Najmladšie štáty sveta

Po blogu o Najmenej navštevovaných krajinách sveta vás s potešením oboznámim s najmladšími krajinami, na ktoré si svet ešte len musí zvyknúť. Slovensko medzi tieto krajiny patrí.

Posledná veta predošlého odstavca hovorí o tom prečo. Keby si ju prečítal Peržan, Brit či Francúz, iba by sa pouškrnul. No vy viete, že aj Slovensko ako jedna z najmladších krajín sveta vie byť čarovné a s dobrým sprievodcom (zrejme ste už niekoho zo zahraničia sprevádzali) je aj Slovensko veľmi zaujímavou krajinou. Prekvapujúcou. A o toto ide. Najmenej navštevované krajiny sveta ako aj najmladšie krajiny sveta môžu byť prekvapením. 

Všetky najnovšie krajiny sveta sa vyvíjajú značne rýchlo. To čo platilo pred dvoma rokmi je dnes inak. Najmladšie krajiny sveta patrili inde, patrili inému a odtrhli sa. Čím mladšie, tým majú väčší problém s nabehnutím serióznych štátnych inštitúcii, ktoré riadili tí, od ktorých sa odtrhli. Mladé štáty sa to dnes učia a to spôsobuje začiatočnícke zmätky. 

Čím mladšie sú štáty, tým väčšia korupcia. Keďže Slovensko je najstaršou krajinou v mojom blogu – tak je u nás zo všetkých týchto krajín korupcia najmenšia. Hm. Áno aj my potrebujeme ešte 50 rokov, aby sa veci utriasli a škoda tých rozkradnutých miliárd. No Východný Timor či Južný Sudán sú na tom ešte omnoho horšie. Neviem, či je to útecha… 

Neexistencia funkčných inštitúcii spôsobuje značnú nestabilitu a cestovať do Južného Sudánu je dnes značne nebezpečné. Na Slovensku mal cudzinec pred dvadsiatimi rokmi veľkú šancu, že mu ukradnú auto. Čím mladšia krajina, tým sa kradne viac. 

Tieto krajiny majú problém s turizmom. Tak ako svet vie o Československu či Czech Republic, tak o nás nevie. Často si nás pletú so Slovinskom a vôbec nevedia, kde ležíme. Každým rokom sa to lepší, no mnohé mladé krajiny, o ktorých píšem, sú vo svete stále veľkou neznámou. Ľudia navštevujú to, čo poznajú: Francúzsko, USA či Machu Picchu, Taj Mahal, Veľký Čínsky múr. Prečo by ste mali navštíviť Východný Timor, veď tam nikdy žiaden váš známy nebol a nič o tej krajine neviete? No navštíviť krajinu, ktorú nikto nepozná, má veľkú výhodu. Nebudete sa tu s nikým tlačiť. Ste tu desať rokov pred ostatnými. A to je v dnešnom cestovaní veľký luxus. 

Prvého januára 1993 sa moje rodné Československo rozdelilo na dve nezávislé krajiny. Celý svet obdivoval náš zamatový rozchod. No nevysporiadanie sa s komunistickým dedičstvom sa prenáša do dnešných čias, kedy ľudia napojení na komunistov ovládli väčšinu biznisu a v skutočnosti nepodnikajú, ale kradnú zo štátneho. Najprofesionálnejší politici Slovenska vyštudovali v Moskve. Bývalí ŠTBáci (tajná služba) sprivatizovali podniky a ich deti teraz “čestne” podnikajú. 

Mafiánske praktiky potomkov komunistov sú všade. Korupcia je medzi pospolitým ľudom tolerovaná. Média bojujú proti tejto chorobe iba akože, vymýšľajú zbytočné a smiešne kauzy a nejdú po skutočných problémoch a nespravodlivosti. Sloboda slova a alternatívny názor sú pranierované ako konšpirácia. Slušnosť sa nepodporuje a neoslavuje. 

Inak je všetko v poriadku. Obe krajiny sú stabilne ukotvené v Európskej únii. Slovensko aj menovo, čo je pri danej korupcii pre krajinu obrovská spása. Situácia sa bude postupne zlepšovať, krajiny sa aj kultúrne veľmi rýchlo prikláňajú k zmýšľaniu západnej Európy. Obidve krajiny po rozpade vlastnili obrovský intelektuálny potenciál: vzdelaných, slušných, pracovitých ľudí. Nie takých, ako má Severná Kórea – tí sú ešte vzdelanejší a ešte pracovitejší – ale stačilo to na to, aby sa stali dielňou západu s najlepšími výsledkami v automobilovom priemysle. Situácia sa lepší a aj keď ani jedna krajina nevyužila svoj potenciál naplno, sú zo všetkých nových krajín na tom najlepšie. Budúcnosť najbližších 10 rokov je ružová. Odporúčam investovať. 

27. apríla 1993 si bývalá kolónia Talianska Eritrea vydobyla nezávislosť od veľkej a mocnej Etiópie. Rozpad nebol vôbec zamatový, ba naopak, krvavý. Prišiel po dlhých 30 rokoch občianskej vojny. Myslel som si, že medzi Etiópiou a Eritreou bude obrovský rozdiel, keď sa chceli odtrhnúť, no nenašiel som toho veľa. Etiópia je prevažne kresťanská, Eritrea tiež. V Asmare nachádzam množstvo kostolov a liturgia a obrady sú tie isté. Je tu obdobný počet moslimov ako v Etiópii. Tieto krajiny majú veľa spoločného. Matka najsilnejšieho prezidenta Etiópie Melesa Zenawiho pochádzala z Eritrey a aj on bol z kmeňa Tigre, čo je jeden z najvplyvnejších kmeňov Eritrey. Prvý a jediný prezident Eritrey je ortodoxný kresťan, žiaden moslim a jeho alma mater je univerzita v Addis Abebe. Obaja sú semiti, rozprávajú tým istým jazykom a dokonca sú vzdialení bratranci s Meles Zenawim. Základným jedlom v oboch krajinách je indžera, placka z obilniny teff. Keď sa vaše ústa dotknú indžeri, je to ako prvý bozk, nikdy na to nezabudnete. Indžera vyzerá ako handra na utieranie dlážky a aj tak chutí. 

Podobne ako v Etiópii tu zažívam kávový ceremoniál. Aj oblečením, výzorom sú ľudia identickí. 

V roku 1998 začala medzi Eritreou a Etiópiou opäť vojna, ktorá trvala dva roky. Etiópia stratila prístup k moru a značne ju odtrhnutie severu oslabilo.  

Eritrea je najmenej slobodnou krajinou Afriky. Isaias Afwerki je diktátor a vládne kontinuálne od mája 1993.

Eritreu prirovnávajú k Severnej Kórei Afriky, niečo podobné ako Turkmenistan. Naozaj je to zlé. Vstup do krajiny je ťažký, na každý meter pohybu potrebujete špeciálny permit. Eritreu som prešiel dôkladne, krížom krážom. Nie som ten druh cestovateľov, ktorí prejdú krajinu za dva dni a ostanú iba v hlavnom meste. No na každý pohyb sme potrebovali špeciálny permit. Keď sme chceli navštíviť kláštor (nemali sme na neho permit), tak nás po 200 metroch zastavili a bol z toho slušný problém. Neustále sme sa stretávali s tajnou službou, zažili sme zatknutie, výsluch. No ľudia mi paradoxne pripadali veľmi kultúrni, podobne ako napríklad v Sao Tomé. Lepšie macchiato som nikde v živote nepil. Asmara bola ako malý Rím, z čias sedemnásťročnej Sofie Loren. Budovy s Mussoliniho pečaťou zdobili celé mesto. Množstvo kín plných mramoru. Inde by už budovy zbúrali a na ich mieste by stáli nové, no tu ide o najkrajšie budovy štátu a všetko sa zachovalo ako v živom múzeu. Povinná vojenská služba sa neustále predlžuje, každý muž má doma samopal, štát buduje domobranu. Je zakázané cestovať či opustiť štát. Presné podmienky som napísal vo svojich tipoch a informáciách z Eritrei. Tu na to nie je miesto, no verím, že máte pocit, o čom Eritrea je. Kúpiť dnes nehnuteľnosť s očakávaním desaťročného zisku je risk. 

Prvého októbra 1994 vznikol jeden z najmenších štátov sveta. Má iba 21 000 obyvateľov. Vstupujem do hlavného mesta na najväčšom ostrove štátu Babelthuap. Je tu ľudoprázdno, myslím tým, že som naozaj nestretol ani jediného človeka. Prichádzame k obrovskej budove pripomínajúcej Biely dom. Poklopkám po jeho stene a zaduní to. Obrovská prázdna budova je zo sadrokartónu. Táto budova do značnej miery vystihuje celú krajinu. 

Palau je geograficky súčasťou Mikronézie, ktorú som prekrižoval. Ide o najzápadnejšie zoskupenie ostrovov v Karolínach. No je to tá kultivovanejšia časť Mikronézie. 

V najväčšom bare štátu sa stretávam s kráľom Kororu. Na ostrove Koror žijú dve tretiny všetkých obyvateľov štátu Palau.

Aj (kedysi) najmocnejší muž štátu je stále najbohatším. A aj tento bar mu patrí. "Nevolaj ma kráľ. Už ma tu volajú šéf," vysvetľuje mi Ibedul Gibbons. V skutočnosti sú so svojou sestrou (nie so svojou ženou) kráľom a kráľovnou. Ibedul má tucet žien a vyše osemdesiat detí. Bývame v hoteli, kde je súčasťou každého záchodu bidet - takéto niečo ste videli určite pri návšteve Japonska, inde to nie je zvykom. A áno, hotel vedú Japonci a väčšina turistov sú Japonci. Hotel je najlepším hotelom štátu. Mnohí potápači hodnotia Palau ako najkrajšie miesto na potápanie na svete. Ja tiež vidím malé žraloky, šnorchlujem s korytnačkami. Najväčším zážitkom je plávanie v jazere s miliónmi medúz. Tieto medúzy nepŕhlia a vy sa v nich prehŕňate… BUBO je najväčším predajcom zájazdov na Palau a vieme z tejto krajiny získať viac. 

Palau je slobodná krajina s prekrásnym morom. Nebyť podpory USA, ich ekonomika by nedokázala prežiť. Za túto podporu Palau podporuje USA pri hlasovaniach v OSN. 

Špecialitou, ktorú som tu zažil, bola návšteva väzenia. Ako v takej malej krajine uživiť väznicu? Čo keby väzni vyrábali suveníry a takto si zarobili na život? A tak sa v Palau dá do väzenia dostať. Suveníry sú drahé ako všetko v tejto krajine, ale nikdy nezabudnete, kde ste danú vec kúpili. 

20. mája 2002 sa dočkal Východný Timor samostatnosti. Podobne ako pri Eritree, išlo o dlhoročný krvavý boj. Kresťanský Timor plný ropy sa s pomocou západu odtrhol od moslimského veľkého brata (Indonézie). Keď sa v roku 1975 pôvodní kolonizátori Portugalci stiahli, Indonézia vraj zabila 180 000 Timorčanov. Xanana je miestnym Che Guevarom a Timor je lusofónnou krajinou. Partizán Xanana sa stal prvým prezidentom krajiny a zaslúžil si to. Turizmus je v plienkach a teraz ide hlavne o ropu a kto si z nej čo uchmatne. Žije tu množstvo dobrodruhov, ľudí z neziskoviek, často nájdete Austrálčanov, ktorí pomáhajú krajine, ktorú pocitovo zradili. Timor Leste je drsná krajina pre skúsenejších cestovateľov. Zaujíma vás Východný Timor, čítajte viac.

Prvého júna 2006 sa Čierna Hora po referende (z 21. mája) oddelila od Srbska. Vznikli teda dve krajiny podobne ako v prípade Slovenska a Českej republiky. Krajina sa snaží hľadať rovnováhu medzi západom a stálym spojencom, Ruskom. Severné pobrežie krajiny je kultivované s históriou Benátskej republiky (Kotor, Budva) a juh sa omnoho viac ponáša na Albánsko. Vnútrozemie krajiny je tvorené nádhernou prírodou a Montenegro si rozumne razí cestu najekologickejšieho štátu Európy. Zatiaľ skôr imidžom, lebo Škandinávia je ďaleko popredu, no je to dobrá cesta. 

17. februára 2008 Kosovo vyhlásilo samostatnosť a nedávno tu oslavovali okrúhle výročie. Neuznali ho ešte všetky krajiny (napríklad Slovensko Kosovo neuznáva). Krajina má veľké problémy, nezamestnanosť prekračuje 45 %. Prezident je obvinený zo kšeftov s ľudskými orgánmi. Keď toto človek číta, je rád, že býva na civilizovanom Slovensku. Prekvapili ma vysokí modrookí ľudia hrdí na svoju vlasť. Chválili sa, že Priština má najlepšie macchiato sveta a opakovali to stokrát, no ja som toto prvenstvo už prisúdil Asmare v Eritrey a Priština je až druhá pred tretím Neapolom. 

9. júla 2011 sa Juba odtrhla s výdatnou pomocou západu od Chartúmu. Predchádzali tomu tri desaťročia bojov. Podobne ako pri Východnom Timore sa odtrhla kresťanská krajina od veľkého moslimského brata a zhodou okolností má tiež ropu. Západ sa tešil. V deň úspešného referenda za odtrhnutie (9. januára 2011) všetci (!! do jedného včítane BBC a CNN) písali o úžasnej budúcnosti ľudí v Južnom Sudáne a o mieri, ktorého sa konečne dočkali. Ja som vtedy napísal, ako to dopadne. No a ono to aj tak dopadlo. Po 7 rokoch sa do Južného Sudánu vraciam. Ide o charitatívnu cestu, veď v dnešnej dobe sa nič iné ani nedá podniknúť. Pomoc Afrike treba, o tom som presvedčený!

Všetkým novým krajinám včítane Slovenska držím palce. Práve tieto krajiny napriek ohromným problémom majú veľkú šancu rapídne narásť, zlepšiť sa. Po odtrhnutí sa sú totiž dole a vtedy sa stúpa ľahko.

A aj ich obyvatelia majú veľkú motiváciu niečo urobiť. Tu sa najlepším cyklistom, lyžiarom, tenistom krajiny stanete ľahšie. Ak ste Francúz či Brit, patríte medzi stovky ľudí, čo tieto najnovšie krajiny sveta navštívili. Ak ste však občanom jednej z týchto mladých krajín, vcelku ľahko viete byť prvým, či sa aspoň stať výnimočným. A to sa oplatí. Hor sa cestovať, priatelia!