Tongariro a Taupo – srdce Severného ostrova

Severný ostrov toho ponúka skutočne veľa. My s našimi skupinami lovcov zážitkov na zájazde Nový Zéland, Austrália ostrov prichádzame letecky alebo trajektom cez Cookov prieliv z Južného ostrova. V oboch prípadoch pristávame v hlavnom meste Nového Zélandu, vo Wellingtone, kde sa prevezieme slávnou fotogenickou historickou lanovkou, urobíme si príjemnú prechádzku botanickou záhradou aj prístavným nábrežím a ochutnáme ikonickú Pavlovu tortu na Cuba Street. Preskúmame najkrajšie múzeum krajiny – TePapa Tongarewa a následne „veterné mesto“, ako ho prezývajú, opustíme s jasným cieľom, ktorým je Národný park Tongariro.

Už cestou z Wellingtonu obdivujeme jedinečnú prírodu Nového Zélandu – pasienky plné oviec a kráv, stromové paprade sporadicky vyrastajúce na svahoch popri ceste. Prechádzame cez mestečká, ktoré svojím názvom a tradíciami tiež pútajú pozornosť – či už je to mestečko Bulls, kde na každom rohu nájdete sochu býka, prípadne iný odkaz naňho (polícia sa tu nevolá Police, ale Bullice, vaše choroby či bolesť sú tu „Cure-A-Bull“ a hriechy „Forgive-A-Bull“), alebo napr. Hunterville, domov Novozélandského ovčiaka, či Tauhape – svetové hlavné mesto gumákov.

Aj keď nimi priamo neprechádzame, za zmienku stojí aj mnoho ďalších. Nakrátko sa zastavujeme na dobré flatwhite a suveníry v starom holandskom mlyne DeMolen, doplníme energiu a po prekonaní cca 350 kilometrov prichádzame do nášho cieľa.

V rámci Nového Zélandu viete navštíviť 13 národných parkov – 10 z nich na Južnom ostrove, 3 na Severnom. Práve Tongariro sa nachádza v jeho srdci, čo umožňuje ľahký prístup z oboch metropol ostrova – z Aucklandu aj Wellingtonu. Zároveň je považovaný za 1 z iba 3 lokalít v krajine, ktoré boli zaradené do zoznamu UNESCO – a to hneď dvakrát! Jednak vďaka svojej prírodnej kráse a jedinečnosti, ale aj vďaka historickému dedičstvu a kultúrnemu významu pre pôvodných obyvateľov.

Takýmto dvojitým štatútom sa môže pochváliť iba 29 národných parkov na celom svete, pričom Tongariro bol zo všetkých prvý! Okrem toho nesie aj titul najstaršieho parku na Novom Zélande. Bol založený už v roku 1894 ako prvý v krajine a zároveň 4. celosvetovo!

Obľúbený medzi turistami, domácimi a aj vo svete filmu je najmä vďaka svojej vulkanickej krajine. Rozprestiera sa na ploche 786 km², prechádza dvoma rôznymi okresmi (Ruapehu a Taupo), ukrýva stret 2 tektonických dosiek. Práve ten je zodpovedný za početné erupcie v priebehu tisícok rokov a za vznik vulkánov, ktoré sú dodnes aktívne.

Tie inšpirovali režiséra Petra Jacksona, ktorý sa rozhodol využiť park na stvárnenie krajiny Mordoru vo filmoch Pán prsteňov, čím park aj Nový Zéland preslávil a otvoril turistickému ruchu.

Najznámejší z nich je jednoznačne Mt. Ngauruhoe (2287 m n. m.) – aj keď ho možno nepoznáte pod týmto menom, Hora osudu alebo Mt. Doom už vám určite niečo hovorí. Keď ho uvidíte na obrázku, určite sa vám hneď vybavia scenérie z Jacksnovho filmu. Práve sem putovali Frodo a Sam s cieľom zničit Sauronov prsteň a zachrániť Stredozem pred strašným osudom. Ďalšími známymi vulkánmi sú sopka Mt. Ruapehu, ktorá je s výškou 2797 m n. m. najvyššou horou v parku aj na celom Severnom ostrove, a tiež Mt. Tongariro (1967 m.n.m.), podľa ktorého bol park pomenovaný.

Horu Osudu zo slávneho Pána prsteňov pozná každý fanúšik a vďaka filmom sa Nový Zéland preslávil svojimi scenériami, no miestne maorské legendy ponúkajú omnoho staršie príbehy o tamojších sopkách. Jednou z najznámejších je legenda o Mount Taranaki, ktorý po prehratom súboji o krásnu Pihangu utiekol na západ ostrova a cestou vytvoril rieku Whanganui. Dodnes sa hovorí, že keď je vrch zahalený hmlou, Taranaki smúti za svojou stratou. Iné príbehy opisujú Mount Ruapehu ako prudkého otca a Mount Ngauruhoe ako jeho mladého, temperamentného syna. Dokonca aj jazero Taupo má svoju legendu – podľa Maorov je telom porazeného nebeského draka.

Mt. Ruapehu - najvyššia hora Severného ostrova

Poďme sa pozrieť na reálne fakty. Môžeme začať napr. so sopkou, Mt. Ruapehu, čo v preklade z maorčiny znamená „jama hluku“ alebo „explodujúca jama“. Ide o aktívny andezitový stratovulkán, ktorého erupcie prvýkrát začali zhruba pred 250 000 rokmi. Toho času vybuchoval z viacerých kráterov, no dnes už sa aktivita obmedzuje iba na 1. Ten sa o slovo prihlási približne každých 50 rokov, naposledy v roku 1995.

Po každej erupcii sa roztopeným snehom opakovane naplní a vznikne kyslé kráterové jazero, ktoré má aktuálne objem okolo 110 km³. Práve z neho pramení rieka Whangaehu, známa svojimi ničivými laharmi.

Okolo jazera sa týčia 3 hlavné vrcholy – najvyšší má až 2797 m.n.m., vďaka ktorému je Ruapehu zároveň najvyššou horou Severného ostrova. Ďalej sopku zdobí 18 ľadovcov, ktoré sa všetky postupne v dôsledku globálneho otepľovania stenčujú. Napriek tomu tu nájdeme 3 populárne lyžiarske strediská.

Mt. Ngauruhoe – najaktívnejší vulkán a ikonická Hora osudu

Viete, prečo si režisér Peter Jackson vybral pre stvárnenie Hory osudu práve Mt. Ngauruhoe? Pretože zo všetkých vulkánov na ostrove je najaktívnejší. A to aj napriek tomu, že patrí medzi najmladšie v parku. Len v rokoch 1839-1975 vyprodukoval 70 erupcií. Odvtedy pokojne spí a teplota fumarolu na dne jeho krátera sa postupne ochladzuje.

To svedčí o tom, že je zablokovaný hlavný prieduch. Napriek tomu stále dochádza k úniku sírnych plynov a strmé svahy sopky sú pokryté tefrou – popolom, pemzou, vyvrhnutými kameňmi po sopečných erupciách. To spolu vytvára ideálny obrázok pre Tolkienovu krajinu Mordoru. Zároveň to robí výstup na horu veľmi náročným a nebezpečným (odhliadnuc od faktu, že hora je posvätná pre pôvodných obyvateľov). Ďalším dôvodom je jeho takmer dokonalý kónický tvar. Zaujímavé je, že hoci sa Mt. Ngauruhoe často považuje za samostatnú horu, v skutočnosti sa z geologického hľadiska jedná o sekundárny kužeľ Mt. Tongariro.

Mt. Tongariro – najstarší strážca parku a domov smaragdových jazier

Posledný z trojice vulkánov, Mt. Tongariro, podľa ktorého je pomenovaný národný park, vznikol erupciami pred približne 250 000 rokmi. Je teda zo všetkých 3 spomínaných sopiek najstarší. Podobne ako Mt. Ruapehu pôvodne vybuchoval z 12 rôznych kráterov, ktoré následne naplnila voda a vytvorila napr. Modré jazero, Smaragdové jazierka či Červený kráter (aktívne fumaroly).

Narozdiel od Ruapehu tu však nenájdete žiadne ľadovce – predpokladá sa, že posledné sa roztopili na konci posledného ľadovcového maxima pred cca 18 000 rokmi. Okolie hory bolo zároveň rovnako ako Mt. Ngauruhoe využité pri natáčaní Pána prsteňov. 9 rokov po skončení natáčania, v roku 2012, tu došlo k poslednej erupcii z krátera Te Māri.

V parku však nenájdete iba sopky. Je to domov dažďového pralesa mierneho pásma, bukových lesov, buše či dokonca púšte. Tá sa nazýva Rangipo a zaberá oblasť zhruba 100 km² východne od Mt. Ruapehu. Hoci tu spadne 1500-2500 mm zrážok ročne, čo rozhodne nie je pre púšť typické, vyslúžila si tento titul kvôli svojej zlej kvalite pôdy, pravidelnej erózii a silným vysušujúcim vetrom, čím púšť rozhodne pripomína. V zime sa tu bežne stretnete s mrazom a snehom.

Môžete sa tu previezť časťou štátnej diaľnice známou ako Desert Road, ktorá poskytuje dychberúce výhľady na vulkány a s vrcholom vo výške 1 074 metrov nad morom predstavuje druhú najvyššie položenú cestu na Novom Zélande. Prvenstvo jej tesne o dva výškové metre ukradla cesta Crown Range na Južnom ostrove.

V parku pramení niekoľko významných riek ako Tongariro, Whangaehu či Whanganui. Poskytujú návštevníkom možnosť zajazdiť si na raftoch či kajakoch alebo si oddýchnuť pri rybolove. Za určitých podmienok však môžu byť aj hrozbou. V roku 1953 napr. lahar na rieke Whangaehu spôsobil najväčšie železničné nešťastie v histórii Nového Zélandu. Odvtedy sú hladiny riek aj sopečných jazier dôkladne monitorované, rovnako ako aj potencionálna sopečná aktivita.

Park je bezpečný a nič okrem poriadnej svalovice a krásneho zážitku vám tu nehrozí – dokonca ani zo strany zvierat. Stretnúť sa tu môžete najmä s druhmi, ktoré boli do krajiny zavlečené Európanmi a ktoré bežne stretnete aj v našich lesoch. Z pôvodnej fauny sa v lesoch parku v minulosti vyskytovalo napr. kiwi hnedé, kačica modrá či jediné dve pôvodné cicavce- netopier krátkochvostý a dlhochvostý.

Prečo bol park zaradený do UNESCO na základe svojej prírodnej krásy je nám už jasné, poďme si teda ešte vysvetliť aj to historické a kultúrne hľadisko. Park je dodnes domovom pôvodných obyvateľov z kmeňa Ngati Tuwharetoa.

Legenda hovorí, že ich prvý predok, veľkňaz Ngatoroirangi, v dávnych dobách zavítal do sopečnej oblasti Taupo a robil si na tento región nárok. Keď sa však dostal do púštnej oblasti Rangipo, stretol náčelníka Hapekituarangiho, ktorý mal rovnaký zámer. Veľkňaz sa teda rozhodol zmerať si s rivalom sily, vyliezť na jednu z najvyšších hôr v oblasti a vyhlásiť za svoje všetko, čo z vrcholu uvidí.

Podcenil však nevyspytateľný južný vietor a kým dorazil na vrchol hory, bol uzimený na smrť a absolútne vyčerpaný. Pomodlil sa teda k svojim sestrám a požiadal ich, aby mu z ich pravlasti Hawaiki poslali oheň, ktorý by ho zachránil pred zamrznutím. Plamene, ktoré sestry vyslali, najskôr dorazili na White Island, potom do Rotorua, ktorá je dodnes známou geotermálnou oblasťou.

Následne vytvorili sopečnú oblasť Taupo, až nakoniec zahoreli pri Ngatoroirangiho nohách. Kmeň Ngati Tuwharetoa verí, že práve takto začala sopečná aktivita na Novom Zélande. Nie ako prekliatie, ale záchrana a požehnanie. Veľkňaz vďaka ohňu prežil a horu aj s celou oblasťou, ktorú z vrcholu videl, pomenoval Tongariro – po zradnom, južnom vetre, ktorý ho skoro pripravil o život.

Kmeň Ngati Tuwharetoa bol teda prvý, ktorý nazýval Tongariro svojím domovom. Po príchode európskych osadníkov mali strach o zachovanie svojho dedičstva. V roku 1886 teda zasadol domorodý súd a vyhlásil celú oblasť pôvodného osídlenia za posvätnú. Aby ju ochránili, dohodli sa s Korunou (v tom čase kráľovnou Viktóriou), že nebudú v tejto časti s Britmi bojovať – pod podmienkou, že tam bude zriadená chránená oblasť.

V roku 1894 tu bol následne skutočne založený národný park a pôvodné územie 2640 hektárov pôdy bolo zväčšené až na 25 000 hektárov. O 99 rokov neskôr, v roku 1993 park získal dvojitý štatút UNESCO.

Vďaka príbehu o prvom predkovi, ktorý sa údajne odohral 30 generácií dozadu, majú hory v srdci parku pre miestnych Maorov dodnes osobitný význam a cítia sa s nimi duchovne spojení. Veria, že stelesňujú ich predkov, pričom vrcholy predstavujú ich hlavy. Preto prosia návštevníkov, aby na sopky nevystupovali a ani oni sami to nerobia. Koniec koncov, je predsa neúctivé pochodovať po hlavách svojich predkov.

Turistické kancelárie teda zrušili výstupy na vrcholy sopiek a zmazali všetky fotky turistov, ktorí sem výstup absolvovali alebo sa dotýkali posvätných jazier. Taktiež štáb Petra Jacksona pri natáčaní Pána prsteňov musel mimoriadne dbať o to, aby minimalizoval akýkoľvek dopad na prírodné prostredie. V posledných rokoch domáci dokonca trvajú na tom, aby Mt. Ngauruhoe prestala byť označovaná ako Hora osudu/Mt. Doom. A napriek tomu, že park stále navštívia zhruba 4 milióny turistov ročne, pracovníci oddelenia ochrany prírody skutočne zaznamenali výrazný pokles v počte turistov, ktorí sa pokúšajú vyliezť na vrcholy sopky.

Pýtate sa, čo sa teda dá v parku robiť, pokiaľ sa neodporúča vystupovať priamo na vrcholy sopiek? Možností je hneď niekoľko. Parkom prechádza veľké množstvo turistických trás. Z kratších sú obľúbené trasy k vodopádom Taranaki falls, Tevio Falls atď. Z tých dlhších sú najpopulárnejšie:

1. TONGARIRO ALPINE CROSSING je považovaná za jednu z najlepších jednodňových túr na svete. 19,4 km dlhá trasa ponúka nádherné výhľady na vulkanickú prírodu parku, môžete tu obdivovať Smaragdové jazerá, Červený kráter, parné výduchy aj drsné skalné formácie. Ale pozor! Cez zimu je nevyhnutné zabezpečiť si sprievodcu!
2. TONGARIRO NORTHERN CIRCUIT 2 až 4-dňová túra (44,9 km), ktorá je jednou z desiatich Great Walks na Novom Zélande a zahŕňa aj Tongariro Alpine Crossing. Trať okrem toho ale prechádza aj v blízkosti Mt. Tongariro a Mt. Ngauruhoe. Ubytovať sa môžete v 3 horských chatách, prípadne kempoch v ich blízkosti. Nezabudnite na to, že je nutné rezervácia vopred!
3. ROUND THE MOUNTAIN TRACK 4 až 6-dňová túra (66,2 km), ktorá vedie okolo sopky Mt. Ruapehu. Rovnako ako v predchádzajúcich prípadoch, aj tu je rezervácia ubytovania nevyhnutná.

Východiskový bod pre všetky spomínané túry je dedina Whakapapa, ktorá bola založená za účelom turizmu. Nájdete tu návštevnícke centrum parku Tongariro, ubytovacie zariadenia a historický hotel Chateau Tongariro, postavený v roku 1929. Ten bol v roku 1996 zapísaný do zoznamu historických pamiatok 1. kategórie organizácie Heritage New Zealand, napriek tomu ho však po neúspešnom seizmickom posúdení v roku 2023 zatvorili. V rámci letnej aj zimnej sezóny však krásne dotvára tunajšiu malebnú scenériu.

Pre tých, ktorý nemajú priestor na viacdňové túry, ako najscestovanejší Slováci z BUBO (sprievodcovia vyškolení v BUBO Cestovateľskej Akadémii) odporúčame jednu z najlepších krátkych trás v rámci národného parku – túru k vodopádom Taranaki. Trasa začína aj končí pri hoteli Alpine Skiotel Resort, kde sa môžete posilniť dobrou kávou či horúcim čajom.

Na informačnej tabuli pod hotelom si môžete pozrieť znázornenie trasy. Ide o nenáročnú slučku, pričom vodopády sa nachádzajú približne v polovici cesty. Celá trasa je dlhá cca 6 kilometrov, čo vám zaberie približne 2 hodiny. Môžete si vybrať či sa vyberiete hornou, alebo dolnou cestou. Pokiaľ sa rozhodnete pre dolnú, budete spočiatku prechádzať alpínskymi krovinami, až sa dostanete na pokraj bukového lesa.

Ak budete mať šťastie a vyjde vám dobré počasie, z tejto časti trasy môžete v diaľke vidieť sopku Mt. Ngauruhoe - Horu osudu. Po vstupe do lesa sa zase budete cítiť, ako keby ste vošli do elfského lesa z príbehov o hobitoch. Popod veľké horské buky, popri kríkoch manuka budete pokračovať ďalej popri rieke Wairere, ktorá kopíruje trať. Občas stretnete horskú ropuchu či budete počuť štebotať vtáky ako puškáry, belorítky či penice. Rieka vás nakoniec dovedie až k samotným vodopádom Taranaki, ktoré sa rútia z výšky 20 metrov cez okraj veľkého stuhnutého prúdu lávy, ktorý vyvrhla sopka Mt. Ruapehu pred 15 000 rokmi.

Chodník ďalej pokračuje po zhruba 100 schodoch k rázcestiu. Na ňom zvolíte návrat do dedinky Whakapapa, odbočíte v smere šípky doprava a vrátite sa naspäť na parkovisko. Pokiaľ by ste si netrúfali na výstup po schodoch, vždy sa môžete vrátiť rovnakou cestou, ktorou ste prišli.

Turistika a letné športy nie sú jediné, čo láka turistov – Tongariro je tiež domovom najväčších lyžiarskych stredísk Nového Zélandu. Konkrétne na sopke Mt. Ruapehu nájdete hneď 3 – Stredisko Whakapapa na jej severnej strane, Turoa na juhozápadných svahoch a Tukino na východe. Spoločne každú sezónu prilákajú približne 400 000 lyžiarov, ktorí si užívajú miestne zjazdovky od konca júna do konca októbra. Na svoje si tu prídu skúsení lyžiari aj začiatočníci. Pre tých je v stredisku Whakapapa vyčlenené údolie Happy Valley. Ide o údolie vytvorené lávou so samostatnou kaviarňou, požičovňou lyží, vlekmi pre začiatočníkov aj tubingovým parkom, kam sa chodia zabávať deti aj rodičia.

V časti, kde sa nachádzajú zjazdovky pre dospelých, zase na vrchole strediska Whakapapa nájdete najvyššie položenú reštauráciu Severného ostrova. Leží až vo výške 2020 metrov nad morom! Nachádza sa v horskej chate Knoll Ridge Chalet, ku ktorej sa pohodlne dostanete lanovkou SkyWaka Gondola, ktorá je jednou z najväčších atrakcií celého strediska. Prevezie vás vo svojej dĺžke 1,8 kilometra priamo ponad zjazdovku s panoramatickým výhľadom nielen na Mt. Ruapehu, ale aj Mt. Tongariro a Mt. Ngauruhoe. Samozrejme za predpokladu, že vychytíte jasný deň a dobrú viditeľnosť.  Pokiaľ ju máme, vždy sa tu s našimi BUBO skupinkami zastavíme.

Gondola navyše premáva aj v letných mesiacoch (november – apríl), kedy namiesto odhodlaných lyžiarov vidíte kaskádovité vodopády, drsný skalnatý terén a na vrchole dokonca môžete absolvovať 6-hodinovú turistiku okolo krátera sopky so sprievodcom.

My potom, ako sme navštívili Tawhai Falls, urobili si túru k vodopádu Taranaki a previezli sa SkyWaka Gondolou v lyžiarskom stredisku Whakapapa, odchádzame z národného parku Tongariro. Vulkanickú plošinu v centrálnej časti Severného ostrova ale ešte neopúšťame a cestou do Rotoruy nás ešte čaká jedna zaujímavá lokalita, ktorú v tejto oblasti nemôžeme vynechať – jazero Taupo a jeho okolie.

Práve Taupo je totiž najväčším jazerom Nového Zélandu (predbieha jazerá Te Anau a Wakatipu na Južnom ostrove). S rozlohou 616 km² je zároveň považované za 2. najväčšie sladkovodné jazero v celej Oceánii – po jazere Murray na Papuy Novej Guiney. Aby ste si to vedeli lepšie predstaviť, jeho plocha má približne rozlohu Singapuru a keby ste chceli celé jazero obísť, museli by ste prejsť 193 kilometrov. Keby ste sa chceli ponoriť na jeho dno v najhlbšom mieste, museli by ste ísť do hĺbky 186 metrov.

Toto veľké kráterové jazero sa nachádza v kaldere sopky Taupo a vzniklo pred približne 25 500 rokmi pri erupcii, ktorá je známa ako Oruanui. Jedná sa o jednu z najsilnejších erupcií na svete v modernej dobe. Bola taká veľká, že zatemnila oblohu v Číne a Európe. Došlo k vyvrhnutiu okolo 1170 kilometrov kubických materiálu. Následne sa zrútilo niekoľko stoviek štvorcových kilometrov okolitej pôdy, sopečný kužeľ skolaboval a bola vytvorená kaldera, ako ju poznáme dnes.

Maori majú samozrejme aj k tejto udalosti vlastný príbeh. Jazero podľa nich predstavuje telo obrovského draka. Ten bol údajne porazený bohom nebies Rangim a jeho posledný výdych spôsobil výbuch, ktorý vytvoril jazero.

Na obed sa zastavujeme v rovnomennom mestečku Taupo, ktoré leží v zálive na severovýchodnom brehu jazera. Pôvodne tu bola v roku 1868 zriadená policajná stanica. Neskôr sem kvôli horúcim bazénom začali prichádzať turisti a boli postavené prvé hotely. V 90. rokoch 19. storočia boli do jazera zavlečené pstruhy dúhové a mestečko sa stalo obľúbenou lokalitou pre rybolov.

Najviac sa však rozrástlo vďaka rozvoju elektrárne Wairekei. Tá sa nachádza niekoľko kilometrov severne od mesta a funguje od roku 1963, prevádzkovaná spoločnosťou Contact Energy. Okrem toho, že bola 2. geotermálnou elektrárňou, ktorá bola na svete uvedená do prevádzky, bola aj 1., ktorá využívala bleskovú paru z geotermálnej vody ako zdroj energie na výrobu elektriny. Ľudia našli prácu v energetike, v drevárskom priemysle a poľnohospodárstve. Dnes ich v meste žije okolo 27 000 a živí ich aj cestovný ruch, o čom svedčí veľké množstvo reštaurácií, z ktorých si vyberáme na promenáde pri jazere. Odfotíme sa s nápisom TAUPO a ideme navštíviť najväčšiu atrakciu v okolí jazera – vodopády Huka Falls.

Huka Falls sú považované nielen za najväčšiu atrakciu v okolí jazera Taupo, ale sú vyhlásené aj za najviac navštevovanú turistickú atrakciu na Novom Zélande. Už keď sa k nim blížite, počujete ich omnoho skôr, ako ich vidíte. Tento hluk vytvára 220 000 litrov vody za sekundu, ktorý vyteká z prírodnej rokliny a rúti sa 11 metrov do rieky Waikato pod ňou. Tá je bežne široká zhruba 100 metrov, pri prechode sopečným kaňonom je ale nútená zúžiť sa na šírku iba 15 metrov. To nesmierne zvyšuje prietokový tlak a spôsobuje, že voda tryská roklinou obrovskou rýchlosťou a vytvára neuveriteľnú scenériu. My si ju s našou BUBO skupinkou odfotíme, užijeme si výhľady a okoreníme si deň ešte jednou aktivitou – adrenalínovým jetboatingom na rieke Waikato.

Ak ste náhodou ešte o jetboatingu nepočuli, ide o jazdu na špeciálnom motorovom člne, ktorý sa dokáže rútiť rýchlosťou až 90 km/h po vode hlbokej iba 10 cm. Tento vynález má na svedomí Bill Hamilton, ktorý ho pôvodne vytvoril, aby umožnil plavbu po plytkých riekach v regióne Canterbury. Podnikaví Novozélanďania si však čoskoro uvedomili jeho potenciál dobrodružnej aktivity.

Koniec koncov, samotný Nový Zéland je krajina adrenalínových športov a svojej povesti teda nezostali nič dlžní. Bill Hamilton dostal za svoj vynález pri príležitosti osláv narodenín britskej kráľovnej Alžbety II. rytiersky titul SIR a Nový Zéland získal ďalšie lákadlo pre turistov. Jetboating je možné absolvovať v rôznych lokalitách na oboch ostrovoch Nového Zélandu, ale práve tu na rieke Waikato máte tento zážitok obohatený o neuveriteľné výhľady.

My touto adrenalínovou bodkou ukončujeme prehliadku centrálnej časti Severného ostrova a vydávame sa smerom do geotermálnej oblasti Rotorua, kde nás čaká množstvo ďalších zážitkov, ktorých má táto krásna krajina v ponuke nespočetne. Preto ju v BUBO tak milujeme! Nový Zéland navštevujeme už od minulého storočia, od doby, kedy o filme Pán Prsteňov ešte nikto nechyroval.