Prečo ísť do Bahrajnu

To, čo sa hovorí a píše v novinách a televízii je často v skutočnosti úplne inak. Mohli sme sa o tom presvedčiť aj pred pár dňami, keď sme s našou skupinkou boli v Bahrajne. V krajine, kde naše ministerstvo zahraničných vecí neodporúča cestovať. Kde všetky svetové periodiká riešia hromadné nepokoje, pouličné boje, saudskoarabské tanky a ťažkoodencov v uliciach. Netvrdím, že sme nevideli policajné check pointy, ani stanový tábor ozbrojených jednotiek, ale Bahrajn vie, prečo sa súdi napríklad aj s BBC za nepravdivé informácie. A BUBO tiež! BUBO má informácie priamo „zo zdroja“, náš lokálny partner nás každý deň informoval, ako sa situácia vyvíja a preto sme 26.3. dostali „zelenú“ a na miniostrovček sme prileteli.

Bolo vidieť, že do kráľovstva neprúdia húfy turistov, ako tomu bývalo pred 14.2.2011, kedy prebehli prvé demonštrácie, ale nás to neodradilo. Oficiálne boli totiž zrušené všetky okružné plavby ktore zastavovali v Bahrajne. Následne po prílete sme sa dozvedeli, že sme od spomínaného dňa, kedy má mimochodom aj panovník, Jeho veličenstvo حمد بن عيسى آل خليفة‎ (Sheikh Hamad bin Khalifa al Tsani) výročie nástupu na trón (a z toho vyplýva aj fakt, že prvá demonštrácia nebola spontánna ako to média tvrdili, ale dlhodobo plánovaná), v krajine oficiálna prvá skupina turistov! A dali nám to patrične pocítiť! Všade nás očakávali s otvorenou náručou, podávali nám ruky, ďakovali za morálnu podporu krajine. Nikde sme nečakali, všade sme sa dostali, dokonca nás pustili ešte ďalej. 

Oficiálne sme boli prví jazdci na najväčšej motokárovskej dráhe na svete, ktorú otvorili 25.3.2011, a ktorá je postavená hneď vedľa pretekárskej dráhy F1 . Išli sme sa z vyhliadkovej veže pozrieť na Saudskú Arábiu, naobedovali sme sa v golfovom klube s bahrajnskou smotánkou, navštívili sme všetky múzeá, dilmunské mesto, bahrajnskú pevnosť, obzreli sme ropovody a plynovody a ešte okrem iného sme boli uvítaní v záhrade panovníkovho brata, Sheikha Mohammeda. Ako my máme psíčkov či mačičky, „domácimi miláčikami“ Sheikha Mohammeda je 300 tiav. Och, pardón 301, lebo mali práve veľkú udalosť, 25.3. sa narodilo ťavie mláďatko. V tejto unikátnej palmovej záhrade , vo voľnom výbehu, luxusných ohradách či stajniach sme objavili snáď tie najkrotkejšie ťavy na svete. Všetky sa nechali hladkať, škrabkať, bozkávali nás...ako by aj oni vedeli, že sme tí jediní „odvážlivci“. Páni, ktorí boli zodpovední za dostatok pohybu pre ťavy nám predviedli aj ťaviu migráciu – to je moment, kedy otvorili ohradu a všetky ťavy akoby na povel sa rozbehli jedným smerom k druhej, vzdialenej ohrade. Ten dupot kopýt bol úchvatný. Tak ako je aj celý Bahrajn! Čo viac dodať. Bahrajn je geniálny. Bahrajn treba zažiť, do Bahrajnu treba ísť! A práve teraz, kedy  tam nie sú tisíce výletníkov z celého sveta....my vieme prečo! 

Pripájam aj pár postrehov našich klientov, prečo práve Bahrajn: 

V Bahrajne, sme nemali pocit nebezpečia. Práve naopak, odtiaľ sme si odniesli najviac zážitkov a informácii o krajine, jej histórii a jej obyvateľoch. Podľa nášho názoru, situácia v Bahrajne nie je taká, ako je prezentovaná v médiách. Ulice boli pokojné a z nášho pohľadu aj bezpečné. V situácii, v akej sme tam boli, nie je dôvod mať strach navštíviť túto krajinu. Vladko a Emka

 Bahrajn – krajina, v ktorej vidieť a cítiť exotiku, históriu, emócie a veľa protipólov. Pri vynikajúcom výklade aktuálnej spoločensko-politickej situácie sme „v priamom prenose“ videli nasadenie medzinárodných jednotiek arabských štátov, napriek tomu sme získali pocit bezpečnosti a pokoja. K nášmu upokojeniu určite prispelo veľké množstvo áut civilistov na cestách hlavného mesta Manáma a aj pokojná atmosféra na miestach, kde sme sa slobodne pohybovali. Okrem prehliadky vzácnych diel v múzeách a Bahrajnskej pevnosti, histórie, ktorú treba určite vidieť, som získala aj novú skúsenosť navyše: okrem známej vety „radšej raz vidieť, ako dvakrát počuť“ musím pripomenúť inú múdrosť našich predkov: dobrý chýr sa šíri rýchlo a zlý ešte rýchlejšie. Boli sme prví turisti v tejto krajine po 14.2. Preto pridávam svoju skúsenosť, aby „dobrý chýr ten zlý predbehol“.  Veronika

 Bolo nám cťou cestovať s BUBOM a s ľuďmi, ako boli všetci v našej skupine. Osobne sme nepociťovali žiadne obavy z Bahrajnu, dôverovali sme totiž cestovnej kancelárii a Vám, ktorí ste to pre nás organizovali, máte dobré meno a bolo nám pred cestou povedané, že sa viete o klienta dobre postarať, z čoho vyplýva, že do nebezpečného Bahrajnu by ste nás neťahali. A samotný Bahrajn odporúčam každému bez obáv, ani na jednom kroku sme nemali obavy o svoju bezpečnosť. Alenka a Janko