Byvol africký

Kedysi v slovenčine známy ako pabyvol kaferský, širokorohý, byvol širokorohý aj kaferský a nakoniec sa jeho meno ustálilo na byvol africký, čo dáva najväčší zmysel. Patrí do čeľade turovité (Bovidae) a je významným členom ekosystémov subsaharskej Afriky. Tento impozantný druh je známy svojou silou, organizovanou sociálnou štruktúrou a nepredvídateľným správaním, ktoré ho robí jedným z najnebezpečnejších zvierat na africkom kontinente. Byvol africký patrí do rodu Syncerus a je známy svojimi poddruhmi, ktoré obývajú rôzne časti Afriky:

• Byvol kapský (Syncerus caffer caffer) - Najväčší poddruh, ktorý sa vyskytuje v južnej a východnej Afrike. Môžete ho vidieť na zájazdoch do Kene, Tanzánie či na zájazdoch do celej južnej Afriky.
• Byvol pralesný (Syncerus caffer nanus) - Menší poddruh, žijúci hlavne v tropických dažďových lesoch západnej a strednej Afriky. Je výrazne menší a má tmavšiu srsť. Tento nádherný byvol sa nám ukazuje na zájazdoch do Gabonu.
• Byvol horský (Syncerus caffer mathewsi): Poddruh obývajúci horské oblasti Afriky, najmä v Ugande a susediacich regiónoch. Tento poddruh je veľmi ťažko zazrieť, jeho stopy však vídame počas treku za horskými gorilami v pohorí Virunga na zájazdoch v Rwande.
• Byvol sudánsky (Syncerus caffer brachyceros): Nachádza sa v západnej a strednej Afrike, s charakteristickou krátkou a robustnou stavbou tela. Ak sa dostaneme do niektorého z národných parkov západnej Afriky, budeme mať šancu tieto byvoly vidieť.

Byvol africký patrí medzi najväčšie suchozemské cicavce Afriky. Samce môžu dosahovať hmotnosť až 800-1 000 kg, zatiaľ čo samice sú o niečo menšie, s hmotnosťou okolo 500-700 kg. Dĺžka tela sa pohybuje medzi 2,1 až 3,4 metra, s kohútikovou výškou 1 až 1,7 metra. Jedným z najcharakteristickejších znakov byvola sú jeho veľké, zakrivené rohy, ktoré môžu byť u samcov spojené na čele do hrubej kostnatej „prilby", známej ako „boss". Táto prilba slúži ako ochrana pri bojoch medzi samcami a je jednou z hlavných zbraní proti predátorom.

Je veľmi spoločenským zvieraťom a často vytvára obrovské stáda. Najväčšie čítajú niekoľko tisíc jedincov. Stádo putuje v presnom zoskupení. Mladé a bojovné samce sú na čele a odrážajú problémy. Samice idú za nimi. Za touto časťou idú samice s mláďatami, ktoré sa tak držia v centre a sú dobre chránené. Zadný voj tvoria dominantné samce, ktoré chránia stádo zozadu a práve títo majú možnosť sa páriť so samicami. Vyslúžilé samce, akýsi dôchodcovia, tvoria často samostatné skupiny a žijú mimo hlavného stáda. Tieto bývajú popudlivé a spôsobujú najviac zranení u ľudí. Byvoly sú vo všeobecnosti agresívne a československý prírodovedec Josef Vágner práve stádo byvolov označil za kráľa zvierat. Zaujímavým aspektom správania byvolov je ich schopnosť spolupracovať pri obrane pred predátormi, ako sú levy. Keď sa byvolie stádo cíti ohrozené, dospelí jedinci sa zhromaždia okolo mláďat, pričom dominantní samci a silné samice často útočia na predátorov, aby ochránili stádo.

Používa rôzne formy komunikácie, vrátane vokalizácie, telesných signálov a chemických signálov. Napríklad, keď je stádo v strese alebo ohrozené, byvoly môžu hlasno bučať, čím varujú ostatných členov stáda. Tiež používajú svoje chvosty a polohu uší na vyjadrenie nálady, ako je podráždenie alebo úzkosť. Hoci sa často považujú za pomerne jednoduché zvieratá, byvoly prejavujú vysokú mieru sociálnej inteligencie, vrátane schopnosti zapamätať si útočníkov alebo nebezpečenstvo v určitých oblastiach. Táto schopnosť z nich robí jedno z najnebezpečnejších zvierat pre ľudí v Afrike, keďže útoky byvolov sú často nepredvídateľné.

Byvoly sú známe svojou odolnosťou voči mnohým chorobám, ktoré postihujú iné bylinožravce, ako je antrax alebo spavá nemoc prenášaná muchami tse-tse. Musia pravidelne piť vodu, preto sa často vyskytujú v blízkosti vodných zdrojov. Stádo si dokáže naplánovať migráciu tak, aby sa dostalo k vode aj počas období sucha. Hlavnými predátormi byvolov sú levy, hoci hyeny a krokodíly môžu predstavovať hrozbu pre mláďatá a slabšie jedince. Levy zvyčajne útočia na jednotlivcov alebo menšie skupiny byvolov, ale keď čelia stádu, levy môžu byť odrazené ich agresívnou obranou. Vďaka tejto vlastnosti boli zaradené aj do slávnej skupiny Big 5 (Veľká päťka) ktoré boli najobľúbenejšie a najnebezpečnejšie veľké lovné zvieratá koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Dočítate sa o nej v našom blogu Veľká päťka.