Najkrajšia časť Nového Zélandu

Najkrajšia časť Nového Zélandu

Južný ostrov Nového Zélandu patrí k najkrajším prírodným miestam na svete. A jeho západné pobrežie je známe nádhernou prírodou, dažďovými pralesmi, unikátnymi ľadovcami, zasneženými vrcholmi najvyšších kopcov Južných Álp a drsným pobrežím búrlivého Tasmanovho mora. Poďte sa pozrieť.

Žijú tu veľmi priateľskí a pohostinní ľudia, o ktorých sa hovorí, že majú svojskú kultúru. Inú než ostatní obyvatelia Nového Zélandu. A je to tým, že tu žijú medzi oceánom a ľadovcom pokrytými horami. Dá sa povedať, že „v izolácii od okolitého sveta“, v regióne, kde slnko vykukne málokedy. Ak však vyjde počasie, ukážu sa vám všetky krásy tejto časti Južného ostrova. Určite vás očarí.

Západné pobrežie je veľmi riedko osídlené. V regióne Westland žije iba 8 900 obyvateľov na takmer 12 000 km². Je to zrejme najmä preto, lebo tu často prší. Ročne tu môže spadnúť od 2 000 do 10 000 mm zrážok. Ľudia tu takmer nič nedopestujú a môžu sa venovať farmárčeniu, rybolovu alebo lesníctvu.

Ship Creek #

Našu prehliadku časti západného pobrežia začíname za mestom Haast. Asi dvadsať minút jazdy sa na ľavej strane cesty nachádza krásne miesto Ship Creek. Tu spoznáte skutočnú chuť divokého západného pobrežia. Cez krásny starý močaristý les, okolo jazera Mataketake, okolo veterných pieskových dún si môžete spraviť prechádzku na pol hodinku, vyliezť na rozhladňu alebo len tak načerpať energiu na pláži pohľadmi na búrlivé Tasmanovo more. Pozor však na sandflies, malé štípajúce mušky, na ktoré budete spomínať minimálne týždeň. Ale vraví sa, že nevedia lietať rýchlo, takže keď budete kráčať ste pred nimi v bezpečí.

  

Bruce Bay #

Vyrážame ďalej cestou cez odľahlé mini dedinky. Prechádzame jednou komunitou, kde kedysi bolo šesť domov, škola a kostol. Koncom januára 2018 sa však pobrežím prehnal cyklón Fehi. Kostolík zmietol, ostala len škola a asi tri domy. Prichádzame do Bruce Bay. Za osídlením zastavíme na kraji pri pláži. Oceán je tu tak blízko cesty, že keď je more rozbúrené s vysokými vlnami, ktoré môžu dosahovať aj štyri metre, častokrát vozovku podmyje alebo na ňu vyplaví konáre či obrovské kmene stromov. Na tomto mieste býva pojazdný stánok s kávou, takže je to aj príjemná zástavka na malé občerstvenie. Blízko neho je kopa bielučkých okrúhlych kameňov. Nájdeme ten BUBO?  

Z Bruce Bay nám cesta bude ešte trvať necelú hodinku. Smerujeme do dedinky Fox Glacier, kde prespíme. Večer sa ešte vyberieme na nočnú expedíciu do pralesa.

  

Fox Glacier #

Fox Glacier je malá komunita nachádzajúca pri ľadovci Fox, ktorý je žiaľ uzavretý. Pri silných dažďoch sa z hôr valila voda a častokrát strhla cestu. Niekoľkokrát sa ju podarilo opraviť, ale pri poslednom sa rozhodli, že ho radšej uzatvoria. Odvtedy sa dá ísť pozrieť iba vyhliadku, ktorá je od samotného ľadovca vzdušnou čiarou vzdialená asi dva kilometre.  

Kam na dobrú večeru:

Mestečko Fox ponúka pre svojich návštevníkov celý servis. Nachádza sa tam čerpacia stanica, potraviny, poštová schránka, suvenírový obchod, množstvo ubytovacích možností 4* hotelov, aj motelov a reštaurácie. My odporúčame veľmi príjemnú s názvom Saloon Cafe a ich výborné BBQ rebierka. Za príjemného počasia sa dá sedieť na terase a vychutnať si na slnku pohár dobrého novozélandského vína.

Glow Worms #

Pozrieť si svietiace červíky alebo Glow Worms sa vyberieme, keď zapadne slnko. Prales, v ktorom je ich možné pozorovať sa nachádza na začiatku dedinky Fox Glacier na pravej strane v smere našej jazdy. Je to okruh približne na hodinku chodenia, závisí ako dlho budeme svietiace larvy pozorovať. po zotmení sme sa vydali do pralesa. Čím sme boli hlbšie, tým viac všetko okolo nás svietilo, ako hviezdna obloha. Larvy nás lákali k vyvráteným machom porasteným stromom. Všade kam sme sa pozreli boli v húštinách stovky hladných modrozelených svetielok.

Tento druh Arachnocampa Luminosa je vzdialený príbuzný nášmu komárovi. Je možné ho pozorovať na Novom Zélande v 30 miliónov rokov starých jaskyniach alebo pralesoch, niekoľkých miestach v Austrálii a iba v jednej lokalite Severnej Ameriky v Alabame. Larvy na svetlo lákajú svoju potravu, čím viac sú hladné, tým viac svietia. Zo svojich hniezd spúšťajú vlákna obalené slizom, na ktoré sa ich obeť prilepí.

Po nočnej expedícii sa zobúdzame do krásneho počasia. Hneď ráno vyrážame na úžasné miesto, ktoré sa nachádza len zopár kilometrov za dedinou.

Lake Matheson #

,,Novozélansdké prírodné zrkadlo", aj tak domáci nazývajú jazero, ktoré sa nachádza na západnom pobreží Južného ostrova, zopár kilometrov od malého mestečka Fox. Jazero Matheson je známe najmä tým, že sa pri dobrom počasí na jeho hladine zrkadlia dvaja majestátni „páni“: Mount Cook a Mount Tasman. Nachádza sa na rovine, dá sa povedať, že v ako keby veľkom ľadovcovom údolí. Pretože pred asi 14 tisíc rokmi tadiaľto ľadovec naozaj prechádzal. Neďaleký ľadovec Fox vtedy siahal až do Tasmanovho mora a keď ustupoval, vznikla priehlbina, ktorá sa naplnila vodou. To, prečo sa jazero zrkadlí, spôsobujú organické kúsky rôznych častí rastlinstva napadaného a rozpusteného vo vode. Treba však k tomu optimálne podmienky a dobré počasie. Čo je naozaj ojedinelé a pokojne sa môže stať, že aj celý týždeň nevykukne slnko.

Tip na raňajky:

Pri jazere sa nachádza veľmi príjemná kaviareň, kde si môžete dať výbornú kávu a o to lepšie raňajky. Špecialitou sú Bennedict Eggs (Benediktove vajíčka). Odporúčame s lososom, ktorý je na Novom Zélande výborný a čerstvý. Vajíčka sú pripravené „do stratena“, podávané na chlebíku s lososom, lístkami špenátu a preliate holandskou omáčkou. K tomu Flat White, čo je dvojitá dávka kávy s napeneným mliekom a chutné raňajky si môžete vychutnať na terase s krásnymi výhľadmi. Samozrejme, ak je pekné počasie.   

Prechádzka s vyhliadkami okolo jazera trvá hodinu a pol. Jazero sa nachádza v chránenej oblasti, v krásnom novozélandskom pralese, kde nájdeme všetky stromy typické pre tento región: ako Rimu (borovica červená) alebo Kahikatea (borovica biela). A, samozrejme, množstvo papradia, ktorého má Nový Zéland až 180 rôznych druhov.

Prešli sme sa okolo jazera a na jednotlivých vyhliadkach sa nám krásne zjavili oba najvyššie vrchy Južných Álp: 3724 m vysoký Mount Cook a o takmer 230 m nižší Mount Tasman. Nielen na obzore, ale aj zrkadliaci sa na hladine jazera Matheson.

Po vynikajúcich raňajkách a krásnej prechádzke sa presúvame ďalej. Od jazera Matheson kľukatou cestou po pobreží prídeme až na odbočku, kde sa vydáme na túru na vyhliadku na unikátny ľadovec Franc Josef.

Ľadovec Franc Josef #

Prvý krát ho Európania zbadali v roku 1859 z lode Mary Luisa, ktorá sa plavila okolo a v blízkosti zakotvila. O šesť rokov neskôr región mapoval nemecký bádateľ Július von Haast, ktorý ľadovec aj pomenoval: Franz Josef, pretože mu vraj pripomínal fúzy rakúsko-uhorského cisára. Má však ešte jeden názov, a to z jazyka domorodcov. Jeho maorské meno je Ka Roimata o Hine Hukatere (Slzy Hine Hukatere).

Maorská legenda hovorí o mladej dievčine Hine Hukatere. Rada liezla po horách. Jej milý nebol až taký dobrý horolezec, ale rád ju sprevádzal. Raz ho však zmietla lavína a on, žiaľ, pod ňou zahynul. Hine Hukatere to zlomilo srdce. Sadla si na okraj hôr a plakala. Veľa sĺz stekalo dolu svahmi, až zamrzli a vytvorili ľadovec.

Franz Josef má 12 km a steká z ľadovcového poľa z nadmorskej výšky asi 2600 metrov. Unikátom je, že sa končí v 300 metroch nad morom, v dažďovom pralese. Ľadovec je vidieť už po zopár minútach chôdze od parkoviska. Na vyhliadku k nemu sa ide krásnym údolím, ktorým kedysi „tiekol“ až k pobrežiu Tasmanovho mora, ktoré je dnes vzdialené asi 19 kilometrov. Po strmých zarastených stenách svahov bujnou vegetáciou steká množstvo vodopádov. Ku koncu cestička stúpa na tzv. morény, čo sú nánosy kameňov a pôdy, ktoré ľadovec tlačil pred sebou. Už len kúsok do kopca a sme na vyhliadke, kde sa nám krásny modrý ľadovec ukáže od samého vrchu.

Ľadovec pomenoval Franz Josef, pretože mu vraj pripomínal fúzy rakúsko-uhorského cisára.

Po „zdolaní ľadovca“ nám vyhladlo a predsa je len čas obeda. Zastavíme sa v dedinke Franz Josef, ktorá je veľmi podobná tej, v ktorej sme prespávali dnešnú noc. Nachádza sa len zopár minút jazdy z parkoviska od ľadovca.

Tip, kde obedovať:

V mestečku Franz Josef odporúčame reštauráciu Full Of Beans, kde robia lahodnú polievku Seafood Chowder. Je to biela krémová polievka s mušľami, zemiakmi posypaná kúskami údeného lososa. Okrem polievky majú v obedovom menu aj iné výborné jedlá.   

Po obede smerujeme do mesta, ktoré je známe vďaka brúseniu zeleného polodrahokamu jadeit. Z maorčiny Ponamu, bol dôležitý aj pre samotných domorodcov. Vydávali sa na výpravy práve na západné pobrežie, kde ho vyplavovali rieky a v ich ústiach alebo na pláži ponamu zbierali. Zo zeleného kameňa potom vyrábali krásne šperky alebo zbrane.

Hokitika #

Je väčším mestom na západnom pobreží Južného ostrova. Okrem brúsenia a výroby šperkov či dekoratívnych predmetov zo zeleného jadeitu sa obyvatelia venujú aj lesníctvu a rybolovu. Nachádza sa tu aj továreň na spracúvanie mlieka a výrobu mliečnych výrobkov Westland Milk Products. Väčšina farmárov chová práve dobytok a združuje ich táto spoločnosť, ktorú si vznikla len pre tento región. Mestečko je veľmi tiché a príjemné. Nájdeme v ňom niekoľko krásnych koloniálnych budov, ktoré sú tu z čias vypuknutia zlatej horúčky, kedy bola Hokitika na malú chvíľu hlavným prístavom. V rieke na začiatku mesta je vidieť množstvo rybárov, ktorí chytajú maličké strieborné rybyčky Whitebait. Tie môžete ochutnať v reštauráciach ako predjedlo s vajíčkom na chlebe. Miestna špecialita.

Zaujímavosť: neďaleko Hokitiky sa nachádza malá dedinka Ross s necelými tristo obyvateľmi. Zlato sa tu začalo ťažiť okolo roku 1860. Väčšina zlatokopov, do desiatich rokov odišla, pretože si mysleli, že už sa celé vyťažilo. Začiatkom 20. storočia však objavili obrovskú nugetu, vážila cez tri kilogramy. Ťažba sa neskôr znovu rozbehla a súkromná spoločnosť žltý kov doluje dodnes. Jej majiteľ vraj chcel odkúpiť pozemky všetkých obyvateľov, Hŕstka z nich mu ich predala. Podľa geológov sa po dedinkou nachádza zlatý „poklad“ v hodnote 700 miliónov novozélandských dolárov.

Z Hokitiky sa vydáme na našu poslednú zástavku. Prejdeme cez mesto Greymouth a po pobreží sa dostaneme k ďalšej prírodnej atrakcii, ktorou sú Palacinkové skaly.

Pancake Rocks #

Tieto krásne útvary vytvorila príroda pred asi tridsiatimi miliónmi rokov. Vtedy sa na morskom dne usádzali vrstvy odumretých živočíchov a rastlín. Zemetraseniami sa dno vyzdvihlo na povrch a vytvorilo pobrežné útesy. Obmývané slanou vodou oceánu, vetrom alebo dažďom, eróziou sa vyformovali do podoby „palaciniek“.

Foto: Veronika Hulíková — BUBO

Prichádzame do malej komunity Punakaiki, pri ktorej sa táto prírodná atrakcia nachádza. Najprv vstupujeme na chodník, ktorý je lemovaný krásnym pralesom. Stretávame aj miestneho obyvateľa- vtáka Weku. Vyzerá ako naša, ale tučnejšia, hnedá prepelica s hrubým zobákom. Weka rýchlo odbehla do húštiny, a my prichádzame na prvý výhľad na krásne útesy. Chodníček nás vezme až k Blowholes (tzv. vetracie „šachty“), ktoré sa v útesoch vytvorili. Slaná voda oceánu vyhĺbila akési komíny. Keď na ne narazí vlna, voda nimi vytryskne do výšky.

Celá prechádzka trvá asi 30 minút a na každej vyhliadke je naozaj, čo obdivovať. Touto krásnou zástavkou na pobreží drsného Tasmanovho mora sme ukončili prehliadku tých najzaujímavejších miest na západnom pobreží Južného ostrova Nového Zélandu.

Čo ešte vidieť navyše:

  1. Ak by ste pokračovali po ceste pobrežím smerom na sever, prídete k mestečku Wesport. Pri ňom sa nachádza krásne miesto na prechádzku po útesoch Cape Foulwind. Počas hodiny a pol prejdete okolo historického majáku a dostanete sa až na vyhliadku na kolóniu uškatcov.
  2. V mestečku Franz Josef si môžete v informačnej kancelárii zarezervovať výlet so sprievodcom, ktorý vás zoberie priamo na ľadovec. Na ten sa vyveziete helikoptérou, ktorá vás vysadí na Franc Josef alebo ľadovci Fox a odtiaľ pôjdete už po svojich. Heli-hiking atrakcie sú naozaj veľkým dobrodružstvom.  
  3. Ak radi lietate, určite odporúčame vyhliadkové lety ponad ľadovce Franc Josef, či Fox alebo si môžete vybrať dlhšie lety až k najvyššej hore Nového Zélandu 3724 m vysokému Mount Cooku. V oboch dedinkách: Fox, či Franz Josef sa nachádzajú kancelárie dvoch leteckých spoločností.
  4. Biela volavka je na Novom Zélande ojedinelým a posvätným vtákom. Pre Maorov znamenalo vidieť ju iba raz za život šťastie. Ak chcete to šťastie mať aj vy, odporúčame výlety so sprievodcom na pozorovanie vzácnych bielych volaviek do prírodných rezervácií, kde ich určite uvidíte. V dedinke Whataroa, neďaleko Franz Josef, vás vezmú na plavbu do prírodnej rezervácie Waitangiroto.
  5. Ak sa zdržíte v meste Haast, môžete sa vybrať aj na vyhliadkový let ponad najväčší z novozélandských národných parkov Fiordland a uvidíte krásny Milford Sound.
  6. V tomto regióne majú v ponuke množstvo rôznych výletov a atrakcií: či na rybačku, poľovačku, člnkovanie po jazerách, pri Hokitike nájdete chodník v korunách, prechádzky do miestnej buše, ako nazývajú typický pobrežný les Mananui, zavesený most v úžine Hokitika, vodopády Dorothy, tie najvyššie v okolí, turistické chodníky po zlatokopeckých cestách v Goldsborough, nočné pozorovanie svietiacich lariev Glow Worms aj pri Hokitike, alebo môžete vyskúšať jazdu na koni na pláži pri komunite Punakaiki.
  7. Shantytown Heritage Park je nanovovybudované zlatokopecké mestečko sa parným vláčikom, ryžovaním zlata a ďalšími atrakciami.
  8. V Hokitike môžete navštíviť aj Múzeum historických strojov na výrobu ponožiek.

Krásne západné pobrežie Južného ostrova Nového Zélandu

TOP 10

  1. Ship Creek je krásne miesto s prechádzkou v pravekom pralese, rozhľadňou a nádhernou plážou na brehu Tasmanovho mora.
  2. Pozorovanie Glow Worms, svietiacich lariev druhu Arachnokampa Luminosa, ktoré sa nachádzajú iba na zopár miestach po celom svete.
  3. Krásna prechádzka pralesom okolo jazera Matheson s vyhliadkami na zrkadliace sa štíty pohoria Južných Álp, najvyšších kopcov Nového Zélandu Mount Cook a Mount Tasman.
  4. Najlepšie raňajky na ceste západným pobrežím v kaviarni pri jazere Matheson na terase s výhľadmi na zasnežené štíty Južných Álp: Flat White a Eggs Bennedict.
  5. Príjemná prechádzka ľadovcovým údolím na vyhliadku na unikátny ľadovec Franz Josef.
  6. Vyhliadkové lety vrtuľníkom s nezabudnuteľnými pohľadmi na ľadovce Franz Josef a Fox, ľadom pokryté štíty Južných Álp a najvyšší kopec Nového Zélandu Mount Cook.
  7. Príjemná a pokojná Hokitika s koloniálnymi budovami z čias zlatej horúčky a krásna pláž na pobreží Tasmanovho mora.
  8. Nádherné útvary vytvorené búrlivým morom a eróziou Palacinkové skaly s prechádzkou s vyhliadkami na túto zaujímavú prírodnú atrakciu.
  9. Historický maják, strmé útesy, hučiaci océan a kolónia hravých uškatcov, Cape Foulwind je naozaj krásnou prechádzkou.
  10. Celá jazda po kľukatých cestách, útesoch s výhľadmi na oceán a nádherná príroda západného pobrežia.
Veronika Hulíková

Veronika Hulíková

Veronika Hulíková

Vyštudovaná novinárka vždy perfektne pripravená odsprevádzať poznávací zájazd do západných parkov USA, Kanady, na Aljašku i východné pobrežie USA. Venuje sa Novému Zélandu, a Austrálii. Kedže novinárčina je o hľadaní informácií, perfektne využíva svoju 12 ročnú prax pri sprevádzaní. Klienti na nej oceňujú jej neuveriteľnú ochotu, vždy je neustále nápomocná a je výbornou šoférkou. Veronika rada robí na zájazdoch klientom prekvapenia. Cestovanie jej dáva neuveriteľný pokoj, rozhľad a pokoru. Miluje hamburgery a ochutnáva ich všade po svete. Jej postava však tomu nezodpovedá.

Obľúbený zájazd z BUBO katalógu
Aljaška, Yukon - volanie divočiny

Zo zájazdu:

Veronika Hulíková

Posledná úprava článku | Prečítané: 114

Mohlo by Vás zaujímať

Blogov