Keď cestujete, tak je veľká pravdepodobnosť, že sa stanete milovníkmi architektúry. Chodíme po mestách ako Jeruzalem, Damask, Váránasí či Arbíl, ktoré sú zdá sa staré ako ľudstvo samo. No potom sú tu aj mladšie mestá, mestá, ktoré sú dnes hlavnými mestami a pritom ich navštívi iba promile cestovateľov. Poďme sa tam spolu pozrieť!

Vypočujte si tento blog načítaný umelou inteligenciou.

Loading the Elevenlabs Text to Speech AudioNative Player...

Našli ste chybu? Kontaktujte nás.

V roku 762 bol Bagdad založený dynastiou arabských kalifov Abbásovcov doslova na „zelenej lúke.“ Ide o terminus technicus a hoci sa hlavné mesto Iraku rozprestiera po oboch brehoch rieky Tigris, všade naokolo sa nachádza púšť. Bagdad je úspešným projektom a dnes ide o kultúrne aj obchodné centrum Iraku.

 O niekoľko rokov neskôr, v roku 794, bolo založené na zelenej lúke hlavné mesto Japonska – Kjóto. Toto japonské veľkomesto bolo vystavané podľa tradičnej čínskej geomantie a dokonalej symetrie s pravými uhlami, ktoré sú doplnené rôznorodosťou tvarov a farieb japonských tradícií. Keď sa budete na našich zájazdoch v Japonsku prechádzať kjótskymi uličkami plnými tradičných drevených domčekov, prenesiete sa do filmu Gejša.

Kjóto milujem a navštívil som ho už po deviaty krát toto leto. Už síce nie je hlavným mestom Japonska, ale ostalo jeho kultúrnym centrom. Ide o ďalší úspešný projekt, ktorý pretrval do dnešných čias.

V Kjóte sa nachádza 1600 budhistických chrámov a 400 šintoistických svätýň. Práve kvôli jeho kráse a početným pamiatkam bolo mesto vyškrtnuté zo zoznamu miest, na ktoré mali zhodiť atómovú bombu.
Foto: Eva Andrejcová — BUBO

Dobrým príkladom je aj Ayutthaya, historické hlavné mesto Thajska. Založená bola v roku 1350, kedy predchádzajúce hlavné mesto Siamu zničili ovčie kiahne. Ayutthaya leží 70 km severne od Bangkoku, na sútoku riek Menam-Čao-Praja, Pa Sak a Lop Buri. Toto pozoruhodné historické mestečko navštevujeme na našich BUBO thajských zájazdoch, ktoré do Bangkoku odlietajú v tomto roku každý jeden týždeň. V BCA sme vyškolili 25 slovenských sprievodcov a tak nás v Bangkoku nájdete 365 dní v roku.

Slávna Ayutthaya vznikla v polovici 14. storočia ako silná konkurencia okolitým štátom. Mesto je strategicky vybudované na riečnom ostrove, po ktorom budeme kráčať medzi ruinami chrámov.

Slávna Ayutthaya vznikla v polovici 14. storočia ako silná konkurencia okolitým štátom. Mesto je strategicky vybudované na riečnom ostrove, po ktorom budeme kráčať medzi ruinami chrámov.

Ďalším známym príkladom mesta vybudovaného z nuly (v bažinách) je aj Petrohrad, cára Petra Veľkého. Hlavným mestom Ruska bol od roku 1712 do roku 1918, kedy boľševici zvolili Moskvu za nové hlavné mesto. Podobne to bolo aj v Japonsku, keď japonský šogun presunul v období Meidži hlavné mesto z Kjóta do Tokia.

Bagdad či Tokio  sú veľmi úspešnými projektami, ktoré sú dnes veľmi živými mestami. Ja som sa však pozrel na novšie mestá, na hlavné mestá, ktoré vznikli v nedávnej dobe. Ako sa im darí a kam smerujú?

Mešita Haydar-Khana v Bagdade, postavená v starom abbásovskom perzskom architektonickom štýle, patrí medzi najkrajšie mešity v okolí.
Foto: Marek Melúch — BUBO

10. miesto - Canberra (1927, Austrália) #

Hlavné mesto Austrálie vraj vzniklo, keď sa Sydney a Melbourne nevedeli dohodnúť. Je na polceste medzi nimi. Po Austrálii som šoféroval nie hodiny, ale dni. Je to síce najmenší kontinent, ale pre mňa je stále obrovská.

Canberra je celá navrhnutá do dokonalosti. V jej centre je austrálsky parlament zasadený pod zem a zároveň aj do zelene. Je to naozaj nádherné dielo a prehliadku sem robia zdarma! Aj na interiéri si dali záležať.

Sedadlá poslancov boli dozelena sfarbené, čím bolo evidentné, že Canberra vyznávala ekológiu dlho predtým než sa Green Deal stal trendom. Avšak dokonalé plánovanie mesta ničí voľná tvorba domácich podnikateľov, ktorých vývesné štíty sú gýčové.

Malá prehliadka Canberry.

Malá prehliadka Canberry.

Canberre chýba život a nemá na Melbourne, ktoré je centrom kultúry a športu – aj Australian Open a už vôbec na prekrásne Sydney, ktoré je centrom biznisu. Obe tieto veľkomestá na zájazdoch do Austrálie navštevujeme.

9. miesto - Ngerulmud (2006, Palau) #

Toto je najabsurdnejšie nové hlavné mesto v mojej dnešnej tabuľke. Putoval som krížom na najväčší ostrov Babeldaob a prišiel do hlavného mesta, v ktorom nikde nič nebolo. Vytŕčal tam iba akýsi biely dom s ohromnou bielou kupolou a stĺpiskami ako zo starého Ríma. Architekti by ju kategorizovali ako neoklasicistickú budovu. Vy by ste si pomysleli, že je to kópia washingtonského Kapitolu.

Prišiel som bližšie a poklopal som po tej nádhernej stavbe. Bol som zvedavý, z akého materiálu je. A zadunelo to. Na moje prekvapenie to nebol mramor, ale sadrokartón.

Kupola gýčového palauského Bieleho domu je vysoká 13 metrov. Celkovo majú budovy rozlohu 9 500 metrov štvorcových, čo poskytuje dostatočný priestor pre 900 administratívnych pracovníkov. Síce je komplex naozaj veľký, aj tak sú budovy väčšinou prázdne.

Palau je týmto počtom poslancov najpolitickejším štátom sveta, lebo 20 000 obyvateľom vládne 227 volených úradníkov. Keď si to prerátate, je to najväčší pomer darmožráčov na svete. Kostarika má 1 poslanca na 80 000 obyvateľov, Belize 1 na 8 000 a Palau jedného voleného na 88 obyvateľov!

Na absurdnom hlavnom meste Palau najviac zarábajú miestni taxikári, ktorí denne dovážajú do parlamentu poslancov z najväčšieho palauského mesta Koror, kde žije polovica populácie štátu.

Ngerulmud, umelé hlavné mesto postavené na zelenej lúke, je však neuveriteľným nezmyslom, čo dokazuje, že máloktoré nové mesto sa skutočne uchytilo. S počtom 318 obyvateľov ide zároveň o jedno z najmenších hlavných miest na svete. No v skutočnosti tých 318 ľudí sú farmári a žijú mimo hlavného mesta, na ostrove Babeldaob. V hlavnom meste nežije absolútne nikto. 

Zaujímavosť

Skvelým príkladom šialenstva je palauský štát Hatohobei, ktorý je najmenší zo 16 štátov Palau. Pozostáva z malého ostrova s názvom Tobi, vzdialeného 575 kilometrov juhozápadne od Kororu, s rozlohou 3 kilometrov štvorcových, 39 obyvateľmi a s množstvom kokosových paliem. Napriek tomu má zvoleného guvernéra, nadporučíka a 9 štátnych zákonodarcov, plus legislatívneho referenta a pokladníka.

Hatohobei má vytvorený 11-členný delegátny ústavný konvent, ktorý vypracoval svoju ústavu a odsúhlasil vlastnú vlajku s tromi hviezdami a lastúrou. Nerobia si srandu, myslia to absolútne vážne. Dnes oficiálne čísla ukazujú, že z 39 obyvateľov Hatohobei 16 pracuje pre štát a nikto zo zvyšných nepracuje už nikde. Takže 100 % pracujúcich zamestnáva štát.

Rock Islands je pomenovanie pre skupinu vápencových a koralových ostrovov.
Foto: Martin Šimko — BUBO

Vystavať budovy v hlavnom meste Ngelulmund bolo náramne drahé. Palau má nedostatok inžinierov, stavbárov. Nič tu nefunguje. Pôžičku s extrémne nízkym úrokom nakoniec dostalo od Taiwanu, ktorému sa zaviazalo, že bude túto OSN neuznanú krajinu rešpektovať a bude vždy v OSN za ňu hlasovať (proti Číne). O tomto Vám môžem povedať niekedy neskôr. Dlho pozorujem tento trend, ktorý Taiwan „múdro“ vymyslel, hoci ho iba skopíroval z praktík USA. No Čína tento stav systematickou diplomatickou  prácou vo väčšine štátov Oceánie otočila vo svoj prospech.

Každopádne, nové hlavné mesto s veľkým parlamentom psyché Palau nezmenilo. Palau nie je viac demokratické, je federálne, čo v preklade znamená, že ostalo klanové. Rodina a klan je základom a nikto inak voliť nebude. Takto je to v Mikronézii všade a príkladom je Nauru, ktoré dokonca oficiálne hlavné mesto ani nemá. „Aby ho mala iná rodina? Tak to nie! To radšej nebude žiadne!“ dozvedal som sa priamo od domácich Naurčanov.

Prečo potom postavili tak nákladné a zároveň zbytočné nové hlavné mesto? Práve kvôli oslabeniu sily klanov z Kororu. Osobne poznám kráľa Kororu a máme spoločnú fotografiu. „Nevolaj ma jeho excelencia, volajú ma tu boss. Časy sa zmenili!“ hovoril mi majiteľ najlepšieho baru Palau. Biznis je biznis a ten sa všetok robí tu v jeho Korore a on sa nad Ngerulmudom iba smeje.

Od roku 2014 cestujeme aj do Mikronézie.
Foto: Martin Šimko — BUBO

Niečo z nedávnej histórie

Existenciu Ngerulmudu vysvetľuje aj novodobá história Palau. Palau bolo v roku 1914 dobyté Japonskom, v roku 1944 dobyté USA a od roku 1947 spravované USA pod záštitou OSN. V roku 1978 sa rozhodlo pre nezávislosť, čo bolo dosiahnuté o šestnásť rokov neskôr. Politici Palau s pomocou USA navrhli jeho federálny politický systém, ktorý uprednostňuje malé štáty a snaží sa vytvoriť rovnosť. 

Od roku 1994 je Palau v pakte s USA, na základe ktorého je USA zodpovedné za obranu Palau. Každoročne prispievajú do vládneho rozpočtu Palau a otvárajú svoje trhy práce miestnym obyvateľom, ktorí automaticky dostávajú zelené karty. V USA žije asi 8 000 Palauanov! Na oplátku je Palau baštou americkej obrannej línie v Tichomorí proti Číne a vo viac ako 90 % prípadov hlasuje s USA v Organizácii Spojených národov.

Palauský Kapitol je kópiou amerického a jeho politický systém je kópiou amerického. Najsilnejšou osobou je okrem kráľov prezident. Prezidentské voľby v Palau sa tradične konajú v rovnaký deň ako prezidentské voľby v USA spolu s voľbami na Americkej Samoe, Amerických Panenských ostrovoch, Guame či Portoriku.

Prečo by sa novo nezávislí Palauania rozhodli správať ako nešťastná kolónia USA? Peniaze! Pomoc, ktorá smeruje z USA, kryje tretinu až polovicu vládneho rozpočtu. No nesmejme sa z Ngerulmud, veď a Nauru oficiálne hlavne mesto ani nemá lebo 11 tradičných rodín ho nechce dovoliť tej druhej, a tak ho radšej nebude mat žiadna.

Palaučania hovoria o Milky Way ako o najkrajšej zátoke na svete.

Palaučania hovoria o Milky Way ako o najkrajšej zátoke na svete.

Palau je pritom prírodným rajom, kde bývame v päťhviezdičkových hoteloch. Keď vidíte video vyššie, ktoré sme natočili dronom z palauskej Mliečnej dráhy – nádhernej reťaze sýtozelených ostrovčekov v sýtomodrej vode, tak na prvý pohľad zistíte, že je to tu skutočný raj. A to nielen na povrchu, ale najmä pod vodou. Práve tu, na Palau, som zažil jedno z mojich najlepších potápaní. 

Palau je tretím najmenším štátom OSN a my ho navštevujeme na našom zájazde po Mikronézii. Dokonca stále viac klientov si ho pridáva k poznávaciemu zájazdu Japonskom – veď je to už iba kúsok.

8. miesto - Yamoussoukro (1983, Pobrežie Slonoviny) #

Aj keď bolo Yamoussoukro vyhlásené za nové hlavné mesto najväčšieho svetového producenta čokolády, Pobrežia Slonoviny, v roku 1983 presun vládnych činiteľov progresoval pomaly a dá sa povedať, že sa zastavil. Keď sa presun do nového hlavného mesta začal, bola to malá dedinka a jediný dôvod presunu bol ten, že sa tu narodil prezident Félix Houphouët-Boigny.

Yamoussoukro som navštívil dva razy. Políčka s mrkvou, nikde nič nebolo a zrazu sa objaví obrovská bazilika podobajúca sa na Baziliku svätého Petra vo Vatikáne. Avšak miestna stavba je vyššia. Dokonca sa často sa dočítate o nej ako o najväčšom katolíckom svätostánku sveta.

3 fotografie

Bazilika Panny Márie Pokoja

De jure Yamoussoukro môže byť hlavným mestom, ale de facto ním ostáva Abidžan so 6,5 miliónmi obyvateľov, čím ide o najväčšie frankofónne mesto Afriky.

V Kinshase sa často hovorí jazykom lingala, kdežto Abidžan je čisto francúzsky. Pre porovnanie, Yamoussoukro má pätnásťkrát menej obyvateľov. Ak vás táto krajina zaujala, môžete si o nej prečítať niečo viac. O kultúre Pobrežia Slonoviny sa dozviete viac v mojom blogu Futbal v Afrike.

Trhovisko v bývalom hlavnom meste Pobrežia Slonoviny - Abidžan.
Foto: Ľuboš Fellner — BUBO

Mestá, ktoré sa ešte len stavajú, no budeme o nich ešte počuť

Nová Káhira – New Administrative Capital (Egypt) – v Egypte východne od Káhiry už dlhšie obdivujeme nové hlavné mesto. Keď idete z Hurghady autobusom do Káhiry, tak okolo toho neuveriteľného developerského projektu prechádzate. Toto je stále Afrika? Investície sú v miliardách. Stavia sa tu napríklad najvyššia veža Afriky. Jeho celková rozloha je 700 kilometrov štvorcových, takže je zrejmé, že ide o naozaj slušný projekt. Otvorenie trošku mešká, ale Egypt bude čoskoro krajina, kde sa budete musieť naučiť meno nového hlavného mesta.  

Nusantara (Indonézia) – budúce hlavné mesto Indonézie. Inaugurácia je plánovaná na 17. augusta 2024. Budeme si musieť zvykať, že potápajúca sa Jakarta už hlavným mestom nebude. Nusantara v Indonézii sa má postaviť v džungli Bornea a hlavné mesto by sa sem presťahovalo z Jakarty – starej Batavie. Náklady majú byť – 466 trilión rupií (32,4 miliardy dolárov). 

Jakarta aj Káhira mali ten istý problém – obrovské dopravné zápchy. Materské mestá sa tak stali nefunkčnými a pre život nepohodlnými. Plus vieme, že každá vláda na týchto projektoch pekne zbohatne.

Djibloho (Rovníková Guinea) – stavba čelí oneskoreniam, podľa nepotvrdených správ prezident Obiang nariadil „presunutie budovy“, pretože sa mu nepáčil výhľad. O rovníkovej Afrike som napísal zopár príspevkov a písal som o značne zvláštnej vláde, ktorá vyvraždila 40 % svojej populácie, kmeň Bubi. Nové hlavné mesto sa nenachádza na ostrove ako doteraz, ale na pevnine, doslova v prostriedku džungle kúsok od rovníka.

New Clark (Filipíny) – mesto nachádzajúce sa severne od Manily sa považuje za prvú zelenú a inteligentnú metropolu krajiny. Dôvodom vzniku tohoto mesta boli pretrvávajúce problémy, ktoré súviseli so zmenou klimatických podmienok. Tajfúny či neustále záplavy ničili pobrežné mestá, tak sa rozhodlo o presune do bezpečnejšieho vnútrozemia. Hlavné mesto New Clark už bude odolné voči prírodným katastrofám. Podobne ako pri Káhire či Jakarte, novým hlavným mestom sa vyrieši aj problematika dopravných zápch, ktoré sú v Manile povestné.

Little Bay (Montserrat) – mesto v severnej časti ostrova Montserrat. Ani som nezbadal, že sa niečo stavia. Je jasné, prečo sa mesto mení a mal som to šťastie vidieť aj pôvodné mesto, ktoré zasypala sopka. Vtedy zostalo na ostrove iba približne 31 % obyvateľstva. Napísal som o tom blog Britské zámorské územia.

Ramciel (Južný Sudán) – 250 kilometrov severne od Juby. Prial si to John Garang. Terajšie hlavné mesto Juba je totálnou dierou, a tak si dobre neviem predstaviť Ramciel. Teda viem, že to bude jedna z tých absurdít, ktorých je v dnešnej tabuľke pár. Dôvodom presunu hlavného mesta bola najmä jeho výhodná geografická poloha – v centrálnej časti štátu. Ďalším dôvodom bolo aj to, že metropola Juba neumožňovala ďalšiu expanziu. Nie všetci sú stotožnení s týmto riešením. Prevládajú názory, že namiesto budovania nového hlavného mesta sa mala budovať radšej dopravná infraštruktúra do susedných štátov, aby sa tak zabezpečil zahraničný obchod.

Sejong (Južná Kórea) – 121 km južne od Soulu, ktorý by vojská severokórejskej armády dobyli v priebehu jedného dňa. Prečo? Soul sa nachádza približne iba 50 kilometrov od DZM (demilitarizovanej zóny). Z toho dôvodu Južná Kórea postupne presúva svoje vládne centrá južnejšie. Sejong je „smart city“ a mesto budúcnosti.

7. miesto - Naypyidaw (2005, Mjanmarsko) #

Uzavreté Mjanmarsko som navštívil ako jeden z prvých turistov. Bolo to už v roku 1996 na 6 dňové víza. Následne som sa sem viackrát vrátil. Podarilo sa mi navštíviť aj nové hlavné mesto – Naypyidaw, ktoré oficiálne vzniklo v roku 2005. Nachádza sa 320 kilometrov od Rangúnu.

Naypyidaw presunula vláda z Rangúnu, mesta, ktoré považujem za jedno z najkrajších v juhovýchodnej Ázii. Naozaj, Rangún so svojou Švedagonskou pagodou v jeho centre je prekrásny. Briti, ktorí Barmu kolonizovali, hovoria o Švedagonskej pagode ako o pagode, na ktorej sa nachádza viac zlata a drahokamov než vo všetkých britských bankách.

Švezigonská pagoda z Baganu. Barma je známa ako krajina zlata a nájdete ho tu na každom kroku, aj v tých najchudobnejších oblastiach.
Foto: Ľuboš Fellner — BUBO

Naypyidaw je presným opakom, ja som si pripadal ako v Severnej Kórei. Aj tam som cestoval po širokánskych mnohopruhových diaľniciach. Táto v meste mala až 20 prúdov! Predstavte si, že som nestretol ani jediné auto! Naypyidaw má rozlohu desaťkrát väčšiu než New York a aj keď predstavitelia vojenskej chunty udávajú, že v ňom žije toľko obyvateľov ako v Prahe, nezdá sa, že je to pravda a ide o mesto duchov. 

Podobné investície chceli do nového hlavného mesta vložiť generáli mjanmarskej chunty, no ich Naypyidaw je ešte bizarnejší Pchjongjang. Prekvapivo severokórejské mesto žije, na rozdiel od toho juhokórejského. Naypyidaw by som prirovnal skôr k Disneylandu bez návštevníkov. Preto by som sa sem už nevrátil.

O Rangúne som básnil v jednom z blogov. No musím vás dopredu upozorniť, že ak sa ho rozhodnete čítať, musíte rátať s tým, že sa nebudete vedieť odtrhnúť od textu. Hneď budete chcieť ísť vycestovať do tejto pre nás Slovákov ešte neznámej krajiny. Rangún vás chytí za srdce.

6. miesto - Astana (1997, Kazachstan) #

Astana sa presunula zo starého mesta Almaty umiestneného na Hodvábnej ceste, ktorú tu volajú Žibek Žoli. Mala ambíciu zrušiť imidž, ktorý Kazachstanu dodal Borat, resp. Sacha Baron Cohen. Musím povedať, že Astane sa to podarilo.

Obchodný dom nadizajnoval britský celebritný architekt Norman Foster a ten naprojektoval ako vstupnú halu najväčší stan na svete. Ja som v kazašskej jurte zopár noci býval a Kazachov a ich dušu som spoznal. Prezidentský palác vyzerá ako biely dom v Disneyparku. Najznámejšiu stavbu, vežu s guľou nakreslil vraj prezident Nazarbajev na servítku. Univerzita sa volá (ako inak) Nazarbajevova.

Šestnásťmilionovému národu sa však darí. Stále sa viac vymyká spod krídel Ruska, ktoré mu v rámci Sovietskeho zväzu vládlo a ide vlastnou a veľmi úspešnou cestou. 

Astana bola v rokoch 2019 - 2022 premenovaná na Nur-Sultan.

Astana bola v rokoch 2019 - 2022 premenovaná na Nur-Sultan.

My realizujeme zájazdy do Kazachstanu už od roku 2005 a boli sme tu prvou cestovnou kanceláriou. Na zájazdoch po Hodvábnej ceste putujeme z Kirgizska cez Kazachstan, Uzbekistan, Tadžikistan, Turkmenistan. Kto chce, pridáva si aj bezpečný a vzdelaný Irán. Zájazd Hodvábnou cestou do Perzie má veľmi veľmi dobré meno.

Almaty - bývalé hlavné mesto Kazachstanu.

Almaty - bývalé hlavné mesto Kazachstanu.

5. miesto - Všetky mestá, ktoré sa do zoznamu nedostali #

Neom (Saudská Arábia) – síce nemá byť hlavným mestom, no vyzerá geniálne! Neviem si predstaviť, že by takéto mesto stvorili dnešné demokratické vlády. Ak to vyjde, tak návrat k osvietenej monarchii treba opäť zvážiť.

Keď som prechádzal Belmopanom (Belize) ani som si nevšimol, že som v meste. Nové hlavné mesto vzniklo, keď hurikán Hattie a prílivové vlny spôsobili v Belize City rozsiahle škody. Podobne, ako na Filipínach, poloha nového hlavného mesta vo vnútrozemí bola vybraná preto, aby bolo mesto odolné voči prírodným katastrofám.

Dodoma (Tanzánia) – v roku 1996 sa sem presunulo hlavné mesto z Dar es Salaam. Tanzánijská Dodoma bola navrhnutá americkým architektom Jamesom Rossantom už v roku 1980.

Islamabad (Pakistan) – v roku 1959 ohlásil parlament presunutie hlavného mesta z Karáči. Odvtedy malo mesto dostatok času na odprezentovanie sa, no za ten čas, čo som tam bol, nestalo sa tak. Na Karáči a ani na Lahore nemá. Možno mám na toto nové pakistanské hlavné mesto nesprávny názor. Priznávam, že som tu bol krátko na to, aby som mohol robiť závery.

Abuja (Nigéria) – zdá sa nikdy nebude mať na Lagos ani Kano či Sokoto. Abuja je kompromisom medzi kresťanským juhom a moslimským severom, no na počte teroristických útokov je to aj vidieť. Je mestom bez duše a pritom sa sem hlavné mesto presunulo z Lagosu už v roku 1991.

Ottawa (Kanada) je kompromisom medzi frankofónnym severom a anglofónnym juhom Kanady. Podľa mňa je Ottawa lepším kompromisom ako Canberra. Veľmi príjemné mesto s kanálom Rideau, ktorý sa v zime mení na najdlhšiu (osemkilometrovu) korčuliarsku dráhu na svete. Určite tu neobíďte parlamentný kopec s krásnou neogotickou architektúrou a choďte si zabehať po mostoch cez rieku Ottawa, oddeľujúcu kanadské provincie Ontario a Quebec.

Nouakchott (Mauretánia) - hlavné mesto bolo pôvodne veľkou opevnenou rybárskou dedinou pod francúzskou nadvládou. Keď sa Mauretánia rozhodla pre nezávislosť (1960), chýbalo jej hlavné mesto. Lokalitu hlavného mesta si vybral prvý prezident - Moktar Ould Daddah. Vtedy 15-tisícová dedina bola vybraná pre svoju centrálnu polohu medzi mestom, z ktorého bola riadená kolónia Mauretánie - Saint-Louis (Senegal) a Nouadhibou.

Putrajaya (Malajzia) sa stala sídlom vlády Malajzie už v roku 1999 a vtedy som sa bol v meste aj po prvý raz pozrieť. Vtedajší prezident Muhamad Mahatir mal naozaj veľkolepú víziu. Toto mesto na našich zájazdoch do Malajzie pozorujeme odvtedy orlím zrakom, veď v Kuala Lumpur máme zájazdy 52-krát do roka. 

Síce je Abuja hlavným mestom, no v Nigérii je až na 15. mieste z hľadiska počtu obyvateľov.

Síce je Abuja hlavným mestom, no v Nigérii je až na 15. mieste z hľadiska počtu obyvateľov.

4. miesto - Gaborone (1964, Botswana) #

Mesto vzniklo na zelenej lúke po vzniku samostatného štátu, ktorý bol jednou z najchudobnejších častí Britského koloniálneho impéria. Paradoxne medzi rokmi 1975 až 1990 rástlo jej hospodárstvo najrýchlejšie na celom svete.

Botswana dolovala najkvalitnejšie diamanty sveta a cestu tu stavali nórski inžinieri. Tí po postavených cestách bežkovali na kolieskových bežkách, čo spôsobilo mnoho havárii a tak bežkovanie parlament zakázal.

V januári 2000 som tu dlhšie býval u geológa Jozefa Hušeka. Všimol som si, že na zemi nič nemali, žiadnu trávu. Vedeli by ste si tipnúť prečo? Dôvod je úplne prostý, mali to kvôli hadom, ktorých by v tráve nevideli. 

Botswanské hlavné mesto Gaborone.

Botswanské hlavné mesto Gaborone.

Keď ste chceli ísť do krčmy, museli ste niekoľko desiatok kilometrov cestovať. Bolo normálne, že ste išli autom do krčmy, ale aj z nej. V Botswane nemali náustky na alkohol tester, tak policajti nemali ako vykonávať kontroly. Dokonca v botswanských autách vtedy nemali ručné brzdy.

Keď som išiel raz z krčmy, pri vychádzaní z parkoviska sa mi podarilo buchnúť do auta. Samozrejme, hneď začalo pípať. Všetci vybehli von z krčmy, boli zvedaví, čo sa stalo. Čo ma zaskočilo viac ako preliačený plech na aute, bolo to, že za opravu si pýtali môj desaťmesačný (desaťročný) plat. Viete, čo to vyriešilo? Pivo! Stačilo ich pozvať na ďalšie kolá a už bola vec zabudnutá.

Alkohol tam má naozaj neobyčajnú pozíciu. Veľa týždňov sme tam pili a jedli. Radi sme chodievali do Mike‘s kitchen. Je to miesto, kde nájdete reštauráciu, bar aj klub. Rád spomínam na jeden z mojich obľúbených gurmánskych zážitkov – neandertálsky steak, ktorý mal necelé kilo! V tomto podniku mali naozaj geniálne steaky.

V Mike‘s kitchen sme stretli aj botswanského ministra, ktorý býval v prostom domčeku. Je to zvláštne, ale oni nechápu princíp mesta. Botswana aj napriek tomu sa zaraďuje medzi najdrahšie krajiny pre turistov. Ceny sú tu veľmi vysoké. No zas sa tu nachádza jedno z najluxusnejších safari!

Od roku 2000 sme v BUBO začali realizovať zájazdy do Botswany. Od unikátnej Expedície Kalahari, kde sme ako prví Stredoeurópania prešli túto juhoafrickú púšť. Do južnej Afriky organizujeme najkvalitnejšie zájazdy a unikátne safari jednak do národného parku Chobe, jednak do luxusných lodží - ide o luxusnú ekologickú dovolenku na najvyššej svetovej úrovni. Botswana je zvyčajne bez malárie a ide o bezpečnú a veľmi úspešnú krajinu.

5 fotografií

Národný park Chobe

3. miesto - Ankara (1923, Turecko) #

Mesto z Konštantínopolu z dnešného Istanbulu presunul otec moderného tureckého národa Mustafa Kemal Ataturk. Aj keď mesto v centrálnej časti Anatólie založili Chetiti pred 3000 rokmi, išlo o dedinku.

Prvýkrát som bol v Ankare v roku 1993. To bol jeden z prvých zájazdov, ktoré som viedol, lebo vtedy sme založili firmu. Mesto sa veľmi rozrastá a pritom je prekvapujúco stále rovnaké. Hoci sa s Istanbulom sa porovnať nedá, Ankara si určite zaslúži návštevu.

Turecko má ohromnú históriu, my tu navštevujeme napríklad najstarší chrám na našej planéte, ktorý sa nachádza tu. Po stopách Noeho stúpame na najvyšší vrch Turecka – bájny Ararat. Z Istanbulu cez Kappapadokiu smerujeme aj sem, do Ankary. Áno, Istanbul je krajší, no na svete už len veľmi ťažko budete hľadať krajšie mesto než Istanbul. Ankara je úspešným projektom.

Dominantou Ankary je mauzóleum prvého prezidenta Tureckej republiky – Anitkabir. Mustafa Kemal Atatürk sa považuje za otca celého Turecka, lebo zmodernizoval krajinu, hlavne právny a vzdelávací systém. Podporil európsky spôsob života najmä tým, že zaviedol latinku v turečtine. Mauzóleum sa nachádza na kopci RasaTepe (v západnej časti mesta), odkiaľ sú najkrajšie výhľady na celé hlavné mesto. Zároveň je Anitkabir aj najnavštevovanejšou pamiatkou tureckého hlavného mesta.

Ak by ste chceli skombinovať panoramatický výhľad na mesto spolu s večerou, odporúčam navštíviť vežu Atakule. Je to niečo, ako naše bratislavské UFO, ale ankarská veža je súčasťou obchodného centra, nie mosta.

Mešita Melike Hatun je ďalšou povinnou zastávkou. Medzi miestnymi je veľmi populárna, považuje sa za najnovšiu mešitu v Ankare, kde sa kombinuje osmanská, seldžucká a moderná architektúra.

Ak by ste sa chceli preniesť do rannej doby bronzovej, navštívte archeologickú zónu Alacahöyük. Nájdete tu množstvo kráľovských hrobov, v ktorých sa našlo niekoľko ozdobných zlatých predmetov či šperkov.

V Ankare nájdete aj novšie budovy, napr. turecká Štátna opera a balet. Funkcionalistická budova pôvodne navrhnutá v 30. rokoch ako výstavisko bola o desať rokov neskoršie prestavaná na operu pod záštitou nemeckého architekta Paula Bonatza.

Keďže je Ankara vnútrozemským mestom a nie prímorským, ako Istanbul, nemá atraktívne pobrežie, ktoré by navštevovalo množstvo ľudí. Menšiu konkurenciu mu môže robiť iba mestský park Gençlik Parkı. Na toto miesto chodia miestni oddychovať či športovať.

 Mauzóleum prvého prezidenta Tureckej republiky je najdôležitejšou a najnavštevovanejšou pamiatkou Ankary.

Mauzóleum prvého prezidenta Tureckej republiky je najdôležitejšou a najnavštevovanejšou pamiatkou Ankary.

2. miesto - Washington (1800, USA) #

Ide o najstaršie mesto v mojej tabuľke. Hlavné mesto bolo v roku 1800 presunuté z Philadelphie na miestnu lúku na prianie prvého prezidenta USA – Georgea Washingtona. V súčasnosti je naozaj úspešným projektom. Washington bol kompromisom medzi vzdelaným priemyselným severom a agrárnym juhom.

Vedeli ste, že podľa zákona tu žiadna budova nemôže presiahnuť 40 metrov?

My v BUBO spájame Washington práve s New Yorkom. Tieto mestá nemôžu byť rozdielnejšie. Sú plné kontrastov. Obrovské mrakodrapy v New Yorku a nízka európska architektúra Washingtonu. New York je živelný a priznajme si, že aj trošku špinavý. Washington je čistučký s množstvom zelene. New York ponúka množstvo múzeí, ktoré sú skvelé, ale zároveň drahé. Vo Washingtone sú múzea skvostné, avšak sú zadarmo. Washingtonský pamätník, Kongres, Biely dom...

Čo by som tu odporučil navštíviť? Okrem klasických tipov, poukážem na objekty, ktoré naozaj stoja na návštevu. Keď ste vo Washingtone, nemôžete si nechať ujsť návštevu najväčšej knižnice sveta. Library of Congress sa rozprestiera až v troch budovách a nachádza sa v nej viac ako 160 miliónov kníh a dokumentov.

Pre milovníkov umenia odporúčam navštíviť National Gallery of Art. Nájdete tu napríklad obrazy Symphony in White od Whistlera Picassa, Ginevra de' Benci od Leonarda da Vinci, autoportrét Vincenta van Gogha či Paula Gaugina...

Zaujíma vás tematika špionáže? Tak potom sa musíte vybrať do International Spy Museum. Pravdepodobne ide o jediné múzeum na svete, ktoré je tematicky orientované špionáž ad antiky až po súčasnosť a jej najvýznamnejších predstaviteľov. Okrem stálej zbierky približne 7 000 artefaktov, majú návštevníci možnosť si vyskúšať v Debriefing Center svoju tajnú misiu. Nielenže si vyskúšajú rolu špióna, ale aj na záver dostanú vyhodnotenie.

Čo sa týka ubytovania, tak určite odporúčam hotel Willard kúsok od Bieleho domu, ktorý má neskutočnú históriu. Predstavte si, že v ňom spal Abraham Lincoln, Martin Luther King, či Donald Trump.

Iné mestá Ameriky sú možno zábavnejšie, ligotavejšie, divokejšie, dynamickejšie... No Washington D.C. je jednoznačným stelesnením patriotizmu USA. Je mestom bieleho mramoru, pamätníkov, múzeí, parkov a širokých alejí, ktorého ulicami sa prechádzate. Akoby ste listovali históriou krajiny. 

Pohľady na Washington Monument

Pohľady na Washington Monument

1. miesto - Brazília (1950, Brazília) #

Mnoho ľudí si stále myslí, že hlavným mestom Brazílie je Rio de Janeiro. Mnohí znalci Brazílie v tomto meste neboli. Brazíliu som dal na prvé miesto kvôli mnohým veciam, no hlavne kvôli unikátnej architektúre.

Brazília je umelým hlavným mestom, ktoré slúžilo pre mnohých ako vzor. Dvaja blízki architekti (Luis Costa a Oscar Niemeyer), ktorí preferovali rovnaké názory, chceli vytvoriť mesto, kde si budú všetci rovní. Som tu, aby som sa o tom presvedčil. Z letiska idem vyše hodiny. Neobjednal som si auto ako minulý týždeň v Uruguaji, chcem chodiť peši a MDH. Vyskúšam, ako to slávni architekti navrhli pre bežných ľudí.

Takto vyzerá rovnomenné hlavné mesto Brazílie.

Takto vyzerá rovnomenné hlavné mesto Brazílie.

Ako som spoznal Brazíliu?

Je noc, a to je v Brazílii nebezpečné. Našťastie v hlavnom meste nie. Nasadnem do autobusu, prejdem cez železný turniket, ktorý si pamätám ešte z toku 1999. Staré dobré klasiky ostávajú aj v hypermodernom meste. Zaplatím asi 1 € a vstupujem dovnútra. Sledujem trasu autobusu na stiahnutej mape. Dáta nemám, lebo k tomu treba, aby som mal OP Brazílie.

Pohneme sa. Zrazu zistím, že ideme úplne opačným smerom, no v poslednej chvíli sa otočí a konečne ideme dobre. Prejdeme mostom cez jazero a už som spokojný. No tu sa opäť autobus točí. Úplne nezmyselne, až nakoniec prídeme na poslednú zastávku. Akúsi otrasnú obrovskú autobusovú stanicu. Nejaká žena kričí, akoby ju rezali. Zasahuje ešte aj polícia. V tom si pomyslím iba jedno: Vitajte v hlavnom meste!

Na informáciách sa dohadujú, kam ma majú poslať. Nasadám na ďalší spoj a odveziem sa jednu zastávku. Medzi nami ráno zisťujem, že tá stanica je vlastne centrom mesta, ktoré navrhol Lúcio Costa – architekt, víťaz súťaže o nové hlavné mesto obrovskej Brazílie. Costa chcel vytvoriť mesto pre všetkých ľudí. Z toho dôvodu sa sústredil najviac na fungujúcu dopravu. Tú považoval kľúčovú pri navrhovaní hlavného mesta.

Dobrou ukážkou kvalitnej dopravnej infraštruktúry je už samotná autobusová stanica deliaca sa na sektory A – F. Nájdete tu množstvo stánkov s lacným jedlom. Žije to tu naplno. Až 90 % z 2,6 milióna obyvateľov mesta žije mimo centrálneho dištriktu navrhnutého architektmi.

Lúcio Costa vytvoril najprv cesty. Ak sa pozriete z lietadla na hlavné mesto, zistíte, že centrum vyzerá ako vták či motýľ. Akoby chcel architekt vytvoriť dojem európskeho mesta s rôznymi uličkami a nie rovnými pravouhlými ako v amerických mestách.

Autobusári sú platení od toho, koľko otočiek urobia, a tak sú aj v hlavnom meste najrýchlejšími objektmi na ceste. Obrovský autobus sa stále rúti na tých točených cestách navrhnutých architektom. Keby išiel rovno, máme to za polovicu času…

Ako sa dostať z letiska do centra a naopak?

Z letiska môžete ísť taxíkom, Uberom, prípadne ako ja - linkou. No musíte vedieť, kam chcete ísť a vedieť to povedať po portugalsky. Nikto, ale naozaj nikto tu nevie anglicky a budú na vás pomaly, ale plynule rozprávať po portugalsky. Nechápu, že tej reči, ktorou každý rozpráva, nerozumiete ani slovo.

Keď idete späť na letisko, z hlavnej stanice ide autobus z A-čka a z dráhy číslo 1. No musíte si dať pozor, lebo nie každý autobus z tejto dráhy ide na letisko. Ak nasadnete na zlý, zmeškáte let. No aj keď nasadnete na dobrý, tak počítajte s cestou minimálne 1 hodinu, hoci taxíkom je to 20 minút. Autobus vás povozí po okolí a musíte to brať ako vyhliadkovú jazdu.

Do autobusu vojdete okolo šoféra, ktorý veľmi slušne pozdraví: Bom dia! Potom zakývate revízorovi a on vám otvorí železný turniket, ktorým vojdete dozadu do „voza”. Platí sa rovnako či idete jednu zastávku, alebo 30 zastávok. Verte tomu, že cestou na letisko ich bude minimálne 30.

Keď už ste na letisku, tak prejdete kontrolou dosť rýchlo, hlavne ak ideme vnútroštátne lety, sú tu zvyknutí na masy a odsýpa to a do 20 minút ste vybavení. Cesta k terminálu je asi ďalších 15 minút, lebo na tomto letisku akosi zbytočne chodíte peši.

Mesto Brazília je delené na tieto zatočené cesty (Rodoviaria) a monumentálnu os (Monumental Axis). Najprv som mal s tým problém, ako všetko uvidím, lebo informácie boli úplne zlé. No bolo to celkom jednoduché. Stačí mať hotel položený na osi – Axis. Hotely sú tu umiestnené na južnej i severnej osi. Ja som v tej severnej časti, čo je od autobusovej stanice peši 10 minút. V mojej oblasti je asi 20 vysokánskych hotelov. Ponúk je naozaj dostatok.

„Máme cenu 200 $,” hovoria tu všetci v amerických dolároch. Ja chcem za sto! Namietam a ukazujem na booking.com, ale nejde to. Prechádzam ešte štyri ďalšie hotely. Už tretiu noc som unavený, ale nechcem to tak ľahko vzdať. Nakoniec som donútený vrátiť sa do prvého hotela, ktorý mám rezervovaný.  Resp. nie je to hotel, ale apartmán. Je síce pod iným menom, ako som ho objednal, no na tej istej adrese. Nebol som si úplne istý, či som dobre, ale vrátnik ma kývnutím uistil.

Kľúč od izby dostávam s názvom pôvodného hotela. Asi v cene nie sú raňajky, ktoré sú tu aj tak slabé, ale ani ich nechcem. Inak mám to isté, ale za polovičnú cenu, akú som chcel. Hotel je vysokánsky, ale jednoduchý, ako je v Brazílii zvykom. V tejto krajine je všetko posunuté o 2 úrovne nižšie. Nemyslím to zle, Brazíliu mám rád, ale vyzerá to všetko otrasne, a to hovorím ako človek, ktorého brazílska vláda pozýva na prehliadky hotelov. „Tu býval Elton John,” počúvam. „Chudák,“ ľutujem ho a pomyslím si hneď na to, či tu nemajú nič lepšie.

Mesto Brazília malo byť presným opakom. Odskokom od priemeru k budúcnosti. Ukázať smer, kam sa celý národ pohne. Vyhnúť sa problémom s favelami, s nekonečnými zápchami, nefunkčnou kanalizáciou, zlým parkovaním atď. Inak, to sa aj podarilo a MHD funguje ako jedna z najlepších na svete (samozrejme, okrem Singapuru).

Parkingy sú niekde v podzemí, všetko je upratané. No na druhej strane, po širokánskych uliciach, ktoré sú ešte širšie než vystavali Briti v New Delhi, sa tmolia jednotlivci a akosi tu okrem autobusovej stanice žiadnych ľudí poriadne ani nevidím.

Keď sa nevyznám, vybehnem na most a ten ma už nepustí - iba samovrah by skočil dole - a ja musím ísť 1,5 kilometra. Keď zle odbočím, vždy ide o takéto vzdialenosti.

Brazília je tu už dlho, brazílsky parlament odklepol centrálne lokalizované mesto už v roku 1950. V roku 1960 bolo mesto inaugurované. Je jedno, že ho plánovali najlepší architekti, nikto sa sem nechcel presunúť z Rio de Janeira. Vláda musela zrušiť platy a hrozila zrušením poslaneckej imunity, potom sem poslanci prišli pod veľkým nátlakom.

Ráno vstanem skôr, mám ešte jet lag. Využijem to na nafotenie Brazílie v najlepšom svetle. Chcem ju prejsť ešte kým nie je neznesiteľné teplo. Začnem pri národnom divadle. Vbehnem aj dovnútra, odkiaľ ma prekvapený strážnik vyhodí. Musím povedať, že zvnútra sa mi budova páčila viac než zvonka.

Pokračujem k národnej knižnici a k národnému múzeu až prídem možno k najznámejšiemu Niemeyerovmu dielu – metropolitnej katedrále. Slnko práve vyšlo, je veľmi príjemne. V tomto počasí si dokonale vychutnávam Niemeyerovu architektúru. Mal by zo mňa radosť, že sa mu toľko venujem.

Prechádzam po širokánskych uliciach obloženými betónovými kvádrami, až prídem k budovám ministerstiev obloženými najlacnejšími bielymi kachličkami. Celkový architektonický plán bol možno dobrý, ale vyhotovenie je príšerné. Asi ako opera v Sydney, ktorá je pokrytá obdobnými kachličkami.

Za socializmu sme sa smiali z komunistických budov. Pohŕdame architektúrou z obdobia z čias Hitlera či Mussoliniho. No toto je to isté, ale vo väčšom. Len to voláme progresivizmus a moderna. Dubaj sa dnes iba uškŕňa, keď toto je moderna. No Dubaj nie je UNESCO.

Mesto postavili vtedy v 60. a 70. rokoch 20. storočia a ono tak ostalo a nič iné sa už nedostavalo. Nechcem byť taký starý mrzutý páprda nadávajúci na všetko a Brazília je rozhodne najlepším mestom popri Washingtone, ktoré sa chytilo. No stále je to zaspatá ikona, nevesta v bielych svadobných šatách, ktorá má však dnes už 70 rokov, a to vidieť. Nemá už radosť zo života, ulice sú ak nie smutné, tak to nazveme bez temperamentu.

Idem pešo okolo Palácio Itamaraty, prejdem na druhú stranu, kde sa koná akýsi protest a vsádzajú tu kríže do zeme. Na druhej strane je najvyšší súd a v prostriedku ďalšia architektonická ikona – kongres. Neuveriteľné ladí spredu, ale ak si dáte námahu a obehnete ho zozadu, tak vysoká budova senátu sa odrazí v umelo vytvorenom jazierku a na jednej aj druhej strane máme typické Niemeyerovske formy. Je to podobné ako v Avilés v Astúrii, čo som spomínal v blogu Zelené Španielsko pre pútnikov. Vytváral poéziu v betóne podľa vzoru svojho učiteľa Le Corbusier.

Bol to presvedčený komunista, ktorý tvoril a snažil sa robiť dobré veci. Často na veľmi kreatívnych ľuďoch vidím, že sú šťastní a práve preto žijú dlho. Niemeyer sa dožil neuveriteľných 104 rokov!

Odtiaľto som sa vydal k poslednej veľkej ikone Brazílie a to k Mostu JK (Ponte Juscelino Kubitschek), ktorému je v tomto meste venovaných mnoho vecí, dokonca aj jeho žene. Juscelino Kubitschek bol brazílskym prezidentom, ktorý sa o vznik nového hlavného mesta zaslúžil najviac.

Neodporúčam vám, ak chcete spoznávať hlavné mesto peši. Rodoviaria sa točia, cez cestu sa nedá prejsť. Bol som naozaj jediným chodcom. Ja som to mal ako tréning, ale priznávam, že to bola hlúposť. Pod mostom je parkovisko a zopár barov. Z druhej strany je pekné golfové ihrisko. Na jazere Paranoá sa môžete plaviť jachtou, ak si ju vopred dohodnete.

Aj tu som bol sám, resp. okolo prefrčali dvaja cyklisti. No toto je už fajn. Bol otvorený v roku 2002, takže je jednou z najnovších súčastí mesta a ihneď sa stal ikonou. Architektom je Brazílčan Alexandre Chan, ktorý sa zjavne špecializuje na mosty - ďalší krásny most od neho nájdete v Riu. 

Preskúmajte umelé hlavné mestá #

Aj takéto umelo vytvorené hlavné mestá majú svoje čaro. Často sú bizarné a unikátne a v mnohých prípadoch ide o cestovateľský šperk. Miesta, kde mnohí turisti vôbec nezavítali a môžete ich mať celé pre seba. 

Šťastné cesty prajem!

Ľuboš Fellner

Ľuboš Fellner

Ľuboš Fellner

Zakladateľ a srdce cestovnej kancelárie, zodpovedný za kvalitu zájazdov a nové programy, vynikajúci sprievodca s nadhľadom na všetkých kontinentoch-kamkoľvek na mape ukážete. Prešiel všetky krajiny sveta ako prvý Slovák. Do mnohých sa vracia opakovane. V Indii bol 45x, ale aj Pobrežie Slonoviny či Burkina Faso prešiel krížom štyrikrát.

Už 30 rokov pripravuje prvoexpedície. V roku 2012 zorganizoval pri príležitosti 100. výročia dobytia južného pólu plavbu na Antarktídu. O rok dobyl severný pól. Veľakrát precestoval Oceániu-Polynézia, Melanézia a Mikronézia. Od roku 2000 sa venuje Afrike a na Slovensku ani v Čechách nenájdete nikoho, kto by Afriku poznal lepšie. 

Ako vyštudovaný lekár s atestáciou sa venuje cestovateľskej medicíne a zrealizoval cesty s názvom Ebola tour (Západná Afrika 2015) a Zika tour (Brazília 2016). Má na starosti bezpečnosť našich klientov a zdravotné poradenstvo. Pre svojich sprievodcov je k dispozícii 24 hodín denne, aby poradil v prípade problémov.  Ľuboš vždy vybaví nevybaviteľné, interne ho prezývame BOSS.

Obľúbený zájazd z BUBO katalógu
Posledný raj (expedícia)

Zo zájazdu:

Ľuboš Fellner

Posledná úprava článku | Prečítané: 507

Mohlo by Vás zaujímať

Najnebezpečnejšie zviera sveta Prémiový blog

Prémiový blog Najnebezpečnejšie zviera sveta

Lev, tiger, žralok, byvol, hroch? Nie! Je to komár a všetci naši sprievodcovia v Afrike tento vtip poznajú. No pri toľkých mŕtvych - ročne je to…

Ľuboš Fellner 17 min. čítania
Najmladšie štáty sveta Prémiový blog

Prémiový blog Najmladšie štáty sveta

Západná civilizácia a mnohí turisti zo všetkých kútov sveta sa naháňajú za tým naj. Ja nie som výnimkou. No čím som starší, tým sa viac zaujímam aj…

Ľuboš Fellner 16 min. čítania
Rio de Janeiro - deň v meste bohov Rio de Janeiro

Rio de Janeiro Rio de Janeiro - deň v meste bohov

Mesto bohov a samby - sen každého cestovateľa. Čo tu vidieť okrem nádhernej sochy Ježiša, Cukrovej homole či slávnej Copacabany? Pokiaľ do Ria…

Kam cestovať za športom? Prémiový blog

Prémiový blog Kam cestovať za športom?

Rozmýšľate nad tým, kam by ste sa mali vybrať, pokiaľ ste športovým fanúšikom či aktívnym športovcom? Pripravili sme tipy pre obe skupiny. No najmä…

Ľuboš Fellner 18 min. čítania
Negustiózne! Vybrali sme najhoršie bizarné jedlá sveta Prémiový blog

Prémiový blog Negustiózne! Vybrali sme najhoršie bizarné jedlá sveta

My ľudia sme veľmi rozdielni. To, čo niekto považuje za pochúťku, napríklad kaviár či žabacie stehienka, iný nevie vložiť do úst. No jedlá, ktoré…

Ľuboš Fellner 9 min. čítania
Grand Canyon – dych vyrážajúce divadlo prírody Grand Canyon

Grand Canyon Grand Canyon – dych vyrážajúce divadlo prírody

Grand Canyon. Prírodný div sveta, o ktorom už počul snáď každý. A pri počte turistov, ktorí ho ročne navštevujú, môžeme žartovať, že už ho každý aj…

Michal Repta 13 min. čítania
Blogov

Odporúčame tieto zájazdy

E

Ázia  

India


náročnosť

16 dní

Trvanie

3425 4692€
E

Ázia  

Tibet, Nepál, India, Čína


náročnosť

26 dní

Trvanie

6534
K

Ázia  

Vietnam, Kambodža


náročnosť

16 dní

Trvanie

2448 3179€
K

Amerika  

Karibik, Mexiko


náročnosť

16 dní

Trvanie

2610 3625€

Získajte prístup
k exkluzívnym ponukám
a informáciám.