Makaronézia vs. Mikronézia vs. Maskarény

„Ty si prešiel vlastne komplet Makronéziu,“ povedal mi pri nedávnom rozhovore priateľ po tom, čo som prešiel ďalších 6 azorských ostrovov a predtým Kapverdy. Bol som prekvapený, že tento pojem pozná, aj keď ho trošku upravil a skomolil. Nie Makronézia, ale Makaronézia – Požehnané či Šťastné ostrovy – aspoň takto ich nazývali starí Gréci. Už vtedy dávno poznali ostrovy západne od Gibraltáru, kde žili v raji, bez toho, aby trpeli akoukoľvek zimou ich mytologickí hrdinovia.

Makronézia (macro) by znamenalo veľké ostrovy, presný opak Mikronézie (micro), maličkých ostrovčekov. A keď som nad tým zauvažoval aj by sa tak mohli nazývať, veď Makaronézske ostrovy sú svojou plochou v tomto porovnaní jednoznačne najväčšie. Starí Gréci ich však takto nazvať nemohli, veď kedysi sa tak ďaleko -až do severného Tichého oceánu kde sa Mikronézia nachádza-  plaviť nedalo, a teda malé ostrovčeky nemali šancu vidieť. Každopádne ja som tu možnosť mal, a tak skúsim porovnať neporovnateľné. Podľa skúsenosti viem, že práve takéto porovnanie vnesie poriadok do inak chaotických pojmov a mnohé veci osvetlí. 

Nachádzajú sa na Africkej litosferickej doske v severnom Atlantiku. Až najsevernejšie Azorské ostrovy sú na spojnici Africkej, Európskej a Severoamerickej litosferickej doske. Patria väčšinou k EÚ (Portugalsku a Španielsku) až na Kapverdské ostrovy, ktoré sa v roku 1975 od bývalého kolonizátora – Portugalska – osamostatnili a teraz tvoria samostatný štát Západnej Afriky.

Zo starogréckeho micro – malý a nesos – ostrov. Ide o spojenie 4 ostrovných oblastí v severozápadnom Pacifiku: Karolíny, Gilbertove ostrovy, Mariany a Marshallove ostrovy. Na neuveriteľnej ploche 7,4 miliónov km² nájdete 6 samostatných politických národov. Ostrovov je vyše 2000, niektorí tvrdia, že až 3000 – asi záleží, či meriate za odlivu alebo prílivu :) Najväčší Guam má iba 582 km². Prešiel som všetky oblasti a Guam prešlo kol dokola mnoho "Bubákov".

Nenazvané z gréčtiny, ale podľa portugalského moreplavca Pedra Mascarenhas, ktorý ich v apríli 1512 objavil pre Európu. 3 sopečné ostrovy, tropický raj, a pritom je každý ostrov od toho ďalšieho totálne odlišný.

Čo ste o Makaronézskych ostrovoch, Mikronézskych ostrovoch a ostrovoch Maskarén nevedeli. Originálna tabuľka od cestovateľa, ktorý prešiel všetky ostrovy ku ktorým sa vyjadruje. Tabuľka má slúžiť na zorientovanie a inšpiráciu pre Vaše ďalšie cesty.

Podľa čoho spoznáš, čo je daný štát zač? Niektorí hovoria, že podľa toaliet, čo naozaj nie je zlý porovnávací systém. Ja sa rád pozerám aj na hlavné mesto. Rím, Paríž či Canberra o tom, čo je daný štát zač veľa povedia.

Hlavné mestá Maskarén by som ani nemusel spomínať. No ak máte radi gurmánske (doslova michelinské) zážitky, tak hlavné mesto Réunionu je tým správnym tipom. V Saint-Denis si vyberte nie kreolskú, ale francúzsku reštauráciu, kde podávajú morské špeciality s čerstvými koreninami, či dokonca exkluzívnou vanilkou. K tomu si dajte Chablis zo severu Burgundska.

Hlavné mestá Mikronézie ma na druhej strane šokovali. Bol večer tesne pred Veľkou nocou v roku 2014 a ja som sa s partiou Bubákov zastavil v hlavnom meste štátu Palau na ostrove Babeldaop. Na tento ostrov zavíta z turistického Kororu minimum turistov a ja som neveril vlastným očiam. V strede ničoho stojí veľký biely dom, teda taká menšia kópia toho z Washingtonu. Nikde ani živáčika. No ani cez deň tu priveľa obyvateľov nie je, veď tá lokalita „domu“ – Capitolu = vládnej budovy je absolútne od veci.

Ngerulmud je hlavným mestom nezávislého štátu Palau a je najmenším hlavným mestom sveta. Prídem k Bielemu domu, poklepem po ňom a zaduní to. Celá stavba je zo sadrokartónu, je to strašlivá „sedlačina.“

Ostatné hlavné mestá Mikronézie nie sú oveľa výstavnejšie. FSM má (na ostrove Pohnpei) hlavné mesto Palikir a počet obyvateľov 6 700, čo je stále oproti Ngerulmud, ktorý hovorí o 271 obyvateľoch, super číslo. No mne sa zdá toto číslo extrémne prehnané, veď v Palikire som okrem strážnikov parlamentu nevidel ani jedinú osobu. Kiribati si píše hlavné mesto Južná Tarawa podľa atolu, na ktorom sa nachádza a je to podobný prípad ako na Marshallových ostrovoch, kde sa píše Majuro, no to je atol, ktorý pozostáva zo 64 ostrovov. V skutočnosti je hlavným mestom Marshallových ostrovoch od roku 1988 DUD (Delap-Uliga-Djarrit), 10 kilometrov východne od letiska. Keď cez neho prechádzame, nikto z nás si nevšimne zmenu. Na Kiribati je správnejšie hovoriť o hlavnom meste, nie o Južnej Tarawe, ale o Bairiki, a to je neuveriteľná diera s nefunkčným kolotočom.

Tvrdia, že hlavné mesto Kiribati má 3 500 obyvateľov, ale býval som tu zopár dní a poznal som každého, a tak naozaj neviem koho do počtov v hlavnom meste rátali. V Palikire som podobne ako v Ngerulmud nevidel živáčika. Tu v Bairiki som aspoň zopár sto ľudí vidiel.

Ďalší samostatný štát Mikronézie – Nauru – dokonca oficiálne hlavné mesto ani nemá. 12 rodín (klanov), ktoré majú ostrov tradične rozdelený určite nechce, aby mala hlavné mesto iná rodina. A tak radšej nemajú žiadne. Ako hlavné mesto sa zvykne udávať Yaren, preto lebo tu je pristávacia dráha a vládne budovy, ale to nie je oficiálne.

V Yarene tvrdia, že má 1 100 obyvateľov, a to je rovnako ako má Hagåtña (v preklade Jej krv), hlavné mesto Guamu, ktoré leží 10 minút autom na juh od hotela Hilton, v ktorom BUBO skupiny pravidelne bývajú. Jediným hlavným mestom, ktoré ako hlavné mesto vyzerá je Saipan ležiaci 190 km severne od Guamu na druhom najväčšom ostrove Marian, ktorý Španieli objavili začiatkom 16. storočia. Dnes je Saipan vyhľadávanou turistickou destináciou pre čínskych turistov, ktorí na vstup nepotrebujú víza, ako do iných častí USA. Mnoho tehotných Číňaniek lieta na Saipan porodiť, lebo ich deti sa tak automaticky stávajú občanmi USA.

Mikronézia má jedny z najmenších, najexotickejších a najchaotickejších hlavných miest sveta. Dosť to zodpovedá obrazu jednotlivých krajín a aj celkovo oblasti.

Makaronézske hlavné mesta sú, naopak, prekvapujúco výstavné. Kapverdská Praia je položená na južnom brehu ostrova Santiago, ktorý bol objavený Portugalcami už v roku 1460. Je normálnym slušným mestom so 160 000 obyvateľmi, čo tvorí 1/3 obyvateľov celej krajiny.

Ponta Delgada na ostrove Sao Miguel je jednoznačne najväčším mestom Azorských ostrovov, obchodným a ekonomickým hlavným mestom autonómnej oblasti. No Azory majú hlavné mestá tri. Menšie, ale krajšie sú Angra do Heroismo na ostrove Terceira a luxusná Horta na ostove Faial. Podobná situácia s hlavnými mestami je na Kanárskych ostrovoch, kde ich majú dve – Las Palmas na Grand Canarii a Santa Cruz na Tenerife. Las Palmas je moderné veľkomesto, s vibrujúcim nočným životom. Santa Cruz de Tenerife bolo jediným hlavným mestom ostrovov od roku 1833 do 1927 a mnohými je považované za ideálne miesto pre život. Ale Las Palmas dnes prebíja Santa Cruz akčnosťou a veľkosťou.

Pre mňa je najkrajším mestom Makaronézie Funchal na Madeire. Ide o prekrásne položené mesto v strmom údolí, ktoré sa oplatí navštíviť pre jeho flair. No už iba pristátie na letisku (pomenovanom podľa futbalistu Cristiana Ronalda) postavenom na betónových pilotoch nad hladinou mora je pre mnohých veľkým (adrenalínovým) zážitkom. Funchal je príjemným mestom plným paliem a vkusných mozaikových námestí, ani teplo ani zima – je tu proste fajn. Neviem prečo sa mi Funchal tak páčil. Možno preto, lebo som nič nečakal? No zrejme aj preto, lebo Funchal je hlavným mestom Madeiry vyše 500 rokov. Ja to tam cítim. Históriu, ale hlavne kultivovanosť. Takže to tu máme. História, kultivovanosť, ideálne počasie a fascinujúce položenie v strmo sa zvažujúcom prírodnom amfiteátri. Kedysi tu boli plantáže feniklu, dnes ide o vyťažený prístav. Okrem pamiatok tu nájdete slušné reštaurácie a ďalej na západ stovky veľmi slušných hotelov. Keď Vám adrenalín pri pristávaní nestačil, zvezte sa na drevených sánkach od kostola v Monte dole do centra.
Funchal je skutočne veľkým prekvapením a hovorí veľa aj o samotnej Madeire.

Naše zájazdy na Madeiru.

História jednotlivých oblastí určuje o čom sú dnes. Krajina, ktorá si nepamätá svoju históriu, nemá nárok na budúcnosť. Mikronézania si toho veľa nepamätajú, respektíve si nikto príliš ich históriou nie je istý. Západné Mikronézske ostrovy osídlili ako prví ľudia kultúry Lapita už 1 000 rokov pred našim letopočtom. Prišli z oblasti dnešných Bismarckových ostrovov z Nového Írska. Po stopách tejto kultúry, ktorá po sebe zanechávala keramické hrnce, podľa ktorých ich pohyb dnes vieme sledovať, som zrealizoval niekoľko expedícií.

Neskôr okolo roku 800 prišla druhá vlna migrácie z oblasti Indonézskych ostrovov. Najvýznamnejšou Mikronézskou pamiatkou z tohto obdobia je Nan Madol, ktorú som navštívil pred Veľkou nocou v roku 2014. Na Slovensku o tejto pamiatke dovtedy nikto nepísal. V Oceánii sa spomínali iba sochy na Veľkonočnom ostrove, ďaleko na južnej pologuli. Benátky Pacifiku boli pre mňa o to väčším prekvapením. Na ostrove Temwen sa nikde nevyberali lístky, bájne kráľovstvo, ktoré začali stavať „ľudia, ktorí prišli z ďaleka“ niekedy v roku 1 100, nikto nestrážil. Hovorí sa, že išlo o stratenú Atlantídu. Aj keď vyššie tvrdím, že starí Gréci sa sem nemali šancu dostať, tak jedna teória hovorí, že Nan Madol založili práve oni. Plavili sme sa umelo vytvorenými kanálmi, vyštveral som sa úplne hore na chrám dynastie, ktorú dnes nazývame Saudeleur. Bolo to fascinujúce. Nikde nikto a domácich ako keby ani nezaujímalo o čo ide. Benátky Pacifiku či Atlantída? Pchch, z toho sa človek nenaje..a radšej si dali ďalší hrnček kavy.

Ostrovčeky Mikronézie sú tak vzdialené, že sem kultúra prúdi značne pomaly. Pre Európu mnohé Mikronézske ostrovy, napr. Pohnpei objavili Portugalci a následne Španieli. Guam bol, napríklad, objavený kapitánom Ferdinandom Magellanom (Portugalec v službách Španielska) – ktorému sa venujem už od strednej školy. Domorodci však jeho výpravu vítali ako starých známych, ako keby už podobných ľudí na podobných lodiach už predtým videli.

Makaronéziu pre Európu objavili taktiež Portugalci a Španieli v 15. storočí. Ak teda nerátame znalosti starých Grékov a Rimanov. Ľudia tu okrem Kanárskych ostrovov nežili. Dnes sú tieto územia autonómnymi regiónmi, kde cítiť silné tendencie k osamostatneniu sa. Kapverdy sa už osamostatnili a je to jediný ostrov Makaronézie, kde čiernu rasu značne cítiť. Ostatné ostrovné útvary v Makaronézii sú „biele“. Maskarény objavili Portugalci taktiež. Je zaujímavé, že tak odvážny a neskôr bohatý, silný národ, ktorý bol na mnohých miestach našej planéty ako prvý, sa prepadol na kraj Európy. Predbehli ho Francúzi a Briti. Francúzi naďalej do dnešných dní vlastnia Réunion, najväčší ostrov Maskarén. Maurícius sa od Veľkej Británie odtrhol v roku 1968 a republika sa z neho stala o 24 rokov neskôr v marci 1992. Maurícius sa však hrdo priznáva aj ku svojim indickým koreňom.

Mikronézia, to sú väčšinou maličké ostrovčeky usporiadané ako perlový náhrdelník v atoloch. Najvyšší vrch Kiribati má 3 metre, a preto ide o krajinu, ktorá ak je pravda, že globálne otepľovanie bude pokračovať, ľady sa budú topiť a hladina morí stúpne, sa môže čoskoro stratiť zo zemského povrchu. Píšem o tom v blogu, kde som sa na túto tému bavil s mnohými domorodcami. Tí žijú na brehu lagúny, a teda vidia, či voda za posledných 5 desaťročí skutočne stúpla alebo nejde o globálne otepľovanie, ale o globálnu mediálnu tému.

Tu je slovenská cestovateľská pikoška - v Mikronézii sme dobyli najvyšší vrch na exotickom Nauru. So cca 70 metrami by to dokázal naozaj každý z Vás. Len musíte nájsť v tej rovníkovej teplote energiu, aby ste sa cez tie tŕne na vrchol rozhodli vydať :) Je prekvapujúce, že to urobí málokto.

Na Reúnione sa nachádza najvyšší vrch Indického oceánu, sopka, Piton des Neiges so slušnou výškou 3 069 m.n.m.

Sopka Pico del Teide na Kanárskom ostrove Tenerife však siaha až do výšky 3 718 m. Európska Makaronézia vyhráva. Tenerife je takto 10. najvyšším ostrovom sveta a najvyšším ostrovom patriacim Európskemu štátu.

Prečítajte si o výstupe na najvyšší vrch Stredoatlantického chrbátu na sopku Pico na Azorských ostrovoch.  Je to v Európe a tak je to TIP na dosah.

Keď cestujem nestačí mi pristáť na ostrove, ale chcem ho celý prejsť. Prešiel som všetky štáty Makaronézie, Mikronézie aj Maskarén. Ak Vás niečo zaujme, niečo nebolo v tomto blogu jasné – pýtajte sa! Keď má krajina viac ostrovov, snažím sa prejsť všetky (nie, neprešiel som všetkých 1 156 ostrovov Marshallových ostrovov). No aj na Marshallových ostrovoch som bol na troch atoloch, kde má jeden atol cca 100 ostrovov. Mikronézia je ale fakt maličká,  niekedy až nepredstaviteľne. FSM (Federálny štát Mikronézia), napríklad, pozostáva zo 4 ostrovných štátov a ich celková pevninská plocha je iba 702 km². No v Tichom oceáne zaberajú neuveriteľnú plochu 2,6 miliónov km². Kiribati je jediná krajina rozprestierajúca sa na všetkých 4 hemisférach (severná, južná, východná a západná), pevninská plocha je iba o trošičku väčšia, má 811 km², no plocha v Pacifiku je neuveriteľných 3,5 miliónov km². To je viac ako má India.

Réunion je najväčším ostrovom Maskarén s rozlohou 2 512 km², čo je omnoho viac než akýkoľvek štát v Mikronézii. No Kapverdské ostrovy so 4 033 km² sú opäť jednoznačne väčšie a Kanárske ostrovy s celkovou rozlohou 7 493 km² sú dokonca násobne väčšie. V porovnaní pevninskej rozlohy vyhráva európska Makaronézia.

Makaronézia, a hlavne Kanárske ostrovy sú typickým last minute produktom. Až takým, že najstaršia cestovná kancelária sveta Thomas Cook práve kvôli tomu skrachovala. V Mikronézii daný pojem (last minute) nikto nepozná. Maskarény sú o veľmi slušnej kvalite, TOP službách, za slušnú cenu.

Cestovateľský postup, ktorý pre Vás odporúčam nájdete v tomto blogu nižšie. Na tomto mieste Vám nechcem dávať rady, aby ste sem lietali v daždivej sezóne, spali štyria na jednej izbe a nakupovali lančmít v supermarkete. Tieto rady nechám na iných. Najlepšie ušetríte, ak sa zveríte do rúk profesionálom a teda zbytočne neprerobíte. S profesionálmi za kratší čas vo vyššej kvalite uvidíte oveľa viac. Keďže kvalitní destinační manažéri ovládajú, kde hotely ležia, poznajú ostrovy, vedia ako program zvarírovať vzhľadom k aktuálnej situácii, tak celkovo pripravia lepšiu cestu. Ak vyrazíte s BUBO, tak s partou nových vzdelaných a úspešných kamarátov je dovolenka aj väčšia sranda.

Makaronézia je za rohom a pri chybe nestratíte toľko ako v Mikronézii a na Maskarénach. Hlavne Mikronézia je oblasť pre značne skúsených cestovateľov. Ak nie ste profesionál, nebudete z nej mať nič, iba ňou prejdete po povrchu, možno cestu ani nedokončíte a nebude sa Vám páčiť.

Samozrejme, aj jednotlivé ostrovy v jednej skupine sa výrazne líšia. V Makaronézii sú, napríklad, Azorské ostrovy typickou dobrodružnou destináciou pre vyznávačov outdoorových aktivít. V tomto je v Maskarénach rovnocenný Réunion.

Naopak, Kanárske ostrovy či Kapverdy sú o plážovej dovolenke, podobne ako Maurícius.

Na Marshallových ostrovoch či Kiribati sa oplatí mať vlastnú jachtu, ale musíte byť veľmi veľmi skúsený skiper, aby ste loď neroztrepali na koralových útesoch. Mikronézia ponúka najhoršie služby za jednoznačne najvyššiu cenu. No jednoznačne najväčšie dobrodružstvo.

Maskarény sú o perfektnom servise a luxusnej dovolenke.

Makaronézia je aj aj a na svoje si prídu aj vyznávači lacného airbnb, ale napríklad na Madeire aj vyznávači kvalitných hotelov a reštaurácií.

Západy a východy slnka sú, ak to vyjde na týchto ostrovoch, k nezaplateniu a ide iba o to nájsť energiu a otvoriť si fľaštičku v pravej chvíli a na pravom mieste. Ešte lepšie, ak ste tu s niekým blízkym, na kom Vám skutočne záleží.

Postupne. Ak ste neboli nikde (teraz máte veľa peňazí) a vyrazíte hneď do Mikronézie, budete extrémne sklamaný. Naopak, ak ste sa už precestovali do Mikronézie a nebodaj ste tu boli opakovane (tak ako sa to podarilo napríklad mne a mojim sprievodcom), tak Vás bude Sao Miguel nudiť a potrebujete vyraziť ďalej aspoň na Faial, Pico či Flores. A z Maurícia odporúčam odletieť na Rodriguez.

Normálny klasický cestovateľský postup je:  začať v Európe od Kanárskych ostrovov cez Kapverdy, potom si dajte trošku akčnejší program na Madeire a prejdite viac ostrovov Azor. Spojte si Maskarény so Seychelskými ostrovmi v jednej ceste, nazvanej Vanilkové ostrovy. Až následne vyrazte do Mikronézie. Zoberte si sem moskytieru, hamaku a udicu (na mieste si zadovážite harpúnu), preplavte sa na pustý ostrov a živte sa tým, čo si ulovíte a pite vodu z kokosových orechov, ktoré si odtrhnete.

Cestovanie je ako každá iná ľudská činnosť, človek sa stáva profesionálom postupne, krok po kroku. Čím viac cestujete, tým viac si viete dovoliť, tým viac svet spoznávate a tým viac Vám svetové puzzle do seba zapadá. Je to ohromne fascinujúce a obohacujúce. Tak na ktoré súostrovie nabudúce vyrazíte? Každopádne prajem šťastné cesty!