Somálsko, oficiálne Spolková republika Somálsko je krajinou v Africkom rohu s Džibutskom na severe, Etiópiou na západe a Keňou na juhozápade. Zo severu ho obmýva Adenský záliv, z východu a juhu Indický oceán.
Somálsko je dnes v Európe známe najmä cez svojich utečencov a konzervatívny výklad islamu. V Škandinávii sa už roky diskutuje o zákaze tradície odrezávania klitorisov o mladých somálskych dievčat. Čo však o tejto krajine treba vedieť?
Islam dorazil do Somálska po roku 700 a začal silnieť najmä po založení Mogadiša v roku 900. V stredoveku vznikali sultanáty a kráľovstvá okolo dôležitých obchodných centier na pobreží. Najvýznamnejším sa stal Adalský sultanát, ktorý najväčší rozkvet zažil v 15. storočí.
Prvé dojmy zo Somálska
Takto líčil svoje prvé dojmy z expedície do Somálska v roku 2012 Ľuboš Fellner:
Muezín ma zobudil o 5 ráno. O pol hodinku svitá a život sa rozbehne naplno. Nie je ešte tak teplo - sme v najteplejšej obývanej oblasti sveta - a ľudia žijú oveľa viac podľa prírodných hodín. Na letisku v Džibuti sme skoro sami. Strážca pri vstupe na letisko sa diví, čo tu robine. No postupne sa čosi deje a zrazu pristane veľký Boeing bez akéhokoľvek označenia a my nastupujeme. Ide o somálsku leteckú spoločnosť, veď kto iný by sem lietal. Vo vnútri už sedia cestujúci, ktorí majú na palubenkách napísané Dubaj - Berbera a divia sa, že zosadli v Džibuti. Každý si sadá, kde chce, každý má okno, miest je až až. Pilot praje pekný let, letíme do Mogadiša a hneď pokračujeme do Berbery. V lietadle v sekunde nastane panika. Zahalené ženy odkrývajú svoj temperament a sme ako vo včelom úli. Letíme bez problémov, je to ten žabací let, kedy letíme tesne nad povrchom. Pod nami polopúšť, piesok a ostnaté kríky, suché korytá riek.
Somálsky polostrov sa rozkladá v Somálsku, Eritrei, Džibutsku a v Etiópii a má bezmála 2 milióny kilometrov štvorcových - obrovská rozloha, kam už monzúny zo západu nedosiahnu, a preto sa tu nedá žiť. Resp. prežije len tvrdý charakter a ten Somálci aj posledné desaťročia dokazujú. Klanové neutíchajúce vojny, absolútny chaos, anarchia. Veľa agentúr robí rôzne tabuľky a niekedy sa výsledky líšia. Napr za najchudobnejšiu krajinu je považované raz Kongo, raz Burundi. No keď si pozriete akúkoľvek tabuľku najnebezpečnejšej krajiny sveta, tak na prvom mieste nájdete vždy jediného hráča - Somálsko.
Pristávame bez problémov, náš partner nás čaká vedľa schodíkov, bežné pravidlá tu neplatia a letištná plocha je plná ľudí. Letiskový shuttle bus je zážitkom sám o sebe. Ideme do najlepšej reštaurácie k Alimu a dáme si šalát a skvelú rybu. Nemôžete od svojho jedla odísť, lebo by vám ho zožrali muchy. Ali sa tvári ako lord a muchy si nevšíma. Vymeníme peniaze, za 50 eur dostávam jeden a pol kila. A vyrážame.
Britský Somaliland
Prvou európskou koloniálnou mocnosťou na území Somálska boli Briti. Založili si námornú základňu v jemenskom Adene na ochranu lodnej prepravy cez Suezský kanál do Indi a zo somálskeho pobrežia už od roku 1827 zabezpečovali bezpečnú plavbu regiónom do Britskej Indie. Strategická poloha Somálska bola pre nich mimoriadne dôležitá.
Od roku 1884 ho už spravovali (z Bombaja) ako Britský protektorát. Okrem významnej strategickej funkcie Briti využívali svoj Britský Somaliland ako zdroj živého hovädzieho dobytka, ktorým zásobovali svoje iné kolónie. Ešte po druhej svetovej vojne Briti z Britského Somalilandu posielali hovädzí dobytok bohatým arabským rodinám v Perzskom zálive. Na rozdiel od Talianov, ako píšem nižšie, spravovali Briti svoju kolónie relatívne voľne, nechávali tu vládnuť klany a veľmi málo zasahovali do tradícií a vzťahov miestneho obyvateľstva.
Taliansky Somaliland
Somálsko sa stalo miestom, kde sa skrížili snahy o získanie strategicky dôležitého územia na africkom pobreží dvoch novovzniknutých európskych štátov Nemecka a Talianska. Zo sporu vyšlo víťazne Taliansko, ktoré uzatvorilo v rokoch 1888 a 1889 dohodu o protektoráte s dvomi sultánmi. Práve v tomto období sa somálsky región Ogaden stal súčasťou Etiópie a dodnes sa obe krajiny o Ogaden sporia. V roku 1892 prinútilo Taliansko sultána zo Zanzibaru odstúpiť mu kľúčové prístavné mestá, medzi nimi aj Mogadišo.
Taliansky Somaliland sprvoti spravovali rôzne súkromné spoločnosti, od roku 1908 sa stalo oficiálne talianskou kolóniou s hlavným mestom v Mogadiše. Najmä za vlády Mussoliniho sa Taliani snažili rozbíjať klany, pretláčať do Somalilandu kresťanstvo (o tom svedčí aj mohutná katedrála v Mogadiše), no bez úspechu. Práve zo Somalilandu a Eritrey dobyli v roku 1935 Etiópiu a založili novú taliansku kolóniu Východná Afrika.
Počas druhej svetovej vojny, presnejšie v roku 1941, obsadili Taliansky Somaliland Briti, ktorý ho Taliansku vrátili v roku 1950 na desať rokov s tým, že oblasť dostane nezávislosť súčasne s Britským Somalilandom. A tak sa aj stalo. 1. júla 1960 vznikla Republika Somálsko a jej prvým prezidentom sa stal Aden Abdullahi Osman.
Komunistický puč
V roku 1969 sa v krajine udial komunistický puč a k moci sa dostal generál Mohammed Siad Barre. Ten vládol na báze vedeckého socializmu. Zrušil parlament, zakázal iné politické strany a moc v krajine udelil do rúk najvyššej revolučnej rady so silnými väzbami na Sovietsky zväz. Aj Sovieti sa však po desiatich rokoch od somálskeho diktátora dištancovali po jeho neúspešnom pokuse dobyť etiópsky Ogaden.
Po páde diktátora Siada Barreho v roku 1991 sa Somálsko v princípe rozpadlo v nekončiacej sa občianskej vojne a stalo sa jednou z najchaotickejších krajín na svete. Nijakej vláde ani skupine sa odvtedy nepodarilo získať moc nad celou krajinou.
Bahnité oči mužov
Toto je vraj preslávená krajina Punt, odkiaľ brali faraóni myrtu, kadidlo, slonovinu a leopardie kože, toto je vraj krajina bohov. Tu v africkom rohu sa vraj vyvinul Homo sapiens, ktorý následne porazil ostatné druhy ako Neandertálcov. Somálci sú na svoju históriu patrične hrdí.
Sheik je mesto vysoko v horách, s vykopávkami z 13. storočia - no keď prídete, zistíte, že ešte nie sú vykopané. Cestou sa ledva vyhneme zrazenej hyene a dávame fľašku vody dievčatku, ktoré je evidentne smädné až na pokraj.
Je poobede a v očiach každého somálskeho muža je jediná vec - cat (v Jemene kat). Kupujeme kríky a všetci náruživo žujeme. Už sme ihneď priatelia. Je to ako dať si borovičku u nás a oveľa viac. Katovanie je intímnou záležitosťou mužov, kde premýšľajú, ako sa točí vesmír. Ženy do tohto veľkého sveta nemajú prístup. Tie iba vidia bahnité oči mužov a žiaden praktický výsledok.
Somálsko je o nepolapiteľných veciach, pre veľmi skúsených cestovateľov, špecialitka, cestovateľský kaviár. Bežne sa jesť nedá. Máme 4 džípy, v prvom aj v poslednom vojaka so samopalom, hotel má obrovské betónové zátarasy a je ohradený trojitým plotom. Samozrejme, najlepší hotel v krajine. Somálsko je možno nie kaviár ale fugu. Nesmiete veci podceniť a musíte vedieť ako na to. Až potom sa dostanete k lahôdke, ktorú pred vami ešte nikto neochutnal.
(Ľuboš Fellner, 2012)
Black Hawk Down
Somálsko na papieri tvorí šesť štátov. Nekonečné konflikty a spoločnosť klanov ho však rozdelili a ešte v roku 1991 vyhlásili klany na severe nezávislú Republiku Somaliland, ktorá prežila dodnes, hoci ju nijaký štát na svete neuznal.
V decembri 1992 sa na somálskom pobreží vylodila americká armáda s cieľom chytiť samozvaného somálskeho vodcu, warlorda Mohammeda Faraha Aidida a stabilizovať situáciu v krajine najmä v okolí hlavného mesta. Plánovaná krátka akcia však uviazla a Američania sa zaplietli do nekončiacej sa vojny. Aidid ju prežil a v roku 1995 sa stal dokonca na rok somálskym prezidentom (o rok ho v úrade zabili).
USA odchádza, chaos zostáva
Najznámejšia tragédia tejto vojny sa udiala 3. októbra 1993 v Mogadiše, kde bolo zabitých osemnásť amerických vojakov, jeden malajský vojak OSN a asi tisíc Somálčanov. Možno ste videli film Black Hawk Down a telá amerických vojakov ťahaných ulicami somálskej metropoly. USA sa zo Somálska stiahli, na ich miesto prišli jednotky OSN s cieľom riešiť katastrofálny hladomor. Aj OSN však Somálsko v roku 1995 opustila.
Somálsky chaos prežil všetky pokusy o zjednotenie krajiny. V roku 2000 sa štyristo zástupcov rôznych somálskych skupín zišlo v Džibuti, vytvorilo tam provizórny parlament a dočasnú vládu. Dokonca sa im podarilo zvoliť aj prezidenta a prijať ústavu, no už rok nato bola v Etiópii vytvorená alternatívna vláda. Ďalší pokus zlyhal v Keni v roku 2004.
Chaos a absencia ústrednej moci úžasne vyhovuje islamským extrémistom, ktorí presadzujú poriadok na základe najkonzervatívnejšieho výkladu šarie. V roku 2006 sa im podarilo ovládnuť celý juh a stred krajiny. 24. decembra 2006 zasa napadla Somálsko s podporou USA Etiópia. Po štyroch dňoch Etiópia dobyla Mogadišu. V januári sa bombardovaním do vojny zapojili aj USA. Extrémistov dočasne vytlačili z kľúčových miest, no pokoj netrval dlho.
Klany prežili všetko
Klanový systém tvorí v princípe šesť základných kmeňových rodín, štyri kočujúce Darod, Isaaq, Hawiye a Dir, a dve usadené Digil a Mifle, ktoré majú podelené územie. Každý Somálec patrí istému klanu a príslušnosť ku klanu sa dedí po otcovi. Klanový systém má korene v najstarších dejinách Somálska, rozhodoval o prístupe k pastvinám, riešil svadby aj právne otázky. Dnes rozhoduje o politickej príslušnosti a hrá veľmi dôležitú úlohu aj pre Somálčanov žijúcich v exile v západnom svete.
Taliani a neskôr aj Barreho socialisti robili všetko pre rozbitie klanov. Človek nemohol konať v prospech svojho klanu a už aj spomínanie klanových štruktúr predstavovalo značné riziko. Klany sa do hry opäť vrátili až začiatkom deväťdesiatych rokov. Prežili.
Severné Somálsko má púštnú klímu, južné o čosi miernejšiu. No spoločné majú hladovanie tunajšieho obyvateľstva a obrovské problémy s prístupom k pitnej vode. Krajinu ničí aj erózia pôdy a rozširovanie púšte, návaly extrémnych horúčav. Najdôležitejším odvetvím ekonomiky je drobné poľnohospodárstvo, tvorí štyridsať percent HDP. V krajine nejestvuje takmer nijaký priemysel. A veľká časť obyvateľov žije z peňazí zasielaných zo zahraničia.
Zrátať obyvateľov krajiny už dlhšie nemožné a ich počet sa odhaduje na jedenásť až štrnásť miliónov, z toho len dve percentá sú staršie než 65 rokov. Somálčania sa v priemere dožívajú 52 rokov, každé desiate dieťa neprežije pôrod, žena má v priemere šesť detí. Osem percent dospelých trpí obezitou, štvrtina detí do päť rokov je podvyživená. Len každý druhý muž a každá štvrtá žena vedia čítať. 98 percent žien má zmrzačené pohlavné orgány. Somálsko je najskorumpovanejšia zo 176 krajín sveta.
Krajina má najdlhšie pobrežie na africkej pevnine, ktoré však predbežne na plážovú dovolenku veľmi neláka, hoci do roku 1991 sa do Somálska relatívne bežne chodilo k moru. Dnes už hŕstka turistov skôr zamieri do jaskýň Las Geel pri Hargeise v Somalilande s obrazmi ľudí v slávnostných rúchach, skroteným psom, žirafami a ľuďmi z 9. tisícročia pred naším letopočtom.
Kto sú somálski piráti?
Celé sa to začalo v období, keď do vákua po páde centrálnej somálskej vlády vplávali medzinárodné rybárske lode a stav rýb v somálskych vodách začal prudko klesať. Iné lode prichádzali k nestráženemu pobrežiu Somálska zbavovať sa rádioaktívneho odpadu.
Tunajší rybári sa začali brániť a prepadávať rybárske lode, neskôr aj zajímať ich posádku a žiadať za ňu výkupné. Majitelia lodí ochotne platili, keďže sumy neboli vysoké a aj oni si uvedomovali nelegálnosť svojho počíňania.
Postupne rybári začali pýtať viac a preorientovali sa aj na obchodné lode plávajúce v somálskych vodách. Počet prepadov lodí začal prudko rásť. Vrchol dosiahol v rokoch 2008 až 2011, keď somálski piráti prepadávali za rok až štyri desiatky plavidiel a boli zodpovední za takmer polovicu všetkých prepadov na mori vo svete. Od roku 2012 začali lode používať ozbrojenú ochranu a prepady sa na čas takmer zastavili. Piráti odvtedy slúžia aj ako (draho platená) ochrana lodí, ktoré prichádzajú do oblasti nelegálne loviť ryby. Ide najmä o lode z Južnej Kórey, z Thajska a Iránu.
V Somálsku existuje pirátska burza, kde bohatí investori vkladajú svoje peniaze a kupujú si podiel na budúcom výkupnom. Najväčší investor si berie tridsať percent z výkupného, časť peňazí ide lokálnej komunite, časť pokrýva náklady (strava posádke, právo kotviť s unesenou lodôu) a len zvyšok si rozdelia samotní piráti.
Po únose lode kontaktuje dôveryhodná osoba pirátov majiteľa lode. Dnes je už väčšina lodí plaviacich sa v oblasti poistená proti únosu, a tak majiteľ všetko vyjednávanie automaticky posúva na právnikov poisťovne, ktorí majú právo dohodnúť sa na výkupnom aj bez odobrenia majiteľom lode.
Takže kto zarába na pirátstve najviac? Sú to piráti? Nie. Sú to investori na pirátskej burze? Stále nie. Sú to poisťovne, ktoré zarábajú na ochrane lodí desaťnásobok príjmov pirátov. Napríklad v čase rozkvetu pirátstva v roku 2010 piráti získali na výkupnom okolo 150 miliónov dolárov. V tom istom roku zaplatili majitelia lodí takmer 2 miliardy dolárov poisťovniam za svoju ochranu.
Ďalšie dojmy zo Somálska
Meníme všetko, doláre, eurá, francúzske franky, nemecké marky. Mám zapnutú televíziu, je tu asi 200 programov, všetky z arabského sveta resp. s arabskými titulkami. Zrazu je film prerušený, nie reklamou, ale modlitbou, alahu akbar spieva sa a premieta sa Salto Angel a po chvíľke Iguazú. Voda tu v púštnych krajinách je zázrakom. Slim patch, predsa len reklama na chudnutie, nemusíte behať, stačia tabletky. Tak toto máme spoločné, hlúpe reklamy.
Spíme v najlepšom hoteli Berbery, prastarého mesta na pobreží Adenského zálivu. Manažér hotela nevie čítať. Ľudia sú neuveriteľne nevzdelaní. Do školy nie je čas chodiť. Narábať so zbraňou vie naproti tomu každý. Sprievodcu som vymenil, Khalid je mladý priebojný chalan, ktorý sa vie správať. Pochádza z Mogadiša, kam sa jeho rodičia presťahovali. No prišla občianska vojna, jeho mama predávala cat a jedného dňa k nej prišiel muž a zastrelil ju. Khalid mal osem. Zobrala si ho k sebe teta aj s mladším bratom. Ten sa oženil do Švédska za Somálčanku, ktorá tam žije v somálskej diaspore. Teta žije v Somalilande a preto je Khalid tu.
Skočíme teraz poobede do mesta? No to sa neoplatí. Ľudia tu vstávajú o 5.00 ráno a o 10.00 majú všetko hotové a potom je aj tak príliš teplo. Tak začnú žuť cat a všetko v meste sa končí, na ulici nenájdete muža. Postavili nový štadión, ale nikto tam nie je, všetci žujú zelené mladé lístočky. Tak ideme na pláž. Pokiaľ dovidíme, asi tri kilometre sme na pláži jediní. Teplé vlny Indického oceánu. Na tomto mieste sa veľa ľudí nekúpalo. Ostávame v teplých vlnách ako deti až do západu slnka. More je očistou po drsnom dni. Nič také sa nedialo, no ten divný pocit je vo vzduchu.
Skoro ráno na ťavom trhu za mnou prišiel chlapík, že čo som zač. Turista, odpovedám. A nič viac? Diví sa. Neznášajú NGO. Myslia si, že odfotíme človeka, prídeme do Európy a dostaneme za to peniaze. Myslenie Afriky je iné. V najznámejšej pamiatke Las Geel, ktorá nie je v UNESCO iba preto, lebo je v Somálsku, sú asi 4000 rokov staré nástenné maľby. Domorodý strážca hovorí, že začínajú blednúť a že Francúzi, ktorí ich v roku 2003 objavili, by s tým mali čosi robiť. Pritom platíme vstupné 25 dolárov + poplatky ministerstvu turizmu včítane zložitej procedúry. Afrika nemá tú istú logiku ako Európa. Maľby boli nádherné, picassovské a bolo ich množstvo, jaskyne sú položené na peknom vyvýšenom mieste. Musíte mať džíp a navyše ďalšieho domorodého strážcu s puškou. Prešli sme to v tom strašnom teple a na záver som prichystal chalanom prekvapenie - púštny džús. Borkovi nešlo do hlavy, ako to vyrábam z tých mogadišských banánov... Skutočnosť je taká, že som sem prepašoval sedmičku džinu a zriedil ho s tonicom. Aj Hemingway či Churchill pili v Afrike džintonic. Somálsko je prísne suchá krajina, prísnejšia než Irán či Jemen, nedostanete tu ani kvapku. Takže púštny drink pôsobí ako zázrak.
Základné cesty sú fajn, vybudovali ich ešte Taliani. Keď sa blížime k akejkoľvek osade, všade výzdoba - pichľavé akácie plné farebných igelitových sáčkov. Nič sa nedá, nič nefunguje. Aha, ďalší politický míting, zastav, tak zastav! Otváram dvere za jazdy. Lubo, nechoď tam, je to nebezpečné, nechoď, včera hádzali do áut kamene, oni majú zbrane, nechoď! Idem. Khalid kričí, ostaň vonku, nechoď do davu. Idem dovnútra, mám už tej buzerácie dosť. Áno, domáci nemajú radi belochov, nazval by som ten pocit pocitom nekalej konkurencie. No na politickom zhromaždení je to naopak, pôsobíme tu ako vzácni pozvaní hostia. Mňa s Viktorom hneď vytisnú na pódium, do ruky mi strčia zelenú vlajku a mikrofón. Tancujeme a kričíme heslá spoločne so šialeným davom pod nami - ženy, deti (všetci muži sú zkatovani) a potom mám čosi povedať do mikrofónu a oni si to nahrávajú na zastaralé kamery. No, prajem vám mier a prosperitu, celému Somálsku toto prajeme! a vtedy mi organizátor pošepne, nie Somálsku, ale Somalilandu, agenda tohto kandidáta je odtrhnutie... No toto je nevýhoda zahraničných hostí, nie sme úplne zbehlí v zákulisných témach. No aj tak viem ako vyzerá demokracia v Afrike. Tu nebude každý voliť svoj kmeň, lebo tí ľudia majú rovnaký jazyk aj pôvod, ale každý bude voliť svoj klan. Somálsko je klanová spoločnosť. Hrdosť nadovšetko, aj nad život.
(Ľuboš Fellner, 2012)
Turizmus v Somálsku?
Somálsko je aktuálne treťou najmenej navštevovanou krajinou sveta po Nauru a Rovníkovej Guinei.
Jedným zo symbolov somálskeho turizmu je pláž Lido v hlavnom meste Somálska Mogadišo, dedičstvo talianskej vlády v Somálsku, ktoré dodnes ľúbia domáci. Pláž Lido si pripravili pre seba v tridsiatych rokoch talianski kolonizátori, v päťdesiatych rokoch sa ešte rozvinula a stál tu najvyšší hotel v celom Mogadiše. V deväťdesiatych rokoch hotel zničili teroristi a celá pláž zažívala úpadok.
V posledných desiatich rokoch sa to však zmenilo a dnes sem každý víkend prichádzajú stovky somálskych rodín užiť si more. Tu máte pocit, že Somálsko má budúcnosť - z peňazí somálskej diaspory. Reštaurácie tu ponúkajú seafood, vedú ich navrátilci z Kalifornie či Londýna a všetko je fajn. Kým nepríde reč na al-Shabab, milície, ktoré tu spomínajú len pod pseudonymami ako Arsenal či Chelsea. Vtedy pochopíte, že Somálsko má od budúcnosti ešte veľmi ďaleko.
Čo vidieť v Somálsku?
Mogadišu - staré mesto z 10. storočia má stredoveké moslimské stavby. Ak sa sem dostanete, už samotný pobyt v tomto meste vám rozbúši srdce.
Hargeisa je hlavné mesto Somalilandu. Vaše kroky možno zamieria do miestneho múzea, ale zrejme vás viac bude baviť život v tejto neuznanej metropole neuznaného štátu.
Jaskynné umenie Laas Geel - zrejme najznámejšia atrakcia krajiny v blízkosti mesta Hargeisa. Na jaskynných maľbách z 9. tisícročia p.n.l. nájdete zvieratá aj ľudí.
Pláže Berbera sa chvália zlatým pieskom a tyrkysovým morom. Nuž, Seychely tu nečakajte, ale my Stredoeurópania ľúbime more a možno si aj zašnorchlujete nad koralmi či sa za 150 USD k ním ponoríte.
Národný park Kismayo v juhozápadnom Somálsku sa najväčšmi blíži k predstave afrického safari.
A na záver opäť Ľuboš Fellner:
99% žien je obrezaných. Chodia zahalené od hlavy po päty. No sú veselé ako všetky Afričanky. Ženy tu robia všetko. Muži žujú cat. Vrátil som sa z pláže, dnes ráno je tu plno, asi 10 Somálcov sa kúpe. Muži v tesilákoch (evidentne ide o vyššiu triedu) a ženy v čadoroch. Keď je čádor mokrý, prilepí sa na telo a k tomu veľké vlny Indického oceánu spôsobujú to, že ženu vlny pohadzujú ako čierny plavák. Myslel som, že sa utopí. Evidentne nevie plávať a nedarilo sa jej vyjsť von na breh. Padala a pretáčala sa. Žiaden muž jej nepomohol, nemohol sa jej dotknúť.
Zbehli sme do mesta, do slávnej Berbery. Rimania takto volali tisíc kilometrov dlhé pobrežie, kde sa teraz nachádzame. S Berberou obchodovala vraj ešte kráľovná Hatšepsut, kráľovná zo Sáby, budovy v meste nesú znaky Otomanskej ríše podobne ako tie v eritrejskej Masawe. Britské koloniálne budovy... Mohla by to byť nádhera. Nebyť v Somálsku. Všetko je zničené. Akoby tu padla bomba a OLO tu malo zároveň skládku.
Beautiful city, isn't it? What are you doing here, tourists? pýta sa nás temperamentný šofér. No terorists, odpovedám. Po chvíľke mlčania, kedy spracúva informáciu, sa začne smiať a zrazu sa naučí po anglicky a rozhovorí sa, je zábavný, vskutku fajn.
Lonely Planet opisuje Somaliland ako raj na zemi s belostnými plážami a úžasnými ľuďmi. Myslím si, že ten redaktor musel byť skatovaný v kuse. Musíte byť sakra skúsený cestovateľ, aby ste toto v zdraví ustáli. Teraz čosi pozitívne, čo by ste nečakali. Každý máme obrovskú single izbu, s perfektnou klimatizáciou a wifi, perfektne mi od večera do rána vyprali veci, no a na obed pre nás pripravujú čerstvého homára za bagateľ. Predtým ešte skočím do mora. Zdeno polhodinu meral teplotu, nech sme si istí - more má rannú teplotu 29,5 stupňa. Teraz na obed to bude ešte viac. O dve hodiny odchádzame na letisko. Dobrodružstvo pokračuje.
najobľúbenejšie Blogy
Jozef Zelizňák
Už 30 rokov sprievodca BUBO a svetobežník. Je len málo miest na svete, kde sa mu nepáči, no jeho srdcovou záležitosťou je Buenos Aires s Patagóniou, New York s národnými parkami západu USA a - Viedeň. Viedol slovenské prvoexpedície do Bangladéša, Guyan a Surinamu, do Severnej Kórey aj našu prvú cestu na Antarktídu. Dnes s láskou ukazuje svet svojim dvom dcéram. Jozef má u nás na starosti marketing, internú komunikáciu so sprievodcami a kvalitu BUBO ciest do Škandinávie (ako vyštudovaný škandinavista a prekladateľ bestsellerov z nórčiny a švédčiny).
Obľúbený zájazd z BUBO katalógu
Patagónia, Ohňová zem + luxusná plavba (Komfort)
Zo zájazdu:
Jozef Zelizňák
Už 30 rokov sprievodca BUBO a svetobežník. Je len málo miest na svete, kde sa mu nepáči, no jeho srdcovou záležitosťou je Buenos Aires s Patagóniou, New York s národnými parkami západu USA a - Viedeň. Viedol slovenské prvoexpedície do Bangladéša, Guyan a Surinamu, do Severnej Kórey aj našu prvú cestu na Antarktídu. Dnes s láskou ukazuje svet svojim dvom dcéram. Jozef má u nás na starosti marketing, internú komunikáciu so sprievodcami a kvalitu BUBO ciest do Škandinávie (ako vyštudovaný škandinavista a prekladateľ bestsellerov z nórčiny a švédčiny).
Obľúbený zájazd z BUBO katalógu
Patagónia, Ohňová zem + luxusná plavba (Komfort)
