Portobelo, prístav, kde zomrel Francis Drake

Väčšine z nás možno meno Francis Drake nič nehovorí. Kapitána Morgana tiež poznáme pravdepodobne iba preto, že sa na nás usmieva z vinety značky rumu. Francis to síce na marketingového kráľa destilátov nedotiahol, ale vo svojej dobe sa stal viceadmirálom anglickej flotily, úspešným obchodníkom s otrokmi a excelentným moreplavcom. A obaja boli s Panamou a Portobelom úzko prepojení. Obaja Portobelo dobili s rozdielom približne 100 rokov. Henry Morgan sa dokonca s Portobelom, ako s jedným z najdôležitejších prístavov svojej doby neuspokojil a potiahol to až na Panama City. Legendy hovoria, že unikátny oltár kostola Sv. Jozefa sa zachoval iba preto, lebo ho miestni okabátili. Oltár pred príchodom pirátov narýchlo stihli zamazať bahnom a sadzami, aby zakryli zlaté šupiny, ktorými bol pokrytý. Pirátov presvedčili, že oltár je len vo výstavbe a dokonca jeden z mníchov bol taký drzý, že si od samotného Morgana vypýtal príspevok na dokončenie prác.

Ako sa hovorí: dejiny píšu víťazi. A tak sa o Drakovi v anglických knihách histórie dočítate takmer samé chválospevy. Napríklad aj to, že pod poverením samotnej britskej kráľovnej Alžbety I. oboplával medzi rokmi 1577 až 1580 zemeguľu a bol mu udelený titul „sir“.

Ak si však zoberieme španielske knihy histórie, nenájdeme naň dobrého slova. Naničhodník, darebák, pirát „Draque“. Tak častovali Španieli tohto Angličana, na ktorého samotný španielsky kráľ Filip II. vypísal odmenu 20 000 dukátov. Dnes by táto suma mala hodnotu približne 10 miliónov amerických dolárov.

Tak stálo na španielskych pamfletoch zo 16. storočia. A práve Portobelo sa mu stalo osudným. Kedysi bolo toto prístavné mesto považované za jedno z troch najdôležitejších pre španielsku korunu. Počas koloniálnych čias slúžilo ako hlavná základňa pre toky španielskeho zlata a striebra, ktoré práve tu bolo naloďované a v ozbrojených konvojoch posielané cez celý Atlantik k pevninskej Európe. A práve to ho robilo lákadlom pre pirátov, korzárov a bukanierov. Neodolal ani Drake. Pre Angličanov legendárny hrdina, pre Španielov nenávidený pirát dostal na konci 16. storočia dyzentériu, bežnú chorobu trópov tých čias  a v roku 1596 zomiera. Vraví sa, že na smrteľnej posteli odovzdal svoj známy bubon a požiadal, aby bol oblečený do uniformy viceadmirála a v truhle vložený do vôd Karibiku pri pobreží dnešného mesta Portobelo. Jeho bubon si dodnes môžete pozrieť v podobe repliky v Bucklandskom opátstve a samotný Drake sa vraj vyjadril, že keď bude Veľká Británia v problémoch, stačí naň zahrať a vráti sa hájiť svoju vlasť trebárs aj z pekla.

Portobelo by ste dnes pravdepodobne ako jeden z najslávnejších španielskych koloniálnych prístavov nespoznali. Permanentne tu žije okolo 5000 obyvateľov a po slávnych časoch zostali asi len zbytky pevnosti, ktorá je spolu s ruinami pevnosti v San Lorenzo zahrnutá do Panamského zoznamu UNESCO. Vraví sa, že keď sem v roku 1502 dorazil Krištof Kolumbus, bol tak očarený miestnym prírodným zálivom, že zvolal: Porto Bello!! A založenie mesta bolo na svete.

Dnes ospalá komunita ožíva hlavne cez víkendy, kedy sem smerujú autobusy i súkromné autá napríklad z cca 30 kilometrov vzdialeného mesta Colón a v miestnom prístave sa ľudia naloďujú, aby strávili deň na jednom z priľahlých karibských ostrovov.

Portobelo je zároveň hlavným mestom rytmov conga. Nájdete tu malé múzeum, viaceré galérie, školy conga a pohodovú atmosféru, ktorá vlnám Karibiku určite patrí.

Portobelo bolo niekedy jedným z hlavných prístavov pre obchod s otrokmi. Veľa z nich prichádzalo aj z oblasti dnešného afrického Konga. Tí čo prežili strastiplnú cestu cez Atlantik si so sebou priniesli aj svoju kultúru a tradície v podobe napríklad hry na 2 veľké bubny. Keď na ne hrali, hovorili, že ich melódie stúpajú k oblakom a ide o akúsi komunikáciu s Bohmi. Samozrejme, hra na bubny nebola oficiálne dovolená, pretože pre otrokov španielskych kolónií predstavovala slobodu a návrat ku koreňom a africkej viere. Napriek tomu, sa práve okolité oblasti Portobela stali symbolom hlavne pre utekajúcich otrokov, ako miesta, kde začať nový život. A ich hudba a bubny boli metaforou ich slobody. Otrokom, ktorým sa podarilo utiecť a v nehostinných pobrežných podmienkach začať nový život sa hovorilo „cimarrones“. Čísla v miestnom múzeu hovoria, že každý piaty černoch sa tu stal cimarronom. Venovali sa hlavne rybolovu, drobnému poľnohospodárstvu a s radosťou sa dali najímať na rôzne pirátske lode, aby Španielom mohli vrátiť ich krutosti a neprávosti.

Každý rok v marci sa v Portobelo konajú obrovské karnevaly, kde nával farieb, krojov, hudby a života zaberie všetky ulice tohto malého a inak ospalého mestečka. Congas sú tak súčasťou panamskej multikulturálnej stopy, a preto boli v roku 2018 zahrnuté na zoznam UNESCO ako nehmotné dedičstvo tejto malej latinskoamerickej krajiny. A Portobelo ako hlavné mesto congas.

Portobelo je známe aj svojím kvalitným kokosovým olejom. Dlho do noci môžete vidieť domácich ako pomalým procesom získavajú túto vzácnu tekutinu, ktorá je tak cenená v lokálnej kuchyni.

Ak by sme sa pozreli na historické mapy, pravdepodobne nám na nich zasvieti ešte Nombre de Dios. Meno Božie je len približne 25 kilometrov vzdialené od Portobelo a niekedy boli práve tieto 2 prístavy tým najdôležitejším spojením pre Španielov medzi Karibikom a Pacifikom. Dnes má táto lokalita minimum stálych obyvateľov. Z veľkolepého prístavu, z ktorého sa začiatkom 16. storočia ťahala približne 80 kilometrov dlhá kamenná cesta, akási diaľnica, až do Panama City je dnes takmer opustená rybárska dedina. Camino Real, kráľovská cesta, bola impozantným staviteľským počinom Španielov. Preprava tovaru, kým ešte neexistoval Panamský prieplav, tak dostala po vydláždenej ceste z Nombre de Dios závratnú rýchlosť.

Aktuálne sa všetka pozornosť domácich orientuje na takmer dovolenkovú destináciu La Guayra. Je niekde na polceste medzi Portobelo a Nombre de Dios. Domy a víkendové vilky tu majú rôzne vplyvné osobnosti Panamy. Futbaloví tréneri, politici, missky. Ak náhodou nepatríte k smotánke, pobrežné domy Guayry sa dajú prenajať a človek si môže užiť členité pláže, ktoré ponúkajú dokonalé súkromie oproti stojaceho ostrova Isla Grande.

Dnes si už málokto spomenie na Francisa Drake a miesto jeho posledného odpočinku v podobe zálivu nad Portobelom. Alebo kráľovskú cestu, ktorá ako výnimočný inžiniersky počin v zložitom teréne trópov spájala namiesto súčasného prieplavu dva oceány.

História sa však nad tými miestami len kúsok na sever od hlavného mesta Panama city vznáša vo vzduchu. Ruiny opevnení a silná prítomnosť černošských koreňov nám pripomína multietnicitu Panamy a jej historickú dôležitosť v čase.

Necháte sa zlákať aj vy a pri najbližšej návšteve Panamy odbočíte smerom na sever od hlavného mesta a po približne 100 kilometroch nájdete tieto turistami zatiaľ ešte takmer neobjavené destinácie?

Ak vás zaujalo Portobelo, pozrite si aj náš ďalší blog z Panamy, kde vás vezmeme na prehliadku málo známeho, no unikátneho miesta

• Panamá Viejo - miesto, ktoré poznali skutoční piráti z Karibiku