Desať dôvodov, prečo ísť v lete do Škandinávie

Naša planéta je jeden obrovský a nikdy neutíchajúci organizmus s neprestajne fungujúcimi mechanizmami. Je aj dokonale zosúladená s vesmírom, a to sa odráža všade. Na severe Zeme leží Kanada, Aljaška, Sibír aj Škandinávia.

66° 33' je nielen symbol, ktorý pozná mnoho cestovateľov ako pomyslenú čiaru, za ktorou slnko v určité mesiace nezapadá za horizont. Áno, píšem o Severnom polárnom kruhu. Samozrejme, existuje aj Južný polárny kruh, no nás tentoraz zaujíma tento severný.

V určité mesiace za touto pomyslenou líniou slnko nezapadá za horizont. Čo to presne znamená? Naša Zem má naklonenú os, a teda s kolmicou pomyslenej rovnej osi zviera uhol 23,5 °.

Keď to skombinujeme s rotáciou Zeme okolo Slnka a okolo svojej osi (tej zakrivenej), máme tu príčinu striedania dňa a noci, ale aj ročných období. Čerešničkou na torte Zeme je ale polárny deň - na hodinkách vám svieti čas 0.00 h či 3.00 h ráno a zároveň stále svietia slnečné lúče. Keď je na severe polárny deň, na juhu je polárna noc a, naopak, slnko tu nevyjde.

Práve polnočné slnko láka mnoho turistov, fotografov a cestovateľov do severnej Škandinávie. Podľa polohy miesta od polárneho kruhu po Severný pól sa mení aj počet dní s nepretržitým slnečným svitom. Lofototy, Vesterály, Tromsø, Alta, Kirkenes alebo Grónsko a Svalbard sú miesta, kam chodí mnoho cestovateľov pozorovať tento fenomén nezapadajúceho slnka.

Na druhej strane, keď je na južnej pologuli svetlo, tu na severnej je za polárnym kruhom tma. To isté platí s časom a počtom dní tmy ako s počtom svetlých dní, kedy slnko nezapadá. Čím vyššie idete od polárneho kruhu, tým dlhšie je aj obdobie, kedy slnko nevychádza spoza obzoru.

Škandinávske leto je krátke, ale veľmi intenzívne. Niekomu by sa to nezdalo, ale aj bohaté na život, až kypiace životom. Ten si vždy nájde cestu. Od rozoklaných a strmých útesov, na ktorých hniezdia morské druhy vtákov - mníšiky bielobradé sídlia na trávnatých útesoch, kde si prehlbujú nory.

Z južného Španielska, kde majú žeriavy zimoviská, prilietajú v polovici apríla do vnútrozemia Nórska, Švédska, Fínska a Dánska, aby tu vychovali mláďatá, labute spevavé obohacujú svojím spevom okolité lesy a jazerá počas celej jari aj leta.

Potápky, potáplice a množstvo spevavcov spríjemňujú prechádzky a turistiku v severských lesoch a horách. Z našich hôr vytrácajúci sa hlucháň a hôlniak tokajú na svojich tokaniskách každé skoré ráno. Na skalách a plážach sa zohrievajú uškatce a každodenne vyrážajú lode na pozorovanie veľrýb, kosatiek a hrajúcich sa delfínov.

Hlboko v horách sa skrývajú krásne severské sovy, belane tundrové, ale aj losy v nepreniknuteľných lesných močiaroch. Medvede, vlci a v skalnatých terénoch aj líška polárna. Najnedostihnuteľnejším je ale stále horský tieň, ako nazývajú domáci rosomáka sibírskeho.

Exoticky dovezený pyžmoň severský priamo z Grónska je zvieraťom, ktorému sa tu tiež veľmi dobre darí. Na dánskych poliach a podmáčaných lúkach sa celoročne pasú divé husy a kačice. Je tu množstvo vtáčích rezervácií a chránených biotopov, kde sú postavené veže na pozorovanie a fotenie divých vtákov smerujúcich či už na sever, alebo počas jesene na juh.

Na Svalbarde nájdeme líšku polárnu, množstvo sťahovavých husí z Európy, ale aj z Kanady. No hlavnými aktérmi sú tu ľadový medveď a množstvo mrožov, veľrýb a vorvaňov. Tento kút sveta kypí životom a kto sa pozorne pozerá, uvidí.

Severské krajiny sú v rámci flóry a fauny celosvetovo známe svojím prístupom ochrany k prírode. Je tu vytýčených množstvo turistických, bežeckých, cyklistických aj štvorkolkárskych trás. V zime zasa veľmi dôležité trasy pre snežné skútre a psie záprahy. Táto zem je veľmi rozľahlá. Plná života a hôr tvarov tak šialených, akoby ste dali dieťaťu papier a ceruzku a to, ako bude kresliť, taký horizont aj nájdete.

Čím ďalej idete od veľkých miest, čím viac sa vnoríte do krajiny, čím ďalej od posledných domov idete, tým viac tejto oblasti vládne priestor. Šíre obzory dávajú priestoru iný pojem. Počas vysokohorskej turistiky vyšliapete nejaký vrchol a zrazu vidíte ešte ďalej ako doteraz. Vidíte, ako sa všetky farby sveta zlievajú do modrej niekde ďaleko na horizonte a zatúžite ísť aj tam.

Nórske hory, švédske a fínske lesy, grónske fjordy sú také rozľahlé, že priam zožerú všetok zvuk, ktorý spravíte. Na jeden strane zožerú, na druhej strane sa ozýva spev labutí, krik čajok, či dupot kopýt losov a sobov široko ďaleko. Je tu ticho. Tak liečivé a potrebné v dnešnom svete, že vám bude pískať v ušiach. Kým nenarazíte na nejaký potok alebo nezafúka vietor a zahrá sa s listami briez a jelší.

Výbuch farieb počas krátkeho severského leta spôsobujú hlavne aplínske a subalpínske druhy rastlín. S farbami od bielej, ružovej, žltej cez svetlomodrú, tmavomodrú až tmavofialovú, nájdeme množstvo prímorských aj vnútrozemských druhov rastlín - na Islande, pobreží Svalbardu, v Grónsku či vo vnútrozemskej Škandinávii.

Od drobných malých kvietkov fialovo kvitnúci pakost, žlté astry a púpavy, prekrásna nenápadná Dryádka osemlupienková, tiež jeden zo symbolov Islandu. Zvončeky, nezábudky, krásny biely Páperník pošvatý, prítomný hlavne na zamokrených lúkach. Toto všetko sú rastliny, ktoré dodávajú farbu krajine plnej farebných machov a lišajníkov.

Jednými z najodľahlejších miest ležiacich v atlantickom oceáne sú Faerské ostrovy. Súostrovie 18 ostrovov s rozlohou 1 395,74 km² - 113 km dlhé a 75 km široké - majú tvar pripomínajúci hrot šípu so špičkou dolu. Niekoľko rokov sa neviem rozhodnúť, či sú práve Faerské ostrovy alebo Lofoty perlou Škandinávskeho pobrežia, čiže stále zastávajú rovnaké miesto.

Prešiel som celé Lofoty a takmer celé Faery (bez tých úplne najodľahlejších miest). Ostré a strmé útesy, všadeprítomné ovce, množstvo najkrajších vodopádov a nekonečné údolia a fjordy. Tým, že sú tak hlboko v Atlantiku, majú aj špecifické počasie. Často a veľa fúka vietor, rovnako tak nesmierne často prší. Hory sú ukryté v hmle alebo v oblakoch skoro stále. No podarí sa uloviť aj azúrovú oblohu so zelenou prímesou trávy a hnedých hôr a azúrovým morom.

Jedným z najnavštevovanejších miest v rámci zájazdov na Faerské ostrovy je najzápadnejši ostrov súostrovia - Mykines, ktorý má rozlohu len 10,3 km². Je skutočne malý, ale ide o úžasné miesto. Dobrého veľa netreba, hovorí sa. Ostrovček, kde je zopár domov a sedem stálych obyvateľov, je turisticky navštevovaný kvôli významnému hniezdisku morských vtákov.

Mníšik bielobradý (alebo papagáj severu), čajky, fulmare, suly a pomorníky. Miesto ako z dokumentárneho seriálu BBC. Je pekné vidieť zvieratá a fotiť ich, ale tu zažijete hlavne interakcie medzi jednotlivcami, ba aj druhmi, lov, zásnuby, či neohrabaný prílet mníšika do nory so zobáčikom plným drobných rybičiek. Kultúra ostrovov je tiež unikátna. Odľahlosť si zachovala svoju formu a zvyky.

Títo ľudia sú (alebo skôr boli) veľrybári, rybári či farmári, ktorí chovajú ovce. Tisíce ovcí. Faerské ostrovy sú v súkromných rukách, a tak si zachovávajú svoju jednotu. Je tu veľmi málo turistických trás, ktoré, samozrejme, vedú cez súkromné pozemky a vstupy treba rešpektovať. Z druhej strany sú miestni obyvatelia veľmi priateľskí a pohostinní.

Často nás pozývajú k sebe domov na všade na severe prítomné vafle. Tieto miesta si určite užijeme najviac práve v lete - od júna do konca augusta. Potom útoky turistov klesajú, až kým nepríde zima a nezotmie sa. Potom nastupuje safari za lovom polárnej žiary.

Hovorí sa, že Island je rajom fotografov. Tento ostrov s rozlohou 103 000 km² má určite čo ponúknuť. Dá sa napísať, že jeho história turizmu sa začala v roku 2010, keď známa sopka Eiafjalla dala vedieť nielen o sebe, ale aj o tejto malej krajine na severe.

„Haló, aj ja mám čo ponúknuť, príďte sa pozrieť!“ akoby zavelil Island. Škandinávske krajiny boli jednými z prvých, ktoré sme v BUBO začali ponúkať vo svojej širokej škále zájazdov. Tešia sa, samozrejme, popularite až doteraz. Keďže sme tu však boli roky pred ostatnými, máme preto lepšie služby a dlhodobo vybudované najlepšie miestne kontakty.

Prečo teda ísť v lete práve na Island? Napíšem, prečo tam rád chodievam ja. V lete (od júna do konca júla) je tu vidno skoro nepretržite, jedine okolo polnoci je trošku šero. Zážitok zo slnka počas letnej noci v meste Reykjavík je intenzívny. Hlavne cez víkendy a sviatky.

Polárny deň môže byť krajší vyššie na severe, ako napríklad na bájnych nórskych Lofotoch, prípadne na Nordkappe (najvyšší bod kontinentálnej Európy), no Island je výnimočný.

Je to zem sopečného pôvodu, ktorá sa stále vyvíja. Krajinu tvoria ľadovce a hory. Je ako stvorená pre milovníkov hôr a nedotknutej prírody. Tieto hory sú na treking ťažkým orieškom aj pre skúseného "horala". Ich šialené tvary sú zrkadlom prírody, ktorá si tu robí čo sa jej len chce.

Miestni hovoria: „Ak sa ti nepáči, aké je počasie, počkaj zopár minút a bude horšie“. V podstate majú pravdu, pretože miestne počasie tu počas dňa vystrieda všetky ročné obdobia a ešte ako bonus sa môže ukázať aj dúha.

Prechádzame malým autom celý Island (viď zájazd Island - ohnivý okruh). Vidíme všetky najkrajšie miesta juhu a navštívime aj sever. Ten je menej obývaný a pustejší. No o to je tu krajšie. Za každou zákrutou je niečo nové. Prejdeme kopcom hore a otvorí sa nám široká planina lemovaná horami. A počas leta máte na objavovanie krás Islandu naozaj prakticky celý slnečný deň.

V roku 2019 sa mi konečne podarilo prejsť celé Lofotské súostrovie aj s odľahlými ostrovmi Værøy a Røst. No prvýkrát som šiel na Lofoty počas môjho dlhšieho pôsobenia v Nórsku, a to v roku 2010. Odvtedy sa dá s pokojom povedať, že tam chodím pravidelne. Zamiloval som si tie ostrovy a sú pre mňa asi najnórskejšie, aké sa dajú nájsť.

Najradšej tam chodím v lete - počas polnočného slnka. Ideálna doba je medzi 17. májom a 17. júlom, kedy sa slnko pomaly začína dotýkať morskej hladiny. Samozrejme, v tom období je tam najviac turistov a fotografov. Počas dňa všetci objavujú tajné zákutia týchto malebných zapolárnych ostrovov a večer, keď svet spomaľuje, sú všetci na severných plážach, kde pozorujú slnko, ako si pláva po oblohe a nedotkne sa obzoru.

Niekto by si myslel, že o polnoci letného času je to ideálne, ale nakoľko z historických dôvodov je v našich podmienkach základný čas zimný, teda nie o polnoci, ale o 1.00 h je vlastne polnoc. Druhým dôvodom, prečo je lepšie si potom dobre oddýchnuť, je ten, že slnko je o jednej ráno na najnižšom bode svojej trasy. Čiže normálne by malo byť pod hladinou, ale v tomto momente je nad ňou.

Pri menšom šťastí je krásne vidieť aj susedné Vesteralské súostrovie. Ak stojíte práve na jednom z lofotských vrcholov, máte nesmierne šťastie a vidíte do ďaleka. Šíry horizont strieda nekonečný obzor. Na jednej strane je nekonečný oceán a na druhej strane zas ostrovy alebo ďaleko na juhovýchode pevninské pohorie. Zatočí sa vám hlava a zrazu budete chcieť stáť na všetkých vrcholoch naokolo. Zmocní sa vás taká neprekonateľná zvedavosť s otázkou, čo je tam ďaleko za horizontom.

Najjužnejším geografickým bodom pevninskej Európy je Gibraltársky poloostrov. Najsevernejším zasa uznaný Nordkapp. Až 307 m vysoký útes, ktorý túži vidieť nejeden cestovateľ. Miesto so súradnicami 71° 10′ 21″ N, 25° 47′ 4″ E je priam priťahované cestovateľmi, turistami, športovcami aj dobrodruhmi.

Na svojich cestách po severnej Škandinávii som stretol nejedného stopára, ktorý s veľkým batohom čakal pri ceste na vhodný odvoz smerovaný priamo sem. Športovci na bicykloch, ba aj telesne postihnutí športovci, tu na špeciálne upravených bicykloch túžia dosiahnuť svoj úspech. Raz som dokonca stretol na jednej benzínovej pumpe vo Švédsku asi tak 30-člennú skupinu motorkárov z Nemecka, s ktorou sme sa sem tam predbiehali cez Fínsko priamo na Nordkapp. Aj sme sa tam stretli.

Neviem, či si môžem trúfnuť nazvať túto tak trochu epickú cestu za polárnou krajinou ako Svätojakubskú cestu severu, ale zo skúseností viem, že sa tu dá zažiť veľa nepredvídateľných a krásnych vecí. Polnočné slnko na Nordkappe je ideálne vidieť približne od 12. mája do 31. júla.

Sedieť na útese orientovanom smerom na sever a vedieť, že najbližšia zem tam kdesi ďaleko za azúrovou masou je už len Svalbard a Medvedí ostrov, ktorý uvidíte len v prípade, že sa preplavíte z pevniny na Svalbard, alebo naspäť loďou.

Toto miesto nie je len o tzv. instafotke, ktorú ľudia postnú priamo na instagram v danom momente, ako sa odfotia. Je to o okolitej prírode a krajine, ktorou prechádzate. Severnými fjordmi a stádami sobov križujúcimi cesty a chladiacimi sa na roztrúsených kopách snehu.

Súostrovie Svalbard, inak zvané Špicbergy, sú najvzdialenejšie a najsevernejšie položené miesto v Európe, kde sa dá pozorovať aj polnočné slnko najdlhšie. Konkrétne od 19. apríla do 24. augusta. Od 74. rovnobežky svieti slnko bez zapadnutia po dobu približne 99 dní.

Naopak, polárna žiara sa dá pozorovať 84 nocí. Čím idete vyššie na sever súostrovia, tým viac sa to predlžuje. Od 81. rovnobežky je to 141 dní slnka a 128 dní polárnej noci.

Svalbard je veľmi krásne miesto. Áno, leto je chladnejšie, ako sme zvyknutí my v kontinentálnej Európe, ale zase je intenzívnejšie. Niekedy treba počas dňa teplú čiapku a niekedy stačí len tričko. V okolí hlavného mesta Longyearbyen sú miesta, kde môžete ísť pozorovať divé husi, ktoré kŕmia svoje mláďatá či polárne líšky, ako kradnú vajcia.

Ale, samozrejme, aj objavovať širšie okolie a spraviť si krásny deň v okolitých vyprázdnených miestach ako Pyramiden alebo Barentsburg. Stáť na miestach, kde stáli a fotili sa slávni polárnici ako Roald Amundsen alebo Fridtjof Nansen, to je poriadny zážitok. Topka týchto ostrovov je pre mňa pozorovanie mrožov alebo vzácnych ľadových medveďov a som si istý, že po zájazde na Špicbergoch by ste to vnímali rovnako.

Fínsko je krajina tisícich jazier. V skutočnosti je ich tu vyše 180 000. Nekonečné lesy rozlievajúce sa od obzoru po obzor. Soby prechádzajúce po ceste. Sem tam cyklisti smerujúci na Nordkapp plniaci si svoj osobný sen. Všadeprítomné komáre a muchničky, ktoré skoro nič nezastaví. Do toho Sámska kultúra a v Laponsku aj nejaké kopce. To je leto vo Fínsku.

Výlety loďou po jazerách, rybárske výpravy a množstvo zážitkov. Na hrebeňoch kopčekov stretnete zatúlaných turistov s veľkými batohmi, ktorí tiež vôbec nie sú zatúlaní. Fínska príroda je asi najjednoduchšia pre nenáročného turistu, ktorý si chce vychutnať prírodu osamote, v stane a s batohom plným zážitkov.

Jazerá kypia životom, po Islande ide o ďalší fotografický raj, ktorý si v lete užijete naplno (viď zájazdy do Fínska).

Najrovnatejšia krajina zo všetkých severských, ale nepochybujte, že má veľa čo ponúknuť. Kodaň ako hanzovné mesto má nielen bohatú históriu, ale aj krásne zákutia, kam sa ísť skryť pred ruchom veľkomesta, ktorý, mimochodom, nie je taký hlučný ako v iných metropolách. Množstvo parkov, záhrad a zákutí, kde sa dá dostať s bicyklom, ponúka priestor na oddych.

Asi tak 15 km od centra sa nachádza jeden z najkrajších parkov, ktoré som navštívil nejeden raz - Jaegersborg. Ponúka relax pri prechádzke, množstvo chodníkov pre beh a bicyklovanie, značené trasy pre jazdu na koni, ale aj golf, kolotoče, množstvo malých občerstvení. Hlavnou atrakciou je ale vyše 1 500 danielov, jeleňov sika a 300 jeleňov, ktoré lákajú fotografov z celej Európy hlavne v septembri, kedy prebieha jelenia ruja.

Pre fotografov a milovníkov prírody je určite zaujímavá a dôležitá informácia, že práve Dánsko sa nachádza na migračných trasách mnohých sťahovavých vtákov, čiže medzi marcom a aprílom a septembrom a októbrom tu je asi najväčší ruch. Množstvo divých husí, žeriavov, rybárov, čajok a exotických vtáčích kŕdľov mieri na jar práve sem a niektoré pokračujú ešte vyššie, aby odchovali svoje budúce potomstvo.

Ostrov Sjælland, na ktorom leží Kodaň ako taká, je plný pamiatok a vikingských nálezísk. Spomeniem ku príkladu mesto Roskilde, kde sa pomerne nedávno našlo niekoľko potopených vikingských lodí a vďaka nim sa práve tam rozvinulo tradičné staviteľstvo ručne budovaných lodí.

Tieto vraky si môžete pozrieť v Roskilde viking ship museum, pri ktorom sa nachádza aj katedrála Roskilde. Všetko je dostupné vlakom asi tak 50 minút cesty od Kodane.

Množstvo mostov a pláží s prístavmi a malebné mestečká nájdeme hlavne na Jutskom poloostrove. My v BUBO chodievame v rámci zájazdov do Dánska na najsevernejší bod krajiny - pláž Grenen, kde sa spolu "stretávajú" aj Severné more a Baltské more. Dáni sa radi zabávajú, o čom svedčí aj množstvo lunaparkov a zábavných parkov s prepracovanými atrakciami, ako sú kolotoče, húsenkové dráhy, vodné aktivity.

Je to krajina, kde sa zrodilo lego, a teda aj veľký Legoland - zábavný park v Bilunde. Asi o kilometer ďalej sa nachádza edukatívne centrum Legohouse, kde strávite asi viac času aktivitami a stavaním si z niekoľkých miliónov kociek než v zábavnom parku.

Prímorská krajina sa nezaprie okrem zábavy aj ekológiou a vzdelaním pre všetky vekové kategórie. Žraločie centrum v Grenaa, najlepšia zoo s levím výbehom v Givskude, alebo Det Bla Planet, veľké oceanárium priamo v Kodani vedľa letiska sú miesta, kde radi chodia nielen deti, ale aj dospelí.

Dáni si sem kupujú ročné vstupenky. Určite treba spomenúť aj najstaršiu zoo v Odense alebo najstarší zábavný park Tivoli v Kodani. Tieto miesta sa určite oplatí navštíviť, keď do tejto severskej krajiny zavítate, pretože sú určite zážitkové a jedinečné. Dánsko je rozprávkovou krajinou, ktorá učaruje aj vaším deťom - o dôvod viac prísť sem cez leto a spríjemniť im letné prázdniny, kedy majú pokoj od školy.

Posledný tip je ten cestovateľsky najťažší a najnedostupnejší, ale musím ho sem zahrnúť. V odľahlej časti Atlantického oceánu, asi v polovici cesty z Európy do Severnej Ameriky, sa nachádza Grónsko. Asi tak dve hodiny letu z islandského letiska Keflavík alebo 4,5 hodiny letu priamo z Kodane, sa vieme dopraviť do úplne iného sveta.

Geograficky patrí Grónsko, najväčší ostrov sveta, pod Severnú Ameriku, no politicky ide stále o Európu, konkrétne Dánsko. Žije tu asi tak 57 000 obyvateľov na rozlohe vyše 2 miliónov kilometrov štvorcových. Rozľahlá a pustá je to zem. Žije sa tu ťažko, mnoho inuitov odchádza do hlavného mesta Nuuk alebo priamo do Kodane, aby sa uživili.

Najlepším obdobím na návštevu Grónska, kde taktiež organizujeme výlety (viď zájazd Island, Grónsko), je, samozrejme, severské leto. Ale len júl a august. Koncom júna sa začína jar a okolo 2. septembra začína zamŕzať more. Najatraktívnejšie turistické aktivity sú pádlovanie na kajaku popri ľadových kryhách, treking do opustených hôr alebo pozorovanie veľrýb. Pri väčšom šťastí už v polovici augusta vidíte polárnu žiaru, ako som spomínal v úvode.

Vie tu byť teplo tak, že si oblečiete krátke nohavice, no keď zafúka vietor, zo sandálov prejdete určite veľmi rýchlo na vibramy. Na kajaku sa dá objavovať asi najviac. Opustené fjordy, kde ticho prevalcuje akýkoľvek zvuk. Ľadové jazyky na konci fjordov a množstvo krýh plávajúcich popri člnoch. Všadeprítomné komáre a muchničky.

Množstvo arktických kvetov a dni, kedy slnko nezapadá. Spanie v zážitkových horských chatách, alebo v stane umocňuje intenzitu zážitku. Kúpanie sa v horúcich prameňoch alebo priamo v mori je veľmi osviežujúce. To všetko prináša letný zážitok z Grónska, kde stále chodí minimum turistov a je to skutočne exotický tip na výlet do Škandinávie v lete.