Prvý rok vo Front Office

Niektoré príbehy začínajú úplne nevinne. V mojom prípade to platí dvojnásobne.

Rok v cestovnej kancelárii BUBO bol pre mňa ako dobrodružstvo na nepoznaných územiach. Vedela som, že ako nováčika ma čakajú nové skúsenosti, ale realita ďaleko prekonala moje očakávania. Prvý rok mi priniesol nielen osobný rast, ale aj množstvo zážitkov a nezabudnuteľných okamihov.

Bol to obyčajný deň (dokonca som vtedy bola na oslave kamarátkiných narodenín), keď som sa nočnou hodinou cestou domov v električke rozhodovala, či mám vôbec poslať ten životopis. Mne osobne by ani nenapadlo poslať si životopis práve do tejto cestovnej kancelárie, pretože keď som sa presťahovala do Bratislavy, som ich rozniesla hneď niekoľko do rôznych kancelárií, BUBO som však vždy obišla. Kamarát ma ale presvedčil, aby som to skúsila. Hovoril, že s BUBO už cestoval, dočkal sa top servisu a bol so všetkým nadmieru spokojný.

BUBO bola cestovná kancelária, ktorú som sledovala len zriedka – avšak ich filozofia cestovania, objavovanie neznámych miest a zážitky, ktoré posúvajú hranice toho, čo znamená „dovolenka“, ma fascinovali vždy. Len by mi nikdy nenapadlo poslať im žiadosť o ponuku práce. Na jednej strane som si nebola istá, či na to vôbec mám, no na druhej strane som vedela, že ak to neskúsim, budem to ľutovať, pretože som sa chcela pohybovať v oblasti cestovného ruchu a oni boli aj sú na Slovensku najlepší.

Životopis na pozíciu Front Office bol odoslaný. A potom? Čakanie, samozrejme. Ale také to čakanie, ktoré je plné očakávaní, že vás predsa len vyberú. Pamätám si, že som pracovala v ZARE a mala som práve voľno. Ležala som na Kuchajde a jedla som čučoriedky, keď mi prišiel email s pozvánkou na pohovor od môjho dnes už kolegu Juraja Ondrejčíka. Pocítila som adrenalín zmiešaný so vzrušením, pretože svoje kolegyne v doterajšej práci som mala veľmi rada. Práca ma takisto, na počudovanie, bavila, ale uvedomila som si, že predo mnou stojí výzva, ktorá môže zmeniť môj život, ak sa chcem pohybovať v tejto sfére.

Samotný pohovor bol zážitkom, pretože kvôli covidu, ktorý v tom čase zúril po celom svete, sme si nemohli podať ani ruky, ani sedieť v normálnej vzdialenosti. A taktiež sme si kvôli rúšku s Jurajom nevideli polovicu tváre.

Po niekoľkých minútach som pochopila, že George (Juraj) vie, čo robí a je to človek na správnom mieste. Pýtal sa správne otázky, dokázal opísať pracovnú pozíciu dievčaťa vo Front Office tak, aby si okamžite nadobudla pocit, že nejde o obyčajnú pracovnú pozíciu, kde si človek odsedí 8 hodín denne za stolom. Diskutovali sme o mojej motivácii, skúsenostiach, vzdelaní, cestovnom ruchu, prečo práve BUBO a, hlavne, o mojej láske k cestovaniu.

Ľudia v BUBO očividne hľadali niečo viac, než len ďalšieho zamestnanca. Chceli niekoho, kto sa dokáže naplno oddať filozofii, ktorú budovali roky.

A keď mi neskôr oznámili, že som bola prijatá, vedela som, že sa moja cesta práve začala.

Na začiatku som mala hlavu plnú otázok. Ako to všetko funguje? Budem schopná udržať tempo? A čo keď zlyhám? (Tieto otázky vychádzali na povrch pravdepodobne z dôvodu, že som nebola ani zďaleka taká scestovaná ako moji noví kolegovia). 

Nastúpila som po troch mesiacoch od prijatia. Vtedy sa svet, doslova, otvoril po pandémii, ľudia už nemali chuť byť zatvorení doma, chceli vidieť, zažiť, ochutnať. Chceli jednoducho cestovať.

Pamätám si na svoj prvý deň v BUBO, keď som prekročila prah kancelárie s pocitom nadšenia, ale aj neistoty. Nastúpila som presne 1. apríla, keď BUBO otvorilo svet. Doslova. Ľudia stáli v rade, aby sa mohli informovať, čo reklama od BUBO, ktorá vtedy bežala v televízii, naozaj znamená. To ma naozaj ohúrilo, pretože som nepredpokladala, že v dnešnej dobe individuálneho cestovania ľudia stále vyhľadávajú cestovky, aby mohli niekde vycestovať. Opak bol však pravdou.

Prvé týždne boli o nekonečnom čítaní a učení sa základov – od produktov, ktoré BUBO ponúka, cez interné procesy, až po poznávanie kolegov. Hoci som sa cítila trochu zahltená množstvom informácií, môj tím mi poskytol potrebnú podporu a trpezlivosť, a to ma ubezpečilo, že som v dobrých rukách. Každý, koho som stretla, bol nielen profesionál, ale aj nadšenec pre cestovanie, čo mi dodalo sebavedomie, že sa učím od tých najlepších.

Ako nováčik som sa musela rýchlo zorientovať v tom, čo znamená byť zamestnanec pre cestovnú kanceláriu s tak vysokými nárokmi.

Kancelária bola dynamickým miestom plným energie, kde sa rodili nové nápady a plány na exotické cesty. Práca bola intenzívna, no zároveň náročná.

Ako člen Front Office tímu v BUBO som práve ja prvým kontaktom pre našich klientov, a teda kľúčovým hráčom v tom, ako sa u nás budú cítiť. Práca je dynamická a zahŕňa nielen vítanie klientov, ale aj poskytovanie dôležitých informácií o našich zájazdoch, riešení ich otázok a potrieb, a zabezpečenie plynulého chodu kancelárie.

Naším, dovolím si tvrdiť, poslaním, je poskytnúť klientovi pocit, že práve my prispievame k tomu, aby odchádzal s pocitom, že jeho sen o dobrodružnom cestovaní má na dosah ruky.

Pri spätnom pohľade na svoj prvý rok v BUBO, ktorý bol aj vďaka mojim kolegom a miestam, ktoré som mala možnosť navštíviť, plný nezabudnuteľných momentov a náročných výziev.

Tento rok ma učil a stále učí, ako zvládať stres, flexibilne riešiť problémy a snažiť sa efektívne pracovať aj pod tlakom. Bol to rok, ktorý dokázal to, že práca môže skutočne naplniť tvoje sny, ak je tým snom cestovanie. A aj keď mám pocit, že som toho zažila za tú krátku dobu dosť, viem, že to je len začiatok. Predo mnou sú ešte mnohé krajiny, ktoré čakajú na objavenie. A som veľmi rada, že som sa aj vďaka BUBO, stala súčasťou jedinečného sveta cestovného ruchu, kde sa spája práca s vášňou pre cestovanie a objavovanie.