Paramaribo – v hlavnom meste holandskej Guyany

Poďme sa teraz dôkladnejšie zoznámiť s jednou z týchto malých republík: Surinam – najmenšia suverénna krajina Južnej Ameriky, bývalá holandská Guyana s oficiálnym jazykom holandčinou. Územie Surinamu  je rozlohou zhruba 3 x väčšie ako Slovensko a je až z 90 % pokryté tropickým dažďovým pralesom. Nachádza sa tu unikátna biodiverzita a vzácne endemické druhy rastlín, stromov a živočíchov. Nachádzame sa len pár stoviek od kilometrov od rovníka, ktoré definuje tropické podnebie a vysoká vlhkosť vzduchu. 

Skutočný architektonický klenot, zapísaný v roku 2002 do patronátu UNESCO, zasa ukrýva hlavné mesto Paramaribo (miestnymi nazývané jednoducho Parbo). Drevené koloniálne mesto s neprehliadnuteľnými holandskými vplyvmi pôsobí v tomto prostredí naozaj majestátne. Paramaribo, rovnako ako celý Surinam, patrilo pôvodne Britom, no v roku 1667 ho Angličania vymenili s Holanďanmi za Nový Amsterdam (územie dnešného New Yorku). Holanďania tu videli perspektívu – plantáže na pestovanie cukrovej trstiny, kávy, bavlny či kakaa. Na ťažkú prácu využívali černošských otrokov, dovezených zo západnej Afriky, zväčša Angoly. V roku 1863, keď bolo otroctvo zrušené, kolonizátori doviezli lacnú pracovnú silu z Indonézie a Indie, neskôr z Číny a Blízkeho Východu. Nájdete tu aj komunitu Židov, pôvodné indiánske kmene a potomkov černošských otrokov, ktorí ušli z neľudských podmienok a usadili sa v lese – Marónov. Miešanci európskych kolonizátorov, afrických otrokov či pôvodných indiánov sa nazývajú Kreoli. Kreolské vplyvy sa priplietli do jazyka, kuchyne aj kultúry miestnych ľudí. 

Množstvo kultúr a etník doslova definuje Surinam, každá národnosť však má rovnaké práva. Priemerný Surinamčan rozpráva tromi-štyrmi jazykmi: holandčina (oficiálny jazyk), angličtina (úroveň jazyka je výborná), taki-taki (kontaktný jazyk) a sranan tongo (kreolský jazyk, ovplyvnený angličtinou). Surinam je príkladom pacifistickej multikultúrnej krajiny, kde si mnoho rôznorodých kultúr spolunažíva v mieri. Kriminalita je tu nižšia ako v susedných Guyanách, bezpečnosť v hlavnom meste je priam ukážková. Surinamský mier narušilo len obdobie tesne po získaní nezávislosti v rámci občianskej vojny medzi terajším kontroverzným prezidentom Dési Boutersom a jeho niekdajším osobným bodyguardom Ronniem Brunswijkom. V 1975 sa Surinam oslobodil z rúk Holandska, v dôsledku čoho až 35% obyvateľov Surinamu emigrovalo do Holandska a ponechalo si holandské občianstvo. Mnoho Holanďanov chodí na dôchodok dožívať do Surinamu. Hovoria, že tu v porovnaní s rušným západoeurópskym ruchom nachádzajú vytúžený pokoj. Dnes takmer polovica obyvateľov krajiny žije v hlavnom meste. Vo všeobecnosti nájdete v Suriname extrémne milých a prívetivých ľudí. Každý sa s každým pozná a zdraví. Úroveň angličtiny je výborná. Na turistov sú tu viac zvyknutí ako v susedných Guyanách. Ceny sú tiež veľmi prijateľné, konečne destinácia, kde si aj našinec s pokojným svedomím vyhodí z kopýtka.

Našu prehliadku Parba začíname pri kostolnom námestí, ktorým dominuje Centrum Kerk – kalvinistický kostol, postavený na základoch starého kostola a historického cintorína. Tunajší organ bol postavený v Holandsku roku 1846 a následne privezený do Surinamu ako náhrada za predošlý organ, ktorý sa spolu s celou loďou potopil v mori. Pred kostolom sa pyšne týči socha Simona Bolívara - jedného z dvoch najväčších osloboditeľských hrdinov Južnej Ameriky. Tí, čo už niečo v Južnej Amerike pochodili toto meno určite dobre poznajú. Spolu s ďalším libertadorom José de San Martinom sa zadosťučinili o oslobodenie zemí od nadvlády španielskych kolonizátorov. Simona Bolívara si uctievajú aj tu, hoci Surinam neoslobodil. Tento pôvodom Venezuelčan bol vizionár, ktorého myšlienkou bolo zjednotiť celú Južnú Ameriku, zbaviť sa španielskych conquistadorov (dobyvateľov) a získať slobodu.
Neďaleko nájdete aj sochu Mahátmá Gándhího. Niežeby Surinam niekedy navštívil, ale aj on je pre domácich symbolom národno-osloboditeľského hnutia proti kolonizátorom. Jeho sochu tu nechala postaviť početná indická komunita, ktorá v Suriname našla nový domov. 

Prechádzame popri koloniálnych domoch smerom ku Katedrále sv. Petra a Pavla. Sint Petrus en Paulus kathedraal je najväčšia drevená katedrála v Južnej Amerike. Táto dominanta z 19. storočia pri prehliadke mesta nesmie byť opomenutá. Dámy, pri vstupe nezabudnite na zahalené nohy a symbolický príspevok na údržbu tohto impozantného svätostánku. Šatku či náboženské suveníry máte možnosť zakúpiť si aj vo vnútri kostola. Na prehliadku si vyhraďte minimálne 15 minút. 

Vedľa katedrály sa nachádza cirkevná škola, odkiaľ vám detičky v školských uniformách so širokým úsmevom radi zakývajú. Zaujímavosťou je, že na Suriname nie je povinná školská dochádzka, no spoločenský úzus je, že deti od 7-12 rokov by školu mali navštevovať. Prechádzame popri vládnych budovách, ministerstvách a budovách súdu. Veľmi dôležité postavenie tu má ministerstvo verejných vzťahov, ktoré rieši problémy medzi jednotlivými národnosťami. Niektoré domy sú pekne zrekonštruované, o iných by ste len ťažko povedali, že sa stále používajú. Prichádzame k hlavnému námestiu celej metropoly - Námestiu nezávislosti, alebo Onafhankelijkheidsplein. Tu sa nachádzajú najdôležitejšie budovy v meste – Prezidentský palác, budova súdu, ministerstvo financií, radnica či budova parlamentu. V noci je toto miesto impozantne osvetlené. Konajú sa tu všetky dôležité kultúrne či politické udalosti v meste. 

Za prezidentských palácom sa rozprestiera miesto, ktoré pri prehliadke nemôžeme vynechať. Poprechádzajte sa s nami po Palmovej záhrade (Palmentuin) - príjemnom mestskom parku, kde bolo vysadených až tisíc paliem. Tieto kráľovské palmy tu boli vysadené už v 17. storočí na pokyn vtedajšieho guvernéra, ktorého neskôr zavraždila skupina vojakov. Záhrada až do 20. storočia nebola nesprístupnená verejnosti.  Dnes tu nájdete  množstvo tropických vtákov a možno stretnete aj roztomilú opičku - malpu kapucínsku. 

Prechádzame hlavnou promenádou Waterkant, smerujeme k hlinenému pamätníku s názvom Baba and Mai. Pamätník reprezentuje dvojicu Indov, prichádzajúcich do tejto krajiny za prácou. Prvá loď s indickými pracovníkmi sem prišla 5. júna 1873, nasledovali desiatky ďalších. 

Pokračujeme popri rieke až k pevnosti Zeelandia, vybudovanou Francúzmi v roku 1640. Nachádza sa strategicky na pobreží rieky Surinam, na ktorú sa vám ponúka príjemný výhľad z vrchného poschodia pevnosti. Krajina s dnes ukážkovou toleranciou sa krátko po získaní nezávislosti od Holanďanov v roku 1980 na sedem rokov premenila na vojenský režim na čele s kontroverzným diktátorom a súčasným prezidentom Dési Boutersom. Stojíme na mieste dejiska decembrových vrážd z roku 1982, kde Dési Bouterse nechal krutým spôsobom vystrieľať pätnásť odporcov jeho diktátorského režimu. Ukazujeme si pamätník zosnulých, išlo o opozičných politikov, novinárov, profesorov, podnikateľov, ktorí mali jedno spoločné – otvorene vyjadrili nesúhlas s politikou vojenského režimu, za ktorý zaplatili životom. V 20. storočí pevnosť slúžila ako väzenie pre politických väzňov, v súčasnosti tu nájdete surinamské múzeum s kultúrnymi exponátmi surinamských menšín a historickú lekáreň. Na dôkladnú prehliadku celého múzea si vyhraďte aspoň 45 minút. 

Len pár minút od hlavného námestia sa nachádza svetový unikát. Moslimská mešita hneď vedľa židovskej synagógy. Na veľké sviatky si tieto chrámy doslova prepožičiavajú jedno parkovisko. Krásna ukážka náboženskej tolerancie necelých sto metrov metrov od seba. Neveh Shalom synagóga práve v roku 2020 oslavuje výročie - 379 rokov judaizmu v Suriname. Synagóga bola postavená v roku 1835 priamo v centre mesta na Keizerstraate. Židovská populácia tejto malej juhoamerickej krajiny sa datuje k príchodu prvej skupiny Židov, ktorí do Surinamu prišli v 30. rokoch 17. storočia. Väčšina z týchto mužov a žien boli potomkami Židov, pôvodom z Holandska, Portugalska a Talianska, ktorí utekali pred španielskou inkvizíciou cez Recife do severnej Brazílie. Skupina sa usadila neďaleko Thorarice - starého hlavného mesta Surinamu, na ľavom brehu rieky Surinam približne 50 kilometrov južne od dnešného hlavného mesta Paramaribo. Takmer okamžite začali títo noví prisťahovalci zakladať polia na pestovanie cukrovej trstiny. V súčasnosti má spoločenstvo niečo do dvesto osôb. Približne sto z nich sú členovia synagógy Neve Shalom. Napriek  relatívne malému počtu sa ich vplyv a prítomnosť v celej krajine silno prejavuje. 

Drevená, bielo natretá synagóga Neve Shalom sa vyznačuje jedinečnou charakteristikou. Podlaha v hlavnej miestnosti je pokrytá pieskom. Podľa tradície slúži piesok ako pripomienka štyridsaťročného putovania rokov po egypstkej púšti a taktiež symbolizuje dni inkvizície, keď sa praktizovanie judaizmu trestalo smrťou. Počas tých dní sa Židia, ktorí museli konvertovať na kresťanstvo, v tajnosti stretávali v pivniciach, aby mohli praktizovať svoju vieru. Podlahu zakrývali pieskom, aby tlmili zvuky svojich modlitieb. Synagóga, múzeum aj darčekový obchod sú otvorené od pondelka do štvrtka od 10.00 - 16.00. 

Po zrušení otroctva v roku 1863 tu vzrástol dopyt po robotníkoch a s ním aj potreba prilákať prisťahovalcov z Britskej Indie. Zo štyristo britsko-indických prisťahovalcov v prvej várke prišelcov bolo asi osemdesiat moslimov.  A hoci boli po príchode zamestnaní v rôznych okresoch, intenzívnejšie nadviazali vzájomný kontakt. Takto sa postupne budovali malé mešity a pravidelne sa organizovali spoločné športové aktivity. Trvalo však až do roku 1929, kým sa všetci moslimovia v Suriname dokázali zorganizovať pod jednou materskou organizáciou. Surinamské islamské združenie (SIV- Surinaamse Islamitische Vereniging) bolo založené v nedeľu 17. novembra 1929, keď sa stretlo približne šesťsto veriacich z celého Surinamu v divadle Thalia. Krátko nato sa začala výstavba drevenej mešity, ktorá bola slávnostne otvorená v auguste 1932 práve, tu na Keizerstraat v Paramaribo. 

V súlade s islamskou tradíciou pozostáva dizajn mešity z veľkej centrálnej kupoly a štyoch minaretov.  Konštrukcia je vysoká približne dvadsaťdeväť metrov, najväčší priemer centrálnej kupoly je desať metrov. Nikto nemôže poprieť, že sa táto budova stala pre Paramaribo monumentálnym bodom identifikácie. Skladá sa z veľkého počtu stĺpikov z dreva, ktoré nie sú viditeľné zvonku. Celková kapacita mešity vrátane balkónov a prízemia je dostatočne priestranná na modlitbu počas najväčších sviatkov.

Je čas dať si malú prestávku od pešej prehliadky. Nasadáme do autobusu s miestnym šoférom, ktorý nás zavezie k prenádhernému hinduistickému chrámu. Nachádza sa len pár minút od centra, no je to priam povinná zastávka. Na Johan Pengel straate sa nachádza najväčší hinduistický chrám v Paramaribe Arya Dewaker Temple, postavený roku 2001 pre takmer 30 000 hinduistov v krajine.

Chrám má oktagónový tvar, ktorý sa javí ako kruhový a akoby odrážal kruhový tvar slnka, mesiaca a Zeme. Tri veže, ktoré sú súčasťou chrámu, reprezentujú tri večné jednotky našej univerzálnej existencie: absolútneho Boha, človeka a prírodu. Chrám má dve poschodia. Na prízemí sú zasadacie miestnosti a knižnica, horné poschodie je priestor, kde sa vykonávajú obrady. V strede haly sa nachádza miesto na oheň, lavice sú umiestnené v kruhoch obklopujúcich krb, čo zdôrazňuje, že všetci ľudia, ktorí navštívia obrad, sú si rovní. Po prehliadke chrámu prechádzame najchudobnejšími štvrťami mesta, v niektorých drevených chatrčiach dodnes žijú potomkovia otrokov. Trojholníkovými žlto-červenými vlajočkami sú zas označené domy ortodoxných hinduistov. 

Prichádzame k dominante mesta - impozantnému mostu, pomenovanému po bývalom prezidentovi Julesovi Wijdenboschovi. Most, prezývaný ako Bosje Brug vedie cez rieku Surinam a spája hlavné mesto Paramaribo s mestom Meerzorg v okrese Commewijne. Tento pontónový gigant bol postavený holandským staviteľom Ballastom-Nedamom a otvorený 20. mája 2000.  Má dva pruhy, je dlhý 1504 metrov a z výšky 52 metrov sa nám naskytne dychberúci výhľad na okolie. Zaujímavosťou je, že nákladné vozidlá s drevom – významnou komoditou Surinamu, môžu prejsť mostom len do 18.00. Ak to dovtedy nestihnú, musia počkať na krajnici do ďalšieho rána, kým sa rozvidnie. Na druhej strane rieky navštívime miestny trh s tropickým ovocím. Ochutnáme z niekoľkých druhov banánov, sladučké mango či miestne ryžové sušienky. 

Pred neskorým obedom nás čakajú posledné dve zastávky našej prehliadky: hlavná tržnica a marónske trhovisko. Centrale Markt je rušný trh s miestnym ovocím, zeleninou, mäsom a čerstvými úlovkami rýb. Nájdete tu ambarellu, zelený baklažán, čínsku hviezdicu, mommordicu, čiže indickú uhorku/čínsky melón, jamy, kalokáziu jedlú, maniok a ďalšie exotické dobroty od výmyslu sveta. Platí sa v hotovosti, majte pripravené drobné!
Plynule prechádzame k trhu s viac šamanským nádychom. Tu predávajú miestni Maróni hlavne prírodné suroviny, ktoré získavajú z lesa a prírody. Pôvodných obyvateľov -Indiánov a afrických utečencov, ktorí našli ukrýt v daždovom pralese - Marónov je v Suriname zhruba 50 000, čo tvorí asi 8 % populácie. Živia sa prevažne lovom zvierat, rybolovom a poľnohospodárstvom. 

Surinam je raj milovníkov prírody, kde viac ako 90% krajiny pokrýva husté dažďové pralesy a rieky s bohatou rozmanitosťou vzácnych zvierat, flóry a fauny. Žiaľ, častokrát tu uvidíte predávať  aj exotické zvieratá ako opice, korytnačky a iné. Niežeby neboli chránené, ale Maróni aj Indiáni sú lovci a živia sa tým, čo dostanú od matky prírody. Pre turistov je to však často smutný pohľad. Na tejto tržnici sa nefotí, treba to rešpektovať. Okrem toho tu nájdete aj ďalšie zaujímavosti. Chinínové poháriky, vyrobené z lián s obsahom alkoloidov, ktoré fungújú ako prírodné antimalariká, alebo víno vyrobené z amazonskej superpotraviny açaí. Kúpite tu originálne ručne vyrobené výrobky z dažďového dreva, tradičné domorodé oblečenie či maniokovú múku, exotické bylinky, kosti, škrupiny a rôzne záhadné zmesi...

Obyvateľstvo Surinamu je mozaikou rozličných etnických skupín, pochádzajúcich z Indie, z indonézskeho ostrova Jáva, Afričanov, Kreolov, Indiánov, Číňanov a Európanov. Táto exotická zmes sa prejavuje aj v tunajšej kuchyni, ide o tzv.melting pot – hrniec, v ktorom je zmiešané všetko možné. Pochutnáte si na vynikajúcej indickej kuchyni, exotickej surinamskej, európskej či indonézskej. My s BUBO radi zamierime do indickej reštaurácie Roopram. Je otvorená denne od 7.30 do 23.00. Od jedenásť do štyridsať surinamských dolárov tu máte za pár minút pripravené lahodné roti. Chlieb roti, známy aj ako chapati, je okrúhly ploský chlieb, vyrobený z celozrnnej pšeničnej múky, tradične známej aj ako múka atta. Ide o nekvasený chlieb a bežne sa konzumuje ako príloha k zelenine, kuraciemu mäsu alebo ku karí. Miestni tu jedia rukami. 

Na večeru ochutnáme tradičný surinamský pokrm - pom. Je vyrobený z koreňovej zeleniny pomtayer (xantózoma šipovolistá), ktorá je zapečená spolu s citrusovou šťavou a kuracím mäsom, podávaná s ryžou. Zapijeme miestnym pivom Parbo, poprípade prémiovým rumom Borgoe. Za večeru v reštaurácii De Gadri na promenáde Waterkant s pitím zaplatíte od 25-70 SRD. Delikatesou na záver je miestna špecialita, zvaná bakabana. Sú to banány vyprážané v šťavnatom cestíčku podávané s jemne štipľavou arašidovou omáčkou. Mňam! Takýmto bonbónikom je ideálne ukončiť potulky po čarovnom Paramaribe, kde ako na dlani môžete spoznávať chutnú zmes kultúr a národov zo všetkých kútov sveta a počúvať atraktívnu históriu a príbehy, ktoré ulice Parba rozprávajú... 

1. Námestie nezávislosti (Onafhankelijkheidsplein)
   Tu sa nachádzajú najdôležitejšie budovy v meste – Prezidentský palác, budova súdu, ministerstvo financií, radnica či budova parlamentu. V noci je toto miesto impozantne osvetlené. Konajú sa tu všetky dôležité kultúrne či politické udalosti v meste.
   
   
2. Katedrála sv. Petra a Pavla
   Najväčšia drevená katedrála v Južnej Amerike. Táto neogoticko-rímska žlto-sivá stavba z 19. storočia je absolútnou dominantou mesta. Stavebným materiálom je cédrové drevo a drevo z tropickým stromov neďalekého dažďového pralesa. Otroctvo bolo zrušené len 19 rokov pred výstavbou katedrály (1863), dych berúci interiér katedrály a s ním súvisiace všetky rezbárske práce, ktoré zdobia interiér sú prácou miestnych Marónov. Všimnite si pevné stĺpy,  ktoré podopierajú strechu. Znejú duto, z toho dôvodu, že miestne tropické drevo „Basralocus“ je jediný strom, ktorý bol dostatočne vysoký na to, aby podporil štruktúru 16 metrov vysokej budovy. No zároveň je veľmi tenký, takže stĺpy z kozmetických dôvodov obalili drevenými doskami z cédrového dreva na vytvorenie dojmu mohutných ťažkých stĺpov.
   
   
3. Fort Zeelandia pevnosť
   Pobrežná pevnosť vybudovanou Francúzmi v roku 1640. Miesto dejiska decembrových vrážd z roku 1982, kde Dési Bouterse nechal krutým spôsobom vystrieľať pätnásť odporcov jeho diktátorského režimu. V 20. storočí pevnosť slúžila ako väzenie pre politických väzňov, v súčasnosti tu nájdete surinamské múzeum s kultúrnymi exponátmi surinamských menšín a historickú lekáreň.
   
   
4. S.I.V. mešita a Neveh Shalom synagóga
   Len pár minút od hlavného námestia na Keizerstraate sa nachádza svetový unikát: Moslimská mešita hneď vedľa židovskej synagógy. Na veľké sviatkysi tieto chrámy doslova prepožičiavajú jedno parkovisko. Krásna ukážka náboženskej tolerancie necelých sto metrov metrov od seba.
5. Palmentuin (Palmová záhrada)
   Poprechádzajte sa v príjemnom mestskom parku, kde bolo vysadených až tisíc paliem. Tieto kráľovské palmy tu boli vysadené už v 17. storočí na pokyn vtedajšieho guvernéra, ktorého neskôr zavraždila skupina vojakov. Záhrada až do 20. storočia nebola nesprístupnená verejnosti.  Dnes tu nájdete množstvo tropických vtákov a možno stretnete aj roztomilú opičku - malpu kapucínsku.
   
   
6. Hinduistický chrám
   Na Johan Pengel straate sa nachádza najväčší hinduistický chrám v Paramaribe Arya Dewaker Temple, postavený roku 2001 pre takmer 30 000 hinduistov v krajine.
   
   
7. Waterkant promenáda
   Hlavná ulica, prechádzajúca popri rieke Surinam vám ponúkne najkrajšie pohľady na toto drevené koloniálne mesto zapísané v UNESCO.
   
   
8. Jules Wijdenbosh most
   Dominanta mesta v podobe impozantného pontónového mosta, postaveného v roku 2000, tiahnuceho sa cez rieku Surinam. Má dva pruhy, je dlhý 1504 metrov a z výšky 52 metrov sa nám naskytne dych berúci výhľad na okolie.
   
   
9. Hlavná tržnica
   Miesto, kde nakúpite čerstvé ovocie, zeleninu, mäso či ryby od výmyslu sveta.
   
   
10. Marónska tržnica
    Exotický trh s prírodnými surovinami, pochádzajúcimi z tropického dažďového pralesa od miestnych Indiánov a Marónov.

Navštívte túto neobjavenú krajinu mimo turistických trás v Južnej Amerike a budete milo prekvapení. Do Paramariba letia pravidelné letecké linky holandskej spoločnosti KLM na medzinárodné letisko Johan Adolf Pengel.