Čakajte prosím...

Všetko čo potrebujete vedieť o návšteve kanála

Ľ

Ľuboš Fellner, BUBO

Najúžasnejšie stavebné dielo, čo kedy ľudská ruka zrealizovala. Ak nie ste stavbár, ťažko to viete posúdiť. Čo je na tom také ťažké? Keď ide o výnimočne dlhotrvajúcu stavbu, hovorí sa o egyptských pyramídach, Veľkom Čínskom múre či novej budove SND v Bratislave. No laik, vrátane mňa, si nevie predstaviť, čo to znamená spojiť Atlantický s Tichým oceánom. Dnes sme si boli toto veľdielo pozrieť a opäť viem viac. V Dubaji si pamätám, že sa predávala ako turistická atrakcia návšteva stavby Burj aj Khalífa – proklamovanej najvyššej stavby sveta. Nikto vtedy nevedel ako vysoká budova presne bude, no vyfasovali ste prilbu a mohli ste sa prejsť staveniskom. Niečo podobné vymysleli aj tu v Paname.

Itinerár prehliadky Panamského kanála:

Z hotela v Panama City vyrážame o 8.00

Pozorovanie lodí v komorách Miraflores (8.30 - 9.50)

Kino 10.00 - 10.10 (pred kinom o 9.50)

Múzeum 10.10 - 10.30

Transfer do Gamboa 25 minút

Privátna loď na jazere Gatun 11.00 - 12.30.

Transfer do Panama City 25 minút.

Obed 13.00 až 13.30

Vyrazíme z centra mesta o 8.00 našim kvalitným prenajatým klimatizovaným autobusom s profesionálnym domorodým sprievodcom - čas využívame na 100%! Prileteli sme z Európy a všetci sme vstali aj tak o 5.00 ráno, raňajky sme mali o 6.00 ráno a o 8.00 ráno sa cítime skvele (doma sú 3 poobede). Po 25 minútach zastaneme na parkovisku pri komorách Miraflores. Náš lokálny sprievodca nás počas cesty oboznámi so základom histórie kanála a rozdá lístky. Lístky máme vopred (je to ďalšie ušetrenie času) a tie sú v tejto chvíli dôležité – nemôžete ich stratiť – lebo na všetky atrakcie ich treba priložiť k čítačke kódu a až potom vás turniket pustí dnu. Takže držíme lístky v ruke a uzučkým eskalátorom sa vyvezieme o poschodie vyššie. Celé je to také americké, nemusíte sa vôbec hýbať, veď Američania vlastnili kanál od roku 1914 až do roku 1999. Oskenujeme náš lístok, vyjdeme na najvyššie poschodie výťahom a dostávame sa na plošinu nad dvoma komorami. Je ráno a to lode putujú z Pacifickej na Atlantickú stranu. Poobede je to naopak (kanál funguje 24/7). Vychádzame na okachličkovanú plošinu s lacným chrómovým zábradlím, ako keby ju stavali Číňania (tých je v Paname veľa, až 5% celkovej populácie), a pod nami sa premieta živý film. Prichádzajú 3 obrovitánske lode a postupne vchádzajú do komôr. Unudené sú iba naše 7 ročné deti, inak to baví všetkých, dokonca aj ženy a aj tých, čo nevyštudovali technické odbory. Prechod jednej lode trvá 8 až 10 minút. No komory sú 2x dve, jedna je vzdialenejšia a jedna je bližšie k vám a tu lepšie nafotíte – keď nechcete fotiť, tak môžete ušetriť čas. Každá komora v Miraflores zdvihne loď o 8 metrov. My sme si pozreli prechod dvoch lodí a zrealizovali časozbery. Oplatí sa mať statív. Zámky na komorách vymyslel Leonardo da Vinci a fungujú perfektne aj dnes. Loď vstúpi do komory, kde ju dotiahnu vláčiky, ktoré lodisko zaháknu na jednej aj druhej strane. Potom sa komora zavrie a nechá sa napustiť. Voda v komorách je sladká, napúšťa sa vždy samospádom, a pochádza z okolitých riek, zväčša z rieky Chagres, ktorá je aj najväčšou riekou, ktorá napĺňa jazero Gatun. Žraloky tu nenájdete, ale zblúdilého krokodíla áno. Keď sa hladiny vyrovnajú, komora sa otvorí a loď je posunutá vláčikmi ďalej. Takto teoreticky to znie ťažko a nudne, no na vlastné oči je to ohromné divadlo. Minimálny čas je hodinka a pol, no aj s múzeami to nakoniec bude 2.5 hodiny.

Nad pôvodnými plavebnými komorami, kde je na historickej bielej budove hrdý nápis 1914, je ďalšia “rampa”, po ktorej chodia väčšie kontajnerové lode. To je nový kanál s komorami Cocoli, ktorý bol otvorený v roku 2016. Na to, či postaviť nový prieplav, prebehlo celonárodné referendum (2006) a Panamčania povedali “sí”. Panamská vláda si požičala ohromné peniaze (stavba stála vyše 17 miliárd dolárov), a kanál postavili. Je omnoho modernejší a dokážu po ňom prejsť až 3x väčšie lode (merané počtom kontajnerov). Nové komory sú 40% dlhšie a 60% širšie. Keď sa na to pýtam Ricarda, veľmi dobrého sprievodcu, povie mi, že najväčšia loď, čo prešla novým panamským prieplavom, zaplatila 1.5 milióna dolárov. Takže toto je správne KPI, načo sledovať brutoregistrované tony či počet kontajnerov? Keď je loď ochotná za “skratku” zaplatiť takúto obrovskú sumu, je jasné, že to bola obrovská loď a je jasné, že sa jej to stále, aj pri takejto sume, vyplatí. Apropo, najmenšia uskutočnená platba bola 0.36 USD v roku 1928 a zaplatil ju Richard Halliburton, ktorý kanál preplával. Nový kanál zdvihne loď o 26 metrov priamo v Miraflores. Starý kanál tu urobí 2x po 8 metrov. Ďalších 10 metrov loď zdvihne (ak ide z Pacifiku do Atlantiku) v komorách Pedro Miguel a potom už môže vplávať (po prekonaní úzkeho prieplavu vo vrchoch s názvom: Culebra Cut) na hladinu jazera Gatun. Z jazera Gatun potom musí loď v troch komorách Gatun klesnúť na hladinu Atlantiku. Starý kanál v Miraflores je to, čo turisti chodia pozorovať a je to značne romantické a fotogenické.

Po prejdení troch lodí sme zišli výťahom na prízemie a vošli do kina. Kino trvá 10 minút, ale film (v angličtine) vám o stavbe Panamského kanálu povie veľa. Film začína o 9.00, 10.00, 11.00 a každú ďalšiu hodinku, no musíte byť pred vstupom minimálne 10 minút vopred s vaším lístkom v ruke. Film sa oplatí vidieť. Následne vychádzame druhými dverami von a priamo vstupujeme (krížom cez 10m širokú chodbu) do múzea. Múzeum má 4 poschodia, začnete dole a postupne (samozrejme, eskalátorom) vystúpite hore. Ja som si nechal na múzeum 15 minút, no treba si nechať minimálne 30 minút, a aj to stačí iba na prebehnutie. Neviete si veci presne načasovať, lebo to záleží od lodí a tie nie sú pre turistov, tieto lode naozaj kanálom prechádzajú. Keď námorníci, ktorí trávia dlhé mesiace na mori, vidia turistov, tak nám kývajú, a aj pre nich je to veľká vec prechádzať Panamským kanálom. Keď vyjdete z múzea hore na štvrtom poschodí, tak je koniec, zbehnete dole na prízemie a spoločne odchádzame k autobusu. No predtým treba skočiť na WC, lebo potom už najbližšie hodiny nebude kde.

 

Ako sa ráno nachystať?

  • Z raňajok si zoberte ovocie
  • Fľašku s vodou
  • Opaľovací krém
  • Ochranu hlavy, aby Vám pri jazde loďou neodletela
  • Svetrík do klimatizovaného autobusu
  • Dlhší objektív
  • Statív na časozber
  • Menšie dolárové bankovky (na obed, zmrzlinu, pivko)

Vychádzame von, omráči vás celoročné teplo, zbehneme schodmi (uzučký eskalátor ide iba jedným smerom) a pokračujeme naším autobusom. O 5 minút stojíme pri druhých komorách v Pedro Miguel, ale my sme ani nevystúpili, je tu plot a nie je to príliš fotogenické, a práve teraz nejde žiadna loď. Radšej venujeme čas ďalším atrakciám. Tichý oceán je logicky v rovnakej výške ako Atlantický – veď ide o spojené nádoby – no ja som na tomto vyhral fľašku rumu Abuelo, lebo aj základy fyziky my Slováci spochybníme. 

Tak prečo tu máme komory, ktoré zdvíhajú lode o 26 metrov? Dôvodom je, že stavbu si americkí inžinieri uľahčili tým, že veľkú časť územia zatopili. Na tú dobu vznikla najväčšia priehrada sveta vyrobená ľudskou rukou –jazero Gatun. Už dávno sú väčšie priehrady, no Lago Gatun je jednoznačnou súčasťou Panamského kanála a bez jeho návštevy by pochopenie tohoto veľdiela nebolo dokonalé. Hladina jazera Gatun je o 26 metrov vyššie než hladina oceánov a to je vlastne dôvod, prečo sa komory vystavali. Aj tak to bolo ľahšie, než prekopať Panamu krížom celú. Všetci vieme, že Panamský kanál je dielom Američanov. No málokto vie, že predtým sa o to pokúšali Francúzi. Diplomat Ferdinand Lesseps, ktorý bol za stavbou Suezského kanála, presvedčil investorov a začalo sa v Paname makať dlhé roky (1881-1894). Francúzi mali v pláne prekopať Panamskú šiju krížom. Na maláriu, žltú zimnicu umrelo neuveriteľných 35 000 ľudí (niektorí hovoria že “iba” 22 000). A nakoniec sa Francúzi vzdali a nechali celú stavbu tak. Asi až táto informácia mne osobne niečo napovedala o výnimočnosti kanála a podporila prvú vetu tohoto blogu. Toľko energie, toľko peňazí a žiaden výsledok. Suezský kanál bol síce dlhší, no bol budovaný na rovine. Tu sú vrchy, tu je to všetko iné. V Sueze je teplo, zato sucho, bez tropických chorôb. Panama, to sú nebezpečné trópy, kde v letných mesiacoch prší, čo sťažuje stavbu. Apropo, posledný prípad žltej zimnice bol v Paname zaznamenaný v roku 1974. Panama, ešte v rámci Kolumbie, sa pod Simonom Bolivarom oslobodila spod vyše 300 ročnej kolonizácie Španielov v roku 1821. No a v novembri 1903 sa odtrhla od materskej Kolumbie (ktorá im to dodnes nevie zabudnúť), a o 14 dní podpísala zmluvu s USA o stavbe kanála. Áno, totálne chápem rozčarovanie Kolumbie, veď toto je klasické ponímanie diplomacie USA a jasný “ofajč”. Dohoda znela, že USA dostavajú kanál a 80 km dĺžky a 8km na jednu aj na druhý stranu bude územie spravované USA. USA tu malo 11 vojenských posádok a bolo jasné, že kanál si nedajú. Išlo o ohromnú strategickú stavbu. A toto zasa Američanom nemôžem vziať. Ten drive, dokázanie nemožného, vytvorenie si ohromnej konkurenčnej výhody. Maximalizácia ziskov je v kapitalizme normálom a USA proste so všetkými vypiekli.

  • Panamský kanál spája dva najväčšie svetové oceány
  • Najvyššia platba za preplavbu kanála: 1.5 milióna USD
  • Najnižšiu platbu 0.36 USD zaplatil Richard Halliburton
  • Za nezdar Francúzska pri stavbe kanála bol súdený aj Gustave Eiffel
  • Guayacan lemujúci kanál je najžltším stromom sveta a je prekrásny

Nastupujeme na loď v Gamboa, ešte na Rio Chagres. Cesta z Miraflores trvá 25 minút (aj s minútovou zastávkou v Pedro Miguel) a my sa snažíme nájsť leňochody a tukany na okolitých stromoch. Tento rok kvitnú guyacany na žlto už tretí krát, a je to prekrásne. Je to taká Hollywoodska žltá, veľmi silná farba, podobne akú majú japonské sakury, no toto je sýtožlté. Prekrásne. Celú cestu lemuje džungľa a národné parky. Malé parkovisko a k loďke to máme 30 metrov. Všetko je už také latinoamerické, na pontón, kde nasadáme, tečie voda, hýbe sa to… no prinútia nás navliecť si oranžové plávacie vesty. Naša loďka má aj striešku, ale to nie je vždy pravda a preto treba byť pripravený na páľavu. Plavba trvá 1.5 hodiny. Pokrývka hlavy, fľaška s vodou, “dlhý” objektív a ovocie. Ovocie? Nie pre vás, ale pre opice. Banány, či papya, niektoré opice sú vyberavé a majú radi nové druhy ovocia, napríklad hrozno. Banány sa im už prejedli. Po 300 metroch vchádzame pod most a vstupujeme na jazero Gatun do provincie Colon (to je bezcolná zóna). Putujeme vedľa tých obrovitánskych lodí po rovnej hladine jazera Gatun a to je obrovitánsky zážitok. Máme silné motory a skúseného lodivoda. Až teraz si uvedomíte, aké sú tieto moderné lode kolosy. Ricardo ovláda náklad každej lode. “Táto preváža autá z Japonska. Tieto biele kontajnery, to sú chladničky….”

No a potom prekrižujeme jazero a vstupujeme vpravo do národného parku. Rieka Chagres zaliala ohromné územie (kedysi to bola najväčšia priehrada sveta) a teraz sú z kopčekov ostrovčeky, a my tu hľadáme Stredoamerické opice s dlhým chvostom. A aj nachádzame 3 druhy. Opice skáču na našu loď, na našu strechu sme od nich doslova na dotyk. Opice nám berú banány z rúk a máme ich nádherne nachystané na fotografovanie. Hľadáme aj krokodíly a kajmany, no dnes nemáme šťastie. Je pre mňa prekvapujúce, že zo "stavby" odbočíme kúsok vpravo a sme v džungli akú som videl napríklad v Gabone, či na Papua Nová Guinea - naozaj ide o veľmi pekné pohľady na primárny prales. Celá táto plavba je však veľkým zážitkom z plavby kanálom, ale aj zážitkom z plavby hustou džungľou. Dáva nám to celkový pohľad na Panamský kanál. Miraflores, to bola Pacifická časť a Gatun to je Atlantická časť. Prehliadku končíme o 12.40 (meškali sme, lebo sme v prírode chceli byť dlhšie - je to prekrásne plaviť sa džungľou) a to je akurát čas na 30 minútový presun späť do Panama City, aby sme stihli náš obed. Ten si dávame v lokálnych reštauráciách zozadu rybieho trhu v centre mesta. Surové marinované ryby a chobotnice – ceviche (2 až 5 USD -porcia) a čerstvé rybky /red snapper/ a k tomu pivko Balboa. A po obede pokračujeme v prehliadke ďalej do starého mesta pod patronátom UNESCO.

Panamský prieplav je jedným z najúžasnejších stavebných diel ľudstva. Podľa rozmerov kanála sa stavali celé storočie lode – dĺžka 305 metrov a šírka 33.5m, takže lode boli maximálne 294m dlhé a 32.3 m široké. Každopádne ide o najúžasnejšiu svetovú skratku. S profesionálnym sprievodcom a s prenajatou dopravou za krátky čas zažijete viac!

Foto: vezieme sa v našej prenajatej lodičke jazerom Gatun, plávacie vesty na sebe a okolo chodia obrovitánske lode naložené kontajnermi - tieto biele sú chladničkami. Nielenže vidíme Panamský kanál, my sa ho doslova dotýkame a cez zážitky sa snažíme pochopiť viac.

 



Zobraziť viac príspevkov z krajiny Panama
B

Amerika  

Panama, Kostarika

Žiadny termín

náročnosť

0 dní

Trvanie

Žiadna cena

Vianočná akcia 2018

Panama all inclusive
K

Amerika  

Panama


náročnosť

9 dní

Trvanie

1320€ 1214

Vianočná akcia 2018

Kolumbia, Panama  - all inclusive 2019
K

Amerika  

Panama, Kolumbia


náročnosť

13 dní

Trvanie

2880€ 2650

Vianočná akcia 2018

Stredná Amerika Grand Tour
K

Amerika  

Panama, Kostarika, Nikaragua, Honduras, Salvador, Guatemala, Belize


náročnosť

22 dní

Trvanie

5470€ 5032