Bahrajn – biblický raj či miesto stretu božských síl

V prípade Bahrajnu hovoríme skutočne o miništátiku. Rozloha hlavného ostrova je iba 786,5 km² a vďaka tomu je celkovo 23. najmenším štátom sveta. Pre porovnanie, Bratislavský kraj je skoro trikrát väčší. V krajine žije v súčasnosti takmer 1,7 milióna obyvateľov. Zaujímavé však je, že 55 % z nich nemá bahrajnské občianstvo. Ide väčšinou o ľudí z Indie alebo Pakistanu, ktorí prichádzajú do krajiny za lepším zárobkom.

Relatívne liberálna krajina sa dodnes pýši bohatou históriou a nádhernými miestami. Nachádza sa preto medzi krajinami, ktoré navštevujeme počas intenzívnych BUBO zájazdov – Arábia, 11 sultánov, emirátov a kráľovstiev alebo Totálna Arábia. Takto spoznáme veľké kontrasty arabského sveta na jednej ceste. V tomto blogu vám však radi poradíme aj to, čo spoznať počas návštevy Bahrajnu, ak sa sem vyberiete po svojom. Inšpirujte sa našimi krokmi.

Pristávame na letisku v hlavnom meste ostrova. Prilietame z neďalekého Kuwait City, let nám preto trvá iba niečo vyše hodiny. Po krátkej pol hodinovej ceste sa ocitáme v centre hlavného mesta Manáma. Našou prvou zastávkou je najväčšia mešita v Bahrajne - Mešita Ahmeda al-Fatiha. Postavili ju v roku 1987 a v tom čase sa hrdila titulom najväčšej mešity sveta.

Mešita dostala svoje meno podľa Ahmeda al-Fatiha, ktorý bol predkom súčasnej vládnucej rodiny Al Khalifa a je pomenovaná na jeho počesť. Už zvonku nás víta táto krásna budova. Okamžite si všímame jej majestátnu kupolu, ktorá je celá vyrobená z plastu a vystužená sklenenými vláknami. Váži neuveriteľných 60 ton a ide o najväčšiu kupolu svojho druhu na svete.

Pred vstupom do interiéru sa musíme ísť najskôr zahaliť a už pri vchode nám milí pracovníci a dobrovoľníci zadarmo požičajú abáju a tóbe (tradičné arabské odevy), nakoľko je dôležité pri vstupe do mešity dodržiavať pravidlá odievania sa. Prejdeme najskôr do zadnej časti a vchádzame dovnútra. Interiér mešity je relatívne jednoduchý, no o to viac očarujúci.

Mramor použitý na výrobu podlahy pochádza z Talianska a luster vyrobili v Rakúsku. Masívne vstupné dvere sú vyrobené z tykového dreva. Celú mešitu zdobí krásna kufická kaligrafia. Ide o najstarší štýl arabského písma, ktorý sa vyvinul v 7. storočí v meste Kufa v Iraku. Charakterizujú ho hrubé a rovné písmená s geometrickými a pevnými tvarmi.

V 7. storočí sa kufickou kaligrafiou prepisoval korán. Dodnes sa ňou inšpiruje mnoho umelcov a kaligrafov. Mešita má rozlohu 6 500 metrov štvorcových a zmestí sa do nej počas bohoslužby až 7 000 veriacich. Interiérom nás prevedie príjemný lokálny sprievodca či sprievodkyňa. Hlbšie nám počas prehliadky vysvetlia vnímanie islamu, jeho praktikovanie a porovnajú ho s ostatnými náboženstvami. Takto mu prenikneme pod kožu ako nik iný.

Dobre sa najeme a vyrážame na krátky výlet mimo hlavného mesta. Ideme sa pozrieť na miesto, kde sa začala písať ekonomická prosperita Bahrajnu – ropný vrt číslo 1.

Bahrajn bol prvou krajinou zo štátov Perzského zálivu, kde sa objavila ropa. V roku 1931 zrealizovala bahrajnská ropná spoločnosť BAPCO s pomocou americkej firmy Standard Oil Company of California (dnes poznáme ako Chevron) prieskum a v roku 1932 narazila na ropu v hĺbke asi 1 200 metrov. Po tomto úspešnom vrte sa rozšírila po krajine ťažba ropy a len o dva roky neskôr (1934) vyviezol Bahrajn svoju prvú dodávku ropy do Japonska. Krátko na to krajina otvorila štátne rafinérie, v ktorých sa ťažilo s kapacitou 10 000 barelov denne.

Objavom ropy začala prekvitať bahrajnská ekonomika. Spoločnosť BAPCO zriadila v okolí ropných vrtov špecializované mestečko pre svojich pracovníkov. V krajine sa otvorili čerpacie stanice a firma investovala do vzdelávania svojich zamestnancov.

V roku 1948 prišlo k ďalšiemu závratnému objavu – zemný plyn. Ďalšia komodita, ktorá prinášala veľké peniaze do štátneho rozpočtu. Rafinérie sa rozširovali, a to aj napriek pokusom o ich zbombardovanie talianskymi lietadlami (rok 1940). V roku 1965 ponúkla spoločnosť BAPCO ako prvá firma školenie pre ženy. Po jeho absolvovaní mohli zamestnať ako sekretárky a pracovníčky v administratíve. Arabská krajina sa tak stala (na prekvapenie mnohých) lídrom v posilňovaní postavenia žien v spoločnosti.

V súčasnosti sa snaží krajina diverzifikovať svoju ekonomiku, a to otvorením nových výrobní, ako je napríklad výroba mazacích olejov a alumínia. Bahrajn sa snaží dodržiavať aj ekologické štandardy, preto do novej výroby zaradila čističku odpadových vôd, jednotku na odsírenie rafinérskeho plynu a zariadenia na lepšiu manipuláciu so sírou.

Ropa a zemný plyn sú jasnými dominantami medzi komoditami určenými na obchod. Napriek snahám o diverzifikáciu ekonomiky tvorí ťažba ropy až 70 % celkových ziskov krajiny. Investície do turizmu, infraštruktúry, bankovníctva a finančných inštitúcií však, samozrejme, tiež prinášajú svoje ovocie.

Našou ďalšou zastávkou po ropnom vrte je Strom života, po arabsky Shajarat-al-Hayat. V súčasnosti meria 9,75 metra a má neuveriteľných 400 rokov. Leží iba 40 kilometrov od Manamy a 6 kilometrov od najvyššieho bodu Bahrajnu – Jebel Dukhan (134 m n.m.). Strom je vzhľadom na nehostinné podmienky a vek predmetom výskumov mnohých botanikov. Tí si nie sú istí, ako dokázal takto dlho prežiť uprostred púšte.

Teórií je hneď niekoľko. Jedna sa opiera o fakt, že korene stromu sa nachádzajú v hĺbke až 50 metrov, čo môže stačiť na dosiahnutie k podzemnej vode. Iná zase tvrdí, že možno získava vlhkosť zo zrniečok piesku. Tretia, spirituálna teória, sa domnieva, že strom stojí na mieste, kde v minulosti ležala biblická rajská záhrada. Preto môže využívať mýtický zdroj vody.

V roku 2010 objavili v blízkosti stromu archeológovia až 500 rokov starú keramiku. Tento nález poukazuje na fakt, že stála v minulosti na tomto mieste dedinka a jej obyvateľov sem tiahla podzemná voda.

V súčastnosti navštívi strom približne 65 000 ľudí ročne. Každoročne sa v jeho blízkosti koná Bahrajnský medzinárodný hudobný festival, počas ktorého je krásne osvetlený a vynikne tak jeho mystickosť.

Tento druh stromu poznáme v slovenskom jazyku pod názvom ghaf. Je rozšírený po celom Arabskom polostrove, ale aj v Indii, Afganistane a Pakistane. Špecifické pre tento druh je, že dokáže prežiť v extrémnom suchu.

Po ceste späť do Manamy sa zastavíme ešte pri okruhu F1, kde sa každoročne koná Veľká cena Bahrajnu. Výstavbu okruhu inicioval korunný princ Salman bin Hamad Al Kalifa. Okruh bol po menších komplikáciách spustený v roku 2004 a po pretekoch ho ešte raz prestavali v roku 2005. Sprvu čelil kritike, no v roku 2009 obdržal prestížne ocenenie FIA Institute Centre of Excellence - za bezpečnostné, pretekárske a zdravotnícke vybavenie.

Okruh navrhol nemecký architekt Hermann Tilke, ktorý navrhol aj medzinárodný okruh Sepang v Malajzii. Výstavba okruhu stála približne 56,2 milióna bahrajnských dinárov (v prepočte zhruba 150 miliónov USD).

V premiérovom ročníku ovládol VC Bahrajnu dnes už legendárny Michael Schumacher, najčastejšími víťazmi sú tu však Lewis Hamilton a Sebastian Vettel. Práve v Bahrajne sa počas ostatných rokov začínal nabitý kalendár pretekov F1 (strieda sa s Austráliou).

Po týchto zaujímavých zastávkach sa na záver dňa ešte zastavíme na tradičnej tržnici v Manáme, kde sa dajú nakúpiť výrobky od výmyslu sveta. Najzaujímavejší je trh so zlatom. Zlaté šperky a výrobky tu vyzerajú úplne inak ako tie, na ktoré sme zvyknutí v Európe.

Počas voľného času si aj tu, tak ako v iných krajinách Perzského zálivu, môžete dať nakresliť krásne zdobenie na kožu s prírodnou farbou - hennou. Henna je farbivo vyrobené z listov Lanwsonia inermis, ktorá sa používa na zdobenie tela vo forme tmavohnedej pasty. Tenkými linkami sa pasta nanáša na pokožku a umelkyňa (v arabských krajinách hennou zdobia najčastejšie ženy) dokáže vytvoriť nádherné umelecké dielo priamo na ulici. Henna je zdravotne nezávadná a obrázok na koži vydrží približne 7 až 10 dní. Je to ulovený zážitok navyše, ktorý v BUBO odporúčame.

Na Arabskom polostrove sa s hennou spájajú aj svadobné rituály. Pred svadbou sa v minulosti stretávali ženy z rodiny alebo kmeňa a nevestu pred obradom krásne vyzdobili. Hennou jej namaľovali nechty, dlane a aj chodidlá. Rodina verila, že kresby na tele prinesú neveste šťastie do života. Tento rituál je v posledných rokoch už na ústupe, avšak našiel si nové využitie – henna je stále populárnejšia na farbenie vlasov.

Po príjemnom čase strávenom na trhu si už dáme spoločnú večeru tak, ako ju majú v arabských podnikoch najradšej. Na stôl prinesie obsluha jedlo od výmyslu sveta – kebab, pečené či grilované mäsko, šaláty, domáci chlieb, hummus, nátierky a ryžu a každý si nakladá na tanier to, na čo má chuť. Takto spoznávame arabskú kultúru cez autentické gastro zážitky.

Ako sme spomínali vyššie, Bahrajn investuje do turizmu, každým rokom je modernejší (chce sa dotiahnuť na Dubaj či Dohu) a prekypuje aj neuveriteľným luxusom. Dôkazom toho je hotel Four Seasons so štandardom 5*+. Ultramodernú budovu pripomínajúcu tučné písmeno H určite neprehliadnete. Až 68-poschodového giganta otvorili v roku 2015 a odvtedy je najvyššou budovou celého Bahrajnu (má 270 metrov).

Kozmopolitná oáza navrhnutá architektonickým štúdiom SOM dnes garantuje vašu najlepšiu plážovú dovolenku v novoobjavenej destinácii a v BUBO ju máme odskúšanú na vlastnej koži. Pokiaľ sa tu ubytujete, bude vás tu čakať vyše 160-metrová privátna biela piesková pláž, ale aj jedinečné concierge služby či unikátne gastrozážitky, ktorým dominuje Wolfgang Puck.

Hotel stojí osamotený na malom umelom ostrovčeku a ubytovanie tu je zážitkom samým o sebe. Či už budete plávať v jeho bazéne alebo príslušnom mori, užijete si výhľady na modernú metropolu Manáma a najmä budovu Bahrain World Trade Centre. Aj toto je mrakodrap Manámy, ktorý dominuje mestu s výškou 240 metrov a ide akoby o dva pravouhlé trojuholníky spojené mostíkmi (aj na titulnej foto blogu).

Druhou budovou, ktorú tu uvidíte, je aj Bahrain Financial Harbour so západnou a východnou vežou (obe merajú 260 metrov) a zdobia modernú Manámu. Sú pritom nesmierne ekologické.

V blízkosti Four Seasons sa vyníma aj mešita Arcapita, ktorá je úplne iná ako hocijaký iný islamský náboženský stánok vo svete. Ľuboš Fellner o nej tvrdí, že je najmodernejšou mešitou, akú kedy navštívil. Vyzerá skôr ako obchodné centrum.

Ako sme si už spomínali, hlavným mestom krajiny je Manáma, a žije tu vyše 700 000 obyvateľov. História Manámy sa začína písať už 3 000 rokov pred naším letopočtom. V tomto období bola domov civilizácie Dilmun. V tomto čase malo mesto strategickú obchodnú polohu medzi starovekou Mezopotámiou a Indiou.

Dynastiu Dilmun spomínajú aj sumerské mýty. Sumeri verili, že práve oblasť dnešnej Manámy je miesto, kde vznikol život a kde sa stretávajú božské sily. Z tohto obdobia sa v Bahrajne zachovali hrobky, ktoré ležia len 20 km od centra mesta a sú zapísané do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Túto civilizáciu vystriedala 2 000 rokov pred naším letopočtom nová helenisticko-grécka kultúra Tylos. Tá sa sem rozšírila po dobytí regiónu Alexandrom Veľkým. Mesto bolo v tomto čase aj naďalej dôležitou križovatkou pre perzských a gréckych obchodníkov. V tomto čase sa začína písať aj ďalšia významná časť bahrajnskej histórie – lov perál.

V mori okolo ostrova sa totiž nachádzajú podzemné pramene sladkej vody, ktoré vyvierajú na povrch. Kombinácia sladkej a slanej vody je práve to, čo pre svoj život potrebujú perlorodky. Preto sa už 2 000 rokov pred naším letopočtom začína v Bahrajne intenzívne obchodovať s perlami. 

Tyolos vystriedala sumerská a akkadská civilizácia. Tie nadviazali na tradíciu obchodovania v tomto regióne a rozšírili svoje obchodné cesty o okolité krajiny. Rozšírili tiež obchodné komodity o korenia a látky.

Prečo si tieto staroveké civilizácie vôbec spomíname? Pretože hneď prvou zastávkou počas prehliadky Manámy je Qal'at al-Bahrain. Ide o portugalskú pevnosť zo 16. storočia, ktorá je zároveň archeologickým náleziskom. Na jej mieste sa nachádza sedem vrstiev, ktoré vytvárali už vyššie spomenuté civilizácie už od roku 2300 p.n.l.

Pevnosť a aj samotné nálezisko majú strategickú polohu na pobreží, odkiaľ bol dobrý výhľad a vojaci boli schopní efektívne mesto chrániť. Preto si pravdepodobne na tomto mieste každá civilizácia postavila svoje opevnenie. To ostatné vybudovali spomínaní Portugalci, ktorí boli na ostrove prítomní 81 rokov - v rokoch 1521 až 1602. Portugalci sa v tomto období usilovali o expanziu v Perzskom zálive a o kontrolu nad obchodnými trasami v Indickom oceáne.

Okupácia Bahrajnu sa skončila relatívne rýchlo, a to kvôli tlaku miestnych arabských dynastií, ktoré sa nadvláde intenzívne bránili, ale aj kvôli konkurencii z Holandska a Veľkej Británie. Po odchode Portugalcov sa v Bahrajne začína vplyv Perzskej ríše a neskôr ochranná spolupráca, ktorá skončila až v roku 1971 vyhlásením nezávislosti.

Našou ďalšou zastávkou je Kráľovský most kráľa Fahda, ktorý dlho slúžil ako jediný kontakt medzi ešte donedávna uzatvorenou Saudskou Arábiou a zvyškom sveta. Most je dlhý zhruba 25 kilometrov a otvorili ho v roku 1986. Hranica medzi krajinami sa nachádza približne v strede mosta.

Most je každý deň pomerne vyťažený, nakoľko je Bahrajn obľúbenou víkendovou destináciou mnohých Saudov. V prípade tejto konštrukcie ide o kombináciu mosta a priepustí, ktoré umožňujú ako autám, tak aj lodiam bezproblémové prejazdy.

Ako sa vyrábala keramika a iné predmety každodennej potreby? To si povieme a pôjdeme pozrieť do výroby, v ktorej nám predstavia tradičnú výrobu nádob. Okrem iného navštívime aj workshop, na ktorom sa naučíme, ako vyrábať rohožky, košíky, ale aj šperky z palmových listov. Nejeden remeselník sa pri tom zapotí!

Po tejto kreatívnej aktivite sa presunieme do Národného múzea Bahrajnu. Múzeum sa detailne venuje už spomínaným dynastiám Dilmun a Tylos – predovšetkým pohrebným rituálom, nakoľko sa na ostrove zachovali pohrebné mohyly z tohto obdobia. Separátna časť múzea sa venuje životu v krajine pred objavením ropy – ako vyzerali miestne trhy, obchody, kaviarne...

Samostatná kapitola múzea sa zaoberá lovom perál a rituálmi, ktoré sprevádzali život potápačov a ich rodín. Významnú časť kultúry každej krajiny tvoria oslavy, sviatky a svadby. Detailne si prezrieme svadobné tradície a predovšetkým odevy, ktoré ešte v nedávnej minulosti hrali všetkými farbami a zlatými výšivkami.

Z múzea, nabití novými vedomosťami, sa presunieme na ďalší miestny trh, na ktorom okrem korenia, čajov a kávy ochutnáme špecialitu – chalvu. Základom tejto orientálnej pochúťky je buď sezamová pasta tahini, alebo pasta zo slnečnicových semienok. Táto pasta sa následne varí v hrnci s cukrom a vodou. Tieto spoločne vytvoria hladkú zmes, ktorá môže byť tvrdšej alebo želatínovej konzistencie.

Do zmesi sa zvyknú pridávať nasekané orechy alebo ovocie. Dochucuje sa často napríklad škoricou, kardamónom alebo ružovou vodou. Hotová chalva sa preleje do formy a nechá sa odstáť a stuhnúť. Po stuhnutí ju môžete z misky jesť lyžičkou alebo nakrájať na kúsky. V arabských krajinách sa často podáva s arabskou kávou.

Našou poslednou zastávkou pred odchodom na letisko sú domčeky vo štvrti Muharraq. V tejto štvrti dodnes žijú obyvatelia, mnoho domčekov však bolo zrekonštruovaných Ministerstvom kultúry Bahrajnu a dnes slúžia ako miesta kultúry, v ktorých sa konajú podujatia, prednášky a kultúrne festivaly.

V týchto domčekoch badať typické znaky arabskej architektúry, ktorými sú vysoké stropy a vnútorné dvorce. Domčeky boli vždy navrhnuté s dvoma podlažiami. Na spodnom sa nachádzala prijímacia miestnosť, obývačka, kuchyňa a dvor. Spálne sa nachádzali vždy na vrchonm poschodí. Obyvatelia sa tak chránili pred potencionálnymi zlodejmi.

Napriek tomu, že je krádež v arabských krajinách takmer neprípustná, vždy sa našli chudobní obyvatelia, ktorí si krádežou zabezpečovali obživu. Aby majitelia domu predišli ujme na živote, umiestňovali vždy kuchyňu na spodnom poschodí, aby potencionálneho lupiča ani nenapadlo ísť sa pozrieť vyššie.

V mnohých domčekoch sa nachádzajú vežičky, ktoré sa po arabsky volajú barjeel. Dodnes slúžia na ochladzovanie priestoru. Keď do nich fúkne vietor, ten sa stiahne vežou dole, kde je často umiestnená nádoba so studenou vodou. Kombináciou vetra a studenej vody sa ochladí miestnosť.

Toto je posledná zastávka na našej nabitej ceste Bahrajnom. Našou ďalšou zastávkou je Omán, ktorý opäť ukáže inú tvár arabského sveta. Lúčime sa s Bahrajnom plní zážitkov a veríme, že jeho história, jedlo, pamiatky, ale aj moderné luxusné výškové budovy a pláže vás presvedčili o tom, že aj takáto malá krajina má turistovi čo ponúknuť. Vidíme sa v Bahrajne!