Prežil som Réunion

HISTÓRIA

Portugalčania, prví, ktorí oboplávali Afriku, ostrov navštívili už začiatkom 16. storočia. No dnes sa zdá, že toto miesto poznali už skôr – niekedy v 12. storočí - arabskí obchodníci, pod názvom Dina Morgabin. Existujú dokonca teórie, že sa tu na svojej ceste pri hľadaní Madagaskaru zastavili aj Malgaši - ľudia Austronézskeho pôvodu, patriaci do kultúry Lapita. Každopádne, Portugalci vedení Domom Pedrom Mascarenhasom (podľa neho sa dnes ostrovy Réunion, Rodriguez a Maurícius volajú spoločne Maskarény) ostrov prvý raz skutočne preskúmali, a usúdili, že ich nezaujíma.

Potom prišli Francúzi. Teda lepšie povedané, vyložili tu svojich väzňov. A čuduj sa svete, tí ani po pár rokoch strávených v tomto žalári neschudli! Mali tu k dispozícii vtedy ešte nelietajúceho vtáka podobného Dodovi, veľa rýb, rástlo tu mnoho chutných plodov na jedenie, nebolo tu nič jedovatého. A pitnej vody, tej je na Réunione tiež stále dostatok =). Francúzi na prívetivom ostrove oficiálne založili svoju kolóniu /1638/ a nazvali ho podľa kráľovskej rodiny – L´Ille Bourbon (teda nie po tej známej whisky z Kentucky, ale ako Ostrov Bourbonovcov). Až neskôr dostal dnešný názov Réunion, čiže zjednotenie, opätovné stretnutie.

Réunion je jedným z najvzdialenejších regiónov Európskej únie. Leží asi 200 kilometrov juhozápadne od Maurícia a východne od Madagaskaru. Nájdete tu 24 obcí, v ktorých žije dokopy vyše 800 tisíc ľudí. Hlavným mestom je Saint-Denis. Jeho slávnym rodákom je letec a stíhací pilot Prvej svetovej vojny Roland Garros, po ktorom pomenovali slávny tenisový turnaj v Paríži. Ostrov má 4 arrondismenty a 25 kantónov.

Seychely tvorí dokopy až 115 ostrovov, k Mauríciu patrí taktiež viac ostrovov. No Réunion - to je jeden jediný ostrov. Pevninskou plochou je jednoznačne najväčší, o pätinu rozľahlejší než Maurícius, viac ako 5-krát väčší od Seychelských ostrovov. Keď sem letíte zo Seychel či Maurícia, ihneď pocítite a uvidíte ten rozdiel. V šoku nezostanete, iba ak sem prídete priamym letom z Paríža. Lebo to tu vyzerá prakticky rovnako. Vojdete pohodlne na občiansky preukaz, veď ste v Európe.

Réunion nie je samostatnou krajinou, ide o najvzdialenejší zámorský departement Francúzska. Všetko tu pôsobí tak európsky, podobne ako keď prichádzate do Cayenne vo francúzskej Guyane. Príjemným šokom sú aj tunajšie cesty. Smerom na juh sa presúvame po veľmi kvalitnej diaľnici, a to ešte stavajú luxusnú diaľnicu nad morom za 1,6 miliardy eur, za dotácie z Európskej únie. Takéto cesty ostatné Vanilkové ostrovy nemajú - tam chytíte nanajvýš tak kinetózu, tu môžete za rýchlu jazdu chytiť pokutu. Vďaka skvelej diaľnici sa z metropoly Saint Denis dostanete do hlavného mesta južnej časti ostrova Saint Pierre za hodinku a pol. Teda, takéto cesty nájdete na západnom brehu Réunionu - tam kde neprší (rozumej, kde prší menej). Východ býva pravidelne zavalený lávou zo sopky a nepriechodný, a tak cesta trvá omnoho dlhšie. 

Väčšina obyvateľov Réunionu sú potomkovia afrických otrokov a francúzskych osadníkov. Tak sa obyvateľstvo delí na starousadlíkov a novodobých prisťahovalcov z domovského Francúzska. Ich miešaním vznikla dnešná populácia mulatov, ktorí medzi sebou hovoria popri úradnom jazyku francúzštine aj tzv. kreolizovanou francúzštinou – réuniončinou.

Ísť sa kúpať na Réunion je hlúposť. Domáci vám síce budú tvrdiť, že to ide, no pravdu povediac – Réunion nie je zrovna ideálna plážová destinácia. Je to mladý ostrov, a tak je koralový útes tesne od brehu – len nejakých 5-10 metrov. Ak odoláte silným morským prúdom, ríf vás chráni pred žralokmi. No nie úplne dokonale. Tu na juhu v Saint Pierre sa nachádza jedna z najbezpečnejších pláží. Hoci útoky žralokov boli zaznamenané na mnohých iných miestach, až 16% všetkých napadnutí človeka žralokom na svete sa udialo práve na tomto ostrove. Pri tak malom počte turistov je to dosť. Väčšinou išlo o surferov, ktorých si žralok pomýlil s korisťou. No Réunion je nebezpečný prakticky pre každého plavca. Nevie sa presne prečo, ale žraloky na svojej migračnej ceste z Austrálie na juh Afriky prichádzajú vyhladované. Je ich tu dokonca viac druhov, nielen veľký biely...

Vedeli ste, že cca každý piaty až šiesty útok žraloka na človeka sa končí smrťou? Pritom smrteľných žraločích útokov na človeka je oveľa menej, ako tých od najlepšieho priateľa človeka - psa. Najnebezpečnejšie druhy sú žralok veľký biely, tigrí a belavý. Ak sa chcete na Réunione vyhnúť stretu s týmto dravcom, rešpektujte nápisy ´Baignade Interdi´, kúpte sa iba v plytkých lagúnach a plážach s ochrannými sieťami. Bezpečnými plážami sú: St. Gilles les Bains, L´Hermitage les Bains, Étang Salé les Bains a St. Pierre.

Pri pristávaní nám pilot oznámi, aby sme sa nasprejovali repelentom a celkovo chránili proti vpichom komárov, ktorí tu prenášajú choroby ako dengue a chikungunyu. No ďakujem pekne, veď máme malé deti. Ale domáci všetky tieto hrozby očividne berú s humorom a pragmaticky, a tak vás na letisku privítajú tričká s nápisom “Prežil som Réunion”, ktoré tu predávajú. Sú na ňom obrázky žraloka, komára, čili papričky (čili je tu síce skvelé, no fakt smrteľné). Posledný obrázok znázorňuje sopku, z ktorej padá láva až na cestu. 

Réunion a jeho sopky – to je skutočne kapitola sama o sebe. Nehovoriac o úžasnej prírode okolo týchto ´rozhnevaných´kopcov. Najvyššia sopka ostrova Piton des Neiges (čítaj Piton denéž) je zároveň najvyšším vrchom v celom Indickom oceáne /3070 m/. Dnes je už vyhasnutá. Jej názov znamená v preklade Snežná hora nie náhodou, veď na vrchole zimy - v auguste tu hore naozaj mrzne. No oveľa slávnejšou je jej ´kolegyňa´ - Piton de la Fournaise - jedna z najaktívnejších sopiek na svete. Len od 17. storočia je známych viac ako 150 jej výbuchov. Je stará 500 000 rokov a dnes je zapísaný do Svetového dedičstva UNESCO. Táto ´Ohnivá hora´ býva hocikedy pre svoju vysokú aktivitu zatvorená, no ja som mal šťastie, keď som pricestoval na Réunion, práve ju otvorili.

Vyraziť k nej je ideálne práve z hlavného mesta juhu zo Saint Pierre, odkiaľ sme ju išli dobyť aj my. Tu “dole” je dnes okolo 30 stupňov, a to hneď od rána. Na hoteli nám urobili skvelé raňajkové balíčky, ktoré dojedáme ešte dva dni. Vyrážame do hôr, pokoriť jedno z najväčších dobrodružstiev ostrova – neposlušnú sopku. Cez mestečko Tampon stúpame s naším autobusom stále vyššie. Šofér prišiel načas, no s úsmevmi to príliš nepreháňa. Má jasne vymedzený čas, je kontrolovaný odbormi a svojou lenivosťou. Opäť sa cítim ako vo Francúzsku...

Okrem turistiky je Réunion ideálny na množstvo rôznych aktivít: paraglajding, plavbu na kanoe, horské bicyklovanie, rafting, pozorovanie veľrýb, jazda na koni... Určite je vhodnejší na aktívnu dovolenku v duchu Indianu Jonesa, ako bezduché vylihovanie na pláži. Jednou z top atrakcií je aj Grand Brulé – územie, kde láva vyteká z Piton de la Fournaise. Na dvoch miestach dokonca pretína hlavnú cestu ostrova, takže keď sa sopka raz za pár rokov rozohní, cesta sa na týchto úsekoch jednoducho stratí pod lávou...   

Príroda okolo nás sa so stúpajúcou nadmorskou výškou rapídne mení. Palmy vystriedali ihličnany dovezené z Japonska, paprade, a postupne aj akási zvláštna kosodrevina. Nachvíľu nás zahalia oblaky, prší... Zrazu sa rozjasní a my stojíme nad nádherným údolím. Je tu viac odpočívadiel, kde sa dá zastať a prejsť sa. Cítim sa ako na južnom ostrove Nového Zélandu, alebo na Big Islande na Havaji, z ktorého mám tiež čarovné spomienky na výstup na sopku. Na Big Islande som na Mauna Kea vyšiel autom až na vrchol /4 205 metrov/, tu stúpame do výšky 2340 nad morom. Ešte pred dvomi hodinami sme boli na hladine mora, teraz sa cítim ako v studených horách.

Túra z parkoviska trvá ďalších 5 hodín (hore-dole) a vedie prvých cca 30 minút najskôr dole k prvému kráteru, a následne postupne stúpa až do výšky 2600 m. Vedeli sme, že budeme šliapať hore, vedeli sme, že s veľkou pravdepodobnosťou bude pršať, no nerátali sme, že to bude až takéto tvrdé. Do troch minút sme totálne mokrí až po gaťky či slipy, topánky plné vody. Koniec sveta! Nepomáha ani výzbroj do podobných situácií, ločká to aj v goretexových topánkach.

Réunion má mnoho svetových unikátov, čo sa týka dažďa. V mestečku Cirque Cilaos tu za jeden deň napršalo 1.8 metra dažďa, čo je svetový rekord. Aj naša túra sa stane pamätnou. Zvykáme si. Zrazu je všade voda, voda... Na ceste sa vytvárajú jazierka dažďa, je nám strašná zima, nič nevidíme. Rátali sme s dažďom, no s týmto nie! Balíme to, doslova utekáme, sťahujeme sa z boja. Libuška, ktorá tu žije 14 rokov, hovorí, že sme mali prísť na týždeň-10 dní, aby sme mali možnosť vyčíhať si na výlet deň, keď je dobrá predpoveď. ´Zajtra už má byť pekne´, utešuje nás, na smrť unavených a premočených do poslednej nitky... 

Ostrov Réunion je vulkanického pôvodu a za svoj hornatý povrch vďačí búrlivej erózii. Až 40 % jeho plochy tvorí Národný park, zapísaný medzi pamiatky UNESCO. Park bol založený v r. 2007 a vo svojich útrobách ukrýva nielen úchvatné prírodné amfiteátre a skalné steny, ale aj niekoľko endemických vtákov ako Tajfúnnik tmavotylý, Húseničiarka réunioská, Okánik olivový, či Pŕhľaviar réunionský, nájdete tu tiež endemické pavúky, či orchidey.

Na druhý deň vstávame skoro ráno, prenajali sme si vrtuľníky. Objednali sme si ten najdlhší let – 45-minútový “excelence”. Kamarát Marek s deťmi odchádzajú z hotela už o 6.15 ráno a sú nadšení: Preleteli kompletne nad našou nedosiahnuteľnou sopkou, kde nám včera tak strašne pršalo. My vyrážame o 7.15. Je to nádherný let. No až nad sopku sa kvôli hustým oblakom nedostaneme. Ľubo má letieť hodinku po nás. Nepoletí. Pre istotu mu let zrušili úplne. Len sa nám potvrdilo, že na Réunione – ak chcete niečo zažiť, vidieť a prežiť to bez ujmy na zdraví - je základom vstať skoro. No aj to, že pekné počasie hore na sopke treba považovať za zázrak.

Príjemné na tomto zážitku je aj to, že sa platí až po návrate, a tak mi peniaze za nedokončený prelet nad sopkou vrátili. Aj tak sme videli veľa pekného.... Začíname preletom nad všetkými troma okruhmi-cirquami, čo sú tri kaldery /sopečné útvary, vytvorené prepadnutím stien sopky/, obkružujúce Piton des Neiges. Po tom, ako opustíme cirque Cilaos, prelietavame cez hranu krátera do cirque Mafate, kam sa dá dostať iba vrtuľníkom, alebo peši. Nakoniec preletíme do cirque Salazie a krúžime nad kaňonom Trou De Fer, momentálne známym aj na Slovensku z filmu Paľa Barabáša.

Sú to kvalitné vrtuľníky Eurokop a majstri svojho remesla s nimi poletujú oblohou priam neuveriteľne. To všetko uprostred nádhernej prírody, len kúsok od impozantných vodopádov. Cena za tento úžasný zážitok je cca 550 €. V každom prípade je lepšie objednať si vrtuľníky skôr, ak to necháte na poslednú chvíľu, je veľká pravdepodobnosť, že bude plno. Platíte si ozaj za komfort - vyzdvihnú vás vo vašom hoteli, kam vás aj privezú späť. 

Okrem sopiek a žralokov ponúka Réunion aj ďalšie dobrodružstvá. Vodopád Trou De Fer  sa nachádza v smrteľne nebezpečnom kaňone, ktorý sa najväčší odvážlivci vyberú zlaňovať. Nám ostatným postačí urobiť si v Železnej diere, ako sa názov kaňonu prekladá, nádherné fotografie. Po strmých klzkých stenách kaňonu – jedného z najdaždivejších miest na Zemi – sa ročne spustí iba niekoľko desiatok adrenalínových bláznov, a pravdou je, že 14 ľudí za to zaplatilo životom. 

Po sýtom zážitku vo vzduchu si dávame  večeru v hoteli. Tri chody nás vychádzajú na 36 eur, cena obdobná ako v Paríži. Ako rybu sme dostali škótskeho lososa, lebo veľké vlny momentálne znemožňujú rybárom vyplávať na more. Druhý deň vyrážame na večeru von. V pouličných stánkoch ochutnávame kurčatá, pizzu, pivo Dodo. No a čo, že tu vták Dodo vlastne nežil, toto pivo ho sem donieslo. Po chutnom jedle si zahráme s domácimi petang. Hrajú všetky deti proti dospelým, výborne sa bavíme. Už chápeme, prečo má táto hra v mnohých končinách pre ľudí také čaro - jednoducho zbližuje ľudí...

Nevieme, či je to tými úžasnými zážitkami v oblakoch, prírodou, dobrým jedlom, či petangom, no spí sa nám tu priam vynikajúco. Náš hotel je priamo na pláži, a ja som už dlho nevidel také vlny - majú aj cez 5 metrov. Dorážajú a plieskajú o breh. Príjemne sa na to pozerá, a ešte lepšie sa ten rachot mora počúva, resp. geniálne sa pri ňom zaspáva... O to krajšie je ráno na Réunione. Keď sme si chceli zabehať na Seychelských ostrovoch, museli sme ísť bosí, bolo nám otrasne teplo, dusno. Tu je klíma pre ranný beh omnoho príjemnejšia. Aj preto tu každý behá, či bicykluje, a nepôsobili sme tu čudne, ako na Seychelách. Dokonca tu majú aj pruhy pre bicykle! Opäť príjemný závan Európy...

Dodo je vyhynutý druh nelietavého vtáka, ktorý bol endemitom ostrova Maurícius. Istý čas sa predpokladalo, že druh bieleho Doda žije aj na Réunione, no dnes sa mienka nakláňa k tomu, že išlo o Ibisa – posvätného vtáka tohto ostrova, ktorý je dnes taktiež vyhynutý.

Réunion je síce divoký a dobrodružný, no nemusíte tu zažívať iba vrcholne adrenalínové zážitky. Nádherné veci sú tu na dosah aj bez nadľudských športových výkonov. Ak sa vám nechce vulkán Piton de la Fournaise priamo dobyť, vyjdite si aspoň k jeho úpätiu. Nájdete tu čarovný kostolík Notre Dame des Laves, ktorý bol akoby zázračne ušetrený ďalšej z erupcií zúrivej sopky. Bolo to v roku 1977, keď sa spaľujúca láva rozbehla dolu kopcom, no kostolíku sa z nejakých dôvodov vyhla a nedotkla sa ho. Pamiatkou na túto neuveriteľnú udalosť je masa stvrdnutej lávy, ktorú môžete pred vchodom božieho chrámu obdivovať aj dnes s tichým údivom na perách: Zázraky sa dejú...    

A hoci ostrov nie je rajom práve plážových povaľačov, aj pre nich sa tu nájde miestečko. Jednou z odporúčaných, bezpečnejších a najznámejších pláží je L´Her -mitage na západnom pobreží. Menj známa, ale najkrajšia je pláž v Saint Pierre. Dva kilometre bielučkého piesku, kde si môžete rozprestrieť svoju osušku, slnečník, nájsť kúsok raja a spoznávať tropickú tvár Réunionu. Trošku mestského hmýrenia vám zas poskytne príjemné hlavné mesto St. Denis s viacerými múzeami, alebo Saint Paul Market – najkrajší trh na ostrove. Býva otvorený v piatky a soboty, je hojne navštevovaný turistami, a ochutnáte tu to najlepšie z kulinárstva a tradícií Réunionu. Priamo v srdci mestečka Saint Gilles sa zasa pred vami otvára zelený raj Eden Garden. Nádherná botanická záhrada v sebe ukrýva viac ako 700 druhov rastlín,  typických pre Réunion - taká malá zhustená prehliadka tunajšej prírody. Kto chce pokoj a pohodlie, prejde si ju za dve hodinky, kto chce viac a autentickejšie, hor sa do tajov divokej prírody, ktoré ostrov ponúka!...  

Okrem nádhernej prírody, pláží, služieb, ciest, úchvatných scenérií mora a adrenalínových zážitkov má Réunion ešte jeden bonus - vynikajúci rum! Veď cesta Vanilkovými ostrovmi je vlastne aj akousi cestou rumu. Rum do týchto končín patrí, je jeho tradíciou. Na samotnom Réunione sú tri distilérky, kde sa rum vyrába, a sú medzi nimi aj skutočné skvosty. Typickým a rozšíreným je tu aj tzv. rhum arrangé- zmes rumu, byliniek, korenín a ovocia. No čistý rum je čistý rum.

Fľaška tu bežne stojí okolo 10 €, a tak si ešte pred odletom a lúčením s nádherným ostrovom na letisku zopár fľaštičiek kúpime. Ochutnávame vanilkový, potom rum s príchuťou malých pomarančov, výborný je banánový. Pozor, nie sú to žiadne likéry, ale pravé rumy so 40%-ným obsahom alkoholu. A to nie sú všetky poklady tohto odľahlého raja v Indickom oceáne. Réunion je známy okrem najlepšej vanilky na svete aj kvalitnou čokoládou a kávou. 

Réunion je bohatý nielen na faunu a mnohé vzácne druhy, žijúce iba tu, ale aj na pestrú flóru. Tunajšia Bourbonská vanilka je považovaná za najkvalitnejšiu na svete. Dostala sa sem z Mexika v r. 1820, a keď tu vyvinuli unikátny spôsob ručného opeľovania rastliny, tento vzácny druh vanilky sa následne odtiaľto rozšíril aj na Madagaskar, Komory, či Malé Antily. Za svetovú metropolu vanilky sa považuje mestečko Bras-Panon, kde môžete absolvovať exkurziu v miestnej továrni.

Naša cesta na Réunion nám vyšla akurát na Veľkú noc. A tak sme ešte pred polnocou v pondelok hádzali všetky dievčatá do hotelového bazéna a šľahali ich bičom, čo som dostal od kamoša Mareka na 50. narodeniny. Nikto na to nezabudne, ani v hoteli... Opäť sme všetci totálne mokrí. S vodou sa nám bude spájať krásny, pikantný, a tak trochu drsný a nebezpečný Réunion už asi navždy.

Máme znovu ten sladký pocit objaviteľov. Siahli sme si na Havaj Indického oceánu. Tak ako je Havaj vytúženou perlou Tichého oceánu, Réunion sa môže pýšiť unikátnymi krásami a zážitkami v celkom inom kúte sveta. Tak, ako sa Havaji sa robí známy triatlon, tu v októbri celý ostrov žije inými pretekmi, ešte ťažšími. Ide o prechod, vlastne “prebeh” celého ostrova z juhu zo Saint Pierre na sever do Saint Denis. Prevýšenie počas behu je vyše 9 kilometrov, najlepší borci dosiahli časy okolo 24 hodín. Tiež pekná výzva! Tak ako vlastne celý Réunion. Nádherný, fascinujúci, no po svojom. Jeho krásu musíte dobývať, pokúšať sa o ňu, ukáže vám ju ako chce a kedy chce. A vy sa musíte pred jeho vnadami len pokoriť. A napokon si šťastný, unavený a o tonu zážitkov bohatší povedať: ´Prežil som Réunion!...´

1. Piton de La Fournaise –jeho najznámejšia a najdivokejšia sopka. Túto dračicu sa môžete rozhodnúť dobyť buď po svojich, alebo si ju obletieť elegantne s vrtuľníkom. Zážitok to bude tak či tak jedinečný a pohľad úchvatný.
2. Cirque Mafate – jeden z troch kalderov – okruhov okolo sopky Piton de la Fournaise, ktoré vznikli prepadnutím jej stien. Toto miesto na ostrove sa dá dosiahnuť iba pešo, alebo helikoptérou.
3. Notre Dame des Laves –magický kostolík na úpätí Piton de La Fournaise, ktorému sa v roku 1977 ako zázrakom vyhol prúd ohnivej lávy, vypľutý neposlušným vulkánom. Nahromadenú stvrdnutú masu môžete pred vchodom kostola obdivovať dodnes.
4. Na pláži s pivkom Dodo – hoci Réunion je známy útokmi žralokov, nič vám nebráni posedieť si na niektorej z krásnych tunajších pláží s miestnym pivkom Dodo v ruke. I keď ostrov nie je rajom na kúpanie, sú tu aj bezpečné plytké lagúny, či pláže so sieťkami, kde sa môžete ponoriť. Ideálne sú aj na osviežujúci ranný beh.
5. Trou De Fer –kaňon s vodopádmi, ktorý sa považuje za jedno z najnebezpečnejších a najdaždivejších miest sveta. Je prenádherný, no spustiť sa do jeho útrob sa odhodlajú iba tí najzdatnejší, alebo totálni blázni. Železná diera, ako sa nazýva kaňon po slovensky, si už niekoľko ľudských životov vyžiadala.
6. Saint Denis - ak už budete mať pocit, že ste poobdivovali všetku krásu ostrova, poprechádzajte sa po jeho hlavnom meste s viacerými parkami, múzeami, či budovami so zaujímavou kreolskou architektúrou.
7. Ochutnajte tunajší rum! Je naozaj výborný. Na Réunione, ako aj viacerých Vanilkových ostrovoch majú vlastné distilérky, dostať tu rumy s rôznymi príchuťami. Určite vyskúšajte ten s vanilkou – rastlinou, ktorá je takisto pýchou ostrova.
8. Obdivovať tunajšie rastlinstvo v malom môžete v úchvatnej botanickej záhrade v Saitn Gilles – Eden Garden. Kúsok pokoja a viac ako 700 druhov rastlín, z ktorých mnohé sú edemity Réunionu.
9. Aquarium of Réunion. Ostrov má aj svoje 600-tisíc litrové akvárium s viac ako 500 druhmi rýb a morských živočíchov. V autenticky vybudovanom prostredí budete počuť aj typický ´spev´ veľrýb...
10. Saint Paul Market –ak si chcete okrem rumu a zážitkov doniesť nejaký pekný suvenír, zájdite na malebný trh na pobreží Saint Paul. Nájdete tu drobné umelecké predmety, to najčerstvejšie ovocie, aké ste ešte nejedli, ochutnáte z výbornej kreolskej kuchyne...