Náš deň na Réunione – divoká perla prírody

Náš deň na Réunione – divoká perla prírody

František Kekely

František Kekely

Ľudí priťahuje kombinácia krásy s drsnou povahou. Veď preto máme radi niektorých akčných hrdinov, chodíme obdivovať vysoké hory, preto chce každý vidieť v Afrike leva či iné šelmy a tak ďalej. A týmito dvomi vlastnosťami by som opísal aj Réunion – vzdialený, zelený raj, ktorý má svoje „cool“ drsné stránky.

Najskôr ešte vidíme roztrúsené ostrovy Seychel, ktoré opúšťame, a potom už iba nekonečná plocha vody... pozriete z lietadla o hodinu či o dve, a zase len nekonečná plocha vody, nad ktorou už pomaly zapadá oranžové slnko. K tomu nejaké vínko a menšie občerstvenie. Takto v skratke vyzerá naša cesta na exotický ostrov Réunion, ktorý sa ako vysoký, záchranný maják týči niekde uprostred tejto nekonečnej vodnej plochy. Po zhruba troch hodinách letu sa zrazu pod nami ocitne nejaký zelený, Bohom zabudnutý ostrovov. Sme na Réunione. :) 

Pre niekoho Afrika. Pre niekoho Európa. Pre iného Havaj #

Vystúpime z lietala a sme na medzinárodnom letisku Roland Garros – pomenované po slávnom rodákovi tohto ostrova, ktorého väčšina sveta pozná asi vďaka tenisovému turnaju, aj keď s tenisom tento človek nič nemal. Bol to pilot, no o ňom si povieme viac na jeho ostrove. Postupne smerujeme k colničnej kontrole. Už pred ňou nás na stene víta vlajka Európskej únie. Vyťahujeme naše občianske preukazy. Nič viac nám tu už netreba, sme totiž na území Francúzska a Európskej únie! Aj keď sme doslova až za Afrikou – a veru aj tá je odtiaľto ďaleko. 

Kam teda Réunion zaradiť? Mnohí ho radia k Európe. Tým, že je to územie Francúzska, EÚ, ale i mentalitou miestnych a tým, ako to tu proste vyzerá a veci fungujú – skrátka, francúzsky, čo občas sami zistíte. No keď pozriete na mapu, kde sa nachádzate, len ťažko vám to je prijať. Veď najbližšia väčšia zem je Madagaskar. Diskusia, ktorá začína hneď po pristátí..

Berieme batožinu a ideme do nášho autobusu, ktorý už na nás pripravený čaká pred letiskom. Aj keď spolupracujeme s inou miestnou spoločnosťou, než s ktorou som tu pracoval predtým, zas je to ten istý šofér – akoby tu bol na celom ostrove iba jeden. No som tomu rád, bo dobre viem, ako už má tieto horské cesty prejdené a zvládnuté, čo uvidíte aj sami. Serpentínam sa na horách jednoducho nevyhnete a Réunion, to sú aj hory.

Čo BUBO odporúča zobrať na Réunion:

  • kinedril – obzvlášť komu býva v aute a na zákrutach nevoľno
  • pršiplášť – sme predsa na jednom z najdaždivejších miest sveta, odporúča sa aj jedno tričko na prezlečenie
  • teplá mikina či bunda – vo vyšších polohách býva chladno a vždy je lepšie sa v prípade tepla vyzliecť, než v chlade nemať čo na seba obliecť
  • vhodná je športová obuv, určite nie žiadne sandále či šľapky
  • repelent - proti miestnym dotieravým komárom
  • eurá - na kreolský obed, miestny rum či iné suveníry a veci na pamiatku. :)

Je už okolo ôsmej večer, cesta nás trochu unavila a zajtra máme pred sebou celodenné spoznávanie tohto naozaj exotického ostrova, Havaj Indického oceána – ako sme si Réunion vďaka jeho prírode a vulkanickému pôvodu/aktivite už zvykli prezývať. Prejdeme ho v podstate celý, od severu po juh, z východu na západ. 

Vedeli ste, že až takmer polovica tohto vyše 2500 km² veľkého ostrova je vďaka jeho prírode pod ochranou UNESCO? Zajtra ju uvidíte na vlastné oči. Aby sme nešli teraz večer ešte zbytočne ďalšiu hodinu či dve autobusom, bývame tu v hlavnom meste ostrova St. Denis a len pár minút jazdy od letiska. Treba si ísť proste na zajtra dobre oddýchnuť. Kto bude chcieť, navečerať sa dá bufetovo aj priamo v hoteli (treba dať vedieť vopred) alebo len pár krokov od neho sú dve naozaj dobré pizzerie, otvorené dlhšie do noci i v nedeľu – na tú pizzu sa tu osobne vždy teším, chutí mi viac ako v Taliansku. Typické miestne jedlo vyskúšame zajtra, máme na to celý deň. :) 

Stručne o hoteli Tulipp in Sainte-Clotilde (***, niekde ****) – Hotel je len niekoľko minút od letiska, čo oceníte ihneď po večernom pristátí a taktiež neskôr skoro ráno, kedy budeme odchádzať na ranný let. Praktická lokalita pre náš spoznávaci program. Napriek blízkosti letiska vás tu nebude rušiť žiadny hluk lietadiel. V noci nepočuť ani jedno. Menšie letisko Réunionu jednoducho nie je tak frekventované a štartuje z neho len zopár letov cez deň. 

Samotný hotel je novší, čistý a modernejšie zariadený s vlastným, príjemným bazénom, kde sa budete môcť po celodennom výlete ešte osviežiť. V cene sú samozrejme aj interkontinentálne raňajky, ktoré je hotel ochotný pripraviť aj v skorých hodinách – vyjsť v ústrety nášmu programu. Kto bude mať záujem a nebude sa mu chcieť ísť do mesta, je tu možnosť aj bufetovej večere podľa dennej ponuky. 

TOP odporúčanie: Nezabudnuteľný prelet helikoptérou #

Druhý deň ráno. Celodenný program pre objavovanie ostrova nám postupne začína. Prví na raňajky prichádzajú tí, ktorí si vopred objednali o ešte jeden veľmi zaujímavý bod výletu naviac – prelet helikoptérou ponad celý ostrov. Nepoviem vám, čo sa o tomto lete hovorí, to si vygooglite aj sami... poviem vám to z vlastnej skúsenosti, keďže som už mal to šťastie tu letieť: Ide o jeden z najkrajších preletov helikoptérou, aký som kedy zažil a poznám. A aj pre klientov je to často TOP moment a zážitok zájazdu (vieme vďaka anketám, ktoré nám vypisujete na záver). Aj preto si teda dovolím napísať svoj pohľad, ktorý som tu napísal.

Aj pre klientov je to často TOP moment a zážitok zájazdu. Vieme vďaka anketám, ktoré nám vypisujete.

Tí, čo si tento let nahlásili (lepšie je to mať zajednané popredu, v poslednej chvíli už negarantujeme voľné miesta), opúšťajú hotel už krátko po 6 a smerujú naspäť na neďaleké letisko – hneď pri ňom je hangár pre helikoptéry, odkiaľ sa štartuje. Ostatní majú ešte o hodinku spánku na hotely naviac. Po príchode do hangáru sa vypíšu jednouché formuláre (meno, číslo občianskeho alebo pasu...) a dostaneme stručné inštrukcie, čo si so sebou do vrtuľníka vziať a kade pôjdeme. Do vrtuľníka sa zmestí 5 ľudí + samozrejme pilot/pilotka. Celý let trvá okolo 45 minút a uvidíme naozaj všetky známe miesta tohto ostrova. Len čo sa vzdialime od rovinatého pobrežia a hlavného mesta, začíname preletom nad všetkými tromi známymi kalderami (takzvanými cirquami, sopečnými prepadlinami) ktoré obkružujú najvyšší vrchol Piton des Neiges – Cilaos, Mafate a Salazie. Helikoptérou prechádzame nádherné, zelené kaňony, vrátane tej najznámejšej – Železnej diery (Trou de Fer). A nasleduje „dotknutie“ sa najvyššieho vrcholu celého Indického oceánu – Piton de Neiges, v preklade: Snežný vrch, 3070 m.n.m. i prelet ponad jednu z najaktívnejších sopiek našej planéty – Piton de la Fournaise, ktorá je vysoká takmer ako náš Gerlach. Po celý čas nám pilot či pilotka rozprávali po anglicky do mikrofónu, aké miesta práve oblietame a na čo sa v tejto chvíli pozeráme. Viaceré z týchto miest ešte dnes uvidíme aj zo zeme, no pohľad z hora, prelet popri zelených stenách vulkanických kaldier, má proste svoje nepopierateľné čaro: 

Niektorí si o Réunione myslia, že je tak trochu prekliaty – no nebojte sa. Je to akýsi paradox, bo Réunion sa dá naozaj vnímať ako zelený, nádherný raj prírody, no na druhej strane i ako vzdialený, zabudnutý ostrov, obklopený zvýšeným počtom hladných žralokov, nad ktorým sú často daždivé mračná a z miestnej sopky tu často vyteká žeravá láva... proste, akoby nás tu tak trochu nechcel. Čo hlavne niektorým dobrodruhom pridáva na jeho atraktivite. Tí sa tu nudiť určite nebudú. 

No zdôrazňujem, že netreba sa báť. Na pevnine vás predsa žralok nestretne :) a pravidelná trasa príležitostne stekajúcej lávy vás tiež určite nezasiahnete. No máme tu ešte aj to spomínané počasie, ktoré vie byť na Réunione nevyspytateľné a hlavne vo vyšších polohách sa meniť každú chvíľu – preto si určite nezabudnúť pršiplášť. 

Spomínaný let helikoptérou tak bohužiaľ nedokáže nikto 100% garantovať, treba aj trochu šťastia. Záleží, aké bude v daný deň a v daný okamih počasie. V prípade, že by to nemalo zmysel ísť do vzduchu, sa let ruší a peniaze samozrejme každému vracajú. No šanca je myslím dosť veľká, keďže ako to na horách bežne býva, ráno je tá ne-oblačnosť vždy najlepšia a oblaky sa začnú usádzať a zakrývať krajinu až o čosi neskôr. Ráno je skrátka ten správny čas, kedy to väčšinou vychádza. 

Viem, aké bývajú reakcie ľudí na letisku po takom prelete ponad tento ostrov, no už som to myslím pochválil dostatočne... a ja teda nepochválim čokoľvek. Na letisku sa k nám pripojí aj zvyšok skupiny a krátko po 8 tak už všetci spoločne ideme po zemi prejsť a naplno zažiť tento zaujímavý ostrov, ktorý podľa mňa nie je ani Afrikou a ani Európou. Je to jednoducho Réunion

Cesta na jednu z najaktívnejších sopiek sveta #

„Čítal som, že sa tam zobúdza sopka,“ hovorí mi trochu vystrašene ešte na Seycheloch jeden z klientov. „Áno, zobúdza,“ pokojne odpovedám. A za posledné desaťročia sa takto zobudila už niekoľkokrát, aj nedávno, a určite sa zobudí čoskoro znova. No réunionska sopka Piton de la Fournaise, o ktorej je reč, a ktorá patrí medzi najaktívnejšie na svete, nie je ako z katastrofického filmu, že ju doslova urve a obrovské kusy z nej nebezpečne lietajú po celom ostrove, ktorý komplet zahltí jej popol. Nie, toto sa nebojte nestane. Piton de la Fournaise je typ sopky, ktorý si ako ja zvyknem hovoriť: raz za čas popľuje a potom zase naberá slinu. Bol som na ostrove, keď sa zobudila, a naozaj som o tom ani len nevedel. Chcem tým povedať, že táto sopka, hoci je jedna z najaktívnejších našej planéty, nie je až tak zúrivá a nebezpečná, ako tie, čo rozmetá výbuch – ako vo filmoch. Aj preto sa k nej bežne chodieva. A presne to je aj cieľ našej výpravy. 

Z letiska (pri hlavnom meste St. Denis na severe ostrova), kde sme vyzdvihli ľudí z helikoptéry, smerujeme najskôr popri severnom pobreží na západ a po chvíli odbočíme hlbšie do vnútrozemia ostrova. Tu už budeme prechádzať cez polia cukrovej trstiny, banánové plantáže a iné pre Réunion typické komodity, ktoré tu začali pestovať Európania s pomocou afrických otrokov či neskôr privezených Indov (no tých je najviac na „neďalekom“ Mauríciu). Európania, Afričania i spomínaní Indovia + v menšom ešte zástupcovia ďalších kútov sveta... to všetko sa nám tu premiešalo, to všetko tu ešte stále môžeme nájsť, aj bielych Európanov, aj čiernych Afričanov, aj zmiešaných mulatov, aj Indov atď. A to všetko tu dnes nazývame Kreoli. To všetko sú obyvatelia Réunionu.

To všetko tu ešte stále môžeme nájsť, aj bielych Európanov, aj čiernych Afričanov, aj zmiešaných mulatov, aj Indov atď. A to všetko tu dnes nazývame Kreoli. To všetko sú obyvatelia Réunionu.

Najbližšiu zastávku od letiska zvyknem robiť ne benzínovej pumpe kvôli toaletám (hore na horách už také veru nebudú) i prípadnému kúpeniu si nejakej vody... či dobrého miestneho rumu neskôr na cestu, ktoré volajú „aranžé“ – ide o rum, do ktorého bolo pridané ešte ovocie, bylinky i koreniny. Nie som na sladký alkohol, nazývam ho lepidlom, ale toto je naozaj chuťovka, ktorá nestratila silu a navyše s mojimi obľúbenými príchuťami ako banán či vanilka.

Prvá pumpa je už zhruba 40 min. od letiska – ak by niekto súrne potreboval. Druhá, kde zvyknem stáť, už na vysočine za hodinu a pol. Práve na tejto vysočine sa najviac cítim ako niekde v Európe a je až neuveriteľné, že v skutočnosti sme niekde za Madagaskarom. Po tejto pumpe už civilizácia (teda mestá a dediny) končia a čaká nás už len miestna príroda. Mimochodom, komu býva zle, zoberte si kinedril a sadnite dopredu – opakujem, Réunion je hornatý ostrov a serpentínam sa tu nevyhneme. Hodina a pol na spomínanú vysočinu a k danej pumpe – ide o jeden z najdlhších presunov dňa, čo uznajte sami, nie je veľa, no dá nám to čas povedať si viac o tomto zaujímavom ostrove! 

Réunion ma spomedzi takzvaných Vanilkových ostrovov, ako BUBO tento zájazd cez Seychely, Réunion a Maurícius nazýva, lákal kedysi najviac. Vďaka jeho vychýrenej, drsnej i krásnej prírode, ktorá vyzerá ako z filmu s Larou Croft (Tomb Raider) či z filmu, kde práve objavili King Konga. 

No jedna vec ho je navštíviť a druhá sprevádzať. „O čom zaujímavom sa tu dá napríklad hovoriť?,“ bola jedna z mojich prvých reakcii, keď mi tento ostrov pridelili k mojej Afrike. Milujem napríklad staré dejiny staroveku, stredoveku, no tu na Réunione v tých časoch ešte ani nikto poriadne nebol. Zaujímajú ma nedávne i súčasné konflikty, knihy vojnových reportérov, hľadanie príčin týchto vojen, aj preto tak rád opakovane navštevujem Blízky východ či susedný Balkán... Alebo od mala ma zaujímali zvieratá Afriky, jej mačkovité šelmy, krokodíly... no ani jedno z toho tu nenájdem. Skrátka, moje obľúbené témy tu neboli a úplne v prvom momente som úprimne nevedel, či je tento ostrov okrem svojej prírody (horám, kalderám, vodopádom) ešte nejako zaujímavý, o čom by sa dalo rozprávať a dozvedieť...

Réunion ma lákal najviac. Vďaka jeho vychýrenej, drsnej i krásnej prírode, ktorá vyzerá ako z filmu s Larou Croft (Tomb Raider) či z filmu, kde práve objavili King Konga.

A práve Réunion ma naučil, koľko zaujímavých tém sa dá nájsť na miestach, o ktorých si to v prvom okamihu možno nemyslíme. Viete, koľko takýchto území, naozaj ďaleko od Európy, ešte patrí pod EÚ či konkrétne Francúzsku? Kde všade po svete teda ešte môžeme byť v Európskej únii? Kto sú Malgaši, zrejme prví obyvatelia ostrova, a ako sa sem pred 2000 rokmi dostali až z Bornea? Kto prví zaznačil tieto ostrovy a ako sa z púštneho národa zrazu stali takí dobrí námorníci, kde sa vôbec naučili robiť lode? Ako a prečo tento ostrov menil názvy? Viete, aký náboženský kult sa po ostrove rozšíril? Prečo tu nie sú také miesta a lagúny na kúpanie, ako ma napríklad Maurícius a prečo práve tu dochádza k toľkým útokom žralokov? Počuli ste už o deťoch plavby? Príbehy prvých moreplavcov, príbeh vanilky z Mexika a ako sa ju vraj malý otrocký chlapec naučil ručne opeľovať... A žil tu teda ten legendárny vták dodo, ktorý je na i na najobľúbenejšej miestnej značke piva? Aj keď tu nie je moc stará história a nebola tu vojna... Zaujímavých tém tu je požehnane a počas našich presunov po ostrove si mnohé k nemu aj vysvetlíme. :) 

Trochu odpočinku na spomínanej pumpe, doplniť zásoby tekutín či dobrého rumu a môžeme stúpať ďalej až nad úroveň 2000 m.n.m. Postupne sa tak výškovo z našej Malej Fatry (kde je miestna vysočina) dostaneme až nad vrcholky Nízkych Tatier – pre lepšiu predstavivosť si môžeme pomáhať aj našimi horami. Aby toho európskeho pocitu nebolo málo, začneme prechádzať cez ihličnatý les. Áno, tu, na exotickom ostrove „neďaleko“ Madagaskaru a uprostred Indického oceána. Aj keď popravde, ide o ihličnany pôvodom z Japonska. Svet je často domiešané miesto. :)

Po približne 20 minútach od pumpy zastavujeme na krásnej výhliadke s názvom Nez de Boef. Aj miestna značka nás informuje, že už sme vo výške 2050 m.n.m. a ešte budeme pokračovať... Na ľavo krásne vidno Piton de Neiges – pripomínam: s 3070 m nad morom najvyšší vrch, aký môžeme v Indickom oceáne nájsť. Potom stačí len trošku výjsť po miernych schodíkoch a na druhej stráne máme krásnu dolinu Remparts. Kto bude chcieť a je aktívny, môže si vyšľapať ešte o pár metrov vyššie na najbližší kopec. Hory, k tomu krásne, zelené doliny, kde sem-tam nejaká autom nedostupná dedinka na kúsku rovného miesta... jednoducho, Réunion. 

Po krásnych výhľadoch okolia a vysvetlení jednotlivých zákutí nie len BUBO sprievodcom, ale aj miestnym Réuniončanom, ktorý je po celý čas s nami... pokračujeme ďalej, zbierať ešte ďalšie výškové metre. Okolo nás vidíme už len nízke porasty a medzi nimi sem-tam altánok či lavičky na piknik. Miestni tu milujú rodinné pikniky. Je to priam už tradícia ostrova. Rodiny často majú svoje stále, akoby rezervované miesta. Skrátka, tá rodina chodí vždy tam, ta rodina zase tam. Ostatní o tom vedia a rešpektujú to, neobsadia ich miesto. Každý tu má to svoje. Za priaznivého počasia odtiaľto vidno oceán a pobrežie ostrova – teda výškový bod 0. Až pri tomto pohľade najlepšie pochopíte, ako vysoko sme sa už dostali. 

Ďalšou známou zastávkou, už vo výške 2300 m.n.m. – teda sme dokonca nad chatou pod Rysmi, najvyššie položenou chatou Slovenska v Tatrách, je miesto Plane des Sables. Akoby sme sa zrazu ocitli v úplne inom svete! Radi tu hráme hru, že povieme ľuďom, aby na chvíľu zatvorili oči, začneme odpočítavať od 10 a potom keď otvoria oči... tak často neveria vlastným očiam. Zrazu sme akoby na Marse či nejakej kamennej púšti. Ako je to možné, keď tu skoro stále prší? Pozeráte sa vlastne na zaschnutú a už rozpadávajúcu sa lávu, ktorá tu teda akoby vytvára takúto kamennú púšť (definíciu púšte to samozrejme nemá, len tak vyzerá). A hoci tu naozaj prší, rozpadávajúca sa láva nezadržuje dobre vodu, preto na nej ani nič nevyrastie – a tak máme „púšť“ uprostred daždivého ostrova. 

Už z okraja Plane des Sables vidíme vrchol azda toho najznámejšieho miesta ostrova – vrchol aktívneho vulkánu Piton de la Fournaise (2631 m.n.m.). Pokúsime sa dostať ešte bližšie, no bude záležať aj v akom stave je miestna cesta k sopke. Asfatlku tu robiť nechcú, len raz za rok zasypú diery a prejdú valcom... no do roka to bude rovnaké, ak nie horšie. Čiže dosť tu záleží, kedy naposledy tú cestu opravovali – ak takmer pred rokom, môže to byť problém. No skúsime to pokiaľ sa dá, nevzdávame sa! V prípade pekného počasia, kto bude chcieť, môže posledné výškové metre zdolávať po vlastných a aj takýmto spôsobom nasať okolitú krajinu. Naposledy sme sa autobusom dotrepali až k chatke, kde sa počkáme a od ktorej pokračujú niekoľkohodinové výstupy na sopku. Pekne na nej vidieť miesta, kade tiekla láva (tmavé, roztečené škvrny). Kedy to bude najbližšie? Podľa mňa čoskoro... so šťastím možno uvidíte lávu, keď tu budete. 

Keď už sme tu, dáme si dostatok času prejsť sa po hrane starého krátera a vychutnať si najaktívnejšiu sopku. Cesta ďalej na vrchol je aj v dobrom tempe min. poldňová záležitosť a na to skrátka čas nemáme, nič iné by sme už z ostrova nevideli – pozn. vrchol sopky si môžete obzrieť z vrtuľníka. No máme čas prejsť sa po okraji tohto akoby bývalého/starého krátera, z ktorého je na samotnú sopku najlepší výhľad. Kto chce, môže si k týmto výhľadom zobrať aj miestne pivo dodo, pomenované po veľkom vyhynutom vtákovi Maskarén (označenie ostrovov v tejto časti Indického ocána), ktoré predávajú na horskej chatke, sadnúť na okraj starého kráteta a vychutnať si známu sopku aj takýmto spôsobom ako niektoré miestne rodiny. 

Možnosti na zaujímavé, menšie treky pre aktívnych:

  • krátky (cca 5- 10 min.) výšľap cez prales papradí nad výhliadku údolia Remparts
  • naprieč mesačnou krajinou Plane des Sables, kde nás autobus vysadí na jej začiatku a počká na konci (cca 15-20 min. prechádzka)
  • zdolať posledné výškové metre k horskej chate pod Piton de la Fournaise, kde sa stretneme alebo naopak zostup z chaty, kde nás nižšie počká autobus

Poznámka: rozhodneme sa podľa počasia, ktoré sa tu mení každú chvíľu

Po návšteve slavného vulkána, o ktorého aktivite ešte eurčite budeme aj v budpcnosti počuť, sa pomaly vraciame naspäť rovnakou cestou (iná tu nie je). Jedno zaujímavé miesto sme cestou sem hore vynechali, aby sme mali čo navštíviť aj pri klesaní z miestnych hôr. Ide o vyhasnutý kráter Commerson. Diera, ktorá kedysi poskytla takú pyro-show, akú si nedokážeme ani predstaviť. Išlo o iný typ vulkánu, než je Piton de la Fournaise, ktorý len pľuje lávu. Commerson kedysi doslova vybuchol a veľké kusy z tohto krátera sú až pri tých domoch, kde sme pred pár hodinami stali na pumpe. Ako hovorím, len ťažko si tú silu Zeme a taký výbuch predstaviť... Réunion sa teda vie predviesť. 

Miestna kuchyňa, rum a najkrajší výhľad #

Je pred jednou hodinou poobede, keď už pomaly schádzame z „Tatier“ a opúšťame tento kráter Commerson. Už by bolo za chvíľu na čase niečo dobré, miestne ochutnať a doplniť energie pre zvyšok dňa. A verte mi, že na tento kreolský obed sa náramne teším! Necelú hodinku odtiaľto je moja obľúbená reštaurácia La Panoramique a hoci ide o malú reštauráciu, kuchyňa je domáca a naozaj tam máte pocit, ako keby vám u seba doma varil nejaký domáci – skrátka, príjemná, rodinná, kreolská atmosféra. Za 22€ nám tu miestna rodina pripraví menu, ktoré zahŕňa predjedlo v podobe chutného šalátu, hlavný chod býva vynikajúca, domáca kari klobáska (a to ja klobásky moc nejedávam, no toto neviem odmietnuť), k tomu aj kúsky kuracieho mäsa, ryža a celé to poliate šošovicovou omáčkou – typické, lokálne, kreólske jedlo, ktoré v sebe nesie prvky z rôznych kútov sveta. Za tým nasleduje ešte domáci, ovocný koláč a k tomu všetkému aj domáci punč a vlastné réunionske víno. A kto bude chcieť, kávička na záver. Všetko menované je v cene a pre mňa nebyť neuveriteľného hotelu Constance na Mauríciu, kde neviete, čo skôr ochutnať... tak réunionsky obed by som dal určite ako gastronomické číslo jedna zájazdu, takto „len“ súťaží a konkuruje s 5-hviezdičkovým, luxusným hotelom. 

Po fajnom obede a ochutnávke miestneho vína a punču sa vyberieme 20 minút jazdy k ďalšiemu nádhernému výhľadu na miestnu krajinu – k môjmu najobľúbenejšiemu. Volá sa Belvedere de Bois Court a pod ním máme krásne ako na dlani i s vodopádom údolie Grand Bassin. 

Zelený svet Grand Bassin. Video: Daniel Fellner - BUBO

Zelený svet Grand Bassin. Video: Daniel Fellner - BUBO

Po nádherných výhľadoch pokračujeme zhruba polhodinu ďalej smerom dole, na juh, cez veľké mestá ostrova La Tampon, kde hneď vedľa seba zaujímavo stojí mešita a kostol, a Saint-Pierre – hlavné mesto juhu ostrova. A ak budete mať záujem, práve neďaleko neho sa nachádza miestna, známa ruméria Saga du Rhum. Cukrová trstina (ktorú z ostrova kupuje najmä Coca-cola) a rum sú neodmysliteľné súčasti tohto ostrova. Dá sa spraviť aj prehliadka výroby tejto starej rumérie, no takáto prehliadka nás čaká ešte na Mauríciu, preto je trochu zbytočné absolvovať výrobu rumu dvakrát a radšej venujeme ešte čas inej aktivite... Väčšinou si tu len odbehneme nakúpiť nejaké miestne fľašky domov, ktoré sme už vyskúšali. Okrem rumu majú v predajni fabriky napríklad aj kvalitné, chutné, réunionské čokolády či rôzne iné, zaujímavé veci a vhodné pamiatky na tento exotický ostrov. 

Po rumérii nás čaká ešte zhruba hodinová cesta pozdĺž celým západným pobrežím až na sever do hlavného mesta. Krajina už nie je tak hornatá (hory vidíme napravo) a je úrodnejšia. Čo sme si nestihli povedať zo spomenutých tém, alebo čo vás konkrétne ešte zaujíma, si môžeme dopovedať teraz. No do západu slnka máme ešte trochu čas a niektorí by sa radi osviežili na chvíľku v oceáne aj na tomto ostrove. A hoci, ako som spomínal, že Réunion nemá až toľko a takých miest na kúpanie ako trebárs Seychely či Maurícius + je to vychýrená oblasť žralokov, zopár bezpečných a vhodných miest sa tu nájde – a práve aj v tejto časti ostrova. Zastavíme teda na chvíľku ešte na jednej z pláži na západnom pobreží. Miestni tu zvyknú hrávať petang – hra francúzskych dôchodcov, ako zvyknem o nej hovoriť, kde sa snažíte dostať svoje hracie gule čo najbližšie k malej guličke a zároveň vyrážate gule ostatných protihráčov. Vyskúšate si s nimi jednu hru? Nezabúdajte, že aj oni sú francúzski dôchodcovia a hrať s nimi petang je často ako zahrať si s Brazílčanom futbal či ísť si s niekým z Etiópie zabehať. :D 

Potom je našim cieľom už len Saint Denis, hlavné mesto. Bývame na východnej strane ostrova, kde je letisko Roland Garros, no prichádzame zo západu, čo má aj svoju malú nevýhodu (hlavné mesto býva často v tomto čase preplnené a na križovatkách sa tvoria zápchy, čo predĺži to náš presun ešte o niekoľko minút), no má to i dve veľké výhody – vlastne uvidíte akoby celé hlavné mesto a najmä, západne od mesta je už v podstate dokončený známy cestný viadukt, popri ktorom teraz pôjdeme – ide o 12 km dlhý úsek cesty (z čoho až 5,5 km sa tiahne viadukt), ktorý stál 1,6 miliardy € a v prepočte ceny na 1 km to z neho robí najdrahšiu cestu sveta! Oficiálne otvorený je len od roku 2020. 

Aj táto najdrahšia cesta, na druhej strane sveta, sa nezaobišla bez fondov Európskej únie – keďže sú súčasťou Francúzska, EÚ, platia pre nich francúzske pravidlá, ale aj rovnaké práva, zahŕňajúc používanie fondov EÚ. Keby Réunion neostal súčasťou Francúzska a rozhodol by sa odtrhnúť a osamostatniť ako trebárs Seychely či Maurícius, asi by mohol o takejto ceste po pobreží iba snívať. Akoby asi vyzeral taký samostatný štát Réunion? 

Kto chce, môže vystúpiť priamo v meste a prejsť sa napríklad po promenáde pri oceáne. Ako to na kreolských, afrických ostrovoch Indického oceána býva, ani tu v meste nie je problém nájsť chrámy hinduistov, kresťanov (vrátane katedrály Saint-Denis) či moslimov neďaleko od seba. Do toho francúzske prvky na budovách, napríklad v podobe balkónikov. A v pozadí vysoké zelené hory, po ktorých sme dnes cestovali. Stále premýšľate, na čo sa vám toto miesto skôr podobá a kde vlastne ste – Afrika? Európa? Večer ešte môžeme vyskúšať dary oceánu i niečo miestne, kreolské, napríklad v miestnych ospevovaných reštauráciach ako Apoteek či Le Vieux Kreole. Alebo, ak už vám kreolská kuchyňa z hôr stačila, len tu v St. Denis nájdete reštaurácie s naozaj francúzskym (nie kreólskym) štýlom, veď sme predsa vo Francúzsku – jednou z nich je L'Atelier de Ben, luxusný podnik, kde môžete napríklad k morským plodom ochutnaťkvalitné, francúzske víno Chablis. Kto si už potrebuje po náročnom dni oddýchnuť pred zajtrajšou rannou cestou na Maurícius, ktorý bude o niečom inom než Réunion, môže ísť už priamo na hotel. 

Vždy na druhý deň ráno z letiska ešte pozerám na réunionske zelené hory, týčiace sa uprostred ostrova. Je to taká moja rozlúčka s touto divokou perlou prírody v Indickom oceáne. Sám stále neviem, čo si o Réunione myslieť a kam ho zaradiť... a možno to je tá chyba, že sa ho pokúšame zaradiť. A on je proste unikátny, sólo výtvor!

Mojich TOP 10 Réunionu 

1. Helikoptéra – Vidieť Réunion, jeho hory, kaldery (vulkanické prepadliny), zelené doliny a pod tým úrodné, rovné pobrežie z vtáčej perspektívy... je naozaj ukážkový zážitok. Tu, behom pár minút pochopíte, prečo je Réunion tak príťažlivý. Nie len z vlastného názoru, ale aj vďaka feedbackom klientov po zájazde môžem túto aktivitu označiť za jednu najlepších spomienok v rámci celého zájazdu po našich Vanilkových ostrovoch. 

2. Piton des Neiges – Druhé miesto môže byť ovplyvnené tým, že milujem hory. Táto vyhasnutá sopka je pre mňa ako najvyšší maják uprostred oceána, nič vyššie v okruhu tisícov kilometrov jednoducho nenájdete. Tu ste na streche Indického oceána. Okrem výšky má aj celkom zaujímavý tvar a z niektorých uhlov mi pripomína jeden známy slovenský vrchol. Tipnite ktorý. :) 

3. Miestne prevýšenia – Vybehnúť doslova z bodu 0 do výšok 2000 až 3000 m.n.m. je u nás nemožné, no tu na tomto (v porovnaní aj s malým Slovenskom) malinkom ostrove sa to dá. Stačí len chvíľka, no až pri pohľade z hora na pobrežie pochopíte, ak vysoko ste za tú chvíľku dostali. 

4. Zelené doliny – Nádherné výhľady na zelené doliny, kde sem-tam leží nejaká nedostupná obec, sú ďalším dôvodom, prečo sa mi Réunion tak zapáčil. Niektoré známe si vychutnáme aj na našej spoločnej ceste. 

5. Piton de la Fournaise – Samozrejme, jedna z najaktívnejších sopiek sveta, ktorá veľmi rada „pľuje lávu,“ a je azda známejšia než najvyšší vrch oceánu, nemôže na tomto zozname chýbať. Popľuje si nejakú lávu aj pred nami? 

6. Trou de Fer – Alebo „Železná diera“ je aj vďaka dokumentárnemu filmu Pavla Barabáša jednou zo známych ikon Réunionu. Vybrať sa dole, do tejto nádhernej diery (zaujímavé slovné spojenie, čo poviete) je ale iba pre skutočných odvážlivcov a dobrodruhov. 

7. Rum – Aj toto rozhodnutie môže byť ovplyvnené tým, že rum je jeden z mála tmavých alkoholov, ktorý ochutnám naozaj rád. Obzvlášť, ak je kvalitný. A ak sa k tomu ešte primiešajú aj moje obľúbené príchute, ktoré nijako neuberú na sile, tak môžem povedať, že som našiel svoj obľúbený rum, ktorý si odtiaľto určite ponesiem. 

8. Miestna kuchyňa – Je to zvláštne, ale na Réunione mi chutí naozaj všetko. Dokonca, aj tá pizza od Arabky mi chutí ešte viac než kdesi v drahej reštaurácii uprostred Ríma. A spomínaný kreolský obed, pri ktorom sa aj ja, anti-klobáskový typ, teším na domáce klobásky... Hovorím úprimne, že sliny mám už len pri písaní a predstave o tom.  

9. Kreolsky šalát – Hoci to tak vyzerá, no tentokrát nehovorím o jedle, ale o ľuďoch. Pozbierajte niečo z Afriky, niečo z Európy, niečo z Ázie a hoďte to na malý tanier. A pozerajte, čo z toho vzišlo. Vždy ma zaujímalo, prečo niekde rozdielni ľudia vedia spolu byť a prečo sa to niekde tak dramaticky pokazilo, dokonca aj medzi ľuďmi, ktorí si až tak úplne rozdielni neboli. Kreolci sú v tomto smere viac než len zaujímavou ukážkou spolužitia.  

10. Ne-európska Európa – Tak čo? :) Aký je teda váš názor? Kam tento zaujímavý svet napokon priradíte vy? Dáte sa na stranu tých, ktorí sú v Európe alebo k tým, čo sú skôr v Afrike? Alebo dospejete k úplne inému záveru... Každý sa na Réunione cíti trochu inak a prežíva ho po svojom. 

Pre „nenormálnych“: 

Réunion ponúka množstvo dobrodružstiev, ktoré overia vaše fyzické schopnosti od tých menej náročných, ako výstup na sopku Piton de la Fournaise až po také, ktoré by mali robiť len tí skúsenejší a dobre pripravení, ako napríklad zľanovanie „Železnej diery“ Trou de Fer. 

No je tu ešte jedna, priam neuveriteľná previerka vašej fyzickej zdatnosti – réunionsky ultramaratón s názvom Grand Raid, ktorý sa koná vždy v októbri. Cieľom je vlastne prebehnúť takmer celý ostrov, aj po horách. Čaká vás tak 162 km a takmer 10.000 m výškového prevýšenia (no sú aj verzie so skorším cieľom, pretek „len“ na 61 km či 93 km). Aj tým úplne najlepším bežcom, čo končia medzi prvými, to trvá celý deň, teda 24 hodín. Niektorí pretekári dobehnú až o pár dní. Aj takto sa dá spoznať Réunion...

František Kekely

František Kekely

František Kekely

Vyštudoval žurnalistiku, pracoval v celoštátnom denníku a dodnes prispieva do viacerých médií. Chuť cestovať, spoznávať svet priamo z blízka – nie len z tlačových správ, a oboznamovať s ním ľudí, bola oproti sedeniu v redakcii výrazne silnejšia.
Miluje dejiny a miesta bohaté na históriu. Ak sa k tomu pridá mix náboženstiev, dostanete jeho obľúbený Blízky východ či Balkán. Vo voľnom čase rád lezie po horách, je členom medzinárodného horolezeckého spolku, vďaka čomu sa stal aj garantom našej cesty Alpami. Už od detstva sa venuje fotografovaniu a filmovaniu prírody, najmä divokých zvierat, čo ho pritiahlo až do Afriky a práve tomuto kontinentu sa u nás venuje najviac. Maroko je jeho druhý domov. Juhoafrická republika je jeho srdcovka, kde ako sprievodca začínal. Madagaskar je pre neho prírodný div sveta. A východná Afrika, na čele s Etiópiou, dôvod, pre ktorý sa do Afriky skutočne zamiloval.

Obľúbený zájazd z BUBO katalógu:
3x naj Afriky

Zo zájazdu: Vanilkové ostrovy

Veronika a Mária

Posledná úprava článku | Prečítané: 73x

SERIÁL BLOGOV O COVID-19

Blogov

Odporúčame tieto zájazdy

K

Afrika  

Réunion, Seychelské ostrovy, Maurícius


náročnosť

12 dní

Trvanie

3890
F

Afrika  

Réunion, Seychelské ostrovy, Maurícius


náročnosť

12 dní

Trvanie

3690
K

Afrika  

Réunion, Lesotho, Maurícius, Eswatini, Juhoafrická republika


náročnosť

14 dní

Trvanie

3380