Wellington – najjužnejšia metropola sveta

Wellington sa rozkladá v strednej časti Nového Zélandu, na juhozápadnom cípe Severného ostrova na pobreží Cookovho prielivu. Voda obklopuje mesto z troch strán, čo z mesta prirodzene robí zároveň ideálne umiestnený, dobre vybudovateľný prístav. Smerom na západ sa dvíhajú kopce, na ktoré sa v posledných rokoch už tiež rozširuje mestská zástavba a stavajú sa tu veterné elektrárne. Mesto je pôvabne obklopené zelenými vrchmi. Vzhľadom na malý priestor pre rozvoj mesta, učupeného medzi morom a okolitými kopcami, má Wellington v porovnaní s ostatnými mestami Nového Zélandu veľmi vysokú hustotu zaľudnenia. Žije v ňom okolo 180 000 obyvateľov a spoločne s okolitými mestami Lower Hutt, Upper Hutt a Porirua tvoria tretiu najväčšiu aglomeráciu Nového Zélandu s celkovým počtom okolo 386 000 obyvateľov.

V zátoke wellingtonského prístavu sa nachádzajú tri ostrovy. Najväčší z nich - Somes Island (domorodcami nazývaný aj Matiu), bol v minulosti využívaný ako karanténna oblasť. Za Prvej a Druhej svetovej vojny slúžil ako internačný tábor pre nemecké, neskôr aj japonské a talianske obyvateľstvo Nového Zélandu. V súčasnosti sa tu nachádza prírodná rezervácia pre ohrozené druhy živočíchov. Ďalšie dva ostrovy Makar a Mokopuna sú neobývané.

V rámci našich BUBO zájazdov sa môžete do Wellingtonu dostať dvoma spôsobmi. Ak si vyberiete kombináciu zájazdov Nový Zéland a veľké mestá Austrálie, Nový Zéland a Tahiti (Moorea), Nový Zéland a Cookove ostrovy, vtedy do Wellingtonu prilietate letecky. Letisko je od centra mesta vzdialené približne 15-20 minút jazdy autobusom, v závislosti od dopravnej situácie v meste. Druhou možnosťou je plavba trajektom z mestečka Picton, ktorý sa nachádza na Južnom ostrove. Počas nášho zájazdu Nový Zéland - Stredozem, tak najprv absolvujeme časť zájazdu na Južnom ostrove a potom sa presunieme na Severný ostrov trajektom. Plavíme sa spoločnosťou Inter Islander, ktorá je najstaršou kontinuálne fungujúcou spoločnosťou, zabezpečujúcou plavbu medzi dvoma hlavnými ostrovmi už od roku 1962. Táto spektakulárna plavba je dlhá 92 km a trvá približne tri hodiny. Zároveň je považovaná za jednu z najkrajších plavieb trajektom na svete. Flotila tejto spoločnosti pozostáva z troch lodí: Kaitaki, Aratere a Kaiarahi. Trajekt Kaitaki, čo v preklade z maorského jazyka znamená Challenger - vyzývateľ, je najväčšou loďou z tejto flotily. Na trajekte nájdete niekoľko oddychových zón, malé kino, reštauráciu, obchodík a samozrejme palubu s výhľadom na more a okolité zátoky (sounds). Ak budete mať šťastie, tak okrem nádherných scenérií sa vám môže pošťastiť vidieť delfíny Dusky alebo aj  veľryby, ktoré sa v týchto vodách tiež vyskytujú.

Spoločne s celým Novým Zélandom má Wellington typické oceánske podnebie, vďaka čomu sú tu priemerné ročné teploty pomerne vyrovnané. Priemerná teplota v letných mesiacoch (december až február) sa pohybuje okolo 20 °C, zriedkakedy prekročí hranicu 25 °C. V zime zvyčajne teploty stúpajú maximálne na 14 °C a neprepadnú sa hlbšie než na štyri stupne. Maximálna nameraná teplota vo Wellingtone bola 31,1 °C, najnižšia 1,9 stupňa pod nulou. Úhrn ročných zrážok je tiež pomerne vyrovnaný a vcelku vysoký. V meste najviac prší v zimných mesiacoch. Jún spolu s júlom patrí k najvlhkejším mesiacom v roku. V období od mája do septembra sa v kopcoch okolo mesta objavuje inoväť. Sneh sa v meste a jeho okolí vyskytuje len zriedka. Podnebie v meste je veľmi veterné, a to najmä z dôvodu celoročnej tlakovej níže v celej oblasti okolo štyridsiateho stupňa južnej zemepisnej šírky. Wellington je tak vystavený západnému prúdeniu, prichádzajúcemu k mestu z Tasmanovho mora. Veterné podnebie sa v okolí Wellingtonu využíva na výstavbu veterných elektrární. Vy sa na neho pripravte nepremokavou a poriadne teplou bundou, v ktorej vás neo(d)fúkne.

Nový Zéland leží v tektonicky aktívnej oblasti na rozhraní Pacifickej a Austrálskej tektonickej platne. Je súčasťou pacifickej oblasti Ohnivého kruhu, ktorý sa vyznačuje hojným výskytom sopiek a zemetrasení. Inak tomu nie je ani v oblasti mesta Wellington, ktorého obchodným centrom prechádza veľký tektonický zlom. V jeho blízkosti sa nachádza niekoľko ďalších výraznejších zlomov. Z toho dôvodu zaznamenávajú obyvatelia Wellingtonu každoročne niekoľko otrasov, ktoré sú najciteľnejšie vo výškových budovách.

Najväčšie škody Wellingtonu spôsobila séria otrasov v roku 1848 a ďalšie veľké zemetrasenie v januári 1855, keď v meste práve prebiehali oslavy 15. výročia jeho založenia. Zemetrasenie dosahovalo silu 8,2 stupňa Richterovej stupnice a spôsobilo vertikálny pohyb zeminy až o tri metre. Wellingtonský prístav vtedy zasiahla desaťmetrová vlna tsunami prichádzajúca z Cookovho prielivu a premenila ho na blatistý močiar. Boli zničené kamenné budovy väznice aj banky. Otrasy neustála ani dvojposchodová budova vlády a vedľajšie kancelárie mestskej rady. Väčšina domov však zemetrasenie s väčším č̌i menším poškodením prežila, pretože po skúsenostiach z roku 1848 sa v meste stavali najmä jednoposchodové stavby z dreva.

Počas zemetrasenia sa o niekoľko metrov zdvihol terén v miestach, ktoré boli pôvodne zatopené vodou a slúžili wellingtonskému prístavu. To významne prispelo k rozšíreniu obchodného centra mesta (CBD – Central Business District). Následkom toho sa napríklad ulica Lambton Quay, predtým vedúca pozdĺž pobrežia a často zaplavovaná prílivom, stala srdcom obchodného centra mesta a v súčasnosti je od pobrežia vzdialená približne 250 metrov. 

Najfrekventovanejšou spojkou medzi obchodnou štvrťou a kultúrnym centrom je hlavné námestie Civic Square. Je atraktívne ladené do ružovej a béžovej farby a obdivované je aj kvôli svojej symbióze klasických a moderných budov mesta. Môžete tu vidieť rôzne umelecké diela. K jeho neodmysliteľnej panoráme patrí skulptúra s papraďou od Neila Dawsona, ktorá sa vznáša nad stredom námestia. Zo stavieb námestiu dominujú historická budova radnice mesta, mestská galéria Wellingtonu, ale tak isto aj mestská knižnica. Opúšťame hlavné námestie a presúvame sa na slávnu ulicu Cuba Street. Ulica je pomenovaná po jednej z prisťahovaleckých lodí, ktorá sem priplávala v roku 1840. Dnes je známa ako populárna pešia zóna, ktorú pretínajú viaceré ulice a rozdeľujú ju tak na menšie zóny. Nájdete tu množstvo obchodov, reštaurácií a tak isto aj slávnu fontánu, pozostávajúcu z preklápacích vedierok, ktoré vodu postupne po naplnení vylievajú. Stredná časť Cuba Street a jej okolie bolo v minulosti známe aj ako Red light district. 

Prehliadkou pokračujeme na ulicu Lambton Quay - najpopulárnejšiu mestskú obchodnú štvrť vo Wellingtone, ktorá sa ťahá popri nábreží. Kedysi bola táto ulica priamo pri mori, no novovybudovaný prístav ju od vody oddelil. Môžeme tu vidieť skutočný architektonický skvost, ktorým je stará historická budova Old Bank Arcade z roku 1901 v štýle Edwardiánskeho baroka. Jej hlavná miestnosť je údajne jedna z najväčších svojho druhu v bývalých kolóniách. Pokocháme sa a pokračujeme ďalej po ulici. 

Kúsok za supermarketom Countdown sa dáme doľava, až prídeme k slávnej wellingtonskej lanovke, ktorou sa vyvezieme k botanickej záhrade. Lanovka bola postavená v roku 1898, patrí medzi top atrakcie mesta a je jedným zo symbolov Wellingtonu. Pozemná lanová dráha, spájajúca centrum mesta s prímestskou časťou Kelburn, je dlhá 612 metrov a stúpa do výšky 120 metrov. Cestou do botanickej záhrady má tri zastávky. Jednou z nich je majestátna Victoria University, ktorá sa krásne vyníma nad mestom. Celá dráha je priama, len s jedným miestom pre stretávanie sa protiidúcich vozňov. Vozový park lanovky tvoria dva vozne, ktoré sú navzájom prepojené lanom. Kapacita lanovky je zhruba sto cestujúcich, z toho tridsať sediacich a sedemdesiat stojacich pasažierov. (Ak sa chcete dozvedieť viac a vidieť rôzne tipy vozňov, ktoré tu jazdili v minulosti, nevynechajte aj lanovkové múzeum, ktoré sa nachádza na samotnom vrchole). 

Po tom, čo sa vyvezieme hore, počkáme si na dokonalú fotku mesta s lanovkou v popredí. Keďže Wellington je celkom kopcovitý, volíme najlepší variant a  zídeme si trasu značenú značkami pešo dolu kopcom, pomedzi 26-hektárovú botanickú záhradu, ktorá leží na rozhraní štvrtí Thorndon a Kelburn. Človek akoby sa zrazu ocitol v úplne inom svete, v obklopení pestrej flóry, kde možno vidieť tisíce rôznych druhov rastlín a stromov. Záhradu založil Novozélandský inštitút v roku 1868, keď tu boli vysadené prvé ihličnany ako súčasť programu na dodanie rastlinných druhov pre potenciálny ekonomický benefit pre Nový Zéland. V súčasnosti ju spravuje wellingtonský mestský úrad, ktorý prebral správu už v roku 1891. 

Cestou, s kvietkom begónie, pokračujeme až k domu Begonia house, pred ktorým je krásna ružová záhrada Lady Norwood s kolonádou, lemovanou popínavými ružami. Nájdete tu viac ako tristo druhov ruží! Už sme takmer na konci nádhernej rozkvitnutej záhrady, keď prejdeme cez cintorín Bolton Street. Ide o zmiešaný moderný cintorín, ktorého koncept pochádza z Anglicka. Fungoval v rokoch 1840-1892, pričom bol rozdelený na tri časti. Anglikánsku, rímsko-katolícku a židovskú. Je v ňom zachytená história kolonizácie, ktorú si pamätajú už iba náhrobné kamene. Sú tu pochovaní vojaci, ktorých úlohou bolo chrániť novú kolóniu, ale aj veľké rodiny usadlíkov, a vedľa nich politici,  komunitní lídri. Nájdeme tu taktiež hroby zopár významných Maurov, ktorí mali už aj v tej dobe rozhodné slovo. 

Prejdeme ponad wellingtonskú diaľnicu na ulicu Bowen a zrazu sa ocitáme v parlamentnej časti mesta. Máme pred sebou ďalší skvost, ktorý sa nevidí len tak hocikde. Je to práve parlamentná budova s názvom BeeHive, teda Včelí úľ, ktorá patrí určite medzi najnápaditejšie parlamentné budovy na svete. Výstavba tejto unikátnej sedemstupňovej kužeľovitej budovy s useknutým vrchom sa začala v roku 1964, no dokončená bola až v roku 1982, teda šesť rokov po smrti jej architekta Basila Spencera. Pri inaugurácii budovy nechýbala ani anglická kráľovná Alžbeta II., ktorá 28. februára 1977 odokryla vo veľkej sále pamätnú plaketu. Formálne ju však otvoril až premiér Robert Muldon o tri mesiace neskôr. Strecha budovy, ktorá je pre wellingtonský parlament typická a nezamaniteľná, je zhotovená z 20-tich ton ručne obrezanej medi. Vstupná hala parlamentu je ozdobená mramorovými schodmi. No skrátka – nevídaná architektonická krása!

Hneď oproti parlamentu sa nachádza vojnový pamätník National War Memorial, symbolizujúci tzv. Anzac Day – teda deň, kedy si Austrálčania a Novozélanďania pripomínajú svojich vojakov, padlých v Prvej a Druhej svetovej vojny, ale aj ďalších vojnových konfliktoch. Pamätník pozostáva z pamätnej siene, hrobu neznámemu vojakovi, bronzovej sochy Muž so somárom a velikánskym zvonom na vrchole veže. K pamätníku patrí aj priľahlý parčík.

Cez cestu na nás hľadí stará parlamentná budova - Old Government Building z roku 1876, ktorá bola až do roku 1998 najväčšou drevenou budovou na svete. V súčasnosti je sídlom právnickej fakulty Wellingtonskej univerzity Victoria. Pri parlamentných budovách nájdeme aj hlavnú katedrálu mesta - Wellington Cathedral of St. Paul. Po ulici Whitmore pokračujeme okolo hlavného súdu až k waterfront, teda nábrežiu, lemovanú mnohými kaviarničkami a reštauráciami, a kde je možné nasať pravú atmosféru mesta.

Popri starých skladoch, resp. hangároch č. 11 a 13 sa presunieme až k parku Frank Kitts, odkiaľ už vidieť múzeum TePapa. Nemusíte byť priam fanúšikmi múzeí a galérií, no návštevu tohto unikátneho múzea si nenechajte ujsť. Na tomto mieste môžete v pôsobivom priereze zažiť a spoznať celú kultúru, prírodu, príbehy a poklady novozélandského sveta. Múzeum je zariadené veľmi inovatívne, s množstvom interaktívnych výstav, a preto je vhodné aj pre deti. V múzeu si môžete vyskúšať aké to je, zažiť zemetrasenie na vlastnej koži. Postará sa o to simulátor zemetrasenia. No samotné múzeum má postavené špeciálne plávajúce základy, ktoré budovu ochránia aj pri naozaj silných zemetraseniach.

Ak vám nebolo dosť histórie a zaujímavostí v Te Papa Tongarewa, nazrite aj do Wellingtonského múzea, ktoré dokumentuje bohatý sociálny a kultúrny vývoj hlavného mesta. Mestská galéria zasa ponúka pohľad na umelecké práce súčasných autorov, vrátane sochárskeho a maliarskeho umenia a neobchádza ani priemyselný dizajn.

1. Wellingtonská lanovka  - Nechajte sa vyviezť lanovkou, ktorá je jedným zo symbolov mesta až do nádhernej botanickej záhrady, odkiaľ je krásny výhľad na mesto.  
2. Botanická záhrada - Prejdite sa pomedzi 26-hektárovú botanickú záhradu, ktorá leží na rozhraní štvrtí Thorndon a Kelburn. Človek akoby sa ocitol v úplne inom svete, v obklopení pestrej flóry, kde možno vidieť tisíce rôznych druhov rastlín a stromov.
3. Múzeum Te Papa - novozélandské múzeum Te Papa je fascinujúcou prehliadkou kultúry, prírody, príbehov a pokladov novozélandského sveta.
4. BeeHive – v preklade Včelí úľ, úchvatná stavba, ktorá patrí medzi najnápaditejšie parlamentné budovy na svete. Výstavba tohto sedemstupňového kužeľovitého objektu s useknutým vrchom sa začala v roku 1964, dokončená bola až v roku 1982. Schválne, pripomína vám včelí domček? ...
5. Waterfront - Nábrežie, kde môžete posedieť v niektorej z kaviarničiek a opájať sa čarovnou atmosférou Wellingtonu.
6. Ružová záhrada Lady Norwood - Záhrada plná farieb a vôní, s kolonádou lemovanou nádhernými popínavými ružami. Príjemné prostredie s výbornou kaviarničkou a suvenírovým obchodom.
7. Civic Square - Najfrekventovanejšou spojkou medzi obchodnou štvrťou a kultúrnym centrom je námestie Civic Square. Je ladené do ružovej a béžovej farby, obdivované je aj kvôli svojej symbióze klasických a moderných budov mesta.
8. Cuba Street - Ulica je pomenovaná po jednej z prisťahovaleckých ľodí, ktorá sem priplávala v roku 1840. Dnes je známa ako pešia zóna, ktorú pretínajú viaceré ulice a rozdeľujú ju tak na menšie zóny. Nájdete tu množstvo obchodov, reštaurácií a slávnu fontánu.
9. Old Bank Arcade - Nádherná historická budova z roku 1901 v štýle Edwardiánskeho baroka, svedčiaca o koloniálnych časoch Wellingtonu.
10. Cintorín Bolton Street – cintorín fungoval v rokoch 1840 - 1892, bol rozdelený na tri časti: anglikánsku, rímsko-katolícku a židovskú. Zaujímavé miesto na čas v tichu a rozjímaní.