Nakoľko sa nezachovali žiadne písomné záznamy o tomto mieste, všetky poznatky vychádzajú z archeologických nálezov, legiend a vyvodzovaní záverov z poznatkov iných výskumov. Archeológovia v neskorších rokoch objavili menšie, ale podobne konštruované obydlia v tejto časti Afriky, až po Mozambik a Tswane (oblasť Pretórie a Johannesburgu v JAR). Sú však pravdepodobne mladšieho dáta a tak je predpoklad, že vznikli ako dôsledok obchodnej činnosti Veľkého Zimbabwe.
Toto bolo vybudované niekedy medzi 11. a 15. storočím. Hlavným stavebným materiálom je žula, alebo granit. Opracované veľké kusy granitu boli vyskladané do rôznych stavieb – veží, vežičiek, múrov, brán, schodísk. Na stavbu nebol použitý žiadny spojovací materiál a jednotlivé bloky boli na seba ukladané a prispôsobované jeden druhému. Tento spôsob je známy napríklad z inckej kultúry v Cuzcu. Na jednotlivých stavbách je vidno, ako postupne stavitelia zdokonaľovali technológiu a na najnovších stavbách je vidno dokonalosť spracovania a dokonca aj výzdobu vytesanú do blokov.
Pravdepodobnými staviteľmi boli ľudia, ktorí pochádzali z poľnohospodárskej skupiny miestnych obyvateľov. Venovali sa pestovaniu rôznych plodín a chovu dobytka. Boli predchodcami dnešného kmeňa Shona a patrili do tejto jazykovej skupiny. Shona bol najpočetnejší kmeň, ktorý je do dnešných dní dominantný v Zimbabwe. Pravdepodobne bolo vytvorené ako kráľovské sídlo vtedajších vládcov Zimbabwského kráľovstva. Mesto bolo postupne budované, až dosiahlo rozlohy viac ako 7km2 s múrmi vysokými až 5 metrov. Predpokladá sa, že v najväčšom rozkvete mohlo v tomto meste žiť až 20.000 obyvateľov.
Pohľad na Veľkú ohradu a časť Údolného komplexu z komplexu na kopci - Akropoly. Foto: Martin Karniš - BUBO
Celá oblasť mesta sa rozlieha v kopcovitej oblasti a aj jednotlivé stavby sa nachádzajú na rôznych miestach. Rozdeľuje sa na tri hlavné skupiny: komplex na kopci, komplex v údolí a veľká ohrada. Samotným kráľovským palácom bola pravdepodobne pevnosť na skale - Akropola, ktorá bola z troch strán chránená kopcom a skalou a zo štvrtej strany bol zráz lemovaný múrom. Tu sa nachádzal hlavný „chrám“ a aj miesto na politické rozhodnutia a dokonca aj súdy. Predpokladá sa, že na „nádvorí“ bolo miesto, kde sa vykonávali popravy odsúdených. Údolný komplex bol miestom s obydliami bežného obyvateľstva, toto miesto je rozdelené na horné a dolné údolie. Veľká ohrada mohla slúžiť ako kráľovský palác. Iné vysvetlenia hovoria o postupnom presúvaní sa kráľovských rodín. Prvou, kráľmi osídlenou oblasťou mohol byť komplex na kopci, odkiaľ sa presunuli ich nasledovníci do veľkej ohrady, následne do horného údolia a na sklonku existencie mesta do dolného údolia. Nenašli sa však žiadne relevantné informácie, ako a na čo boli jednotlivé skupiny stavieb používané a všetko sú len dohady.
Jedno z nádvorí na Akropole. Práve tu sa pravdepodobne odohrávali súdy a popravy odsúdených. Foto: Martin Karniš - BUBO
Asi najznámejšou časťou stavieb je Veľká ohrada – Great enclosure. Pozostáva z viacerých hradieb, ktoré boli postupne dostavované. Vo vnútri je najstarší a najnovší je na vonkajšom okraji. Viaceré z nich majú zdobené okraje v hornej časti. Niektoré z múrov sú na určitých miestach až 11 metrov vysoké a 800 metrov dlhé. Medzi dvoma 5 metrov vysokými múrmi je vybudovaná 9 metrov vysoká veža s neznámym účelom. Jej priemer pri zemi je 5,5 metra. Táto časť sa stala symbolom celého Veľkého Zimbabwe a zobrazuje sa najčastejšie ako najtypickejšia časť areálu. Nájdete ju na bankovkách a takmer v každej publikácií o Zimbabwe.
Veža v rámci Veľkej ohrady. Táto stavba je najznámejšia a najviac vystihuje dokonalosť stavebných zručností. Pri prechádzke ruinami si všimnete viacero fascinujúcich stavebných prvkov. Foto: Martin Karniš - BUBO
Jedným z najdôležitejších nálezov, ktoré sa tu našli, je vtáčí symbol z mastenca. Bol pravdepodobne kráľovským symbolom. V konečnom dôsledku sa našlo až 8 týchto vtákov. Predpokladá sa, že spodobuje orla, na niektorých z nich sú antropomorfné prvky – ľudské nohy a ústa. Najznámejší z nich, ktorý je aj v štátnom znaku, na bankovkách a ďalších oficiálnych znakoch, sa spolu s ďalšími troma z dnešného Zimbabwe na konci 19. storočia dostal do Juhoafrickej republiky, odkiaľ sa ho podarilo získať až v roku 1981 výmenou za iné artefakty. Podstavec na ktorom stál, sa z Nemecka dostal do Zimbabwe až v roku 2003.
Pôvodné "vtáky" odnesené z náleziska. Tieto boli odfotené v roku 1891. Foto: Wikipedia
Okrem týchto vtáčích symbolov sa tu našlo množstvo „cudzích“ artefaktov. To naznačuje čulému obchodnému ruchu medzi Veľkým Zimbabwe a pobrežím. Keďže východné pobrežie Afriky bolo už pred objavom obchodnej cesty portugalcami okolo južného cípu kontinentu známe medzi arabskými aj čínskymi obchodníkmi, väčšina nálezov pochádza z týchto končín sveta. Je priam neuveriteľné, že relatívne malá komunita uprostred juhoafrickej náhornej plošiny obchodovala s arabmi a číňanmi. Našli sa tu črepy čínskeho porcelánu, arabské mince a ďalšie drobnosti z rôznych kútov prevažne Indického oceánu. Hlavným obchodným artiklom bolo zlato, o ktorom sa hovorí, že sa tu vyťažilo počas trvania tohto kráľovstva až neuveriteľných 20 miliónov uncí (približne 622 tisíc kilogramov). Ďalším a nemenej dôležitým artiklom bola slonovina. Rovnako obchodovali aj s dobytkom, ktorý tu vo veľkom chovali a migrovali po pastvinách v širokom okolí.
Úpadok nastal niekedy okolo roku 1450. Nie je presne jasný dôvod, s veľkou pravdepodobnosťou nastal v dôsledku ochabnutia alebo ukončenia obchodu so swahilským pobrežím vďaka vyčerpaniu ložísk zlata. Ďalšími pridruženými dôvodmi mohlo byť dlhotrvajúce sucho, ktoré spôsobilo hladomor, nadväzne politickú nestabilitu. Zo severnej vetvy Veľkého Zimbabwe sa odtrhla skupina ľudí, ktorých vodca založil vlastné kráľovstvo Mutapa, ktoré sa dostalo na vrchol v 15. storočí. Toto kráľovstvo mohlo tiež prispieť k úpadku Veľkého Zimbabwe.
Prvá zmienka o tomto kráľovstve sa medzi európanmi objavila v roku 1513, kedy portugalský cestovateľ António Fernandes podal detailný opis kráľovského osídlenia kmeňa Shona. Popisoval veľké stavby vybudované z kameňa bez použitia malty a iných spojovacích materiálov. Pri svojej výprave do vnútrozemia však toto miesto minul a nemohol podať osobný popis. Objavovalo sa viacero popisov miesta menom Symbaoe (portugalský prepis Zimbabwe), nikto však miesto nenavštívil.
Obvodové múry jednotlivých komplexov sú na niektorých miestach až 11 metrov vysoké a niektoré dosahujú celkovú dĺžku až 800 metrov. Foto: Martin Karniš - BUBO
Prvým doloženým návštevníkom z Európy je Adam Render, americko-nemecký lovec, prospektor a obchodník, ktorý pri jednej z loveckých výprav ruiny našiel v roku 1867. On ukázal toto miesto v roku 1871 nemeckému objaviteľovi a geografovi, Karlovi Mauchovi. Ten na základe starších informácií od portugalských cestovateľov vytvoril legendu, že miesto navštívil, poprípade postavil kráľ Šalamún s kráľovnou zo Sáby. Podľa neho dokonca Veľká ohrada je kópiou paláca kráľovnej zo Sáby z Jeruzalema a drevený preklad nad vchodom mal byť z libanonského cédra privezeného féničanmi. Začiatkom 20. storočia sa miesto hemžilo archeológmi a bádateľmi, ktorí tu našli viacero zaujímavých nálezov. Niektoré pravdepodobne pochádzajú zo starého Egypta, z rokov 1000-1500, poprípade to boli úlomky ešte starších sošiek.
Do jednotlivých ohrád je vstup cez takéto dvere. Niektoré mali niečo ako strážne búdky pri vchode, iné sa zatvárali obrovskými balvanmi. Foto: Martin Karniš - BUBO
Práve tieto nešťastné amatérske „kopania“, zničili množstvo informácií, ktoré mohli v neskoršej dobe pomôcť identifikovať miesto a spresniť jeho účel a existenciu. Všetky cennejšie nálezy zo zlata a drahých kovov, všetko, čo nebolo rozbité bolo odnesené preč a skončilo prevažne v súkromných zbierkach, kde sú v podstate nevypátrateľné. Výskumy prevádzané na mieste po roku 1945 napovedajú, že osídlenie bolo vybudované kultúrou Gokomere, jazykovej skupiny Shona, východnej vetvy Bantu.
V 60-tych a 70-tych rokoch 20. storočia mali archeológovia zakázané koloniálnou vládou informovať o tom, že Veľké Zimbabwe bolo vybudované čiernymi Afričanmi. Ešte začiatkom 20. storočia niektorí verili, že bolo výtvorom antických civilizácií. Skutočné výskumy od roku 1905 ukázali, že miesto bolo vybudované miestnymi obyvateľmi.
V samotnom Zimbabwe bolo postupom času objavených viac ako 150 podobných osídlení, aj keď ani jedno z nich nedosahuje rozmerov Veľkého Zimbabwe.
Vstup do hlavnej časti Veľkej ohrady, kde sa nachádza aj slávna veža. Foto: Martin Karniš - BUBO
Jedinečnosť a dôležitosť Veľkého Zimbabwe dostala toto archeologické miesto v roku 1986 na zoznam historických pamiatok UNESCO. Spolu s ním sa tu ocitli aj ďalšie ruiny v Zimbabwe - Khami pri meste Bulawayo.
Neďaleko ruín Great Zimbabwe bola v roku 1999 otvorená univerzita, ktorá sa zameriava na kultúru a umenie Zimbabwe. Na ruinách prebieha neustály archeologický výskum.
Nedávno sa objavili informácie o objavoch iných kamenných miest v Juhoafrickej republike a Mozambiku. O tom v Mozambiku sa zverejnila informácia, že by mohlo byť staré až 200.000 rokov. To by prepísalo celú históriu moderného ľudstva a spôsobilo by to slušný rozvrat medzi historikmi a archeológmi. Táto informácie je však zatiaľ braná s veľkou rezervou. Každopádne sú tieto miesta veľmi malé, nedajú sa ani zďaleka porovnať s tým v Zimbabwe.
Tradičná dedina ľudí kmeňa Shona, ktorú je možné navštíviť. Foto: Martin Karniš - BUBO
Tipy na návštevu
- Pokiaľ chcete ruiny navštíviť, cesta Vám sem bude z Harare trvať približne 5-6 hodín autom.
- Pokiaľ je to len zastávka na ceste, tak napríklad do Bulawayo Vám cesta zaberie približne ďalšie 4 hodiny.
- V blízkosti sa nachádza veľmi slušný hotel Great Zimbabwe, kde sa dá prespať.
- Pri vstupe si (ne)musíte vziať miestneho sprievodcu, ktorý Vás ruinami prevedie a porozpráva Vám zaujímavosti o tomto mieste. Často sú to študenti z univerzity v tesnom susedstve. Národný park nepodmieňuje vstup sprievodcom, na orientáciu a informácie je dobré si ho vziať.
- Jednotlivé miesta nemajú orientačné tabule a je tu hustá spleť chodníkov.
- Kúsok za bránou sa nachádza múzeum s niekoľkými artefaktami nájdenými na tomto mieste a kópiami vtákov, symbolov Zimbabwe.
- Nevynechajte komplex na kopci, odkiaľ sa naskytne krásny výhľad na údolie s komplexom a Veľkou ohradou.
- Za celým areálom je možnosť navštíviť tradičnú Shona dedinu.
- V najvyššej sezóne je tu otvorená jednoduchá reštaurácia, kde si môžete objednať jedlo, alebo niečo na pitie.
- Pripravte sa, že tu v nenáročnom teréne nachodíte približne 4 kilometre a prehliadka zaberie minimálne 2,5 hodiny, ideálny čas 3-4 hodiny.
- Majte so sebou vodu, aj keď do auta alebo reštaurácie to nie je príliš ďaleko. Nechcete však strácať čas chodením hore - dole.
- Ak váhate nad "dlhým sklom", vezmite si ho. Detailné fotky Veľkej ohrady z Akropoly sú veľmi pekné.
- Nezabudnite na ochranu proti slnku, klobúk/čiapka a opaľovací krém. Na chôdzu sú dostačujúce trekové sandále, nie je nevyhnutné mať "vibramky" a v žiadnom prípade šlapky.
najobľúbenejšie Blogy
Martin Karniš
Vyštudovaný zoológ je v BUBO klientmi právom považovaný za najväčšieho odborníka na africké safari. Väčšinou sprevádza Keňu a Tanzániu, kde sa s Masajmi rozpráva svahilsky a aj jeho najobľúbenejšie zájazdy sú Keňa, Tanzánia Zanzibar a JAR Namíbia, Botswana, Zimbabwe, Zambia. Od roku 2009 postupne začal sprevádzať aj poznávacie zájazdy na Madagaskar, Aljašku, do USA a Kanady. Okúzlila ho Rwanda, Uganda aj Etiópia. Zatiaľ sme nenašli bežnú otázku zo živočíšnej ríše, ktorú by Martin nedokázal zodpovedať. Keď si od neho zvieratá potrebujú oddýchnuť, sprevádza v Thajsku, Malajzii a Singapure, alebo v Austrálii, ktorú prešiel krížom krážom. Martinove koníčky sú príroda, história a spoznávanie nových ľudí. Vraví, že cestovanie a sprevádzanie sú najlepšia škola života. Klienti si ho na zájazdoch vážia kvôli empatii a trpezlivosti. Ako správny ranger je jeho najobľúbenejšou pochúťkou steak z impaly v Juhoafrickej republike. Od roku 2017 je trvale v kancelárii, kde sa venuje práci na oddelení Destinačných manažérov.
Obľúbený zájazd z BUBO katalógu
Keňa, Tanzánia, Zanzibar
Zo zájazdu:
Martin Karniš
Vyštudovaný zoológ je v BUBO klientmi právom považovaný za najväčšieho odborníka na africké safari. Väčšinou sprevádza Keňu a Tanzániu, kde sa s Masajmi rozpráva svahilsky a aj jeho najobľúbenejšie zájazdy sú Keňa, Tanzánia Zanzibar a JAR Namíbia, Botswana, Zimbabwe, Zambia. Od roku 2009 postupne začal sprevádzať aj poznávacie zájazdy na Madagaskar, Aljašku, do USA a Kanady. Okúzlila ho Rwanda, Uganda aj Etiópia. Zatiaľ sme nenašli bežnú otázku zo živočíšnej ríše, ktorú by Martin nedokázal zodpovedať. Keď si od neho zvieratá potrebujú oddýchnuť, sprevádza v Thajsku, Malajzii a Singapure, alebo v Austrálii, ktorú prešiel krížom krážom. Martinove koníčky sú príroda, história a spoznávanie nových ľudí. Vraví, že cestovanie a sprevádzanie sú najlepšia škola života. Klienti si ho na zájazdoch vážia kvôli empatii a trpezlivosti. Ako správny ranger je jeho najobľúbenejšou pochúťkou steak z impaly v Juhoafrickej republike. Od roku 2017 je trvale v kancelárii, kde sa venuje práci na oddelení Destinačných manažérov.
Obľúbený zájazd z BUBO katalógu
Keňa, Tanzánia, Zanzibar
