Perito Moreno – najkrajší ľadovec sveta

Patagónske ľadovcové pole je po Antarktíde druhé najväčšie na svete. Známe je aj ako „kontinentálny patagónsky ľad“ a zaberá plochu cca. 2 600 km2. Tento južný zázrak nestráca biodiverzitu ani v ére globálneho otepľovania. Na rozdiel od iných ľadovcových formácií, ktoré sa vytvárajú až od výše 2 500 m n. m., počiatok týchto ľadovcov je vo výške 1 500 m n. m. a zostupuje až do 200 m čo umožňuje jednoduchý prístup. Všetko toto, včítane juhoamerického slniečka, prispieva k veľkej obľúbenosti a k tomu, že z roka na rok argentínske ľadovce navštevuje viac a viac turistov.

Perito Moreno, najznámejší a najkrajší ľadovec sa nachádza v národnom parku Los Glaciares, ktorý bol vyhlásený za NP v roku 1938 a 40 rokov je pod patronátom UNESCO. Los Glaciares je zároveň najväčším národným parkom Argentíny s rozlohou 726 927 hektárov.

Ľadovec Perito Moreno vchádza do vody na mieste, kde sa stretávajú dve jazerá a oproti je polostrov. Vždy raz za niekoľko rokov ľadovec prerastie na polostrov a obe jazerá prehradí. Keď je tlak vody na túto ľadovú hrádzu priveľký (rozdiel v hladinách jazier je až 10 metrov), hrádza sa zrúti, čo spôsobí ohromný výbuch.

No nemusíte sa obávať, že tie známe „pády ľadovca“ sú iba akýmsi trikom, ktorý sa udeje raz za 10 rokov a nafotia a natočia ho iba televízne štáby, ktoré tu kempujú mesiace. Padať ľadové kusy veľkosti petržalského paneláka uvidíte skoro určite aj Vy. Nižšie Vám vysvetlím ako a kde, aby ste istotu vášho zážitku zvýšili. Každopádne každý ľadovec je premenlivý útvar, ktorý je neustále v pohybe, no práve ľadovec Perito Moreno je známy tým, že neustále praská a jeho jednotlivé časti sa odlamujú a padajú do jazera. Vaša šanca počuť praskať ľadovec a vidieť padať obrovské kusy ľadu do čistučkého jazera je nad 90%. Nižšie Vám prikladám video, ktoré natočil na mobil náš klient René Baloušek na zájazde, ktorý som sprevádzal. Na to „tsunami“ čo obrovské kusy padajúceho ľadu spôsobia a ten ohromný rachot, ktorý budete pozorovať z bezpečnej vzdialenosti nikdy v živote nezabudnete.

Pozor ľadovec Perito Moreno nie je v blízkosti mesta Perito Moreno, naopak sú od seba vzdialené 600 kilometrov. Od El Calafate, kde bývame, je ľadovec 78 kilometrov a prepravíme sa sem v doprovode miestnej sprievodkyne naším prenajatým autobusom. Prídu pre nás s veľmi sympatickým dvojmetrovým šoférom, ktorý nám včera aj najťažšie kufre doniesol na recepciu vkusného hotela ako zápalkové krabičky. Paula je inteligentná baba, neznáša Kirschnerovcov a vie prečo. Po Nestorovi Kirschnerovi je v El Calafate pomenovaná promenáda, bol guvernérom provincie Santa Cruz, kam El Calafate patrí, a Paula vie koľko pôdy vo svojej provincii kúpil, a aký veľký má podiel v cestovných kanceláriách tu v Patagónii. „Kirschnerovci sú najskorumpovanejší politici akých Argentína kedy mala” rozohní sa inak veľmi distingvovaná dievčina, ktorá sa správa skôr ako Nemka než Latinoameričanka.

Základným trikom pre lepší deň pri ľadovci je to, že musíte vyraziť tesne pred svitaním a potom pri východe slnka zastať na super mieste. My vždy fotíme východ slnka nad najväčším jazerom, ktoré je celým svojím povrchom položené v Argentíne – Lago Argentino. Toto je výhoda toho, že máme vlastnú dopravu. Vieme odísť kedy chceme a vieme zastaviť kedy chceme. Celou cestou nám Paula rozpráva pikošky o Patagónii, dáva na správnu mieru údaje, ktoré máme načítané a celkovo nám veci dovysvetľuje, takže z jednotlivých nesúrodých kostrbatých informácii sa vytvorí celok, ktorý dáva zmysel. Ľadovec Perito Moreno je pomenovaný po cestovateľovi Franciscovi Moreno, ktorý pre to, že hranice Argentíny siahajú tak ďaleko na západ urobil veľmi veľa. Sprievodcovia sú obrovskou pridanou hodnotou a my ráno nezabijeme hodinu transferom, ale využívame každú minútku. Skorého vstávania sa nemusíte báť, v hlave máte často ešte náš európsky čas a u nás je o 5 hodín viac. Plus pre naše skupiny BUBO sprievodca dohodne skoré raňajky a kávičku, ktorá je tu v El Calafate na slušnej úrovni.

Potom ako sme si vychutnali východ slnka pokračujeme ďalej a zrazu Paula napočíta raz dva tri a pred nami sa vynorí úžasný biely ľadovec, sme od neho 7 kilometrov, ale vidíme ho zreteľne a je obrovský a nádherný. Obrovská masa krištáľovo čistého ladu sa blyšti na rannom slnku a fascinuje všetkých naokolo. Odkedy sme prešli zákrutou a zbadali ľadovec po prvý krát nemôžeme od neho odtrhnúť oči. Je magický a priťahuje naše pohľady. Nevieme prestať fotiť, nič také sme ešte nevideli. Pravdepodobne nikde inde na svete nenájdete ľadovec tak obrovský, fascinujúco žiarivý a bezproblémovo dostupný ako pravé tu neďaleko El Calafate. Krásu tunajšej krajiny zdôrazňoval aj Martin Kukučín, ktorý sem rád chodil na dlhé túry. 

Bol som na Severnom póle, viac razy na Antarktíde, kde je ľadovcov najviac. Lietal som malým lietadielkom nad ľadovcami v kanadskom Yukone a na južnom ostrove Nového Zélandu, dotýkal som sa ich na Aljaške, na Islande, v Grónsku, v Zemi Františka Jozefa, na Špicbergoch či na Južných Shetlandských ostrovoch, lyžujem na ľadovcoch, podobne ako Vy, v susednom Rakúsku. Čo chcem povedať? Mám vcelku prehľad.

Keď pani Rooseveltová uvidela vodopády Iguazu na argentínskej hranici, vraj poznamenala: “Chudák Niagara” a tak to naozaj je. Niagara má ohromné meno, ale argentínsko - brazílsko - paraguajské Iguazu sú omnoho krajšie. Podobne na mňa pôsobí ľadovec Perito Moreno. Stále väčšina o ňom nevie. Perito Moreno je svetovou bombou a ja ho dávam na jednu úroveň so zážitkom z Iguazú! No my v BUBO sme lovcami zážitkov a chceme Perito Moreno zažiť ala BUBO – lepšie - s obrovským zážitkom a aktívne. Chceme sa k ľadovcu plaviť loďou a hlavne sa chceme ľadovca dotknúť, prejsť sa po ľadovci v mačkách.

Ako na to? Veci musíte mať vopred objednané a všetko musí klapnúť. Paula nás dovezie priamo na miesto odkiaľ máme k lodi 100 metrov peši a dá nám lístky a tak nastupujeme bez akýchkoľvek prestojov. Museli sme ukázať svoje pasy a skontrolovali si či sme to naozaj my – údaje z pasov sme poslali mesiac vopred. Táto aktivita má vekové obmedzenie 18 – 65 rokov. Ja som na ľadovec dostal mladších a viem ako dostať aj starších, ale vek skutočne kontrolujú a bežne ak nemáte 18 a máte nad 65, tak Vás jednoducho nepustia- sú nelatinskoamericky prísni.

Vyjdeme na hornú palubu a fotíme ľadovec z lode, z bližšia. Plavba okolo ľadovca je naozaj fajn zážitkom a aj to pozerať sa na ľadovec z rôznych uhlov. Pristávame na druhom brehu na západnej strane ľadovca a prechádzame 150m k chate v „Base campe“, kde máme brífing. Odkladáme si obedné balíčky, ktoré nám nachystali v El Calafate. Sú tu na to poličky, do ktorých si odkladáme aj svoje tašky a všetko čo nebudeme na ľadovci potrebovať. Na nohách máme turistické topánky (stačí aj nízke pod kotníky), ale dalo by sa to zrealizovať aj v teniskách. Dlhé nohavice, niet dôvod mať zbytočne teplé. Niekoľko vrstiev hore (funkčné prádlo, mikina, nepremokavá vetrovka) a poslednú nepremokavú. Na hlavu odporúčam čapicu a, čo je dôležité, rukavice. Ak si ich zabudnete, požičajú Vám ich tu. Paličky, cepíny sú zakázané. Na chrbte máme malý ruksačik či fotografickú brašnu. Po vysvetlení si postupu a bezpečnostnom brífingu vyrazíme na 15 až 20 minútovú prechádzku hore k chatkám až na samotný ľad. Už táto prechádzka prechádza nádhernou prírodou, upravenými drevenými chodníkmi s nádhernými výhľadmi na ľadovec po našej pravej ruke. Bez fotenia by to trvalo do desať minút, no nám to nedá a fotíte a fotíte.

Keď sa pozeráme na ten obrovský ľad, natískajú sa otázky. Kde budeme na 30 km dlhom ľadovci s obrovskou plochou okolo 250 km² chodiť, tak aby sa to neodtrhlo spolu s nami? Ľadovce narastajú a ustupujú, vždy sa hýbu, vytvárajú sa hlboké seraky, ktoré sú značne nebezpečné.

Nemusíte sa však báť, my v BUBO či sme na Kilimandžáre, v Antarktíde, alebo na Perito Moreno, vyberáme vždy najlepšiu spoločnosť a tak výstroj aj starostlivosť o bezpečnosť klientov je vždy najlepšia na svete. U nás sa na nesprávnom mieste nikdy nešetrí. Plus naši sprievodcovia majú značné know how. Sme jediná cestovná kancelária na Slovensku a v Čechách, ktorá túto aktivitu realizuje a robíme to vyše 10 rokov. Po Perito Moreno sme previedli stovky našich klientov, väčšina z nich mala mačky na nohách po prvý raz v živote a nikdy (!) sa nikomu nič nestalo. Toto skóre chceme zachovať. Ide o desiatky drobných tipov a trikov a dodržiavanie pravidiel. Je to jednoduché, ak to viete.

Po 15- 20 minútovej prechádzke si sadáme na drevené lavičky a traja horali nám promptne vyberú mačky presne na našu nohu a pripnú tak, aby nám držali. Je to lepšie, keď to robí profesionál a mačky takto stabilnejšie držia. Je tu jedna finta, odporúčam lepšie si zaviazať vaše topánky a šnúrky na 2x, lebo mačky síce nestratíte, ale môžete stratiť topánky (s mačkami). Potom sa stretávame pod bledomodrou vlajkou Argentíny a na malom kopčeku z kameňov si robíme smiešne dobyvateľské fotografie, všade okolo je ľad a my vyzeráme, že sme dobyli Južný pól.

Pred vstupom na ľadovec sa rozdelíme do troch skupín, aby mal jeden horský vodca na starosť malú časť klientov. Výhoda, že sme takáto ucelená BUBO skupina je aj to, že vieme spoločne vybočiť z trasy a máme tým pádom lepšie fotografie. Fotíme sa aj navzájom.

Ľadovec sa hýbe, vytvárajú sa seraky a tak trasu neustále opravujú a my máme dnes privilégium ísť po novej trase ako vôbec prvá skupina. Ešte počuť motorové píly, ktorými pripravujú ľadové schody, aby sa dalo na ľadovec vystúpiť aj neskúseným turistom. “Nohy majte od seba” napomína neustále horský vodca, “inak si prederavíte nohavicu na druhej nohe” Stúpame za sebou v hustom rade a je to sranda. Ja osobne som na mačkách prešiel toho dosť, no väčšina mojich klientov ich má na nohách po prvý raz. “Keď idete smerom dole, nechoďte iba po pätách, ale majte celú plochu nohy kolmo na ľad. Zadok dajte viac dozadu, aby ste mali správne ťažisko. Mačky vás udržia, ani sa to nepohne, uvidíte” radia nám horskí vodcovia a majú samozrejme pravdu. Mačky držia ako sekundenkleber a my vybiehávame hore a dole, užívame si to a fotíme a fotíme.

Je teplo, okolo 15 stupňov, ľad sa topí a v nádherných modrých sifónoch je čisto čistá voda. Idem do kľuku a pijem priamo zo sifónu, fľašku som si nevzal a rátal som s týmto zážitkom a odporúčam to každému. Vypiť si čistučkú vodu priamo z ľadovca je paráda. Je zaujímavé, že keby ste nemali iný zdroj vody, iba túto ľadovcovú, ktorá je bez akýchkoľvek minerálov, tak by ste sa vodou intoxikovali a umreli by ste vraj už po týždni, tvrdia nám horskí vodcovia. Vedeli ste takéto niečo? No dnes mi tá voda chutí, ach joj.

Vyjdeme na prírodnú vyhliadku a potom sa otočíme, preskakujeme malé seraky (zatiaľ iba 0.5m hlboké – keby sa roztvorili, musia zmeniť trasu) a prechádzame niekoľko hrebienkov. Dotýkame sa najkrajšieho ľadovca sveta a máme z toho božský pocit. A je koniec túry, teda ešte nie úplný koniec- prichádzame k stolíku, kde je fľaška 12 ročnej whisky. “Che (kamarát) jedna fľaška nám zo Slovenska stačiť nebude“  hovorím a tak vytiahnu ešte ďalšiu. Nasekajú ľad z ľadovca Perito Moreno – “tento môže mať tak 300 až 350 rokov” odpovedá horský vodca na moju otázku – a naplnia nám whiskové poháre. 12 ročná whisky s 350 ročným ľadom priamo z Perito Moreno, s mačkami na nohách, všade okolo ľadovec– musím vám povedať, že toto je ono. Lovci zážitkov!

Rýchlo zbiehame z ľadovca, kým 2 fľašky whisky nezačnú účinkovať, vyzujú nám mačky – servis je super – dávame si obed (naše balíčky) s výhľadom na ľadovec a so zvukmi praskajúceho ľadu, a potom pozorujeme padať tony ľadu do jazera. Studený ľadovec a argentínske slniečko. Jeden ohromný turistický zážitok. Dotkli sme sa ľadovca, ochutnali ho, Perito Moreno je naše. Vyskúšajte to niekedy!  

Presúvame sa loďou pre 100 pasažierov, ktorá je oproti obrovskému ľadovcu ako orechová škrupinka.

Popri južnej stene ľadovca sa plavíme späť, nasadneme do nášho auta a odvezieme sa na parkovisko, kde nás vysadia tesne pred vstupom k vyhliadke na čelo ľadovca. Všetko tu klape na sekundu. Prechádzame peši po visutých drevených chodníčkoch poskytujúcich najlepší výhľad. Všetko je tu realizované so zmyslom pre perspektívu a s veľkým vkusom. Úplne z hora si všimnite nádherný kontrast medzi zeleným lesom, bielym ľadovcom a modrou oblohou. Doobeda je iné slnko ako poobede, z pravej strany je iný feeling ako z ľavej strany a dole, na poslednom balkóne, sa cítim ako vo viedenskej opere. Ťažko to vysvetliť, ale keby ste mali 5 hodín času pozerať sa na kus ľadu, tak by ste tam stáli prikovaný s otvorenými ústami a každú pol hodinku by ste sa pridali k ostatným kričiac “wooouw”. To vtedy, keď sa z ľadovca odtrhne obrovský kus veľkosti paneláku a s rachotom padne do vody. Nenudili by ste sa ani chvíľočku! Viem, že si to takto neviete predstaviť, ja tu iba skúšam opísať, ako to vyzerá a ako som sa cítil. No samozrejme zažiť to je omnoho lepšie.

Pozor, lebo na drevených visutých chodníčkoch je viac trás, je to doslova labyrint a naši lokálni sprievodcovia sú už naučení a vedú nás na to najlepšie miesto. Choďte teda najprv spolu, využite naše know how, a na samotnom mieste odkiaľ sa dá najlepšie pozorovať padajúci ľad si dáte rozchod - vždy trošku dlhší než je potrebné, lebo nikdy nie je dostatok času. Je hlúposť stáť na mieste odkiaľ vidíte síce ľadovec a počujete zvuk, ale pád ľadu neuvidíte. Na to máme lokálnych profesionálov plus skúsených BUBO sprievodcov, ktorí majú náležité know how odpozorované z praxe- choďte teda s nimi. Keď ste na správnom mieste, posaďte sa na drevené zábradlie a opatrne si urobte povinnú fotografiu. No hlavne si vychutnávajte tu neuveriteľnú krásu. Trikom je, že sem chodíme takto poobede, kedy sa tvoria väčšie ruptury a je väčšia šanca vidieť pády ľadu. Od rána svieti slniečko, roztopilo ľad a teraz poobede to využijeme.

Bielučko čistučký modrý ľadovec sa hýbe rýchlosťou 2 až 2,5 metra za deň, čo je obrovská rýchlosť, veď iné ľadovce sa hýbu toľko za rok. Prichádzajúci ľad tlačí ten v strede a vpredu, a ten praská, čo spôsobuje ohromné šupy, ktoré počujete na vzdialenosť stoviek metrov a potom vyvoláva to, načo sa čaká najviac. Pády ľadu. Predná stena je vysoká ako dva petržalské paneláky (70m) nad sebou. Pod hladinou je to 120 metrov. Predstavte si, že sa jeden panelák s obdobnou váhou odtrhne a padne pod vami do najväčšieho jazera Argentíny. To je pecka! Vo všetkých ohľadoch. Vy stojíte a natáčate a musím povedať, že ja som sa ani raz netrafil, no René zachytil ten najväčší pád. Je to strašná šupa, hukot, zdvihnú sa vlny ako v mori, vo vzduchu je sneh a jeho mrak sa vznáša desiatky metrov nad hladinou jazera. Predná stena ľadovca, ktorá vchádza do jazera je široká 5 km, no vy ho máte ako na dlani.

Naši sprievodcovia sú školení, aby udržiavali lokálne prostredie, podporovali lokálnu kultúru, lokálnych remeselníkov. Taktiež s našim partnerom podporujeme zalesňovaciu kampaň na Ohňovej Zemi, kde bobry dovezení z Kanady páchajú ohromné škody. Takže z našej strany nejde iba o udržateľnosť, ale o zlepšenie daného status quo. Cieľom celej akcie je zasadiť milión stromov v Chilskej Patagónii. Taktiež sa snažíme, aby turizmus čo BUBO realizuje neriadili počítače a appky, ale aby v tom bol človek a ľudský dotyk.

My všetci chceme žiť život plný úžasu, dobrodružstva a lásky. Zdá sa, že deti to majú ľahšie a čím starší sme, tým je dosiahnuť tieto méty ťažšie. No to je aj dôvod prečo my v BUBO veríme, že cestovanie plné zážitkov je tak potrebné. Je dôležité vybočiť zo zabehaných koľají a objaviť nádheru a doslova mágiu, ktorú náš svet ponúka.

Perito Moreno stojí za samostatnú návštevu. Je to sila ako Machu Picchu, Taj Mahal, Chichén Itzá, Angkor Wat... Ľadovec je mohutný, dlhý niekoľko desiatok kilometrov a keď si predstavíte, tú ohromnú veľkosť, zákonite sa prestávate cítiť ako vládca sveta a pán prírody. Budete sa však cítiť úžasne a budete nadšený, že ste obyvateľom tak krásnej planéty.

Mohlo by Vás zaujmať:

Tu sú zájazdy, kde zažijete pri Perito Moreno to, čo popisujem.

Môj blog: Všetko o Patagónii a Ohňovej Zemi

Šťastnú cestu prajem.

1. Pozor! Patagónia je veľká. Ľadovec Pertio Moreno sa nenachádza pri meste Perito Moreno.

2. Ide o tretiu najväčšiu zásobareň pitnej vody na svete (po Antarktíde a Grónskom ľadovci).

3. Ľadovec Perito Moreno sa denne pohybuje vpred závratnou rýchlosťou 2-2.5 metre.

4. Obrovskou výhodou je, že ľadovec je ľahko dostupný.

5. El Calafate položené na brehoch Lago Argentino je krásne štýlové mestečko.

6. Perito Moreno má rozlohu 250 km2 a 30 km dĺžku.

7. Môžete tu ochutnať whisky s 300 až 350 ročným ľadom.

8.  Perito Moreno sa nachádza v najväčšom národnom parku Argentíny pri najväčšom jazere krajiny.

9. Perito Moreno je od roku 1981 pod patronátom UNESCO.

10. Ľadovec Perito Moreno sa dá zdolať v mačkách. Choďte do toho!