15 zaujímavých faktov o Malajzii, ktoré ste netušili

Malajzia je krajina, ktorá je mimoriadne pestrá, ak sa na ňu pozrieme cez optiku etník a národností žijúcich v nej. Malajzia sa delí na pevninskú a ostrovnú časť a aj tento „detail“ zohráva dôležitú úlohu. Dnes by sme mohli povedať, že obyvatelia Malajzie sa delia do štyroch hlavných skupín.

Tou najunikátnejšou skupinou sú Orang Asli, teda pôvodní obyvatelia Malajzie, potom sú tu Malajci, Číňania a často ľudia pôvodom z Indického subkontinentu. K tomu, samozrejme, pripočítajme menšie skupiny ľudí z okolitých ázijských krajín a dostaneme mozaiku tak fascinujúcu, že žiadna iná krajina juhovýchodnej Ázie sa s Malajziou nevie porovnať.

Malajci (ktorých volajú v krajine aj Bumiputera) majú svoj pôvod v rôznych oblastiach juhovýchodnej Ázie a dnes tvoria viac než polovicu populácie. Z prevažnej časti sú Malajci moslimovia. Najväčšou minoritou v Malajzii sú Číňania, ktorí tvoria štvrtinu populácie a najčastejšie sem prišli z juhovýchodnej Číny.

Dodnes hovoria jazykmi, akými sú Hokkien, Hainanese, Hakka či kantónčina. Ľudia z Indického subkontinentu tvoria niekoľko percent populácie a prišli z Indie, najmä z južných oblastí Tamil Nadu alebo Keraly, no nájdete tu aj Bangladéšanov, Pakistancov či ľudí zo Srí Lanky.

Orang Asli sú pre našinca najväčšou exotikou, pretože často ide o pôvodné kmene žijúce či už na Malajskom polostrove alebo na ostrove Borneo. Ten má množstvo Orang Asli - od bývalých lovcov lebiek až po ľudí žijúcich „uprostred“ dažďových lesov. Dnes už tvoria zlomok populácie.

Malajzia je domovom pre jeden z najstarších dažďových pralesov na svete. Mnohí dokonca tvrdia, že je najstarším na planéte, ale tu by mohol prales na ostrove Borneo či Daintree Rainforest v Queenslande nesúhlasiť. Dažďový prales menom Taman Negara leží v centrálnej časti krajiny na Malajskom polostrove a jeho vek sa odhaduje na cca 130 miliónov rokov.

V čase, kedy bola Malajzia ešte pod patronátom Veľkej Británie, na jeho mieste zriadili Národný park kráľa Juraja V. Britom sa podarilo presvedčiť miestneho sultána, aby tento vzácny kúsok zeme chránil a park bol na svete. Ak by ste sa sem chceli vybrať, musíte navštíviť Kuala Tahan a vydať sa objavovať prírodný svet.

Malajzia nikdy nebola krajina plná histórie, zato v prírode ťahala za úspešnejší koniec. Oblasť dnešného parku a jeho okolia obývajú pôvodní obyvatelia etnika Batek, no ešte zaujímavejší sú jeho zvierací obyvatelia. V Taman Negara dodnes žije vzácna populácia malajského tigra, slony, ale aj gaur, ktorý pripomína obrovského býka a množstvo druhov opíc či vtákov, plazov a hmyzu.

Vedeli ste, že Malajzia je domovom kvalitného čaju? Ak je o ňom reč, častejšie sa hovorí o Indii, Srí Lanke, Číne alebo Vietname, ale aj Malajzia má dve dôležité čajové centrá. Jedno z nich leží na Malajskom polostrove, druhé na ostrove Borneo. Čaj do Malajzie priniesli Briti ešte v čase, kedy bola britskou kolóniou a videli v nej obchodný potenciál pre exotické suroviny.

S čajom sa začalo v Malajzii pracovať v roku 1929, kedy založil plantáž s názvom BOH Brit menom J. A. Russell. Jej domovom sa stala hornatá oblasť Cameron Highlands a čajovníky tu nájdete dodnes. Mesto Tanah Rata je ukryté medzi kopcami a rýchlo pochopíte, prečo si ho ľudia obľúbili. Kým pobrežné oblasti majú horúce podnebie, tu je chladnejšie, často hmla a dážď. Ideálna klíma na pestovanie čaju.

Druhým dôležitým čajovým miestom je záhrada Sabah Tea na ostrove Borneo. Tá je unikátna v tom, že vznikla až v roku 1973, teda dávno po tom, ako Briti opustili tieto končiny.

Malajzia a Singapur, ako ich poznáme dnes, sa sformovali len pred cca 60 rokmi. Briti opustili veľkú časť Malajzie v roku 1957, kedy získala Malajzia nezávislosť, no až v roku 1963 sa vytvorila Malajská federácia, ktorej súčasťou bol v tom čase aj maličký (no mimoriadne dôležitý) Singapur. Ten v momentoch, kedy sa sformovala federácia, oznámil, že bude fungovať pomerne nezávisle, čo sa, samozrejme, v Malajzii nepáčilo.

Trecie plochy medzi Singapurom a Malajziou sa zväčšovali a napätie vyústilo až do etnického napätia, ktoré zachvátilo Singapur, jednu z najbezpečnejších krajín dnešného sveta. Pomaličky, krok za krokom, sa obe krajiny vzďaľovali, až sa napokon 9. augusta 1965 Singapur oddelil od Malajzie a stal sa suverénnym a nezávislým štátom.

Oficiálnym dôvodom rozchodu sa stali politické a ekonomické rozdiely. Singapur veril v to, že sa môže stať unikátnym kúskom zeme a skutočne sa mu to podarilo. Dnes má Malajzia HDP na obyvateľa cca 11 700 USD a Singapur okolo cca 90 000 USD na obyvateľa.

Malajzia je federatívnou republikou, hoci na jej čele stojí panovník, ktorý nenosí ani titul kráľa, ani sultána. Malajzia má veľa svetových unikátov a systém vládnutia rozhodne medzi ne patrí. Titul panovníka v Malajzii znie „Yang di-Pertuan Agong“, a ten by sme mohli preložiť ako „Ten, z ktorého sa stal pán“.

Ide skôr o reprezentatívnu funkciu, pretože najdôležitejším politickým činiteľom krajiny je premiér. Panovník Malajzie sa dostane k titulu zvláštnym systémom rotovania, kedy sa vyberá spomedzi deviatich panovníkov z malajských štátov. Malajská federácia má 13 štátov, ale Penang, Melaka, Sarawak a Sabah nie sú sultanátmi, takže tie z tejto hry na panovníka vypadli.

Ak dnes vládne v krajine Ibrahim z Johoru, to znamená, že Johor sa na malajský trón opäť dostane až po tom, ako sa vystrieda všetkých osem zvyšných malajských štátov. Takto sa zaručí, že každý z vyvolených malajských štátov bude mať na päť rokov v rukách „malajský trón“.

Panovníkom krajiny sa môže stať iba panovník z jednotlivého štátu, takže je celkom vypočítateľné, kto sa ním stane. No aj napriek tomu existuje voľba medzi deviatimi mužmi a ide skôr o to, či si ostatní myslia, že má na to, aby prevzal vládu.

Malajzia je gastronomická destinácia, a to si uvedomíte hneď, ako sa v nej ocitnete. Spoznajú to aj naši klienti na našom zájazde do Malajzie, kde ochutnávame všetko, čo táto krajina ponúkne - od streetfoodu v Penangu cez skvelé malajské jedlá v Kuala Lumpur.

Národným jedlom krajina je Nasi Lemak, ktoré perfektne odzrkadľuje malajskú kuchyňu. Nasi Lemak sa stal tak obľúbeným jedlom, že po ňom dnes nesiahnu iba Malajci, ale aj Číňania či Indovia, rovnako ako aj ostatní obyvatelia Malajzie. Nasi Lemak je ryžové jedlo, kedy sa ryža zabalí do banánových listov, podleje sa kokosovým mliekom a všetko sa spolu nechá uvariť.

Vďaka tomu získa ryža exotický nádych a podáva sa k nej často kari omáčka s mäsom, nakrájané uhorky, uvarené vajcia, arašidy a sušené ančovičky. Poviete si, že je to zvláštna až bizarná zmes chutí, ale presne takou je aj Malajzia.

Nasi Lemak je raňajkové jedlo, ale vychutnať si ho viete kedykoľvek od ulice až po luxusnejšie reštaurácie, ktoré sa predháňajú v tom, ako krásne budete mať jedlo naservírované.

Kým malajské mesto Kuala Lumpur je všeobecne známe, o meste Putradžaja ste zrejme nikdy nepočuli. Teda to len v prípade, že ste neboli na zájazde s BUBO, pretože naši sprievodcovia školení v BUBO Cestovateľskej Akadémii vám o ňom určite povedia. Kuala Lumpur je stále vnímané ako najväčšie a hlavné mesto Malajzie, no o slovo sa práve hlási Putradžaja vzdialená cca 30 až 40 kilometrov od centra mesta.

Informácia o tom, že Kuala Lumpur je hlavným mestom, je správna, no treba dodať, že dnes pozná Malajzia dve hlavné mestá. Práve Putradžaja je totiž domovom federálnej vlády a administratívnym sídlom Malajzie. S nápadom postaviť nové mesto sa pohrávali Malajci už v 90. rokoch 20. storočia a v roku 1995 sa začína jeho výstavba na okraji Kuala Lumpur.

V roku 2001 sa stala oficiálnym federálnym teritóriom a dnes tu žije cca 30 000 ľudí, najmä tí, ktorí sú zapletené v administratíve krajiny s rodinami. Putradžaja má aj svoje turistické zaujímavosti a môžete sa pozrieť do obrovskej a modernej mešity alebo vidieť Perdana Putra, okázalé premiérske sídlo či iné moderné budovy.

Národnou menou v Malajzii je malajský ringgit, ktorý pozostáva zo 100 senov. Meno ringgit je zaujímavé pretože k nemu Malajzia prišla vďaka starým španielskym dolárovým minciam. Tie mali po stranách zárezy, alebo zúbky a v malajskom jazyku ich volali „beringgit“. Odrazu bol ringgit na svete. Oficiálne sa stal platidlom v Malajzii v roku 1967 a dodnes sa nezmenilo.

Dnes nájdete v Malajzii bankovky s nominálnou hodnotou 1, 5, 10, 20, 50 a 100 ringgitov a tiež drobné mince. Malajské bankovky sú známe tým, že sú farebné a zachytávajú rôzne tradičné či typické drobnosti krajiny. Na prednej strane nájdete portrét Tuanku Abdul Rahmana, prvého panovníka Malajzie a zadné strany sa líšia od nominálnych hodnôt.

Najmenšia bankovka zachytáva tradičného šarkana menom wau bulan, 5-ringgitová bankovka zobákorožca, 10-ringgitová bankovka červenú rafléziu, 20-ringgitová bankovka korytnačky a na 50-ringgitovej bankovke je známy výjav z vyhlásenia nezávislosti, k čomu robia kulisy palmy olejové. Najvyššia, teda 100-ringgitová bankovka, je tá, kde nájdete najvyššiu horu Malajzie - vrch Mount Kinabalu.

Ak sa povie Malajzia, zrejme si nikto nepredstaví kopce a hory, ale aj táto predstava má v krajine svoje miesto. Malajzia je exotika s krásnymi ostrovmi, prírodou, pralesmi a unikátnou faunou a flórou. No nájdete tu aj vysokánske vrchy. Vedeli ste, že najvyšším vrchom krajiny je Mount Kinabalu, ktorého výška je 4 095 metrov nad morom? Však to nesedí s predstavou o Malajzii? Mount Kinabalu je tak o 1 440 metrov vyšší než Gerlachovský štít, a to si o sebe vravíme, že sme krajina s vysokými horami.

Ak by ste sa chceli na horu pozrieť na vlastné oči, musíte sa za ňou vybrať na ostrov Borneo, teda do jeho severovýchodnej časti zvanej Sabah. My v BUBO túto časť Bornea objavujeme aj na našom zájazde Veľký letecký okruh Áziou či kratšej verzii Borneo, Brunej a Filipíny. A neraz sa kocháme pohľadom na krásny vrch.

Mount Kinabalu dominuje okoliu a hoci sa často zahaľuje do oblakov, stále je to fantastický výhľad. K hore sa viaže aj niekoľko legiend a pre ľudí z etnika Kadazan sa Mount Kinabalu stal centrom sveta a je pre nich posvätná hora. Pre dobrodruhov je Mount Kinabalu aj skvelou možnosťou, ako sa vybrať na dlhý trek, na konci ktorého bude špička legendárnej hory. Veď koľko ľudí poznáte, ktorí zdolali najvyššiu horu Bornea?

Malajzia je hrdá na svoju biodiverzitu a nájdete tu exotické zvieratá, o ktorých ste možno len čítali, alebo ste ich videli niekde v ZOO. V Malajzii sa môžete zoči-voči stretnúť aj so vzácnymi orangutanmi. Orangutan je unikátny v tom, že dnes ho vo voľnej prírode môžete vidieť už len na ostrovoch Borneo a Sumatra.

Práve na severe Bornea, v oblastiach Sarawak a Sabah, sa dnes viete aj vy vybrať za malajským dobrodružstvom. Orangutan znamená v malajčine „človek lesa“ alebo „lesný človek“, teda „orang-utan“. Dnes je toto krásne zviera kriticky ohrozené a ich populácia sa z roka na rok zmenšuje. Za posledných 60 rokov dokonca svet prišiel o viac než 50 % orangutanov na Borneu, pretože sa im neustále zmenšuje prirodzený habitat a orangutan nemá kde žiť.

Za každým kúskom strateného dažďového lesa sa skrýva tragédia. Orangutany tu na Borneu sú trochu iné, než tie na Sumatre. Majú širšie tváre, kratšie ochlpenie na brade a sú na prvý pohľad tmavšie. Najvzácnejšími orangutanmi na Borneu sú tie, ktoré žijú na severozápade ostrova, kde zrejme už ostalo len cca 1 500 jedincov.

Celkovo dnes žije na svete cca 100 000 orangutanov bornejských. Stretnúť sa s nimi môžete v parkoch, akými sú Semenggoh neďaleko Kuchingu, Sepilok neďaleko Sandakanu, alebo sa za nimi viete vybrať aj do džungle národného parku Kibanatangan či do ďalších menej známych miest. Vidieť orangutana z tesnej blízkosti v prírode je unikátny zážitok.

To, že je hlavným jazykom Malajzie malajčina, nebude ťažké dedukovať, ale možno ste nevedeli, že tento starobylý jazyk má korene niekoľko storočí dozadu. Dodnes je jeho základ najpoužívanejším jazykom celej juhovýchodnej Ázie. Malajský jazyk (alebo aj Bahasa Melayu) spadá medzi austronézske jazyky, ktoré boli rozšírené od Madagaskaru až po Polynéziu.

Jazyk sa objavuje niekedy v priebehu 7. storočia a niektorí dokonca hovoria, že jeho pravlasťou môže byť aj ostrovné Borneo. Zo starého základu sa časom oddelilo niekoľko ďalších veľmi príbuzných jazykov. Dodnes sa vedci nevedia zhodnúť, ktoré do starej formy malajčiny patria, no dnes môžeme povedať, že jej korene má cca 40 až 60 jazykov.

Dvomi najrozšírenejšími jazykmi sú dnes malajčina a indonézština, a dnes teda základom jazyka hovorí vyše 220 miliónov ľudí! Indonézsky a malajský jazyk sú veľmi príbuzné a odlišnosti nájdete v prízvuku a niektorých slovách, no predstavte si to ako češtinu a slovenčinu. Čo poviete, nebude na zahodenie naučiť sa niekoľko základných slovíčok, s ktorými potom môžete objavovať obrovskú časť juhovýchodoázijského sveta?

Malajzia a exotika idú ruka v ruke a dokonalým menovateľom exotiky v týchto končinách sú aj rajské ostrovy. Tie thajské sú svetoznáme a o malajských ostrovoch ste zrejme ešte nepočuli. Práve v tom bude ich čaro, pretože už teraz viete, že nebudú preplnené, nebude na nich rozšírený cestovný ruch po vzore Thajska a čaká vás na nich dobrodružstvo.

Spoznajte Perehentianské ostrovy na východnej strane Malajzie s nádhernými plážami, ktoré vás presvedčia o tom, že Malajziu čaká veľká budúcnosť vo svete turizmu. Nádherným ostrovom je Redang neďaleko Kuala Terrenganu, ktorý si zamilujú nielen plážové typy, ale aj milovníci potápania a šnorchlovania.

Pre rodiny a luxusné cestovanie je tu starý dobrý ostrov Langkawi na severe Malajzie, kde budete mať na výber aj kvalitné rezorty. Pozrite si aj ostrovy Pangkor či Rawa. Ak budete na ostrove Borneo, vydajte sa za najkrajšími ostrovmi na juhovýchod a objavte Sempornu, ktorá je dokonalým rajom a ak sa potápate, je tu ostrovček Sipadan neďaleko Semporny a tu natrafíte na jedno z najunikátnejších miest na potápanie v regióne!

Malajzia je jedinou krajinou juhovýchodnej Ázie, ktorá leží v pevninskej aj ostrovnej časti celého regiónu. Najznámejšie miesta Malajzie od Penangu cez Kuala Lumpur či Melaku ležia na pevnine, teda na Malajskom polostrove. Ale Malajzii patrí aj severná časť ostrova Borneo. Ten je tretím najväčším ostrovom sveta.

Má rozlohu 748 168 km2 a delia si ho tri krajiny - Malajzia, Indonézia a ešte aj maličký, no zaujímavý sultanát Brunej. Ten je dokonca vtesnaný medzi dva malajské štáty. Na západ od Bruneja leží Sarawak a na východ Sabah. Väčšími ostrovmi ako Borneo sú len Nová Guinea a Grónsko. Borneo je tak jediným ostrovom sveta, ktorý zdieľajú tri nezávislé štáty, ktoré uznala aj OSN.

Hoci je Borneo obrovský ostrov, Malajzii patrí len cca 26 %, a teda iba severné časti. Borneo má okrem dokonalej prírody a vzácnych dažďových lesov aj zásoby ropy a práve Sarawak je ňou známy. Dnes sa sem cestuje najmä za prírodou, zvieratami či rajskými ostrovmi a ocenia ho všetci tí, ktorí túžia spoznať miesta bez turistických davov.

Každá krajina má v sebe množstvo rôznych symbolov a k tým malajským patrí aj unikátne ovocie zvané durian. Našinec o ňom často vie len to, že je „smradľavé“ alebo sa dočíta, že je „najsmradľavejším ovocím sveta“, no pre Malajcov má priam posvätnú auru. To, že má durian špecifický zápach, je, samozrejme, fakt a nie každému bude jeho vôňa (či smrad) vyhovovať.

Je tak silná a prenikavá, že máte dokonca zákaz vziať si durian so sebou na hotelovú izbu, do prostriedkov mestskej hromadnej dopravy, skrátka do akéhokoľvek interiéru, pretože sa aróma durianu dostane všade. Ak v hoteli zistia, že ste ho mali na izbe, dostanete pokutu. Aj napriek povesti sa nenechajte odradiť a aspoň raz v živote ho ochutnajte. Malajzia je na to ako stvorená.

Nielenže toto ovocie považujú Malajci za svoj národný symbol, nájdete tu tie najchutnejšie odrody, a kým inde je durian pomerne drahý, tu ho kúpite za celkom dobré peniaze. K tým najchutnejším odrodám patrí známy Musan King, Sultan King, Black Thorn alebo Black Pearl.

Ak si durian objednáte vonku v stánku, často dostanete aj rukavicu, aby ste ho mohli pohodlne ochutnať. Ochutnajte a uvidíte, či sú vaše chuťové bunky nadstavené tak, že ho budete milovať. Alebo si poviete, že jedno sústo stačí.

Malajzia je dnes veľmi modernou krajinou, ale jej obrovský skok prišiel len za posledné desaťročia. Ešte v 20. storočí by ste na Borneu našli niekoľko kmeňov, ktorých sa obávali všetci naokolo. K tým najstrašidelnejším patrili Dayakovia, známi lovci lebiek. V ich lokálnej kultúre sa lovenie lebiek nazývalo „ngayau“ a pred 19. storočím boli všetky drobné kmene začlenené pod Dayakov v menších či väčších vojnách so susednými či vzdialenými kmeňmi.

Lovenie lebiek zasialo veľa problémov, až sa napokon kmene dohodli, že sa tejto „zábavy“ skúsia zbaviť a po príchode 20. storočia sa bojovalo čoraz menej. Prišlo kresťanstvo, prišla modernejšia doba, kedy sa aj Dayakovia odrazu dostávajú do kontaktu s okolitým svetom a krutá tradícia sa stratila. Objavila sa ešte počas japonskej invázie na Borneo a vzácne aj po druhej svetovej vojne, ale skôr išlo o ojedinelé prípady.

Dnes už môžete na Borneu navštíviť Dayakov aj bez strachu, že by vaša lebka skončila rituálne vystavená v drevenej poličke tradičného domu. A to za to stojí, nemyslíte?