Čo vidieť v Aucklande

Nachádzame sa v Aucklande, najväčšom meste Nového Zélandu. Vďaka svojmu medzinárodnému letisku Auckland International Airport, ktoré sa nachádza cca 25km od centra mesta, je pre návštevníkov vstupnou bránou do krajiny. Lietadlá sa tu vznášajú ponad ostrovmi posiatym zálivom Hauraki, v ktorom je množstvo lodí s pestrofarebnými plachtami, ktoré pomaly preplávajú prístavom Waitemata. Je to hlavný prístav mesta nachádzajúci sa na východe a svoj názov dostal od Maurov vďaka svojej priezračne čistej vode. Práve kvôli tomu sa toto mesto nazýva „mesto plachiet“, resp. City of Sails. Centrum mesta je posiate výškovými budovami, ktoré sú obklopené trávnatými svahmi približne päťdesiatich vyhasnutých sopiek. Tie sú zastavané nízkymi udržiavanými drevenými vilkami s rozľahlými záhradami. Aj keď mesto je najrušnejšie z celej krajiny, tak po opustení nákupného centra alebo CBD – Central Business District, tu človeka prekvapí kľudná atmosféra. Svojou veľkosťou o rozlohe 1102,9 km2 sa takmer rovná Londýnu, ale pritom tu žije iba 1,5 milióna obyvateľov. V súčasnosti je to najväčšie polynézske mesto sveta, pretože zhruba 11% miestnych obyvateľov má maorský pôvod a 14% tvoria rodiny migrantov, ktoré sem v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch minulého storočia dorazili z ďalších ostrovov Južného Tichomoria. Auckland sa rozprestiera na úzkom pobreží, pričom vytvára tzv. osí pás Severného ostrova. V oblasti Aucklandu je Severný ostrov takmer rozdelený ústiami riek, mieriacich z vnútrozemia do dvoch miestnych prístavov. Ide najmä o rieku Waikato, ktorá je najdlhšou riekou na Novom Zélande s dĺžkou 425 kilometrov. Ďalšou významnou riekou je rieka Waihou. 

Auckland je jedným z najstarších miest Nového Zélandu a jeho vznik sa datuje až do roku 1350, kedy Maori boli jedinými obyvateľmi tohto ostrova. Až keď sem začiatkom 19. storočia priplávali Európania do zátoky Bay of Islands, tak oni boli tí, ktorí sem priviezli muškety. Tieto vražedné nástroje, ktoré tu predtým nepoznali, spôsobili nepokoje medzi miestnymi kmeňmi. Bol to kmeň Ngapuhi zo severnej časti ostrova, ktorý podnikal dobyvačné útoky na kmeň Tamaki Maori, tých, ktorým bol Auckland domovom. Netrvalo však dlho a ostatné kmene začali zomierať na kiahne, čo viedlo k vyľudnenie takmer celej tejto oblasti. Práve toto bol jeden z hlavných dôvodov, prečo bola táto časť ostrova vybraná ako miesto hlavného mesta po podpise zmluvy z Waitangi v roku 1840. Od tohto roku sa začala história Aucklandu formovať a meniť až do podoby, akú má dnes. My v BUBO sme na Novom Zélande viac ako len doma a spomedzi všetkých cestovných kancelárií SR a ČR patríme bezkonkurenčne medzi najlepších. Aj keď sme spomínali, že Auckland je vstupnou bránou do krajiny, my chodíme z opačnej strany z mesta Rotorua a najväčšie mesto si nechávame ako bodku za celým Novým Zélandom. Do mesta prichádzame poobede okolo 16:00 – 17:00 hod., čo závisí podľa dopravy a ranného programu. Bývame vždy v úplnom centre a máme vytipované hotely ako sú napr. VR apartments Hotel na ulici Hobson, alebo IBIS Budget nachádzajúci sa na Wyndhem street križujúci s ulicou Queen street Oba hotely majú výbornú lokalitu a nachádzajú sa len kúsok od miesta, kde začíname prehliadku. Sme lovcami zážitkov a dobre vieme, že tie v srdci samotného mesta ulovíme vždy nadmieru.

Samotná prehliadka Aucklandu začína v centre na námestí zvanom Aotea Square, ktoré slúži pre verejnosť a oficiálne bolo otvorené v roku 1979 pánom Sir Dove-Myer Robinsonom, najdlhšie pôsobiacim starostom Aucklandu vo funkcii v rokoch 1959-1965 a 1968-1980. Námestie je určené na otvorené koncerty, trhy a politické manifestácie. 

V roku 2010 bolo námestie zrenovované a kapacitu má až 20.000 ľudí. Názov Aotea pochádza z maorského „Motu Aotea“, teda „Great Barrier“, čo je najväčší mimo pevninový ostrov Nového Zélandu, vzdialený cca 90km od centra Aucklandu. Z tohto námestia máme krásny pohľad na Radnicu Aucklandu (Auckland Town Hall), ktorá je historickou budovou na známej ulici Queen street Je známa či už kvôli klasickej administratívnej funkcii, ale taktiež známa aj ako „Great Hall“ – koncertná hala. Táto hala má kapacitu 1529 ľudí. Vedľa je ešte jedna menšia miestnosť s kapacitou 431 ľudí. Výstavba budovy začala v roku 1909 a bola otvorená vtedajším guvernérom Lordom Islingtonom 14. decembra 1911. Nachádza sa tu taktiež najväčší hudobný nástroj na NZ – organ. 

Ak sa otočíme chrbtom k radnici, tak na kraji námestia je Aotea Centre, čo je prvý skutočný operný dóm Nového Zélandu, ktorý v roku 1990 otvárala novozélandská sopranistka Kiri Te Kanawa. Je to relatívne nová, presklená, nízka budova, ktorá je taktiež sídlom miestneho baletu, Royal New Zealand Ballet. Po ľavej strane zároveň uvidíme výškovú budovu Auckland City Council, teda mestskú radu. Táto budova sa nedá prehliadnuť, pretože na boku má vyobrazený erb Aucklandu. Na sever od námestia je veľká budova, kde vidíme názov Cinemas. Celý tento komplex je súčasťou nákupného centra Sky World Entertainment Centre. Pred touto budovou nás zaujme fascinujúca 7 metrová skulptúra Waharoa, ktorá je vlastne vstupnou bránou na toto námestie. Je vytvorená maorským umelcom Selwynom Muru, ktorý chcel expresionistickým spôsobom znázorniť tradičnú maorskú vstupnú bránu. Pozostáva z 5tich symbolov a keď sa pozeráme od ulice Queen street zprava, tak vidíme boha slnka Tama nui te Ra, ďalej boha morí Tangaroa vo forme veľryby, na ktorom sedí mýtický muž, v strede je boh lesov Tane Mahuta, ktorý je zobrazený ako vták. Hneď vedľa neho je boh prírodných živlov Tawhiri Matea. Úplne naľavo je boh Whetu me te Marama, ktorý predstavuje nebeskú sféru a je vyobrazený ako polmesiac s hviezdami. Pomaly opúšťame námestie Aotea a po schodoch hore na ulicu Queen street ešte prejdeme okolo sochy Sir Dove-Myer Robinsona, ktorý bol pôvodom zo Sheffieldu v Anglicku, no svoj domov našiel neskôr práve tu v Aucklande. 

Po ulici Queen street, ktorá je hlavnou obchodnou ulicou v centre Aucklandu, mierime na sever (dole po ulici). Táto ulica je jednou z najstarších ulíc v meste, založená bola v roku 1840. Severný koniec Queen street je ulica Quay street a jej južný koniec je cesta Karangahape road. Okrem toho, že táto ulica je tou najhlavnejšou v meste, o čom vypovedá aj jej názov, sa pod touto ulicou nachádza potok Waihorotiu, ktorý bol dávno zastavaný do tunela pod mestom. Na rohu ulice Queen street a východnej strany ulice Wellesley street  sa zastavíme a vidíme zaujímavú budovu, ktorou je divadlo Civic Theatre. 

Táto budova bola slávnostne otvorená v roku 1929, čo prilákalo pozornosť celého mesta. Otvárania sa zúčastnil aj malý indický chlapec, ktorého pre túto príležitosť doniesli až z Fidži. Ten mal vhodne doplniť veľkolepú výzdobu so slonmi, hinduistickými bohmi, ako aj oblúk predscény lemovaný pantermi s červenými očami a falošnú oblohu posiatu hviezdami. Táto budova patrí do dedičstva Nového Zélandu 1. kategórie a je domovom  kultúrnych podujatí všetkého druhu. Ideme ďalej na východ po ulici Wellesley street a zhruba po 80 metroch uvidíme po pravej strane verejnú mestskú knižnicu nachádzajúcu sa na ulici Lorne street, ktorá je denne otvorená od 9am do 8pm. Počas víkendov otvárajú o hodinku neskôr a zatvárajú už o 4tej poobede. My však len prejdeme a ideme o 80 metrov ďalej až k ulici Kitchener street, kde odbočíme doľava a po našej pravej strane sa nachádza umelecká galéria Auckland Art Gallery – Toi o Tamaki. Denne je otvorená od 10:00 do 17:00 hod. a vstup je zdarma. Bývajú tu dokonca aj bezplatné prehliadky, ktoré sa každodenne uskutočňujú o 11:30 a 13:30 hod. Prednedávnom prebiehala prestavba a prístavba budovy a autori si oprávnene zaslúžili medzinárodné architektonické ocenenia, pretože sa im podarilo najlepšiu galériu Nového Zélandu ešte viac vylepšiť. 

„Zámocké“ priestory galérie sa podarilo prepojiť s elegantným preskleným átriom, ktoré podopierajú stĺpy z Damarovníku južného (strom), ktorý je známy ako Kauri. Galéria sa tak prepojila s ulicou a aj s Albert parkom. Pôvodná budova bola postavená v roku 1887 a nachádza sa v nej mnoho kolekcií umenia. Napríklad Európsky pohľad na Maorov od Kenneta, počiatky novozélandského umenia od Rity Angus atď. My pokračujeme ďalej, v prípade, ak by sa našli záujemci, ktorí by galériu chceli navštíviť, tak najlepšie ďalší deň v rámci voľného poobedia. 

Na konci galérie prejdeme na druhú stranu ulice a popri budove vystúpime po schodoch do Albert parku. Je to Viktoriánsky park, na ktorého území kedysi stála pôvodná opevnená Maorská dedina „PA“, ktorú v 40. a 50. rokoch 19. street nahradila kasáreň Albert Barracks. Medzi tunajšími dubmi a figovníkmi z Moreton Bay v Austrálii býva množstvo slniacich sa študentov a úradníkov, ktorí väčšinou ani netušia, že sedia priamo nad protileteckými krytmi z 2. svetovej vojny. V parku ideme po chodníku mierne na juhozápad a stretneme sa tu s viacerými sochami významných predstaviteľov Aucklandu. Prvou je socha žurnalistu George. M. Reeda, ktorá tu bola postavená v roku 1901. Po ceste prídeme k ďalšej soche Helen Boyd, ktorá bola postavená v roku 1900 a reprezentuje lásku lámajúcu meč nenávisti. Táto dáma bola významná umelkyňa a výrobkyňa keramiky. Kúsok od nás vidíme altánok, za ktorým sú verejné toalety. V prípade potreby je to ideálne miesto na 5 minútovú prestávku a zahnať volanie prírody. Okolo starého kurátorského domčeka vychádzame z parku a zabočíme doľava po ulici Princes street 

Prejdeme len kúsok a pri ďalšej bráne vojdeme opäť do parku, no po pravej strane nás zaujíma najväčšia a najlepšia univerzita Nového Zélandu, University of Auckland. V roku 2016/17 bola celosvetovo označená ako 81. najlepšia univerzita na svete. Skladá sa z 8 fakúlt a má 6 univerzitných budov. Spolu má viac ako 40.000 študentov, z ktorých viac ako 30.000 je aktívne študujúcich. Univerzita bola založená v roku 1883 a hodinová veža, ktorá sa na nej nachádza, bola kedysi stará budova umenia. Budova je označená kategóriou 1 historických budov Aucklandu a bola dokončená v roku 1926. Univerzitný dom bol kedysi synagóga, ktorého priestor si prenajali od univerzity. My vstupujeme znova do Albert parku a naskytuje sa nám úžasný pohľad. Máme v diaľke pred sebou skvost mesta, ktorým je veža Sky Tower. Je to ideálne miesto na krátku foto pauzu, alebo posedenie na lavičkách pri krásnej fontáne v strede parku. Sme v strede mesta a zrazu všade okolo božský pokoj. 

Od fontány zamierime k soche kráľovnej Viktórie, ktorá samozrejme v meste nesmie chýbať. Táto socha bola odkrytá v roku 1899 pri príležitosti 60. výročia jej panovania. Je to vôbec prvá socha kráľovnej v krajine. Odtiaľto zamierime na severozápad a prejdeme okolo vojnového memoriálu z Búrskej vojny, ktorý bude po pravej strane (socha vojaka, kanóna a stožiara lode). Po ľavej strane uvidíme poslednú sochu bývalého guvernéra Nového Zélandu, George Grey-a. 

Pokračujeme po oblúkovej ceste mierne naspať a zabočíme doprava po chodníku až dole k ceste Kitchener street, až na roh ulice Victoria street. Po Victoria street ideme stále rovno. Prejdeme križovatku ulice Queen street, za ktorou vidíme po pravej strane supermarket Countdown (cca 70m za križovatkou). Je to dobrá varianta pre tých, ktorí by si chceli po prehliadke kúpiť potraviny. 

Ideme stále rovno po Victoria street a po ľavej strane je popri parkovisku Sky Screamer, malý stánok, vedľa ktorého je tzv. Air Bungy. Prejdeme križovatku Albert street, Federal street, a prídeme k majestátnej Sky Tower, ktorá je po našej ľavej strane. Táto 328 metrová veža vyrastá nad budovou kasína SkyCity Casino a je najvyššou budovou na Novom Zélande, pričom tesne prekonáva Eifellovu vežu v Paríži a Centrepoint v Sydney. Sú tu dve vyhliadkové plošiny, z ktorých sa možno pokochať pohľadom na mesto, ako aj na záliv Hauraki. Plošiny sú vo výške 186 a 220 metrov. 

Výhľad sa dá užiť aj z otočnej reštaurácie Sugar Club. Vstup na vyhliadky v roku 2019 je v hodnote 29NZD (novozélandský dolár), čo je zhruba 18-19€. My vojdeme do otváracích dverí a hneď pred nami je eskalátor smerom dole, ktorým sa zvezieme. Zabočíme hneď doprava a po oblúkovej chodbe sa dostaneme až k pokladni na lístky. My však nejdeme na vyhliadku, pretože pokračujeme v prehliadke. Záujemci, ktorí by sa chceli neskôr vyviezť hore a vychutnať si dychberúce pohľady na večerné mesto už budú vedieť, ako sa sem dostanú. V čase, keď dorazíme k Sky Tower, už môže byť vonku tma, záleží od ročného obdobia, odporúčame sem ísť ďalší deň na západ slnka. 

Pre odvážnych je tu možnosť vyskúšať aj Sky Jump - bungee jumping v hodnote 225 NZD, alebo ísť sa prejsť po otvorenej, 1 meter širokej, plošine bez zábradlia, Sky Walk. Táto atrakcia je v hodnote 145 NZD a obe sa dajú absolvovať denne od 10:00 do 18:00 hod. 

Pokračujeme v prehliadke a od veže ideme doľava na križovatku Victoria street a Hobson street. Po Hobson street prejdeme zhruba 200 metrov okolo čínskeho supermarketu po pravej strane a okolo hotela Heritage po ľavej strane. Na rohu ulice Hobson street a Wyndham street vidíme po pravej strane tehlovú stenu starej budovy katedrály Sv. Patrika. Prejdeme 60 metrov a navštívime katedrálu katolíckeho Biskupa z Aucklandu, ktorá bola postavená v roku 1841. Patrí do kategórie 1 dedičstva pamiatok Aucklandu. Ide o gotický – renesančný štýl architektúry. Súčasným biskupom je Patrick James Dunn, ktorý je biskupom od roku 1994 až doteraz. 

Vrátime sa opäť na ulicu Hobson street a pokračujeme dole okolo kancelárskych budov po pravej strane a hotela Grand Chancellor po ľavej strane, až ku križovatke s ulicou Fanshawe. Tu prejdeme cez prechod na druhú stranu a po schodíkoch pôjdeme dole cez malý parčík, až sa dostaneme na dolnú Hobson street (v podstate ideme stále rovno). Pomaly, ale isto, sa dostávame na severný koniec ulice Queen street, Quay street. Zabočíme doprava a už sa nachádzame na slávnej „promenáde“ Aucklandu. Je tu mnoho reštaurácií, barov a iných kaviarničiek. Prejdeme zhruba 150 metrov a nachádzame sa v strede móla (Pier 3). Pri pohľade na more vidíme po ľavej strane lodnú budovu, kam pravidelne priplávajú výletné lode (cruise). Po pravej strane je už historicky známa budova „Ferry Building“, kde kedysi sídlila väčšina trajektových spoločností. V súčasnosti sa tu nachádzajú na spodnom poschodí obchody a kaviarničky, pretože mnoho lodných spoločností sa presunulo do novej budovy. Táto budova je v štýle Edwardiánskeho baroka a stojí tu už od roku 1912. Stavať sa začala v roku 1909 a stála vtedy takmer 68.000 britských libier, čo je v roku 2018 zhruba 7,5 milióna libier. 

Hneď vedľa je nová lodná budova na móle s názvom „The Cloud“, ktorá má strechu pripomínajúcu čajku, kvôli ohnutiu. Práve odtiaľto pôjdeme zajtra do časti Devonport. Dnešná prehliadka Aucklandu je na konci a jedinú potrebu, čo máme, je  dobre sa najesť. My v BUBO máme overené reštaurácie a jednou z nich je Tony´s Original Steak & Seafood Restaurant. Do hotela (hotely sa môžu líšiť podľa dostupnosti) sa najlepšie dostaneme po ulici Queen street, ktorá je hlavnou tepnou centra. 

Pre tých, čo by chceli pokračovať do odporúčanej reštaurácie, tak treba ísť na roh Queen street a Wellesley street, odkiaľ po ulici Wellesley treba zamieriť na západ popri divadle Civic Theatre a za ulicou Elliot street to uvidíme po pravej strane. Majú tu úžasný Seafood Chowder, steaky viacerých druhov, pričom medzi naše obľúbené patrí práve Tonyho originál alebo Fillet Béarnaise, ktorý je ponorený do vynikajúcej bylinkovej omáčky. 

Ďalší deň sa stretávame o 9-tej hodine rannej a po ulici Queen street vyrážame rovno až k promenáde, kde sme včera prehliadku ukončili. V dolnej časti na ulici Queen street nás zaujme posledná budova s názvom Britomart Transport. Je to neoklasicistická budova bývalej pošty z roku 1910, ktorá je prestavaná na dopravné centrum pripomínajúce veľkolepé časy železničnej dopravy. 

Ďalší deň sa stretávame o 9-tej hodine rannej a po ulici Queen street vyrážame rovno až k promenáde, kde sme včera prehliadku ukončili. V dolnej časti na ulici Queen street nás zaujme posledná budova s názvom Britomart Transport. Je to neoklasicistická budova bývalej pošty z roku 1910, ktorá je prestavaná na dopravné centrum pripomínajúce veľkolepé časy železničnej dopravy. 

V súčasnosti je tu vlaková podzemná stanica. Na prvý pohľad sa táto stanica nedá nikde v okolí nájsť, no ak prejdeme po ulici Tyler street a zabočíme doprava, tak uvidíme zašitú stanicu, ktorá je priamo v centre. Je to len taká zaujímavosť, ktorá nie je tradičná. Na niektorých mapách mesta totiž človek môže vidieť koľaje, no v skutočnosti vonku pri promenáde ich nikde nevidí, pretože sú v podzemí. 

My sa vrátime naspäť k lodnému terminálu, ktorého pokladňa je po pravej strane budovy Ferry Building. Tam si zakúpime obojsmerné lístky do Aucklandského predmestia Devonport. Obojsmerný lístok stojí 12,50 NZD a dôležité je uchovať si ho, pretože ho budeme potrebovať aj cestou späť. Trajekt odchádza každú pol hodinu, takže si treba pozrieť odchod trajektu a byť 5 minút pred odchodom pred turniketmi. Cesta trvá okolo 12 minút a je to súčasť mestskej hromadnej dopravy, ktorú domáci ľudia bežne využívajú. Vystupujeme v Devonporte, v jednom z najstarších predmestí Aucklandu, ktoré vzniklo v roku 1840. Do pôvodného námorného prístavu sa postupne začali sťahovať bohatí obchodníci, ktorí si tu stavali vily z damarovníkového dreva. My vystupujeme z lode a prejdeme cez parkovisko po ľavej strane na ulicu Wynyard street, v strede ktorej je známy obchodík s čokoládou, Devonport Chocolate. Majitelia sa pýšia jednou z najlepších čokolád na Novom Zélande už od roku 1991. Pokračujeme ďalej a prejdeme doprava okolo predajne liehovín Glengarry Wines na ulicu Clarence street. Na konci ulice pri kaviarničke Manuka odbočíme doľava a napojíme sa na hlavnú cestu Devonportu, Victoria road. 

Po ulici pokračujeme zhruba 220 metrov, pričom si vychutnávame atmosféru starých budov. Ich architektúra vyzerá ako keby sa zastavil čas o 20 až 30 rokov. Po pravej strane uvidíme divadlo Victoria, pri ktorom prejdeme cez prechod na druhú stranu a po mierne stúpajúcej cestičke prejdeme cez ulicu Kerr stree.t Pokračujeme stále po ceste pre autá, ktorá začína mierne stúpať, až na samý vrchol hory Victoria. Maori ju nazývajú Takarunga. Táto vyhasnutá sopka je vysoká iba 87 metrov, no čaká nás 500 metrov nenáročného stúpania. Posledný dom smerom na horu bude po našej ľavej strane historický domček Signalman´s house, kde je sídlo novozélandských spisovateľov. Michael King Writer´s Centre podporuje miestnych spisovateľov a snaží sa rozvíjať ich schopnosti. O pár minút sme úplne hore a vidíme najkrajší možný pohľad na Auckland. 

Je to tu úžasné, pretože odtiaľto vidíme takmer celý Auckland. Samotné centrum, most Auckland Harbour Bridge a na druhej strane aj ostrov Rangitoto, ktorý je najmladším vulkanickým ostrovom Nového Zélandu, ktorý pred cca 600 rokmi mohli domorodí Maori sledovať, ako z mora stúpa nad hladinu. Na samotnom vrchu Mount Victoria sa nachádza bývala signálna stanica námorníctva, kde je umiestnený kanón proti nepriateľským ľodiam. Taktiež je tu vojnový bunker. My sa pokocháme pohľadmi a vraciame sa späť, tou istou cestou, do prístavu. Je približne 11:00-12:00 hod. a oficiálne ukončujeme prehliadku tohto krásneho mesta. Tí, ktorí však ešte chcú viac a netúžia po nákupoch, tak sa ideme prejsť po promenáde King Edward Parade až k námornému múzeu Torpedo Bay Navy Museum, ktoré je bývalou ponorkovou základňou. Okrem zbraní, medailí a námorných uniforiem je tu expozícia venovaná novozélandskej účasti v bitke o ústie Rio de la Plata behom 2. svetovej vojny, ako aj plavbe lodi Otago na atol Mururoa v roku 1973 na protest proti francúzskym jadrovým pokusom. Je to od prístavu vzdialené približne 1,3km, čo je asi 15-20 minút. Pre „kávičkárov“ je tu Torpedo Bay Cafe, odkiaľ je krásny výhľad na mesto cez prístav. 

Vysoké budovy a ruch, pokojné vidiecke prostredie s 360° výhľadmi a drevenými vilkami, obrovský prístav plný nákladných lodí a ulice plné milých ľudí, ktorí sú hrdí a pyšní na to, kde žijú. Takýto je Auckland, takéto je najväčšie mesto Nového Zélandu. 

• New Zealand Sea Life (mapa) : Podmorské akvárium, ktoré patrí medzi najlepšie na južnej pologuli. Od centra sa nachádza cca 7 km a dá sa k nemu jednoducho dostať kyvadlovou dopravou, ktorá je zdarma. Autobus jazdí 7 dni v týždni od 9:30 do 15:30. Každú hodinu odchádza spred budovy Britomart Transport Centre kúsok od rohu ulíc Customs a Commerce. Bežný vstup pre dospelých je od 32 NZD a pre deti od 23 NZD.
• Sky Tower (mapa) : Hádam najväčším hriechom v Aucklande by bolo vynechať vyhliadku z 328 metrovej ikony mesta. Najlepšie je ísť na vežu pol hodinu pred západom slnka, aby sme videli ako začínajú svetlá a mesto ožíva. Cena lístku pre dospelého je 32 NZD (deti 13 NZD) a zahŕňa v sebe vstupy na 220 metrov vysokú Sky Deck viewing platform, 186 metrov vysokú Main Observation leve a 182 metrov vysokú Sky Café.
• Divadlo Civic Theatre (mapa) : Táto unikátna stavba ponúka pravidelné večerné predstavenia v podobe muzikálu, baletu, činohry, komédie a mnoho iných. Cena lístkov sa môže pohybovať od 30 – 150 NZD. Lístky sa dajú zakúpiť aj priamo na mieste 90 minút pred začiatkom predstavenia.
• Auckland na bicykli : Pre nadšencov bicyklovania odporúčam požičať si mestský bicykel Onzo, s ktorým sa dajú prejsť všetky zákutia Aucklandu. 1 hodina bicyklovania je cez aplikáciu iba za 1 NZD.
• Auckland War Memorial Museum (mapa) : Aj napriek svojmu názvu múzeum nie je venované vojne, ale prírodnej histórii, etnológii a archeológii. Budova bola postavená v roku 1929 ako pamätník na vojakov, ktorí zahynuli v 1. svetovej vojne. Sú tu artefakty z Maorskej a Polynézskej kultúry. V prípade záujmu je možné zopakovať si maorské predstavenie, ktoré sa koná 3x do dňa. Otvorené je každodenne okrem Vianoc od 10:00 do 17:00. Vstup pre zahraničných turistov je 25 NZD pre dospelých (deti 10 NZD).
• Záhrady The Domain (mapa) : Najstarší verejný park Aucklandu s rozlohou viac než 75 hektárov. Ideálne skombinovať s návštevou Aucklandského múzea.
• Novozélandské námorné múzeum – New Zealand Maritime museum (mapa): Kolekcia námornej histórie skorých polynézskych bádateľov, ale aj loď, ktorou išli novozélandskí rugbisti na zápas do San Diega v roku 1988, v ktorom prehrali. Otvorené od 10:00 do 17:00 každý deň.
• Mount Eden (mapa) : Pre záujemcov miernej turistiky je možnosť výstupu na najvyššiu horu Aucklandu, horu Eden. Z námestia Aotea to trvá peši zhruba 1 hodinu (3,8 km). Alternatívou je pre fanúšikov hudobnej skupiny U2 ďalšia sopka, One Tree Hill (mapa). Podľa tohto vrchu bola pomenovaná ich pieseň z albumu The Joshua Tree.
• Auckland Seaplanes (mapa) : Spoločnosť so sídlom na ulici Brigham Street ponúka vyhliadkové lety hydroplánom ponad zátoku Hauraki a z vtáčej perspektívy človek nadobudne úplne iný pohľad na mesto a okolie. Je možnosť viacerých variant od 18 minútového letu až po hodinový.