Mauritánia (alebo Mauretánia), krajina na severozápadnom pobreží Afriky, má bohatú a komplexnú históriu, ktorá sa tiahne tisícročia. Jej poloha na križovatke púšte Sahara a Atlantického oceánu zohrala kľúčovú úlohu pri formovaní jej kultúry, spoločnosti a politického vývoja. Už v staroveku boli územia dnešnej Mauritánie súčasťou rozsiahlych ríš, ktoré ovládali významné obchodné cesty cez Saharu. Jedným z najvýznamnejších bolo Mauritánske kráľovstvo, ktoré existovalo už v 1. storočí pred naším letopočtom. Toto kráľovstvo bolo známe svojou produkciou železa a obchodom so zlatom. Po páde Mauritánskeho kráľovstva územím prešiel rad ďalších ríš a kmeňov, ako napríklad Almorávidi, ktorí v 11. storočí vytvorili mocnú ríšu so sídlom v dnešnej Mauritánii. Prvé kontakty s islamom siahajú do 7. storočia. Islamská viera postupne prenikala do regiónu a ovplyvnila kultúru, spoločnosť a politický systém. Mauritánia sa stala dôležitým centrom islamského učenia a obchodu. Trans-saharský obchod, ktorý prebiehal cez karavany tiav, zohrával kľúčovú úlohu v histórii Mauritánie. Obchodovalo sa so zlatom, soľou, otrokmi a inými cennými tovarmi. Tento obchodný systém spájal Mauritániu s inými časťami Afriky, Arabského sveta a Európy. V 19. storočí sa Mauritánia stala súčasťou francúzskej kolónie Západná Afrika. Francúzi zaviedli nové administratívne štruktúry a podporovali rozvoj poľnohospodárstva a ťažby nerastných surovín. Po druhej svetovej vojne sa v Mauritánii začalo hnutie za nezávislosť. V roku 1960 Mauritánia získala nezávislosť od Francúzska. Nezávislá Mauritánia čelila mnohým výzvam, vrátane etnických napätí, politickej nestability a hospodárskych problémov. V roku 1976 Mauritánia anektovala južnú časť Západnej Sahary, čo vyvolalo dlhoročný konflikt so susedným Marokom a Frontom Polisario. V 80. a 90. rokoch 20. storočia Mauritánia zažila niekoľko vojenských prevratov a politických kríz. V posledných rokoch sa krajina snaží konsolidovať demokraciu a zlepšiť hospodársku situáciu. Mauritánia je krajina s bohatou a zložitou históriou, ktorá ovplyvnila jej súčasnosť. Jej poloha na križovatke púšte a oceánu zohrala kľúčovú úlohu pri formovaní jej kultúry, spoločnosti a politického vývoja.
Krajina má rozlohu 1.030.700 km2 z čoho väčšinu pokrýva rozsiahla Sahara, ktorá jej dodáva typicky púštny ráz. Reliéf krajiny je prevažne plochý, s niekoľkými oázami a pohoriami na severe. Najnižším miestom s nadmorskou výškou -5 metrov je Sebkhet Te-n-Dghamcha a najvyšším je Kediet Ijill s výškou 915 metrov nad morom. Uprostred púšte sa nachádza geologicky zaujímavá Richatova štruktúra - Oko Sahary. Vodstvo je obmedzené na niekoľko riek, z ktorých najvýznamnejšia je Senegal, ktorá tvorí južnú hranicu. Napriek náročným prírodným podmienkam, Mauritánia disponuje bohatými ložiskami železnej rudy, medi, zlata a ropy. Tieto nerastné suroviny predstavujú dôležitý zdroj príjmov pre krajinu. Avšak, sucho, dezertifikácia a nedostatok pitnej vody predstavujú pre Mauritániu významné ekologické výzvy. Ochrana životného prostredia a udržateľné využívanie prírodných zdrojov sú kľúčové pre jej budúcnosť.
100% populácie podľa oficiálnych zdrojov tvoria moslimovia. Celkovo v krajine žije 4,4 milióna obyvateľov. Demografická skladba je nie príliš pestrá. Čierni Maurovia tvoria 40% - sú to Haratínci - arabsky hovoriaci potomkovia afrického pôvodu, ktorí sú alebo boli zotročení bielymi Maurami. 30% tvoria bieli Maurovia arabsko-azajského pôvodu, známi ako Beydane. Subsaharskí Mauretánci, nearabsky hovoriaci, zväčša žijúci v údolí rieky Senegal alebo pochádzajúci z neho, vrátane etnických skupín Halpulaar, Fulani, Soninke, Wolof a Bambara, tvoria zvyšných 30 %. Prisťahovalcov je zanedbateľné promile a tak sa v podstate ani neuvádzajú.
Flóra Mauritánie je dokonalým príkladom adaptácie na extrémne podmienky. Rastliny, ktoré tu prežívajú, majú špeciálne schopnosti, ktoré im umožňujú odolávať vysokým teplotám, nedostatku vody a silnému vetru. Sukulentné rastliny, ako sú kaktusy, ukladajú vodu v mäsitých stonkách a listoch. Trvácne trávy majú korene, ktoré siahajú hlboko do zeme, aby získali vzácnu vlahu. A v oázach, kde je prístup k vode, sa darí datľovým palmám a iným rastlinám. Zvieratá žijúce v Mauritánii sú tiež výborne prispôsobené na život v púšti. Mnohé z nich sú nočné, aby sa vyhli vysokým denným teplotám. Plazy, ako sú hady a jašterice, sú schopné dlho vydržať bez vody a potravy. Hmyz, ako sú škorpióny a šváby, sa skrýva pred slnkom pod kameňmi alebo v piesku. Väčšie cicavce postupne z Mauritánie vymizli. Antilopy, gazely, priamorožce, adaxy - tieto všetky sú už len minulosťou. Posledný lev bol zastrelený v roku 1970. Hrochy a lamantíny už tiež desaťročia nikto nespozoroval. Pri Nouadhibou je posledné miesto, kde sa dajú vidieť tulene mníšske. Z cicavcov tu žijú feneky, šakaly, prasatá bradavičnaté, zajazce kapské a mačiaky husárske.
Táto krajina ležiaca na západnom pobreží Afriky, je dnes známa svojou bohatou kultúrou, nádhernými plážami a priateľskými obyvateľmi. Dlho pred príchodom Európanov žili na území dnešného Senegalu rôzne africké etniká. Vyvinuli si vlastnú kultúru, jazyky a spoločenské štruktúry. Najvýznamnejšími boli Wolofovia, ktorí založili rozsiahle kráľovstvo a výrazne ovplyvnili región. V 15. storočí sa na pobreží Senegalu objavili prví Európania – Portugalci. Neskôr prišli Holanďania, Briti a Francúzi. Títo kolonizátori založili obchodné stanice a postupne si podmanili celé územie. Najväčší vplyv malo Francúzsko, ktoré Senegal považovalo za jednu zo svojich najdôležitejších kolónií v západnej Afrike. Senegalčania sa však nechceli zmieriť s kolonializmom. Po druhej svetovej vojne sa hnutie za nezávislosť zintenzívnilo. Kľúčovú úlohu zohral Léopold Sédar Senghor, ktorý sa stal symbolom boja za slobodu a neskôr sa stal prvým prezidentom nezávislého Senegalu. Senegal získal nezávislosť 4. apríla 1960. Senghor sa snažil vybudovať silný a stabilný štát, ktorý by bol mostom medzi západnou a africkou kultúrou. Po získaní nezávislosti čelil Senegal mnohým výzvam. Musel sa vyrovnať s ekonomickými problémami, politickou nestabilitou a regionálnymi konfliktami. Napriek týmto ťažkostiam sa Senegalu podarilo udržať si relatívnu stabilitu a demokratický systém. Dnes je Senegal považovaný za jednu z najstabilnejších krajín v západnej Afrike. Ekonomika rastie, demokracia sa konsoliduje a krajina sa stáva čoraz viac obľúbenou turistickou destináciou.
V krajine žije približne 18 miliónov obyvateľov. Tradične sú rozdelení do viacerých kmeňov. Najvýznamnejšie skupiny (kmene) sú: Wolof 39.7%, Pulaar 27.5%, Sereer 16%, Mandinka 4.9%, Jola 4.2%, Soninke 2.4%. Zvyšok tvoria šudia iných pôvodov vrátane európanov a tvoria približne 5.4%.
Väčšinu územia Senegalu (196.722 km2) pokrývajú nížiny a staré kryštalické horniny. Najdôležitejšou riekou je Senegal, ktorá dáva krajine meno a spolu s riekou Gambia vytvára rozsiahle delty. Pobrežie je členité, s množstvom zálivov, lagún a ostrovov. Senegal sa nachádza v oblasti subequatoriálneho monzúnového podnebia. To znamená, že sa tu striedajú obdobia dažďov a sucha. Rastlinstvo Senegalu je ovplyvnené podnebím a pôdnymi podmienkami. V severnej časti krajiny prevládajú suché savany, zatiaľ čo v južnej časti sa nachádzajú vlhké lesy. Živočíšstvo Senegalu je bohaté a rozmanité. V savanách žijú antilopy, zebry, levy a iné veľké cicavce. V lesoch a močaroch sa vyskytuje množstvo vtákov, plazov, obojživelníkov a nájdeme tu aj primáty vrátane šimpanzov.
Senegalská ekonomika stojí na niekoľkých kľúčových sektoroch. Tradične významným odvetvím je poľnohospodárstvo, ktoré však prechádza modernizáciou. Zameriava sa na diverzifikáciu plodín a podporu malých farmárov. Vďaka rozsiahlemu pobrežiu je rybolov kľúčovým sektorom senegalskej ekonomiky. Poskytuje nielen potraviny, ale aj pracovné miesta a devízy. Sektor služieb, najmä turizmus, obchod a financie, zaznamenáva v posledných rokoch výrazný rast. Priemysel sa zameriava na spracovanie poľnohospodárskych produktov, výrobu textilu a ľahký priemysel. Rozsiahle investície do ciest, prístavov a energetických zdrojov zlepšujú obchodné podmienky a podporujú ekonomický rast. Senegal sa stáva čoraz obľúbenejšou turistickou destináciou, čo vytvára nové pracovné miesta a zvyšuje príjmy štátu. Objav ložísk ropy a zemného plynu otvára nové možnosti pre diverzifikáciu ekonomiky a zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu. Napriek pozitívnym trendom čelí senegalská ekonomika aj niekoľkým výzvam. Napriek ekonomickému rastu stále existuje významná časť obyvateľstva žijúca v chudobe. Mladí ľudia majú obzvlášť ťažký prístup na trh práce. Ekonomický rast sa sústreďuje hlavne v mestách, zatiaľ čo vidiecke oblasti zaostávajú. Zmena klímy ohrozuje poľnohospodárstvo a rybolov, ktoré sú dôležitými piliermi senegalskej ekonomiky.
Malá západoafrická krajina, ktorá sa nachádza na pobreží Guinejského zálivu, medzi Togom na západe a Nigériou na východe. Na severe hraničí s Burkina Faso a Nigerom. Jeho územie má rozlohu približne 114 763 km² a obyvateľstvo dosahuje viac ako 12 miliónov ľudí. Hlavné mesto je Porto-Novo, ale najväčšie mesto a ekonomické centrum je Cotonou. Benin má bohatú históriu, ktorá siaha až do obdobia mocných afrických kráľovstiev. V 17. a 18. storočí tu existovalo mocné Dahomejské kráľovstvo, ktoré hralo dôležitú úlohu v regionálnej politike a ekonomike. Dahomej bol známy pre svoju vojenskú silu, štruktúru kráľovstva a tradičné zvyky, vrátane úlohy tzv. „Amazoniek“, ženských bojovníčok. V 19. storočí sa Benin stal centrom obchodu s otrokmi, čo výrazne ovplyvnilo jeho demografický vývoj. V roku 1894 sa územie Beninu stalo francúzskou kolóniou pod názvom „Francúzsky Dahomey“. Krajina získala nezávislosť v roku 1960 a v priebehu nasledujúcich desaťročí zažila politické nestability, vojenské prevraty a obdobie marxisticko-leninistickej vlády. Od roku 1990 je Benin demokratickou republikou. Benin je prezidentská republika s demokratickým systémom vlády. Prezident je hlavou štátu a vlády a je volený priamymi voľbami na päťročné obdobie. Politický systém krajiny je relatívne stabilný, najmä v porovnaní s niektorými inými krajinami regiónu. Právny systém je založený na francúzskom občianskom práve. Ekonomika je do veľkej miery založená na poľnohospodárstve, pričom hlavnou exportnou plodinou je bavlna, ktorá tvorí približne 40 % príjmov z exportu. Ďalšími významnými poľnohospodárskymi produktmi sú kukurica, kasava (maniok), arašidy a palmový olej. Rybárstvo a chov dobytka sú tiež dôležitou súčasťou miestnej ekonomiky. Cotonou, najväčšie mesto a prístav krajiny, je obchodným a dopravným uzlom pre vnútrozemské krajiny ako Burkina Faso a Niger. Vláda sa tiež snaží rozvíjať služby a priemysel, ale krajina stále čelí problémom ako chudoba, nezamestnanosť a slabá infraštruktúra. Korupcia je ďalším veľkým problémom, ktorý bráni rozvoju krajiny. Benin je krajinou s bohatým kultúrnym dedičstvom, kde sa prelínajú rôzne etnické a náboženské vplyvy. Etnicky je Benin rozmanitý, pričom najväčšími skupinami sú Fon, Adja, Yoruba a Bariba. Hoci je oficiálnym jazykom francúzština, miestni obyvatelia hovoria rôznymi africkými jazykmi. Krajina je známa ako kolíska vúdú, čo je náboženstvo a duchovný systém, ktorý vznikol v tejto oblasti a neskôr sa rozšíril do Karibiku a Ameriky prostredníctvom transatlantického obchodu s otrokmi. Vúdú rituály a oslavy sú dodnes významnou súčasťou kultúrneho života, najmä v južných oblastiach krajiny.
Krajina v západnej Afrike, sa nachádza na pobreží Guinejského zálivu. Hraničí s Ghanou na západe, Beninom na východe a Burkina Fasom na severe. Jej rozloha je približne 57 000 km², čo ju radí medzi menšie africké krajiny. Hlavným mestom je Lomé, ktoré leží na juhu pri pobreží Atlantického oceánu. Togo má rôznorodú krajinu, ktorá zahŕňa pobrežné nížiny, úrodné rovinaté oblasti, ako aj pohoria, ktoré sa tiahnu stredom krajiny. Najvyšším vrchom je Mont Agou s nadmorskou výškou 986 metrov. Južné pobrežné oblasti sú charakteristické tropickým podnebím, zatiaľ čo severné časti majú suchšie podnebie, typické pre savany. Tento štátik má približne 8 miliónov obyvateľov, z ktorých väčšina žije na juhu krajiny. Národné zloženie je etnicky rôznorodé, pričom najväčšie etnické skupiny sú Éwovia na juhu a Kabye na severe. Krajina má bohatú kultúrnu a jazykovú rôznorodosť, s desiatkami miestnych jazykov. Francúzština je oficiálnym jazykom, pretože Togo bolo bývalou francúzskou kolóniou. Togo je republika s prezidentským systémom, avšak od získania nezávislosti od Francúzska v roku 1960 zažila krajina obdobia politickej nestability a dlhé vlády jedného režimu. Rodina Gnassingbé dominuje tožskej politike od roku 1967, keď prevzal moc Eyadéma Gnassingbé. V súčasnosti vládne jeho syn Faure Gnassingbé, ktorý je prezidentom od roku 2005. Hoci v krajine prebiehajú voľby, politická opozícia často kritizuje volebné procesy za nedostatok transparentnosti. Krajina má zmiešanú ekonomiku, pričom poľnohospodárstvo zohráva kľúčovú úlohu, zamestnávajúc väčšinu obyvateľstva. Pestujú sa hlavne kávovníky, kakaovníky, kukurica, bavlna a maniok. Dôležitým exportným artiklom je aj fosfát, ktorého ložiská sa nachádzajú v tejto krajine. Napriek prirodzeným zdrojom a strategickej polohe má Togo problémy s chudobou, nezamestnanosťou a nedostatočne rozvinutou infraštruktúrou. Togská kultúra je bohatá a rôznorodá, vďaka čomu je dôležitou súčasťou života krajiny. Tradičné zvyky a náboženstvá sú stále veľmi živé, pričom mnoho obyvateľov praktizuje animizmus. Svoj vplyv si však udržiava aj kresťanstvo a islam. Počas roka sa tu konajú farebné festivaly a hudba hraje dôležitú úlohu v každodennom živote obyvateľov, najmä bubnovanie a tanec sú výraznými znakmi miestnej kultúry.
Ghana je západoafrický štát s bohatou históriou, dynamickou kultúrou a rýchlo sa rozvíjajúcou ekonomikou. Táto krajina sa nachádza na pobreží Guinejského zálivu, hraničí s Pobrežím Slonoviny na západe, Burkina Faso na severe a Togo na východe. S rozlohou približne 238 533 km² a populáciou viac než 35 miliónov obyvateľov je Ghana významným hráčom v regióne. Má rozmanitú krajinu, ktorá zahŕňa pobrežné nížiny, savany a lesy. Južná časť krajiny je charakterizovaná tropickými dažďovými pralesmi, zatiaľ čo sever je pokrytý savanou. Krajina je pretkaná viacerými riekami, z ktorých najvýznamnejšia je rieka Volta, ktorá vytvára aj jedno z najväčších umelých jazier na svete – jazero Volta. Pobrežie Ghany je známe krásnymi plážami, a preto je obľúbenou destináciou pre turistov. Ghana bola prvou africkou krajinou, ktorá v roku 1957 získala nezávislosť od britskej koloniálnej nadvlády pod vedením Kwame Nkrumaha, jedného z najvýznamnejších lídrov v boji za nezávislosť Afriky. Odvtedy sa Ghana stala stabilnou demokraciou s pravidelnými voľbami. Politický systém je založený na prezidentskej republike, pričom prezident je hlavou štátu i vlády. Ghana je často označovaná ako vzor demokratickej stability v Afrike. Krajina patrí medzi rozvíjajúce sa krajiny s rôznorodou ekonomikou. Hlavnými piliermi hospodárstva sú poľnohospodárstvo, ťažba a stále viac aj služby a priemysel. Krajina je jedným z najväčších svetových producentov kakaa a významným exportérom zlata, ropy a bauxitu. V posledných rokoch Ghana zažíva hospodársky rast, poháňaný hlavne ťažbou ropy. Napriek tomu čelí výzvam v oblasti chudoby a infraštruktúrneho rozvoja. Ghana je etnicky a kultúrne rôznorodá krajina, kde žije viacero etnických skupín, z ktorých najväčšie sú Akanovia, Mole-Dagbani, Ewe a Ga-Dangme. Krajina má bohaté kultúrne dedičstvo, ktoré zahŕňa tradičné tance, hudbu a remeslá. Ghanská spoločnosť je známa svojou pohostinnosťou a priateľskosťou. Angličtina je oficiálnym jazykom, avšak medzi obyvateľmi sa hovorí aj mnohými miestnymi jazykmi, ako sú twi, ewe a hausa.
Guinea sa nachádza v západnej Afrike na pobreží Atlantického oceánu. Hraničí so Senegalom, Mali, Pobrežím Slonoviny, Libériou, Sierra Leone a Guineou-Bissau. Rozkladá sa na ploche približne 245 857 km². Krajina je geograficky rozdelená na štyri hlavné oblasti: pobrežnú nížinu, stredozápadný horský región Fouta Djallon, savany v severovýchodnej časti a horský región s pohorím Nimba na juhovýchode. Má tropické podnebie s obdobím dažďov od mája do októbra.
Guinea bola domovom starobylých civilizácií, ako boli ríše Ghana, Mali a Songhai. V 19. storočí sa dostala pod francúzsku kolonizáciu. V roku 1958 získala nezávislosť pod vedením Ahmeda Sékou Tourého, ktorý zaviedol autoritársky režim. Následne krajina zažila niekoľko vojenských prevratov a politickú nestabilitu. Toto jej na dlhé roky pošramotilo povesť. Guinea je republika s prezidentským systémom vlády. Prezident je hlavou štátu aj vlády. Politická scéna je však nestabilná, často poznačená vojenskými zásahmi a sporadickým násilím. Posledné desaťročia boli poznamenané snahami o demokratizáciu, no krajina stále čelí výzvam, ako je obmedzovanie občianskych slobôd a korupcia. Ekonomika Guiney je založená na poľnohospodárstve a ťažbe. Krajina je bohatá na prírodné zdroje, najmä bauxit (hlavný exportný produkt), zlato, diamanty a železnú rudu. Poľnohospodárstvo, ktoré zamestnáva väčšinu obyvateľstva, zahŕňa pestovanie ryže, kukurice, arašidov a kávy. Ekonomika je však ovplyvnená korupciou a slabou infraštruktúrou.
Guinea má približne 14 miliónov obyvateľov. Jej populácia je etnicky rozmanitá, pričom hlavné etnické skupiny sú Fulani, Malinka a Susu. Väčšina obyvateľov sú moslimovia (približne 85 %), menšinu tvoria kresťania (13,5%) a animisti (0,2%). Úradným jazykom je francúzština, no hovoria sa tu aj miestne jazyky, ako je pular, maninka a susu. Guinejská kultúra je bohatá na hudbu a tanec, pričom tradičné bubnovanie a rytmy patria medzi najvýznamnejšie kultúrne prvky. Hudobný štýl zvaný „mandingue“ a tradičné nástroje, ako kora a balafón, majú významné miesto. Rodina a komunita sú základnými piliermi spoločnosti. Oslavy a festivaly často zahŕňajú rituály, spev a tance. Nebojte sa pridať, ak na ulici uvidíte tancujúcich ľudí.
