Najhorší rok v mojom biznise

Áno, môj najhorší rok v biznise od vzniku BUBO. Po dvoch dlhočizných rokoch konečne skončil covid a svet sa opäť otvoril. Čakal som na to dlho a ohromne som sa tešil. Bol som ako závodný kôň, ktorému dlho bránili pretekať. Teraz sa otvorili boxy a my v BUBO sme vyrazili.

A zrazu som zistil, že sa mi zle beží a o prekážky, ktoré som pred dvoma rokmi s ľahkosťou preskočil, sa potkýnam. „To nie je možné, veď je to také ľahké. Čo sa deje?“ Prvý úder po dlhšej prestávke na tenisovom kurte, či prvý odpal v golfe po dvojročnej prestávke. Jednoducho to nešlo.

No nielen dvojročný výpadok a strata zručností. Problém bol ten, že svet sa neotvoril úplne a už vôbec nie bez problémov. Pochopil som, že „postcovidový syndróm“ nenájdete iba v lekárskej terminológii, ale pokojne ho môžeme usadiť aj do oblasti cestovného ruchu či celého hospitality biznisu.

V turizme sa postcovidový syndróm premietol s extrémnou silou. O tom je vlastne tento blog, moja dnešná spoveď.  O tom, aké ťažké je opäť začať. Oveľa ťažšie, než som si myslel. 

Dúfam, že takéto čosi nikdy v živote nezažijete, no človek nikdy nevie. Raz sa možno aj váš život bude musieť zastaviť a keď sa budete rozbiehať, tak budete zažívať niečo podobné ako ja. Poučíte sa z mojich chýb?!

V hospitality biznise, ktorý bol druhým najväčším zamestnávateľom na našej planéte (hneď po štáte), chýbajú (skúsení) zamestnanci. Pandémia je objektívnym problémom, ale mohli sme si za to aj sami. Letiská vlastnené štátmi si akosi zvykli nerobiť nič, ich zamestnanci brali 90 % platu a sedeli doma, a keď sa svet otvoril, bol to evidentne pre nich šok. Za 30 rokov, čo sa pohybujem v cestovnom biznise, som nikdy nezažil také obrovské rušenie letov ako teraz. 

Áno, stávalo sa to aj predtým, ale to bola jedna veľká výnimka, tak dvakrát za rok. Letecká spoločnosť vtedy našla náhradné riešenie za rovnakú cenu. My sme museli obvolať klientov a zmeniť čas odchodu o niekoľko hodín – áno, bola s tým práca ale raz, možno dva razy do roka, a keďže tieto zmeny hlásili letecké spoločnosti dlho vopred, nemali sme finančné straty.

V lete tohoto roka sa takéto niečo stalo dvakrát za deň. Európske letecké spoločnosti posunuli odlet nie o hodiny ale o dni. Iba tak. „Dnes sa do Lisabonu neletí, poletíte o dva dni,“ hovorí mi pani na Schwechate. Hovorí to, ako keby to bolo úplne normálne. Samozrejme, pani narazila, lebo ja viem, že to nie je normálne a som profesionálom v cestovnom ruchu. Od okienka som neodišiel, kým som pre svojich klientov nevyboxoval „všetko.“

Bežný individuálny cestovateľ však trpel. Taký, čo lieta iba zopár ráz za rok jednoducho nepozná princípy a nevie, čo môže žiadať, ako z problému von. Postupne ma pani na Schwechate už poznala a naše vyjednávanie trvalo kratšie a kratšie. Naši klienti dostávali 5-hviezdičkový hotel vo Viedni, preplatili im Mercedes do hotela, komplet jedlo vo viedenských reštauráciách. Ako som sa na Schwechate objavil (cesta z BUBO mi trvá 27 minút - včítane prechodu hraníc. Chodím na Schwechat ako na klavír) pani si vzdychla a vypisovala voucher.

Keď som prišiel po prvý raz, pri zrušenom lete do Lisabonu, mi jeden z klientov hovorí: „Pán Fellner, máme úplne pokazenú dovolenku...“ 

„Vôbec to tak nemusí byť,“ odpovedal som a ponúkol riešenie a viac možností.

Ľudia zmeškali prehliadku Lisabonu, ale tú sme pridali po návrate z Madeiry, respektíve Azorských ostrovov. 

Namiesto pokazenej dovolenky sme dostáli pochvalu. Išlo o lekárske rodiny - veľmi slušní, milí ľudia a o to viac ma ocenenie nášho nasadenia teší. 

Bolo to však extrémne časovo náročné. Ja osobne som trávil na Schwechate víkendy, nemal som čas športovať, utekal som z nedeľného obeda. Vlastne som nemal tento rok, trávil som ho riešením problémov. Myslím si, že takto sa cíti väčšina ľudí, ktorá v BUBO pracuje. Nemali sme tento rok.

V pohotovosti bolo (aj cez víkend) celé BUBO: oddelenie leteniek, víz, oddelenie, ktoré sa stará o sprievodcov, destinačný manažér danej oblasti. Všetko musíme za tých niekoľko minút, čo trielim na letisko, poprehadzovať. Sú to šachy, rovnica o samých neznámych a za tridsať minút ju musíme rozlúsknuť. A nenabúrať.

No my sme búrali. Z únavy, extrémneho vyčerpania. Tu by som sa chcel poďakovať všetkým, ktorí na myšlienke BUBO pracujú. To, čo predvádzali v lete, ale vlastne celý rok 2022, bolo neuveriteľné. Bolo to extrémne ťažké, psychicky za hranou a aj fyzicky. Makali extrémne a doslova sa obetovali. Nie všetci, mal som aj takých, čo zhoreli. Nedali to. Tí ostatní potom robili prácu aj za nich. Manažment pracoval dva roky za polovičnú mzdu a niektorí dokonca zadarmo. Nikdy im to nezabudnem! Inak ako obeta to nazvať nemožno. BUBO je BUBO práve vďaka týmto ľuďom, čo majú svoju prácu veľmi radi.

Zrušenie letov vyzeralo celých tých 30 rokov tak, že nám mesiace vopred oznámili zrušenie alebo posunutie letu a mali sme teda dostatok času - aj my ako cestovka, aj naši klienti. Teraz? O 3.00 h ráno nám do počítača došla noticka že ranný let je zrušený. No naši klienti už často boli v Bratislave, veď transfer bol naplánovaný na 6.00 h.

Čo teraz? No už nič. Zabezpečili sme klientom zadarmo hotel na jednu, Košičanom často aj na dve noci, komplet stravu, dopravu do hotela a spať. Stalo sa nám, že klienti volajú že Lufthansa zrušila let do Mexico City. „To nie je možné, veď my let v systéme vidíme,“ odpovedali sme a kontaktovali sme Lufthansu a oni nám napísali, že let zrušený nie je, že všetko je v poriadku. Nebolo. Let naozaj zrušili.

Keď hovorím o Lisabone či Mexico City, tak nám tu prepadol hotel na prvú aj druhú noc. Často prepadlo úplne všetko. Náš sprievodca tam už bol a mal skupinu dvoch klientov, ktorých sprevádzal, lebo oni doleteli načas (z Prahy). Máme autobus, lokálneho sprievodcu, lístky kúpené vopred, všetko je zaplatené. Stovky telefonátov, zmena programu, náhradné lety, auto pre tri osoby, ktoré doleteli posledné. Na poslednú chvíľu je všetko (o dosť) drahšie.

Kto to platil? No BUBO. 

„Veď ste poistení,“ myslia si naši klienti, ktorí nie sú žiadne svičky. Naopak, majú nás radi a nechcú nám za žiadnych okolností zle. „Nie, nie sme poistení, taká poistka neexistuje,“ vysvetľujem. Tridsať rokov sme vcelku slušný klient poisťovní, náš obrat je 30 miliónov eur a pre poisťovňu sme dlhoročný a dobrý partner, ktorého dôkladne pozná. No poisťovňa nás nepoistí na prípady, kedy je jasné, že bude iba platiť a platiť. Toto sme si VŽDY vyžrali my. No, ako hovorím, bolo to dvakrát do roka a mali sme dlhú prípravu, a tak sme sa s hotelmi aj vedeli dohodnúť mesiace vopred. Čo teraz, ak mali klienti doletieť dnes na dve noci?

Nemôžeme očakávať od hotela, že to pochopí. Európske hotely ešte o tejto situácii vedeli. Aj vy, ak iba trošku cestujete, o tom viete. Rušenie letov postihlo prakticky každého. No keď som toto vysvetľoval v Mexiku, že nám klienti nedoleteli, lebo Lufthansa rušila lety, nechápali a pozerali na mňa so značnou nedôverou. Veď to sa naozaj nikdy nedialo. V Amerike nič nemeškalo, všetko fungovalo a let zastavil maximálne nejaký hurikán. A celkovo, čo oni majú s tým, že Lufthansa zrušila let? V Mexiku, ktoré sa počas covidu nikdy skutočne nezavrelo (ešte menej než Švédsko) sa na európsky trh začínajú pozerať ako na zaostalý a doslova nezaujímavý. 

Lety sa rušili z dôvodu, že letiská nestíhali spracovať toľko letov. Piloti zostali, letušky boli nemotorné, v procese zaškoľovania, ale boli. Problém bol s ľuďmi, čo mali na letiskách vykladať batožinu. Títo dostávali dva roky od európskych štátov až 90% platu a boli doma. Už si zvykli a letiská ich späť do práce nevedeli dostať. Noví sekuriťáci potrebovali rozsiahle bezpečnostné previerky, ktoré trvajú mesiace. Na mníchovskom letisku som videl kilometrové rady ľudí, ktorým stratili batožinu. V Istanbule kilometrové rady ľudí, ktorým zrušili let a nevedeli, čo s nimi bude. Nikto nevedel nič, nastal totálny chaos.

Celý moderný biznis je postavený na digitalizácii, systéme a zrušenie letu je vybočenie zo systému a teda krach systému. Všetko sa zastavilo. Systém je dnes nadradený nad vedomosťami a ľudí, čo skutočne niečo vedia, je minimum. Vidíme to aj v politike. 

Postavíte sa do radu a potom prídete k okienku, kde sedí chuderka, ktorú sem posadili a ktorá má riešiť váš problém, respektíve zdá sa, že dostala príkaz opakovať slovíčka, „nie, nie , nedá sa“. Ľutujem tieto dámy, museli zrejme užívať Lexaurín a Trittico súčasne. 

Keď veci perfektne fungujú, mnohí si ani neuvedomia, aké ohromné know how za tým je. Takéto bolo BUBO, my sme začali organizovať poznávacie zájazdy ako prví, a tak sme sa vypracovali. Teraz však začali veci haprovať a s opravcovou pokazeného je vždy násobne viac práce.

Dolár posilnil tak, ako som ho nevidel posledné dve desaťročia. My máme väčšinu našich zájazdoch dolárových. Toto leto som prechádzal USA a poviem vám, dlho som sa necítil taký chudobný. Všetko tu išlo pre nás otrasne hore. Ak je v Európe inflácia, v USA je radovo vyššia. Galón benzínu tu za posledné dva roky išiel hore niekoľkonásobne a iPhone či iPad sú v USA drahšie než u nás. 

Rušenie letov, nárast cien o desiatky percent, nevýhodný kurz. Tých zmien je strašne veľa, sú rýchle a my ako cestovka na ne nevieme, ale často ani nemôžeme reagovať. Bojujeme. Máme dlhoročné kontrakty, máme dlhými rokovaniami vylobované ceny, v USA máme vlastné autá. Preto vieme ponúknuť takú vysokú kvalitu za dané ceny. Posilnenie dolára však bolo okrem rušenia letov ďalším zdrojom obrovských problémov.

Čína sa v roku 2022 neotvorila, a tak sme klientom, ktorí sem mali zaplatený zájazd, vrátili peniaze. Takých krajín bolo veľa, veď Japonsko či Austráliu otvorili až v priebehu roka.

Klienti sa prihlásili na zájazd do Austrálie ešte pred covidom. Kúpili sme letenky za 1 700 eur. Mesiac pred odletom nám ich Qatar Airways zrušil a slušne nám vrátil plnú sumu. A ponúkol nám náhradné letenky, ale tie stoja už 4 700 eur.  Čo teraz? Máme zaplatené hotely, autá, máme v Austrálii sprievodcu. Máme povedať klientom že viete, ide o takú drobnosť, doplaťte k svojmu zájazdu ešte raz toľko? To sa nedá. Máme tu tri skupinu po pätnásť ľudí a musíme ich všetky zrušiť? Tento rok sme boli nútení zrušiť bezmála sedemsto klientov (presné číslo bolo nakoniec 670).

BUBO bude mať tento rok vyše deväťtisíc klientov, no druhá cestovná kancelária za nami nemá ani tých 670. My zrušíme celoročný obrat najbližšieho konkurenta. Ide o zájazdy do Číny, na Veľkonočný ostrov, do polovice roka to bol Izrael či Japonsko, ktoré sa však našťastie otvorili. Za každým zrušením je extrémne veľa práce a strata. BUBO je známe tým, že zájazdy neruší. To je jeden z mnohých benefitov a naša obrovská konkurenčná výhoda. No rok 2022 bol aj v tomto špecifický.

Moji manažéri mi stále vyhadzujú na oči, keď im poviem, že klient je boh a máme pre neho urobiť všetko: „Počuj, Ľubo, ak máš zaplatený hotel cez booking.com, tak máš smolu. Ak máš zaplatenú letenku online, máš smolu. Ty vychádzaš klientom vo všetkom, no oni to neocenia, oni nevedia, ako je to inde...“ 

Moji manažéri sú okrem toho, že ide o najscestovanejších Slovákov, aj proklientsky nastavení. No čo je veľa, to je veľa. Robili dlho, v nedeľu a bez akéhokoľvek zisku. Iba práca, ktorá smerovala do veľkej čiernej diery. Teraz sa svet otvoril, ale ceny v niektorých destináciách narástli o stovky percent. Mnohé hotely ešte neotvorili a tiem čo boli otvorené, boli plné do posledného miestečka a zvyšovali ceny. Mikrobusy ste nevedeli zohnať, autopožičovne ich museli cez covid predať a teraz neboli. Áno, riešili sme veci, v USA sme kúpili vlastné autá... Chcem len naznačiť, že to, čo kedysi perfektne fungovalo, teraz nebolo. No klient, a podľa mňa absolútne logicky, chce svoje staré dobré kvalitné BUBO.

Mojim destinačným manažérom sa to, čo sa dialo v cestovnom ruchu, zdá byť nespravodlivé. „Ak ľudia išli sami, kúpia si letenku a hotel cez Kiwi, tak im nikto nič nevráti, nikto sa s nimi ani nebude rozprávať, nikam sa nedovoláš, vyskúšaj si to,“ hovoria mi s krvavými očami, lebo posledný mesiac spávajú po tri hodiny a inak robia, robia, robia a hasia...

Musím povedať, že som to vyskúšal a naozaj som sa nikde nedovolal. Mnoho ľudí muselo prísť o všetky investície do svojej dovolenky. Ale keďže si to bookovali sami, asi o tom nerozprávajú. No ustúpiť zo svojho postoja nemôžem. Klient má v BUBO vždy pravdu!

„My v BUBO sme iní, My musíme pomôcť! My máme s našimi klientami iný vzťah,“ vysvetľujem im. Nedám sa, som ako baran. Ale aj ja som unavený, môj hlas v priebehu roka slabol. 

Hovorím, že dobrého kapitána spoznáš v zlom počasí, a keď príde hurikán, ukážu sa slabé miesta každej firmy. Po dvoch rokoch utlmenia si aj naši sprievodcovia odvykli sprevádzať, zabudli naučené veci, všetko predtým normálne teraz akosi vyšumelo. Keďže toto je koncoročný blog, najlepšie to prirovnám k šampanskému bez bubliniek.

My v BUBO sme zvyknutí pracovať aj po polnoci a v sobotu, nedeľu, naši destinační manažéri ignorujú časové pásma a keď treba veci riešiť, riešime. No všetko má svoj limit a možno urobíte 50 klikov, možno aj 500, ale 5 000 už neurobíte a toto sa stalo. Denne nám rušili dva lety a domino začalo padať. Zdalo sa mi, že časť firmy skĺzla do letargie. Tak, ako dnes celý národ skĺzol do toho, že naša politika je akýmsi amatérskym humusom. 

Politika nie je v mojej kompetencii a tu sa prejavila moja barania povaha – nikdy sa nevzdať. To ako podnikateľ musíte mať. „Nesmie to takto byť. Nesmieme pustiť slabého sprievodcu. Nesmieme zľaviť z kvality hotelov. Nesmieme byť ku klientom drzí. Áno, je to náš problém, všetko je náš problém, klienti si kúpili svoju najlepšiu dovolenku u BUBO! My ju musíme dodať.“

„My dovolenku ani voľný víkend tento rok nemáme.“ Po dvoch rokoch, kedy sme nemali prácu, sa to ľahšie píše v tomto blogu. Skutočnosť bola však príšerná. Manažéri nemali dva roky príjem a teraz v treťom roku im hovorím, aby robili sedem dní v týždni a pri daných cenách služieb a následných stratách bol akýkoľvek bonus nereálny. Nemáme ani target, žiadne relevantné KPI. Iba bojujeme doslova o prežitie. Rok 2022 bol mojou najťažšou expedíciou.

Je však jasné, že nie každý vie problém vyriešiť. Na riešenie ťažkých problémov potrebujete nielen ľudí, ktorých ste naučili systém, ale ľudí, čo veci rozumejú. Vedia porušiť systém, ktorý v roku 2022 aj tak nefungoval. Týchto ľudí je všade málo. Aj na chirurgickom sále. Aj vo vláde. Našťastie v BUBO pracujú tí istí ľudia od času, keď som BUBO založil: Tomáš Hušek, Jožo Zelizňák, Juro Ondrejčík, Martin Karniš, Hanka Naňová, Jirko Jobánek ... ľudia, čo vedia veci naozaj vyriešiť.

Nepozerajú sa na itinerár ako na písmenka na obrazovke, ale poznajú v Mexiku, v Lisabone, v Las Vegas každý meter. Aj naši skúsení sprievodcovia poznajú vo svojich destináciách každý meter. Spoločne destinační manažéri a naši guru sprievodcovia robili v  roku 2022 zázraky! Poklona! 

Pomohli aj naši partneri vonku. Sedel som s Ingim v reštaurácii v Grandi Matholl v prístave v Reykjavíku a rozoberali sme našu dlhoročnú spoluprácu. „Ľubo, ja neviem zohnať šoféra. Neviem mu totiž dať ubytovanie. Ani v hosteli sa dnes nedá nájsť posteľ.“ Takto to naozaj bolo, ubytovanie ste nevedeli zohnať. No keďže Island je malá krajinka, kde každý každého pozná, zoznámil ma s majiteľom najväčšej hotelovej siete. Jožo Zelizňák na Island následne odletel a na rok 2023 máme novučičký hotel na celý rok prenajatý doslova pre seba. Rok 2022 takým nebol, veď v roku 2021 bol svet zatvorený a my sme logicky žiadnu garanciu dať nemohli. Rok 2022 bol hlavou dvadsaťdva. Museli sme veci riešiť iba maximálnym nasadením.

Ja som vstal zo svojej pohodlnej koženej riaditeľskej stoličky, sadol som si v lietadle na to posledné miesto vzadu pri záchodoch – za ktoré som mimochodom zaplatil 3 500 eur – a vyrazil som. BUBO klienti ma mohli stretnúť na troch zájazdoch na Islande. Potom na zájazdoch v Kanade a v USA. Doletel som domov na oslavu narodenín môjho syna, ktoré boli v sobotu a už v nedeľu som letel späť do Mexika. Ani ja som toho veľa nenaspal.

Pred troma dňami som odletel z Washingtonu domov, teraz som sa tu zjavil opäť. Z hlavného mesta USA som preletel do Mexico City a odtiaľ okolo Popocatepetl do mesta Oaxaca. Skupina sem prišla z Acapulca. Nasadol som do autobusu a spoločne sme prešli dole na Yucatán až do Cancúnu. Bol to krásny zájazd! Môžem vám Mexiko – veľký okruh vrelo odporučiť. Ten zájazd, ako väčšinu v BUBO, som pripravil kedysi ja. Inak, na prvý raz vôbec nedopadol dobre.

V Mexiku som bol následne opakovane, naposledy pred covidom v decembri 2019. No celý zájazd som od jeho vzniku išiel po prvý raz. Celé tie roky som videl iba výsledky ankiet, ktoré dostávajú naši klienti po zájazde, pozitívne referencie, zájazd do Mexika nám dobre dopadal a naši klienti boli spokojní. Teraz som pochopil prečo. Ten zájazd je prekrásny, dotiahnutý doslova do dokonalosti našimi skvelými sprievodcami, ktorí v ňom nechali svoje srdce.

Super hotely v centre miest, výborné reštaurácie. V Oaxace sme boli v jednej, kde jedol aj princ Charles, dnes kráľ Karol III. Jedlo pritom stojí do 20 eur. Prekvapila ma pláž v Mexickom zálive, ktorá je krajšia než tie karibské a aj zapotécky rituál temazcal, ktorý je akýmsi znovuzrodením a na ktorom sa v mojej skupine zúčastnili takmer všetci. 

Všetko zlé je na niečo dobré a ja som bol konečne nielen na objavných expedíciách, ale na klasických BUBO zájazdoch. Aj zájazd Toronto – Niagara – New York – Washington bol geniálny. Opäť super partia cestovateľov. Naši klienti nás tento rok naozaj podržali a pomáhali nám prekonať problémy aj nefunkčnosť v cestovnom ruchu. Aj v Kanade a USA sme sa mali super. Bol by som ochotný sa staviť, že vidíme dvakrát, možno aj trikrát toľko ako bežný turista.

Na ohňostroj na Niagarách či na Nusr-Eta (videli ste ho pri oslavách argentínskeho titulu? Myslite si o ňom, čo chcete, ale je to fenomén dneška...) v New Yorku nezabudnem/e. Keď som sa klientov na konci pýtal, čo bolo dobré a čo zlé, hovorili mi, že napríklad iba taká „bežná“ prehliadka New Yorku, ako ju robíme v BUBO, bola pre nich ohromným zážitkom. Keď mi niekto pochváli to, čo robíme a o čo sa všetci v BUBO snažíme, hovorím si, že to stálo za tú bezsennú noc na najhoršom sedadle v lietadle.

Vtipný odstavček, lebo aj toto sa nám v roku 2022 stalo. V auguste náš klient stratil v Indii svoj pas. Vy, ktorí cestujete viac, viete, čo to znamená. Preto mnoho rokov v našich informáciách k ceste píšeme, že môžete stratiť čokoľvek len nie svoj pas. No stalo sa a náš klient pas stratil v jednom z najľudnatejších miest sveta, v Dillí. Naša sprievodkyňa Viktória sa samozrejme o klienta postarala. Má nad sebou supervisora, ktorý už takéto veci predtým zopárkrát riešil a tak kontaktovala našich zástupcov (honorárny konzul v Mumbaji je môj kamarát) a na novom cestovnom doklade sa robilo.

Stalo sa však niečo, na čo som ako zakladateľ BUBO hrdý.

Náš druhý sprievodca Dominik, ktorý práve sprevádzal zájazd vo Vietname (je polovičný Vietnamec), zdvihol telefón. Zo sikhského chrámu v Dillí mu prišla správa na messenger. Priateľský sikh v turbane oznamuje nález neznámeho slovenského pasu v sikhskej gurudware. Dominik bol z BUBO posledným sprievodcom, ktorý sikhský svätostánok navštívil. Z Vietnamu sme dostali fotografiu pasu do Base Campu na Dunajskej 31 v Bratislave a podľa našich záznamov vysvitlo, že ide o nášho klienta. Sprievodkyňa Viktória sa spojila so sikhom v Dillí a pre klienta vyzdvihla stratený pas. Až neuveriteľná príhoda v Indii, kde žije 1.4 miliardy obyvateľov, ktorí poznajú BUBO :)

Milujeme Indiu a ona nám to takto vracia. Niečo medzi Nebom a Zemou musí existovať, aspoň v krajinách, kde je duchovno na vyššej úrovni než v dnešnej Európe.

„Pán Fellner, vinkulujte päť miliónov eur na náš účet ako bankovú záruku a zaplaťte šesťdesiattisíc eur. Založiť vašu budovu nám v centrále odmietli.” Čoooo? Toto myslia vážne? O rok budú chcieť vinkulovať desať miliónov? Hovorím o povinnom postení insolventnosti, bez ktorého nemôžeme podnikať.

Hodiny rokovaní s bankami, poisťovňami, právnikmi, veľa zabitého času. Ohromné množstvo nelogickosti a európsky socializmus v praxi. Média o 30-násobnom zdražení zákonného = povinného poistenia nepíšu. Napíšu, iba ak by sme poistení neboli. Krásny bulvárny titulok – to je klikané. 

Európski zákonodarcovia nám uložili povinnosť poistiť sa. No po tom, čo poisťovňa Allianz odmietla toto poistenie realizovať, sa zľakli aj iní. Poisťovne akosi nerátali s nárastom cestovného ruchu. Nechce sa im do toho ísť. Povinné poistenie teda nebude v roku 2023 pre každého, a tak cestovky nebudú môcť oficiálne vykonávať svoju činnosť. BUBO našťastie toto poistenie má.

Aj mnohí moji konkurenti počas posledných dvoch rokov skrachovali. Ak ste neboli iba instagramová cestovka, ale snažili ste sa o seriózny biznis, boli ste poistený, platili ste dane (apropo, BUBO platí najviac daní zo všetkých cestovných kancelárii v SR), dva roky bez práce mnohých dobehli. Fixné náklady sú obrovské a zdražovanie služieb bolo v desiatkach a niekde v stovkách percent. Idiotský zákon o cestovnom ruchu a nenávidené vouchery s fixnou cenou.

Mnohým sa to nakopilo tak, že to neustáli. Každého, kto skrachoval a mal vlastnú firmu, zamestnám. Ten, kto dokáže byť zodpovedný sám za seba, podnikať niekoľko rokov (aj keď všetci iba kopírujú BUBO), má moje uznanie. Keď poznáte niekoho, kto „to musel zabaliť“ a čítate tento blog, dajte mu vedieť – zamestnám ho!

Sú Vianoce, čas oddychu, no ja som si musel nájsť čas toto napísať. Keď nám zle dopadne zájazd, je to na porazenie. Musím povedať, že aj napriek tomu, že robím túto prácu vyše 30 rokov, ma neúspech veľmi mrzí. Ako to, že sa takéto niečo stane? Toľko ľudí v BUBO tvrdo pracuje, aby sa zájazd uskutočnil, a potom pošleme na zájazd slabého sprievodcu, nedotiahneme to v Base Campe? 

Otázky sú tie isté. Sprievodca sa nemal čas pripraviť? Minútový Itinerár, ktorý je špecialitou BUBO a ohromná súčasť BCA (BUBO Cestovateľskej Akadémie) nebol kvalitný? Alebo sme jednoducho sprievodcu zle vybrali a prekĺzol do nášho teamu niekto neschopný?

Často mojim ľuďom vysvetľujem, že BUBO je ako Apple, kde hardware perfektne sedí so softvérom a spoločne to dáva ideálny produkt, ktorý je lepší než dokáže vytvoriť konkurencia. Nemali by sme 90 % market share, nebyť toho, že sme omnoho lepší. 

„Ľubo, nevyšlo mi to,“ hovorí Janči o svojom poslednom zájazde Indiou. Ľudia sa sťažovali, že Janči nevedel výšku minaretu, plietol si roky a oni to kontrolovali na Wikipedii a nič nesedelo. Kvôli tomuto nepodarenému zájazdu som išiel na stretnutie do Žiliny. Jančiho mám rád, do Indie som ho dostal ja a bol v nej dvadsaťkrát. Indiu prešiel od Kašmíru po Kanyakumari - to je, ako keď my hovoríme od Tatier k Dunaju. Janči Indiou žije a v reláciách, ktoré teraz pripravujem pre TA3, ho nájdete na videách veslovať na Gange či hľadať tigre v národnom parku. A predsa dopadol teraz zle.

Postcovidový syndróm? Zanedbal prípravu? Myslel si, že po toľkých rokoch už všetko vie, a dva a pol roka pauzy urobilo svoje? 

Jediná pozitívna vec na tomto všetkom je to, že ma náš neúspech strašne škrie. Viem o každom. A robím z toho ohromný hurhaj. Každý vo firme sa o neúspechu dozvie na našej utorňajšej porade. Aj s Jančim som volal a osobne som sa s ním stretol. Nič nenechám iba tak. Chcem, aby sme každý nezdar u nás otvorili, priznali sa k nemu a postavili sa k riešeniu tvárou v tvár. Klient, ktorého sme sklamali, s nami totiž zopár rokov nepôjde a pred každým, koho stretne, nás bude „ohovárať.“

Dobré meno sa buduje pomaličky, krok po krôčiku a jediná lajdáckosť všetko zničí. Tento rok toho bolo príliš. Na Jančiho vždy chodili doslova nadšené referencie a on Indiu miluje. No teraz po rokoch covidu mu niečo uniklo. Jančiho neodpisujem, viem, že nabudúce bude dobrý, ako bol pred covidom. Je to mladý silný muž v najlepších rokoch, športovec, ktorý beháva preteky Od Tatier k Dunaju. Janči má najlepšie roky sprevádzania ešte len pred sebou.  

Dovoľte mi ospravedlniť sa vám, ktorým sme v tomto roku nedodali perfektnú službu. Prosím vás o odpustenie. Tento rok bol taký iný od všetkého, čo som doteraz zažil... Zároveň vás žiadam, aby ste nám už odteraz neodpustili nič. Zlý rok máme za sebou, teraz niet dôvodu, aby sme boli slabí. Dodržiavame sylaby v našej BCA a nábor a školenie nových sprievodcov sa dostal opäť do pôvodných koľají. Tak, ako sa nestane, že vás operuje lekár bez atestácie, tak sa nestane, že vás bude sprevádzať niekto, koho sme poriadne nevyškolili. 

Čo urobí človek, ktorý celý život pracuje 7 dní v týždni a každý deň od 7.00 do 19.00 h? A potom ešte od polnoci do druhej? A zrazu mu zastavia svet – zatvoria ho? Začal som písať blogy. Všetci v BUBO sme začali napĺňať BCA (BUBO Cestovateľskú Akadémiu) a MI (Minútové Itineráre). Jednou vetou, obdobie covidu sme využili na budovanie budúcnosti.

Mohol som sa vzdať. Stiahnuť rolety. No viem, že víťazi sa nikdy nevzdávajú a tí, čo sa vzdávajú, nikdy nezvíťazia. Pri vzniku BUBO som si povedal, že dôvodom existencie BUBO je rozvíjanie slovenského cestovateľstva. A to som chcel rozvíjať, aj keď náš parlament cestovanie (za účelom rekreácie) zakázal. 

Keď som BUBO zakladal, nikde som vtedy nebol, nič som nevedel a bola dosť značná drzosť chcieť rozvíjať cestovateľstvo. No ja, ktorý som prišiel z medicíny, povolania, ktoré je veľmi pekné a má zmysel, som hľadal aj vo svojom novozaloženom startupe čosi hlbšie. 

Peniaze predsa nemôžu byť jediným dôvodom existencie vašej firmy! Vždy som sa pozeral za stĺpce excelovskej tabuľky. Objavné expedície, ktoré BUBO už 30 rokov organizuje, sa predsa vymykajú akejkoľvek logike. Podobne je to s projektom cestovateľských blogov. „Načo to píšeš, je to zabíjanie času,“ počúvam dosť často, lebo napísať originálny text, s originálnymi fotografiami a originálnymi názormi stojí naozaj veľa času.

Zakonkurovať mediálnym domom? Nemožné. No Nelson Mandela raz povedal: „Zdá sa to nemožné, až keď to niekto nespraví.“ Píšem blogy zdarma, dávam do toho veľmi veľa času. Aj pri blogoch si idem svoje. Opäť robím veci najlepšie, ako viem a s totálnym nasadením. Nie je za tým žiadny oportunizmus, je to úprimné a verím, že dôležité pre moje okolie a celú spoločnosť. Odmietam písať pre všetkých, chcem písať pre tých najšikovnejších, s otvorenou mysľou, darom kritického myslenia, pre elitu, čo sa dokáže pozrieť na vec z iného uhla. Moje blogy majú byť pokľaknutím pred slobodou.

Svet je dnes egalitársky, politici hovoria o boji za rovnosť, média sa prispôsobujú, bulvarizujú, oslovuje sa stále tupšia masa. Ja by som rád ostal úprimným, preberal hlbšie témy než náš parlament. Mimochodom, dnes to nie je vôbec ťažké. 

9. novembra 2021, v čase, keď covid ruinoval naše životy, v čase, keď bol svet totálne zatvorený, som zrealizoval v BUBO veľkú akciu. Pozval som všetkých pracovníkov, ktorí u nás za posledných 30 rokov pracovali. Mávajúc prskavkami sme kričali: BUBO ide bomby!

Ja som vtedy pracoval v nemocnici na covidovom oddelení. Covid vrcholil, nikto neveril v otvorenie sveta. Ja áno. 

Od tohto dňa sme začali naberať ľudí do BUBO. Teda ja som chcel, aby prišli, aby som mal čas ich zaškoliť kým sa svet otvorí. Bol som zvyknutý, že o miesto v BUBO je obrovský záujem a my sme vyberali desať ľudí z tisíc prihlásených. Spustili sme veľkú reklamnú náborovú kampaň, ktorú nám pripravil najúspešnejší Youtuber Československa, Gogo (Daniel Štrauch). Vtipná a moderná kampaň na prácu v BUBO perfektne nasmerovaná na mladých ľudí.

Neprihlásil sa nikto. Bol to debakel. 

Ľudia necestovali a ak ste sa niekoho spýtali na budúcnosť cestovného ruchu, každý vám povedal, že to je odvetvie bez budúcnosti. Na vysvetlenie situácie musím napísať niečo proti médiám, aj keď sa to nepatrí. Médiá písali o prepade v cestovnom ruchu o jeho neekologickosti, akosi všetci pozabudli, koľko ľudí lockdownami stratilo živobytie a že toto neskôr o rok, dva spôsobí obrovskú ekonomickú krízu. Nikto sa o BUBO nezaujímal okrem chvíle, keď s nami letel minister zdravotníctva pán Lengvarský na dovolenku. To je prosto pravda.

Médiá dva roky chrlili hejt a rozdelili národ na polovicu: rúškari vs antirúškari, vakcinovaní, proti nezavakcinovaným. Aj vy si možno poviete, že tí druhí sú debili. No bolo to vždy 50 % národa ku 50 %. Neviem, načo je takéto rozdelenie spoločnosti dobré? Hoci „rozdeľuj a panuj“ funguje od čias antického Ríma. V maximálnej frustrácii som o tom písal a dané články nájdete na našom Cestovateľskom Fóre pri krajine Slovensko. Chcel som mať danú dobu zmapovanú a aj tento blog je tým dôvodom. Zabudneme, ako to bolo. Zabudneme na tie absurdity. 

Národ bol rozdelený, no všetci boli proti cestovateľom. Písalo sa, že roznášajú covid. V novembri 2021 bola nálada v spoločnosti extrémne negatívna. Ani tí, čo pre nás kedysi pracovali, opätovnému otvoreniu neverili. 30 rokov obletovaní sme sa stali vyvrheľmi spoločnosti bez akejkoľvek budúcnosti.

Takýto neúspech by mnohých odrovnal. My sme sa nevzdali. Pre mňa to bolo jasné, ja som videl obrovskú príležitosť. Naďalej som robil v nemocnici, podával som monoklonálne protilátky a vakcinoval národ. JIS-ka bola plná do posledného miesta a je jasné, že tieto oddelenia musíme do príchodu novej pandémie posilniť.

Videl som však, že prichádza nový variant omikron a po diskusiách so skutočnými odborníkmi, s ktorými som pracoval, som veril, že pomôže pandémiu ukončiť. Už to dlho nemôže trvať a keď to skončí, BUBO vyrazí do sveta tak ako nikdy predtým. Nikto však tejto vízii neveril.

Začiatkom roka 2022 bol svet ešte zatvorený, no vo svetových médiách sa hovorilo o tom, že omikron nás z pandémie dostáva von. U nás ešte nie, naše médiá dávali priestor ľuďom, ktorí naďalej strašili a ponúkali katastrofický scenár. 

Koncom februára Rusko napadlo nášho suseda - Ukrajinu. Predaj našich zájazdov neklesol, on sa dostal na nulu. Za celý týždeň sme nepredali ani jedného klienta. Preto v čase, keď sme oslovili našu najsledovanejšiu televíziu Markíza s tým, že chceme zrealizovať najväčšiu kampaň, klopali si na čelo. To myslíte vážne?

Bol to pre nás ohromný risk. Boli sme totálne vycicaní z peňazí, ja som do firmy vložil všetko, čo som za 30 rokov zarobil. Založil som každú svoju nehnuteľnosť a požičal som si peniaze. Len aby som BUBO udržal. A teraz som všetko, ale úplne všetko, vsadil na jednu kartu. 

Vytlačili sme náš najkrajší katalóg s vynovenými programami zájazdov zameranými na zážitky. V televíziách išli vtipné reklamy s kozmonautom s tým, že „BUBO otvára svet.“ Bola to drzá reklama, ktorá išla proti mainstreamu. Ostatné cestovky boli ticho a my sme boli jediní. Po dvoch rokoch ticha reklama na cestovanie, a to hneď najväčšia reklama v našej histórii.

Hovorí sa tomu „trafiť klinec po hlavičke.“ Ľudia už mali dosť zákazov a lockdownov. Ľudia chceli opäť normálne žiť. S BUBO cestujú najšikovnejší Slováci a vzdelaní ľudia, ktorí čítali aj zahraničné zdroje a prestali veriť hrozbám a hejtu tu doma. Ak chceli, boli už všetci trikrát zaočkovaní. Naši klienti sa už prestali báť. Za dva dni sme predali dvakrát viac než za posledné dva roky. Boli sme zachránení.

Apríl, máj, jún vyzeral super. Každý deň sa otvorila nová krajina. Povinnosť očkovania či testov sa rušili. Krajiny sa vzdávali hlúpych obmedzení. Svet sa vracal do normálu.  V júni som zrealizoval nádhernú expedíciu do Amazónie a všetko vyzeralo tak krásne. Mali sme problém iba s letenkami v triede biznis, ktoré neboli. A ak boli, stáli sedem až desaťtisíc eur. 

V lete však táto idylka praskla. BUBO ako súkromná firma bola na otvorenie pripravená, no štátne firmy evidentne nie. Musím skonštatovať, že haprovali iba európski dopravcovia. Teraz však ich praktiky prevzali aj ostatní, napríklad doteraz seriózny Qatar Airways. 

V lete som musel zrušiť svoj zájazd do Japonska. Letenka v economy triede stála 4 000 eur a ja každoročne robievam zájazdy pre rodiny s deťmi a toto by bolo neúnosné. Japonsko prehadzujem na ďalšie leto, ideme prejsť všetky veľké ostrovy Japonska a s našimi deťmi vystúpime aj na Fudži. 

Po úžasnom rozbehu nastali problémy, o ktorých píšem vyššie. Rušenie letov, drahý dolár, drahé služby, oslabení partneri a slabí sprievodcovia, ktorých sme nestihli poriadne vychovať, respektíve pozabudli svoje sprievodcovské zručnosti. Píšem o tom vyššie. Do manažmentu zároveň prichádzala chronická únava.

Na našom najväčšom školení v júni o mne manažment hovoril ako o človeku ktorý ukázal, že je líder a ako kúzelník previedol BUBO cez covid, či ako Mojžiš Izraelitov cez Červené more.

No prišlo vlnobitie a ukázalo sa, že žiadnym kúzelníkom ani Mojžišom nie som. 

Je pravda, že lockdown nás nezabrzdil, BUBO bolo na distančné vzdelávanie a distančnú komunikáciu pripravené. Zaviedol som ju u nás dlho pred covidom. Každý týždeň v utorok máme porady, ktoré streamujeme do celého sveta. 

Negatívom vedenia firmy ako BUBO je to, že mnohých mojich sprievodcov vidím naživo tak každé tri-štyri mesiace a inak iba na našom Instagrame. Nahrávanie porád nám pomáha držať medzi sebou informovanosť. Online testy v našej BCA (BUBO Cestovateľskej Akadémii) zasa zvyšovať kvalitu sprievodcov. Robíme na tom dlho. 

Politický rok na Slovensku bol rokom premárnených príležitostí. Cítim akúsi letargiu, zmierenie sa s osudom, rezignáciu. Prestáva sa bojovať. Akosi sa všetci zmierujeme s priemerom s tým, že lepšie to nebude. Toto je chyba! Tí najmúdrejší Slováci si toto musia uvedomiť a doslova sa vzbúriť priemeru, ktorý nás ubíja a tlačí dole. 

Ak chcete robiť priemer, opisovať od konkurencie, pracovať pre obyčajných ľudí, tak to možno ide. Aspoň chvíľku. No ak chcete to čo ja – pracovať pre najšikovnejších Slovákov a ich rodiny, ak chcete napredovať, tak to chce maximálne nasadenie. Nasadenie celého teamu, ktorý vie veci robiť a doručovať výsledky. 

Ja 30 rokov pracujem 7 dní v týždni a 12 a skôr 14 hodín denne. Keď o tom hovorí Elon Musk, všetci si klepú na čelo. No poviem vám, inak to ani nejde. 

Nepísali o nej síce žiadne médiá, ale o to jasnejšie to teraz je, že ide o čistú, úprimnú záležitosť. 23. decembra som zorganizoval akciu s názvom „Vianočná pizza za Vianočný boršč.“ Slovensko je vraj najhoršou krajinou Európy vo vnímaní vojny na Ukrajine. Podľa prieskumov väčšina Slovákov dnes posiela Ukrajincov späť domov. „My potrebujeme pomoc, nie akísi Ukrajinci,“ myslí si väčšina Slovákov. „Vyvážajú sa tu na drahých autách a sú drzí. Nech idú bojovať.“

Áno, je pravda že Ukrajinci prišli na drahých autách, je pravda, že Ukrajina bola skorumpovanou krajinou plnou mafie. Je pravda, že Ukrajina to bolo absolútne bezprávie, rozkrádanie a rozklad spoločnosti. No skúste sa vcítiť do toho, že by ste tohoročné Vianoce či oslavu Nového roka zažívali niekde v inej krajine. Manžel a starší brat bojujú, nemôžu Ukrajinu opustiť a vy ste na Slovensku v jednej izbe s malými deťmi. Neviete, čo s vami bude. Na darčeky peniaze nemáte. Tu na Slovensku robíte pomocné práce, upratovačku a z toho, čo dostanete, príliš veľa deťom nekúpite.

Od začiatku vojny je to už desať mesiacov, a to je dlho, veľmi dlho. Pápež František vo svojom Vianočnom vybalansovanom prejave poukázal na to, že „mnohí hladujú, zatiaľ čo obrovské množstvo jedla sa denne míňa a zdroje sa míňajú na zbrane.“  Zarábajú tí, čo zbrane vyrábajú a pápež má opäť pravdu. Je jedno, akým smerom vedú verejný diskurz médiá, toto, čo sa deje, je svinstvo. 

Ukrajinské utečenkine, ktoré bývajú v jednom z našich azylových domov, navarili vianočný boršč a odniesli sme ho bezdomovcom. Mierime na petržalské sídlisko do socialistických priestorov, idem tam po prvý raz. Nikdy som na tomto dvore nebol. No pápež František tu bol. Na tomto dvore sídlia Misionárky lásky a ich sídlo má hrdý nápis BETLEHEM. To je ideálny názov na našu predvianočnú charitu, kedy my kresťania oslavujeme narodenie Ježiša (áno, v Betleheme južne od Jeruzalema).

Matka predstavená je z Poľska, ostatné sestry z Kene, Bangladéša, Čiernej hory... Objednali sme sa na konkrétnu hodinu a prichádzame aj s našimi deťmi. Dvadsať bratislavských detí sa podujalo zrealizovať predvianočnú charitu. Stretli sme sa o 14.00 h v BUBO na Dunajskej ulici, peši išli do azylového domu, ukrajinské deti nám nadiktovali, akú najlepšiu pizzu si predstavujú. Myslel som, že si navzájom nebudú rozumieť a preto som so sebou zobral Lili, Ukrajinku, ktorá u nás pracuje. No deti nemajú problém. Potom sme nasadli na náš BUBO autobus a Roman v mikulášskej čapici nás odviezol do Pizzerie Ciao.

„Toto je prvá pizzeria v Bratislave,“ hovorí mi Luca. „Ľubo, už sú to tri roky, čo ste tu s deťmi robili pizzu pre bezdomovcov.“ Áno, covid zastavil aj charitatívne projekty, covid zastavil aj veľa dobrého a rozumného a v spoločnosti toľko zášti vraj ešte nebolo. Aspoň takto to hovorila prezidentka Zuzana Čaputová na vianočnom večierku, na ktorom som sa zúčastnil minulý pondelok. Pred týždňom sa vo Vatikáne stretla s pápežom Františkom a tak pápeža a jeho úprimný apel na dobro vo svojom výbornom prejave spomínala.

Teraz je u Lucu 20 detí a robenie pizze ich baví. Pizza ukrajinské deti nespasí. Teplá pizza neskončí nezmyselnú vojnu. No v predvianočnom čase dodá ukrajinským deťom aspoň teplo do ich srdiečok. Slovenskí chalani na obal pizze písali ukrajinských chalanom „Messi“, dievčatá kreslili kvetinky a srdiečka. 

Málokto si nájde v tom predvianočnom zhone čas. No my sme si našli. Moja manželka mala 24-hodinovú službu v nemocnici. Aj v mojom najhoršom roku v biznise som nezľavil z toho konať dobré veci. Som zástancom činov a preto som aj na tento drobný čin hrdý.

Tento rok som sa cítil ako na "Ruskom kolese" a väčšinou som bol dole. Mal som niektoré veci urobiť inak. Píšem o tom vyššie. Tu publikujem výsledky a hlavne čísla.

Priemerná celoročná spokojnosť s našimi zájazdami v roku 2022 bola 98,47%. 1,53% našim klientom sa ospravedlňujem. 

Čítanosť blogov na www.bubo.sk/blog išla z predcovidových 174 000 na vyše 1 000 000 unikátnych zobrazení. Dokonca je to až 1 377 723 zobrazení.

Na www.bubo.sk by ste mali získať viac a presnejších informácii. 

Dôležitým rozdielom je aj lepší pomer medzi cenou a vysokou kvalitou služieb. Vyrokovali sme s našimi partnermi ohromné zlepšenia. 

Na mojom prípade je zrejmé, že všetko zlé je na niečo dobré a výhodnosť ceny a kvality služieb sa stala teraz v prípade BUBO priepastnou. Viem, že by sme mohli byť lacnejší, ale už iba pri výraznom znížení kvality. Na Islande ako jediná cestovná kancelária Slovenska používame islandských šoférov a ich terénne autobusy. Ostatní vlastne porušujú islandské zákony. 

V tomto roku sme založili firmu aj v USA a na rok 2023 sme rozšírili flotilu našich áut. Sú kvalitnejšie, opäť nejdeme proti zákonu a tak aj v USA (BUBO vlastní diplom z Washingtonu ako najväčší predajca USA) zvyšujeme kvalitu pri zachovaní danej ceny.

Dnes som pozitívny. Nie na covid. Situácia vo svete je stále chaotická, no nielen ja, ale celá BUBO sa vo svete vyznáme a vieme, že to najhoršie je za nami. 

Celý rok som nemal voľný víkend. Ak som bol doma, trávil som ho na letisku na Schwechate. No často som bol vo vzduchu a lietal zo zájazdu na zájazd a v praxi som sledoval návrat do normálu. Lety nám postupne prestali rušiť, hotely už otvorili skoro všetky. Z našich partnerov opäť srší optimizmus. To isté z našich sprievodcov. Slabých sme vyhodili a som rád, že sa k nám mnohí dobrí vrátili. Sprievodcovia, ktorí začali po dvoch rokoch sprevádzať v apríli a máji, sú taktiež opäť späť. Destinační manažéri a letenkové oddelenie sa konečne vyspia. 

BUBO malo v roku 2022 nakoniec svoj najúspešnejší rok. Odviezli sme najviac turistov v našej histórii. To nám dáva možnosť zlepšiť sa v roku 2023, zatlačiť na našich partnerov ešte viac. Tento rok sme boli pre nich záchranou, začali sme skôr než opatrné západné korporácie a mnohí sú nám vďační a viac nás počúvajú. Vydali sme pre nich krásnu knihu o Slovensku (v angličtine) a presviedčame ich, aby spoločne s nami lovili pre našich klientov unikátne zážitky a zdieľali naše hodnoty. Ide o to, že v BUBO sme nielen otvorili svet, ale lepší a udržatelnejší, ekologickejší svet. Určite na tomto poli budete o nás ešte počuť.

Naše ceny na rok 2023 plánujeme udržať a ponúknuť vám služby, ktoré proklamujeme. 

BUBO značne investuje do rozvoja. Tým, že pokrývame 90% trhu v našej oblasti, nepotrebujeme zarobiť na jednom zájazde, ale sa vieme sústrediť na dlhodobé zvyšovanie kvality. Som rád, že okrem zabehaných destinácií, realizujeme aj expedície: Na najvyšší vrch Amazónie, do Alžírska, Sýrie, na Ararat, Chimborazo, do Sudánu, Somálska, previezli sme stovky ľudí na Faerské a Azorské ostrovy a iba tento rok zrealizovali štyri zájazdy do Mezopotámie – do Iraku.

Diamant sa tvorí pod najväčšmi tlakom. Rok 2022 bol takým rokom. Tlak sme však ustáli, celá firma, a ja za obetovanie sa (inak to neviem pomenovať) ľuďom z BUBO ďakujem. Ďakujem klientom, že ste nás v tejto ťažkej situácii podržali. Tým, že sme toľko robili, sme firmu opäť zabehli a ja vám chcem ponúkať služby tak, aby som sa vám vedel pozrieť každému do očí. Tak aby som mohol byť na BUBO hrdý.

Naša kampaň znela „BUBO otvára svet“ a tá kampaň – aj keď drzá – bola pravdivá. Boli sme prví a tak sme zlizli všetku smotanu. O tejto kampani (ide o množstvo unikátnych detailov) by mali prednášať na ekonomických školách. Za dva dni predať dvakrát toľko než za dva roky je jednoznačným unikátom. Tým, že sme svet otvorili ako prví, sme si aj ako prví prešli problémami. Tým, že nás naši klienti podržali, sme opäť nadobudli silu. BUBO sa za tie dva roky, čo sme boli zatvorení, nevzdalo a v mnohom sme sa zlepšili.

Vidíte to na www.bubo.sk, keď si otvoríte akýkoľvek zájazd. Máte tu mnoho informácii, ktoré ste ešte pred dvoma rokmi nenašli. Kvalitou našim blogom sa nepribližuje žiadna iná cestovka. Keď si pozriete, čo cena zahŕňa, zistíte, že teraz spávame v omnoho lepších hoteloch. V čase covidu sme vyrokovali lepšie ceny a lepšie hotely. Máme viac termínov, plánujeme menšie skupiny a celkovo výrazne vyššiu úroveň servisu. 

Posledné tri roky boli extrémne náročné. No nás paradoxne katapultovali vpred. Na našom prípade vidieť, že keď sa vo vašej firme či vašom živote stane extrémna galiba, nevzdajte to, a hľadajte v tom šancu. Tento blog, tento príbeh je o tom, že aj najväčšie zlyhanie, najväčšia kríza môže byť príležitosťou.

Pri prianí na rok 2023 myslím v prvom rade na našich klientov. Prajem si, aby bol rok 2023, čo sa týka kvality našich služieb a ulovených zážitkov, pre našich klientov tým najlepším. Aby každý zájazd s BUBO mal hlbší zmysel a posúval nášho klienta vpred. 

Verím, že aj tento blog, ktorý píšem počas vianočných sviatkov, je dôkazom, že to myslím vážne.