V provincii Chiang Mai žije niekoľko etnických skupín horských kmeňov. Na toto územie prišli približne pred stopäťdesiatimi rokmi. Dodnes sú ich usadlosti dobre skryté pred svetlom sveta a celej civilizácie, množstvo z nich dokonca nenájdeme na žiadnej mape.
Rodiny, žijúce hlboko v džungli, majú častokrát veľmi skromné príbytky, žijú jednoducho - prevažne z manuálnych prác na okolitých farmách či staveniskách. Na severe Thajska sa pestuje tradične ryža, ktorá je však odkázaná na dostatok monzúnových dažďov. Preto úroda prichádza iba raz do roka a všetka vypestovaná ryža zostáva pre ich vlastnú spotrebu.
Naša BUBO expedícia Zadná India začína v meste Chiang Mai. Tu sa vydáme objavovať miestnu kultúru a zvyky. Obdivujeme ručne vyrábané drevené dáždniky, typické pre túto oblasť, skúmame výrobu thajského hodvábu, a tak sa dostávame bližšie k miestnym ľuďom a ich tradíciám.
Život ako pred stáročiami #
Život miestnych ľudí je pre dnešného Európana skutočne pravou exotikou. Ženy sa doma starajú o deti a veľmi jednoduchú domácnosť. Oheň je pre nich zdrojom tepla, svetla, vďaka nemu majú na stole teplú večeru. Vodu získavajú z okolitých horských prameňov a riek. Dokonale poznajú každú horskú cestičku, strom i prameň, presne vedia, z ktorého môžu piť a z ktorého nie, stále sú dokonale spätí s prírodou. O ich hygienu dbajú tunajšie rieky, jazierka a vodopády. Tkajú si vlastné látky a vyrábajú tradičné košele a oblečenie. Väčšina produktov a ozdôb, ktoré zhotovujú, je však v dnešnej dobe vyhradená pre turistov. Áno, rozbiehajúci sa turistický ruch už zasiahol aj tieto odľahlé oblasti, ktoré si predajom tradičných materiálov, suvenírov či ubytovaním a sprevádzaním zvedavých turistov po okolí, vedia slušne privyrobiť. Väčšina obyvateľov, ktorí majú priamy kontakt s turistami, pozná aspoň základy angličtiny. Náš miestny sprievodca Paul rozpráva perfektne po anglicky, thajsky a v neposlednom rade svojim vlastným dialektom - karenským jazykom. Rozhodne sa pri ňom nestratíme, je to veľký profesionál.
Dodnes sú mnohé tunajšie usadlosti skryté pred svetlom sveta hlboko v džungli, nenájdete ich na žiadnej mape...
Turizmus – ako všade na svete, toto odvetvie prináša zmeny aj do týchto oblastí. Množstvo odľahlých dediniek sa vďaka príjmu z cestovného ruchu postupne vybudovalo na väčšie dediny, v ktorých už bežne nájdeme elektrinu, vodu, kúpeľňu s toaletou európskeho typu, krásne upravené izby s vlastnými posteľami, či dokonca wifi. Aj keď je jasné, že sa miestnym kmeňom žije vďaka turistom lepšie, ich dedinky na úkor toho predsa len strácajú svoje pôvodné čaro, z autentických obydlí sa stávajú tuctové komerčné príbytky. V týchto častiach vidíte, že všetky pôvodné tradície sa zachovali už len kvôli zvedavému turistovi a jeho peňaženke. Preto, ak si ešte chcete vychutnať atmosféru pravej domorodej dedinky, my v BUBO odporúčame hľadať hlbšie v lesoch, ďalej od bežných turistických chodníčkov. Treba vedieť kam ísť a hlavne sa vybrať na cestu čím skôr, kým aj túto oblasť celkom nezaplaví duch globalizácie...
Tradície verzus veľkomesto #
Baan Tong Luang je usadlosť horských kmeňov neďaleko mesta Chiang Mai. Nie je to však typická dedinka, v ktorej sa dá obdivovať pravý tradičný spôsob života miestnych ľudí. Nájdeme tu hneď deväť rôznych kmeňov, ktoré žijú bok po boku. Každý kmeň si udržiava svoje vlastné tradície, odevy, príbytky a zvyky. To, že si nažívajú v tejto dedinke vedľa seba, nie je náhoda. Veľké množstvo rodín prišlo na územie Thajska kvôli neutíchajúcim nepokojom na území Mjanmarska. Tam sa až do dnešného dňa odohráva najdlhšia občianska vojna v dejinách ľudstva. Od apríla 1948 sú etnické skupiny na území Mjanmarska v ozbrojenom konflikte, v ktorom bojujú za nezávislosť a postavenie v štáte. Neuveriteľných 71 rokov trvajúca vojna pochopiteľne množstvo rodín vyhnala za hranice krajiny, kde ich neohrozuje genocída, tyrania či smrť. Thajsko ich prijalo na svoje územie, avšak so statusom utečenca, a to im nedáva možnosť klasicky sa zamestnať.
Netypická dedinka, ktorú založil v roku 2003 dobrodinec Choochart Kalamapijit je projektom, ktorý pomáha miestnym rodinám začleniť sa do života. Okrem priameho príjmu z turizmu získavajú aj sekundárnu pomoc - organizácia pre nich vybudovala spoločnú škôlku, kostol a budhistický chrám. Ľudia sa tu venujú najmä poľnohospodárstvu, domácim ručným prácam, pestujú ryžu, prevádzkujú obchodíky, v ktorých si turisti môžu kúpiť ich tradičné výrobky či odevy.
Do tejto dedinky sa dostaneme autom z Chiang Mai za približne 30 minút. Nakoľko ide o umelo vytvorenú dedinku, pred vstupom nás čaká veľké parkovisko so stánkom, kde si za 500 bátov kúpime lístok. Pomáhame tak týmto rodinám a zároveň si poistíme prvý kontakt s tradičnými kmeňmi. Ak by sme sa vydali hľadať všetky kmene do hôr, kde sa tradične zdržiavajú, museli by sme prečesať poriadny kus Thajska.
Počas našej BUBO expedície sa na nasledujúce tri dni ocitneme v džungli s lokálnym sprievodcom, ktorý dokonale pozná miestne pomery - Karenom Paulom. Hneď v prvý deň nám ukáže dokonale schovaný vodopád uprostred lesa, kde nevkročí žiadny turista. Môžeme sa tu výkupať, osviežiť, načerpať novú energiu a následne sa presunieme na miesta, kde akoby zastal čas - do srdca tradičných dedín.
Mnohé kmene žijú v týchto oblastiach niekoľko generácií, no nová doba sa dotýka všetkých - mladých ľudí láka moderný svet. Na viacerých miestach sa preto postupne zabúda na zvyky a tradície, nové generácie sú priťahované ruchom veľkomesta, opúšťajú to, čo im zanechali starí rodičia. A preto viaceré organizácie rozbiehajú projekty, ktorými sa snažia zachovať pôvodnú kultúru. Od roku 2017 inštalujú pre tunajšie horské dediny a školy solárne panely či zavádzajú elektrinu. Cieľom projektov je uľahčiť rodinám život, pomôcť im prežiť v tomto prostredí. Snažia sa zároveň mierne obmedziť úplný odliv do miest a s tým aj zánik dlhoročných tradícií, zvykov a kultúry, ktorá je krásnym stelesnením harmonického spolužitia človeka s prírodou...
Mnoho ľudí prišlo na územie Thajska kvôli neutíchajúcim nepokojom na území Mjanmarska, kde sa doteraz odohráva najdlhšia občianska vojna v dejinách ľudstva...
Kareni – ľudia, ktorí milujú slonov a veria v anjelov #
Najpočetnejšou skupinou horských kmeňov v Thajsku s populáciou približne milión obyvateľov sú Kareni. Aj oni na tieto územia prišli z Mjanmarska. Žijú v stredne veľkých dedinách (približne 25 domov), kde si stavajú jednoduché príbytky z tíkového dreva alebo bambusu. Jedlo si pripravujú na otvorenom ohni a využívajú vodu z rieky. Muži sú veľmi dobrí farmári, ženy zas vynikajú v ručných prácach. Kareni veria, že každý človek má dušu a svojho strážneho anjela a takisto, že existuje duch lesa, hôr, vody, či kameňov. Preto sa okrem využívania prírodných zdrojov snažia aj o ich ochranu. Ak na svojich potulkách lesom uvidíte strom obviazaný kusom látky, tú stopu zanechali práve Kareni, ktorí si takto označili “strom, ktorý sa nesmie vyrúbať”.
S Karenmi sa odjakživa spájajú aj slony. V dávnych časoch im pomáhali pri hľadaní dreva, prenose materiálu, pri stavbe domov, či na dlhých cestách ako užitočný nosič či dopravný prostriedok. Ich vzťah však nikdy nebol čisto pracovný. Kareni milujú svoje slony tak, ako milujú svoje ženy a deti - kŕmia ich, kúpu, liečia a utešujú vždy, keď spozorujú, že sa niečo deje. Ich obdivuhodná súhra je jasná na prvý pohľad. Na ovládanie nepotrebujú žiadne háky či reťaze, Kareni si so slonmi rozumejú slovne, pomocou jednoduchých zvukov, pohybov a hlavne s veľkým množstvom vzájomnej lásky a porozumenia.
V kráľovstve dlhokrkých žien #
Asi jeden z najznámejších kmeňov po celom svete, ktorí žije v tejto oblasti, sú Kayanovia (jedna z podskupín Karenov). Ženy z kmeňu tzv. dlhokrkých, sú známe tým, že už od piatich rokov nosia na krku mosadzné krúžky. Tieto kruhy si dávajú dolu iba raz za rok, kedy si umyjú krk a zároveň nasadia o čosi dlhšiu obruč. V minulosti tento robustný a ťažký kruh slúžil na ochranu žien pred tigrami, na tomto území ich žilo množstvo. Neskôr sa stal akýmsi módnym doplnkom, ktorý opticky predlžuje krk, čo sa tu považuje za vysoko atraktívne.
Krása však niečo stojí aj v tomto prípade... Samozrejme, predĺženie krku z biologického hľadiska nie je možné. Tým, že tieto ťažké kruhy z mosadze nosili dievčatá už od piatich rokov, a teda počas celého vývoja, pod váhou obručí sa postupne deformovali ich rebrá. Rontgen mnohých takto ozdobených žien ukázal až 45-stupňové zakrivenie rebier smerom nadol, čo spôsobuje opadnutie ramennej kosti a svalstva. Dlhý krk týchto žien je tak len optickým klamom. Ďalším mýtom je presvedčenie, že po zosadení kruhov niekomu “odpadne hlava”. Keďže natiahnutie krčných stavcov nie je fyzicky možné, ženy vedia fungovať aj bez kruhov, úprava svalstva a spevnenie chrbtice však trvá po takejto zmene niekoľko mesiacov...
Ďalším kmeňom, ktorý tu môžeme stretnúť je etnická podskupina Kayaw. Vo svete sú preslávení veľkými náušnicami, náhrdelníkmi a obručami pod kolenami. Tento kmeň je tiež považovaný za jeden z najšikovnejších v ručných prácach a umení, či už ide o tkanie, drevorezbárov, výrobu šperkov, alebo hru na hudobných nástrojoch. Jedným z ich typických zvykov je vyrezávanie truhly pre rodičov, aby mohli spokojne dožiť s vedomím, že po ich smrti nebude mať dieťa s nimi ďalšie ťažkosti.
Druhou najpočetnejšiou etnickou skupinou v Thajsku sú ľudia z kmeňu Hmong. Tento kmeň, pôvodom z južnej Číny, žije v tzv. klanoch. Takisto veria v dušu a duchov priestoru, ktorý obývajú, preto má aj každá dedinka svojho šamana alebo exorcistu. Hlavou spoločnosti je tradične najstarší muž kmeňa. Kedysi boli miestni ľudia známi pestovaním ópia, ktoré bolo dlhé roky hlavným problémom v juhovýchodnej Ázii. Až počas vládnutia kráľa Rámu IX. sa tento problém z Thajska podarilo odstrániť a roľníci z kmeňa sa dnes živia klasickým poľnohospodárstvom a predajom suvenírov.
Palong je ďalší kmeň, pôvodom tiež z južnej Číny, ktorý obýva najmä územia Mjanmarska a koncom 20. storočia sa dostal i do Thajska z dôvodu už spomínanej občianskej vojny. Títo ľudia sa živia pestovaním kukurice, ryže, fazule či ovocia, no veľkú časť ich príjmu dnes ovplyvňuje práve turizmus. Sami si to uvedomujú, a preto sú veľmi aktívni v cestovnom ruchu – privyrábajú si predajom rôznych suvenírov, sprevádzaním po džungli, organizovaním stretnutí so slonmi, či plavbe po riekach na bambusových pltiach. Tento kmeň na rozdiel od animistických Hmongov či kresťanských Lahu vyznáva budhizmus, podobne ako väčšina Karenov. Deti sú už ako desaťročné posielané do kláštorov, kde ich čaká niekoľkoročné štúdium.
História ďalšieho kmeňa - Lahu, pôvodom z Tibetu, siaha do 4500 rokov vzdialenej histórie, preto práve z tohto kmeňa pochádza veľké množstvo rôznych etnických skupín. Najrozšírenejšou skupinou v Thajsku sú Červení Lahu, no veľmi rozšírení sú aj Čierni či Žltí Lahu, ktorí sú kresťania. Aj keď si tento kmeň nažíva najradšej ďaleko od iných kmeňov či Thajcov, vraví sa, že medzi nimi funguje najlepšia rovnoprávna spoločnosť na svete. Držia sa svojich hodnôt, pravidiel, hlboko zakoreneného citu pre jednotu a vyznávajú vzájomnú nezištnú pomoc v rámci komunity. Pestujú ryžu a kukuricu, no takisto sú výborní lovci.
Okrem týchto, pre západnú civilizáciu tak zvláštnych a zároveň obdivuhodných spoločenstiev, žijú na severe Thajska desiatky ďalších kmeňov, ako napríklad Lisu, Akha, Mien, Yao, Mlabri. Všetky kmene, ich skupiny a podskupiny sa navzájom líšia svojimi tradíciami, zvykmi či spôsobom života. Ak Vás láka skúmať život horských kmeňov, práve sever, severozápad či severovýchod Thajska je pre vás tou správnou destináciou. Pridajte sa k nám!