky sú často zdobené farebnými drahokamami, ktoré symbolizujú vodu a búrku.

Božstvo plodnosti (Papalotl)

Náušnice v tvare motýľov, reprezentujúce Papalotla, sú detailne vyrezávané s krídlami pokrytými drobnými zlatými detailmi. Šperky s ich farebnými odleskami symbolizujú plodnosť a obnovu.

Božstvo podsvetia (Mictlantecuhtli)

Zlaté brošne, ktoré znázorňujú Mictlantecuhtli, majú temnejší charakter. Ozdoby sú v tvare lebiek a kostí, doplnené čiernymi ónyxmi. Tmavé farby totiž posilňujú ich symboliku smrti a podsvetia.

Božstvo slnka (Huitzilopochtli)

Šperky v tvare slnka zdobia zlaté disky s líniami slnečných lúčov. Farba zlata spolu s tyrkysom a inými drahokamami vytvára dojem slnečnej energie, čo symbolizuje moc a vitalitu.

Božstvo múdrosti a poznania (Quetzalcoatl)

Amulety, ktoré znázorňujú boha Quetzalcoatla, majú tvar hadov alebo vtákov a sú detailne vyrezávané. Tieto zložené vzory evokujú múdrosť a duchovné spojenie s prírodnými silami.

Božstvo vojny (Cocijo)

Zlaté náramky a prstene, ktoré reprezentujú božstvo vojny, sa vyznačujú tvarmi znázorňujúcimi štíty a ostré hroty. Detaily, ako sú hlavy predátorov, poukazujú na moc.

Zlaté artefakty z Monte Albán boli a naďalej sú pre mnohých zdrojom fascinácie. Rovnako ako komplex samotný. Pre mnohých našich klientov je Monte Albán krajší ako „konkurenti“ v podobe Teotihuacánu, Palenque a Chichen Itzá. A to najmä svojou polohou, príbehmi a legendami.

Veď kedy inokedy ste počuli o zarovnaní hory? A ešte v tej dobe? Civilizácie, ktoré tu žili, boli aj s horšími technológiami vzdelané podobne ako astronómovia v súčasnosti. Monte Albán má unikátnu atmosféru, ktorú tu musíte nasať, aby ste jej skutočne porozumeli.