Prekvapenie s názvom Étretat

Práve na tomto mieste sa už stáročia podávalo víno z okolitých viníc provincie Champagne, vtedy tiež známe ako vins de Reims alebo vins de la rivére. 07. mája 1945 bola práve v tomto meste podpísaná kapitulácia nemeckých síl, čím sa ukončili bojové operácie na západnom fronte. Podľa historikov, “Posledné explózie vojny boli buchnutia korkov šampanského.” Nádherná gotická katedrála posiata vyše 2300 sochami je jednou z najkrajších gotických stavieb Európy o čom sa dnes presvedčíme sami. Dnes nás však čaká dlhá cesta do mesta Caen a jedno prekvapenie. 

Ráno odchádzame z hotela, ktorý leží len pár minút od katedrály Notre-Dame v Reims. 

Pôvodná konštrukcia katedrály bola postavená v 5. storočí, no bol zničený pri požiari v roku 1221. Súčasná katedrála má svoje korene v 13. storočí a je nádhernou ukážkou francúzskej gotickej architektúry. Počas prvej svetovej vojny bola výrazne zničená a bombardovaná nemeckým vojskom, preto si v 20. storočí prešla rozsiahlou rekonštrukciou. Vojnové jazvy však možno vidieť na jej sochách, ktoré zdobia exteriér. Tri vstupné brány, tzv. portály, sú zdobené množstvom “živých” sôch v nadživotnej veľkosti, ktoré vyjadrujú rôzne situácie, príbehy a emócie. Iba jedna Katedrála v Európe (Chartres) má viac sôch v portáli. Galéria kráľov umiestnená nad obrovským dvanásť metrovým ružicovým oknom, vo výške päťdesiatich metrov, má na čelnej strane dvadsaťjeden sôch. Dohromady ich je 56 a merajú úctihodných 4,5 metrov. 

Impozantná je katedrála aj zvnútra. Keďže ide o vrcholnú gotiku, interiér pôsobí majestátnym, nadľahčeným a veľmi jasným dojmom, keďže doň hľadí množstvo obrovských okien. Prejdeme sa katedrálou a v jej tajomnej, tichej atmosfére si pred očami premietame všetkých kráľov Francúzska, od Ľudovíta VIII. v roku 1223 po Karola X. v roku 1825. Všetkých si tieto múry pamätajú, spolu so všetkými udalosťami a drobnosťami, ktoré sprevádzala slávnostná korunovácia. Hneď vedľa katedrály leží Palác Tau (pôdorys v tvare T, gréc. - tau). Bol sídlom remešský arcibiskupa a francúzski králi tu vždy trávili noc pred korunováciou. Po korunovácií sa tu konal slávnostný banket, dnes je v tejto budove múzeum. 

Remeš je ideálnym miestom pre milovníkov chôdze, keďže celé historické centrum je posiate pešími zónami. Medzi hlavné korzo patria ulice Rue de Talleyrand a Cours Jean-Baptiste Langlet. O čosi príjemnejšia je Place Drouet d’Erlon, kde si v teplých mesiacoch môžete vychutnávať prvotriedne francúzske špeciality pod holým nebom. Nákupná ulica mesta je Rue de Vesle, kde si ľahko zaťažíte kufor o nejaké to kilečko suvenírov. Blúdiť ulicami sme však už stihli včera, preto sa z katedrály presúvame do autobusu a čaká nás zaujímavá cesta.

Padli už prvé otázky, kde vlastne budeme obedovať. S vidinou štvorhodinovej cesty, len s krátkou toaletnou pauzou, vieme, že sa niekde musíme zastaviť na obed a zároveň náš šofér musí mať pauzu. Ak sa teda po ceste niečo stane a čas sa nám natiahne, budeme musieť zakotviť pri prvej lepšej možnosti. Preto do poslednej chvíle kontrolujeme čas, premávku i počasie a autobus vie, že sa “len niekde najeme, kde sa bude dať”. Nikto však ešte netuší, kde sme to “len” spolu so šoférom posadili.

Prímorské mestečko Étretat je len 40 kilometrovou obchádzkou z našej trasy, no takmer instantne sa stane jedným z najkrajších miest a zážitkov na našej trase. Možno aj vďaka tomu, že nikto takéto miesto nečakal. 

Z malého mestečka s niečo vyše tisíc obyvateľmi, ktoré akoby sa rozlievalo na pláž a do mora sa po oboch stranách hrdo pýši, na niektorých miestach až 90 metrov, vysoký kriedový útes omamnej, bielej farby. Prírodné oblúky týchto útesov, neutíchajúci spev čajok, studený slaný vietor a všadeprítomná vôňa morských rýb vás prenesie do celkom iného sveta, kde máte chuť obliecť sa do námorníckej modrej a popíjať cider s priateľmi. 

Ak by som vám prezradila, čo všetko vás čaká a samotná cesta by rozhodla inak, sama by som nevedela ukryť sklamanie. Vraví sa, že je najlepšie vzdať sa očakávaní a užívať si to, čo prichádza. A keďže sme nemali žiadne, tak sa teraz s rozžiarenými očami a širokým úsmevom vyberáme dolu ulicou z hlavného námestia. Obedy sa tu v reštauráciách podávajú do 14 až 14:30! Dorazili sme o 13:00, presne podľa plánu, takže máme množstvo času nechať sa zlákať tou najlepšou vôňou a vybrať si ideálne miesto na gurmánsky zážitok. Obed bude rozhodne prvým a hlavným bodom nášho programu, ale na takomto nádhernom mieste si nemôžeme nechať ujsť vyhliadky z útesov. Môžeme tu stráviť pokojne aj tri hodiny. Nie vždy sa stáva, že sa také množstvo času dá tak plnohodnotne využiť. 

Vikingovia, muži severu, začali svoje krvilačné výpravy v roku 793, kedy napadli kláštor Lindisfarne na brehu východného Anglicka. Práve tieto objekty boli ich cieľom, keďže ich takmer nikto nestrážil a ukrývali množstvo zlata a cenností. Veľmi rýchlo si vybudovali povesť krvilačných lupičov a pohanov. Vďaka svojim úzkym a rýchlym lodiam s nízkym ponorom dokázali nenápadne vniknúť hlboko do pevniny a zaútočiť z akejkoľvek rieky. V rokoch 799 až 950 podnikali najväčšie a najbrutálnejšie výpravy na územie Francúzska - tri na samotný Paríž a na všetky väčšie mestá severu. V roku 911 dostal Norman Rollo celú Normandiu pod podmienkou, že ukončí bojové výpravy na francúzskom území a ochráni Frankov pred nájazdmi iných Vikingov. Museli tiež prijať kresťanstvo, čo vzhľadom na to, že verili vo viacero Bohov, nebolo problémom. O to viac, že sa to diplomaticky veľmi oplatilo. 

Normandia je dodnes akoby iný kraj. Špecifická svojou krásou, prostredím, naoko drsnými podmienkami, studeným vetrom a sýtym jedlom hodným dobrodruhov, dobyvateľov a prieskumníkov. Miestni sa volajú Normani a táto oblasť je tiež domovom normanského jazyka. Dnes sa už na ulici nestretnete s veľkými bradatými mužmi severu, no uchovávanie tradícií a úcta k rodu sa uchovala - prakticky celý sever Európy (vrátane Anglicka, Nórska, Švédska či Islandu) pátra po svojich vikingských predkoch. 

Vďaka normanskému vojvodovi Viliamovi I. Dobyvateľovi sa Normandia stala na istý čas súčasťou Anglického kráľovstva. K zvyšku Francúzska sa pridala až po ukončení 2. svetovej vojny 09. mája 1945. 

Opustili sme oblasť Champagne a vstúpili do drsnej, no očarujúcej záhrady plnej zeleniny, oviec, kráv, jablkových sadov a rybárov. Práve odtiaľto pochádza slávny syr Camembert, najlepší cider a jeho luxusný bratranec calvados. Jedlá označené ako a la normande (na normandský spôsob) sú obohatené o krémové omáčky alebo cider. Syr a calvados tvoria základ pravej normandskej večere. Pestrá ponuka jedál z morských plodov a rýb nie je prekvapením, keďže celé severné pobrežie Francúzska sa zameriava na chov a produkciu týchto pochúťok. 

Tento mäkký, tučný syr z nepasterizovaného kravského mlieka pochádza z Normandie a je označený žlto-červenou značkou AOP (Camembert de Normandie AOP). Na konci 18. storočia pri dedinke Camembert (dodnes má okolo 200 obyvateľov) mladá Marie Harel schovala na svojej farme kňaza, ktorý ju na oplátku naučil vyrábať syr. Originálna receptúra, ktorá sa dodržiava v provincii Calvados, Eure, Manche, Orne a Seine-Maritime a má ochrannú známku pôvodu, skladá sa z nepasterizovaného mlieka, kedy syr zreje minimálne 21 dní. Správny camembert má mať červenkasté škvrny na bielej šupke. Vo vnútri má byť žltý, krémový, no nesmie sa roztekať.

Populácia vyše siedmich miliónov jabloní dotvára krajinu voňavým a šťavnatým prvkom. Nie divu, že tu máte na výber hneď z niekoľko skvelých jablkových dezertov, ale veľmi obľúbené sú tu i šťavy a, samozrejme, alkohol. Zo stoviek druhov, ktoré na tomto území rastú, iba necelých 50 bolo označených za vhodné na výrobu cidru a calvadosu. 

Cider je šumivé víno z jabĺk. Jablká sa zbierajú na jeseň, najlepšie až v prvých mrazivých dňoch a v pomere 40-40-20% (sladké-horké-kyslé) sa necháva ich šťava fermentovať po dobu až troch mesiacov. Farmári následne plnia fľaše cidru bez filtrácie a nechávajú cider plný vlastnej chuti a arómy. 

Tak ako asi všetko víno, aj s cidrom sa začalo experimentovať. Prvá zmienka o jablkovej brandy je z roku 1553, ktorú pálil Gilles Picot, Lord z Gouberville. Pálenice cidru sa však začali zriaďovať až 50 rokov neskôr. V 17. storočí produkcia rástla a počas krízy vo vinohradníctve v 19. storočí, (o ktorej sme hovorili v Champagne), nastal “zlatý vek” práve pre calvados. Počas 1. svetovej vojny bol vďaka svojmu vysokému obsahu alkoholu veľmi obľúbený a používal sa aj ako dezinfekcia. 

Keďže normandská strava obsahuje množstvo mäsa, syrov a lahodných dezertov, pohárik calvadosu nechýba v žiadnej domácnosti a slúži na rozprúdenie trávenia pri každej klasickej, miestnej večeri. 

Ďalšie mesto na našej ceste, Caen, sa vďaka svojej významnej polohe začalo stavať okolo 10. storočia, vojvodami z Normandie. V 1204 sa Caen, aj so zvyškom Normandie, stal súčasťou Francúzska. Napriek odolnému a robustnému dojmu, ktoré mesto vyžaruje, bolo v roku 1346 dobyté kráľom Anglicka Edwardom III. za necelý deň. Počas 2. svetovej vojny bolo 70% mesta zničených a vyše dvetisíc obyvateľov mŕtvych. Trvalo štrnásť rokov vybudovať mesto do dnešnej podoby. Bývalé sídlo Viliama Dobyvateľa, najznámejšieho normanského vikinga, uchováva i niekoľko jeho budov - od kláštorov po Chateau de Caen (Hrad Caenu).

Podľa legendy sa žena Viliama Dobyvateľa, Matylda, najprv odmietla vydať za “bastarda” (bol nemanželským potomkom vojvodu Roberta I. Normandského). Viliam prišiel k nim domov a údajne Matyldu zbil. Než sa jej otec pustil s Viliamom do boja, Matylda súhlasila so svadbou - údajne si uvedomila, aký je pevný a vytrvalý vo svojich cieľoch. Cirkev ich však zamietla, pretože 5 generácií dozadu mali spoločného predka Rolla. Až v roku 1059 sa opátovi Lanfrancovi podarilo získať povolenie od pápeža s podmienkou, že každý z manželov dá postaviť kláštor. Tak vznikol Abbaye aux hommes a Abbaye aux Dames (pánsky aj dámsky kláštor) na oboch stranách historického mesta Caen. 

Do našej cieľovej destinácie prichádzame po necelých dvoch hodinách cesty. Večer sa ešte len začína a my sa stíhame ubytovať v hoteli a opäť spoločne vybrať na lov tých najlepších reštaurácií a foto záberov. Cez rieku Orne sa popri kanáli dostávame bližšie k pulzujúcemu srdcu mesta. Hrad Caen a kostol Sv. Petra nás vítajú hneď na vstupe a lákajú do historických ulíc tohto vyše 100 tisícového mesta.