Viedeň - pamiatky, bary, tipy s deťmi

Nijaké iné hlavné mestá sveta neležia tak blízko seba ako Viedeň a Bratislava a aj tak väčšina Slovákov neprekročí hranicu viedenského starého mesta a rok čo rok opakuje do hlavného mesta Rakúska tie isté jednodňové výlety s totožným programom. My vám chceme ukázať viac. Poďte sa s nami prejsť najlepším mestom na svete.

Viedeň alebo Berlín?

To je dilema, ktorú riešia mnohí milovníci germánskeho sveta. A priznajme si, že často aj samotní Viedenčania. Tak, ako sa mnohí Bratislavčania definujú vo vzťahu k Prahe, aj Viedeň vypočítava svoje výhody oproti hlavnému mestu Nemecka. A keďže v posledných rokoch čoraz viac Slovákov objavuje mágiu Berlína, my sa vás teraz pokúsime presvedčiť, že bližšia Viedeň nie je o nič horšia.

Tak si skúsme tie výhody prejsť:

Architektúra - Aj berlínske fasády boli do roku 1945 krásne. Odplata slobodného sveta za Hitlerove zverstvá však Berlínu brutálne ublížila. 80 percent budov bolo poškodených a v chaose rozdelenia mesta ich nahradili lacné a účelné stavby. Sila Berlína určite nie je v jeho architektúre. Viedeň bola vo vojne poškodená výrazne menej a mnoho budov bolo obnovených. Viedeň je jednoducho krajšie mesto.

Kaviarenská tradícia - Berlín po rokoch rozdelenia vhupol rovno do trendy sveta. Umelecká scéna je tam ohromná, všade po meste neustále vznikajú nové hipsterské miesta, kým Viedeň si po desaťročia udržiava nezmenenú tradíciu zastrčených, jemne ošúchaných a na nič sa nehrajúcich kaviarní. Tradícia verzus nový svet. Tu Viedeň boduje.

Jasné, aj Berlín má v centre mesta svoj veľký park Tiergarten, no na Prater predsa len nemá. Prater je väčší než Tiergarten, cez víkend uzatvorený pre autá a o tom, že sa tu, napríklad, skvele behá, by mohol hovoriť aj Eliud Kipchoge, ktorý v Pratri ako prvý človek na svete zabehol maratón pod 2 hodiny. Tiergarten nemá ani klasické staré kolotoče. Zábavný park Prater je symbolom Viedne už viac než storočie. Keď sem prídete z parkov Dubaja, len sa zasmejete, no v tom je sila Viedne. A generácia slovenských štyridsiatnikov ocení, že tu spoznáva štýl zábavy, aký sme zažívali v bratislavskom lunaparku na dunajskom nábreží. Bod pre Viedeň.

Zeleň - aj nemecká metropola ponúka oveľa viac zelene, než si človek predstaví, pri prvej návšteve, ale žiadne iné hlavné mesto sveta nie je také zelené ako Viedeň. Takmer 100 metrov štvorcových zelených plôch na každého z dvoch miliónov obyvateľov. Svetový unikát.

Výlety z mesta - Berlínčania cestujú k Wannsee či do Postupimu, nemajú to zlé, ale nemôžu sa prechádzať pomedzi vinice s výhľadom na svoje mesto, nemajú niekoľko Dunajov (Starý aj Nový, Dunajské rameno, kde sa výborne kúpe, aj samotný Dunaj). Nemajú v meste ani dvadsať kilometrov Dunajského ostrova, ktorý je oázou oddychu a letných športov. Opäť vyhráva Viedeň.

Komorné dvojmiliónové mesto - nech ste vo Viedni kdekoľvek, za pár minút môžete byť všade. Skvelá MHD, výborné riešená cestná sieť, ani chvíľu nemáte v meste pocit, že niečo je ďaleko a treba tam dlho cestovať. Vo Viedni je paradoxne všetko blízko. Berlín je na tom stále lepšie než Paríž či Londýn, no na Viedeň nemá.

Kvalita života - Nemci to robia dobre, ale nie náhodou Viedeň desať rokov po sebe zvíťazila v štúdii poradenskej firmy Mercer ako mesto, kde sa vo svete najlepšie žije. To už nemôže byť náhoda.

Náklady na život - opäť platí. V porovnaní s tým, ako človek musí drieť na kvalitný život v Londýne či Paríži, je život v Berlíne rozprávkou. Viedeň je však ešte lepšia. Regulované nájomné zabezpečuje dostupnosť bývania v rôznych častiach mesta pre každého a vo Viedni sa ozaj dobre žije.

Po príchode autom do Viedne odporúčame zaparkovať v podzemných garážach pred Museumsquartierom. Stoja 3 eurá na hodinu, vždy tu je dosť miesta a ste v absolútnom centre. Samozrejme, ekologickejšiu a aj pohodlnejšiu alternatívu príchodu do Viedne ponúka cesta loďou po Dunaji s príchodom na námestie Schwedenplatz, či cesta vlakom a príjazd na novučičkú Hlavnú stanicu, o akej Bratislava ani nesníva. Nech prídete do Viedne akokoľvek, MQ, ako sa Museumsquartier, centrum moderného umenia vo Viedni prezýva, je ľahko dostupný aj metrom, a tak začneme tu.

Museumsquartier je dôkaz, že Viedeň nezaspala na príbehu Sissi a svojej histórii, ale neustále sa vyvíja. S pretváraním niekdajších cisárskych kasární na jedno z najlepších centier moderného umenia na svete sa začalo len v roku 1998 a MQ bolo otvorené v roku 2001. Môžete tu stráviť celé hodiny, ale ak máte menej času, určite neobíďte Leopoldovo múzeum s najväčšou zbierkou diel Egona Schieleho na svete, dielami Klimta či Kokoschku. Nikde inde neprecítite atmosféru viedenskej secesie, ktorá výrazne formovala jednu z tvárí Viedne. V susednom MUMOKu sa zas otvárajú bráný do sveta, nájdete tu obrazy od Warhola, Picassa, Beuysa či Roya Lichstensteina.

Od septembra 2020 je súčasťou Museumsquartieru aj vyhliadková terasa, ktorá sa hrdí titulom najkrajšia kultúrna terasa Viedne. Volá sa Libelle, vstup na ňu je zadarmo a dostanete sa sem zadarmo výťahom spred Leopoldovho múzea každý deň s výnimkou utorka. Určite neobíďte. Pod nohami budete mať centrum Viedne až po panorámu hôr na jej okraji. Je skvelé, že vo Viedni naďalej vznikajú mestské projekty ponúkajúce priestor pre vznik umeleckých a kultúrnych projektov. Ale o tom sme už hovorili. 

Aj na terase Libelle si môžete dať drink v malom stánku, ale predsa len - my chceme viac. V blízkosti MQ stojí dizajnový hotel 25hours a na jeho strechu láka rooftop bar. Uvoľnená atmosféra, výborný aperol spritz a výhľad na viedenské strechy. Môže byť. Ak sa vám nechce ísť tak vysoko, zastavte sa v krčmičke Käuzchen. Študentský bar s dobrými cenami poznajú znalci ako miesto, kde sa natáčalo pár scén aj z klasických rakúskych pornofilmov.

Nevykročíme smerom do centra, ale obrátime pozornosť na štvrť Neubau, ktorá je rakúskou Mekkou Strany zelených. Kedysi skôr štvrť nezávislých umelcov je dnes miestom života mladých úspešných rodín, ktoré majú blízko k zeleným témam, ľudským právam a ekológii. Množstvo malých obchodíkov, nezávislé galérie, blízkosť k mestu a zároveň poloha mimo najväčšieho turistického ruchu robí zo siedmeho viedenského obvodu veľmi populárne miesto na bývanie.

Čo vidieť v štvrti Neubau?

Aj keby bol Neubau samostatným mestom, stál by za návštevu. A vo Viedni to je len jeden obvod. Pre ľahšiu orientáciu si predstavte, že je to celá časť mesta, čo sa skrýva za MQ a ťahá sa k vonkajšiemu mestskému okruhu Gurtel. Z jednej strany ho ohraničuje elegantná Burggasse, z druhej Slovákom dobre známa nákupná ulica Mariahilfer Strasse. Prehliadku štvrte treba určite začať už pri spomínanom MQ. Zabavia sa tu aj vaše deti. Ukážte im výborné Detské múzeum plné technických pokusov a detskú Dschungel Café v južnej strane MQ. Ak ste hladný, prejdite nádvorie krížom, držte sa vpravo a okolo MUMOK vyjdite po schodoch a výťahom sa zvezte na druhej strane nadol do výbornej reštaurácie Glacis Beisl so skvelou zelenou terasou. Tradičná rakúska kuchyňa s výborným gulášom, obrovským viedenským rezňom, ale aj chuťovkami typu kapustné fliačky. Po Siebensterngasse pokračujte rovno až prídete k podniku 7Stern Bräu, kde varia vlastné pivo a majú aj výborné pivo s chili.

Práve v tejto časti mesta sa konajú najromantickejšie z centrálnych viedenských vianočných trhov v štvrti Spittelberg. Zabudnite na Rathausplatz a poďte sem.

Potom sa vráťte k 7Stern Bräu a pokračujte rovno. Prídete do výborného detského obchodu Daantje. Ak máte vlastné deti, či majú deti vaši známi, nájdete tu pre ne vskutku zaujímavé dizajnové kúsky. Neďaleko leží aj obchod Zerum s módou šitou aj dizajnovanou v Rakúsku.

V tejto časti mesta vám odporúčame aj zmrzlináreň Veganista na Neustiftgasse (tá istá sieť, ktorú sme spomínali už v Leopoldstadte) a jedno z najkrajších neznámych viedenských námestičiek okolo Kostola svätého Ulricha s dvoma krásnymi reštauráciami/barmi Ulrich a Erich.

Mariahilfer Strasse mnohí obchádzajú oblúkom ako obchodnú ulicu plnú pascí na turistov, ktorá nemá čo ponúknuť. Robia chybu. Odkedy mestská vláda prerobila ulicu na pešiu zónu, atmosféra sa tu výrazne zmenila. A dá sa tu aj dobre najesť. Milovníkom sushi odporúčame trendy reštauráciu Sushi Dots. Ak hľadáte domáci dizajn, nazrite do KARE Cityhaus.

Pokračujeme však ďalej, do šiesteho obvodu s názvom Mariahilf. Meno nesie podľa kostola, ktorý ešte dnes nájdeme na Mariahilfer Strasse. Približne v strede Mariahilfer Strasse, pri obchode ZARA či stanici Neubaugasse pretnite ulicu na juh a pokračujte nadol. Prídete k akváriu Haus des Meeres. Samotné akvárium je super, nachádza sa na niekoľkých poschodiach a zabaví, samozrejme, najmä deti, ale mimoriadne zaujímavá je aj história tejto stavby.

Keď Adolf Hitler bojoval neúspešný boj s celým demokratickým svetom, rozhodol sa brániť kľúčové mestá Tretej ríše pomocou takzvaných FLAK-Turmov, teda veží protileteckej obrany. V Berlíne, v Hamburgu a vo Viedni dal v centre miest postaviť nezničiteľné veže, ktoré poskytovali jednak vyvýšenú plochu, z ktorých mala Hitlerovská armáda brániť mesto, a zároveň sa v nich skrývali bunkre pre obyvateľov miest. Vo Viedni sa takéto veže zachovali tri. V jednej sídli práve Múzeum mora, druhá stojí v Arenbergparku (relatívne blízko Belvedera) a tretia v parku Augarten za Dunajským kanálom. Štyri metre hrubé betónové múry a poloha medzi obytnými domami znemožnila spojencom tieto bizarné pozostatky Hitlerovskej vlády odstrániť a tak dnes stoja vo Viedni ako memento temných rokov nacizmu. (Keď budete v Berlíne, v rámci prehliadky Berlínskeho podzemia môžete jednu z týchto veží v pôvodnom stave navštíviť)

Najlepší Thajec vo Viedni

Ak máte chuť na Áziu, odtiaľto vaša cesta môže viesť do thajského bistra Thai Isaan, kde tom yam či som tam konkuruje najlepším reštauráciám v Bangkoku, či do vietnamského le Pho.

Výbornou thajskou alternatívou v centre je All Reis Bangkok Street Food na Ballgasse 6 alebo jednoduchší Thai Imbiss na Neubaugasse 78.

Alebo sa vydáte na Naschmarkt na víkendový trh so starožitnosťami či k stánkom plným exotických vôní. Naschmarkt je mestský trh s dlhou tradíciou. Prvé trhy sa tu konali už v 16. storočí a od čias Márie Terézie tu mal svoje sídlo najväčší viedenský trh. Všetko ovocie a zelenina dovážaná do Viedne po súši sa mohla predávať výlučne tu (tovar privezený po Dunaji zasa na trhu na dunajskom brehu).

Názov Naschmarkt môže pochádzať zo slova Asche (popol - pred vznikom trhu sa sem vyvážal popol z celej Viedne), Eschenholz (z ktorého sa vyrábali fľašky na mlieko, ktoré v počiatkoch dominovalo na pultoch obchodníkov), alebo naschen (maškrtiť - podľa exotických plodín, ktoré sa do Viedne dostávali práve cez Naschmarkt).

Trh ležal na brehoch niekdajšej rieky Viedeň. A to je ďalšia zaujímavosť mesta.

Táto rieka má len 34 kilometrov, pramení pri Kaiserbrunnbergu vo Viedenskom lese a vo Viedni sa vlieva do Dunaja. Jej dravý tok spôsoboval často mestu veľké problémy. Koncom 19. storočia bola zregulovaná a slávny architekt Otto Wagner vybudoval v jej niekdajšom koryte Viedenskú mestskú železnicu, ktorá dodnes stopercentne slúži a uľahčuje život v meste. Wagner plánoval prekryť celý tok rieky z centra až k palácu Schonbrunn, no vzhľadom na ukrutné náklady sa podarilo zakryť len dvojkilometrový úsek. A práve tam dnes leží srdce trhu Naschmarkt. Pritom aj táto časť mesta mohla vyzerať inak. Ešte v sedemdesiatych rokov sa takmer zrealizovali plány na predĺženie diaľnice až do centra Viedne na úkor tunajšieho trhu. Našťastie, zostalo len pri plánoch.

Pri ústí Naschmarktu na viedenský vnútorný mestský okruh leží pozoruhodná budova so zlatou kupolou. Ide o budovu viedenskej secesie. Umelci ako Klimt či Moser, či žiak už spomínaného Otta Wagnera Olbrich sa v roku 1897 odtrhli od tradičnej umeleckej akadémie, odmietajúci jej historizmus a konzervativizmus. Vtedy isto netušili, že zakladajú umelecký smer, ktorým bude Viedeň žiť ešte o viac než storočie, a ich práce sa stanú súčasťou obrazu Viedne vo svete. A práve budova so zlatou kupolou, pred ktorou teraz stojíte, slúžila od roku 1898 ako výstavná sieň nového umeleckého smeru. Je príznačné pre Viedeň, že mesto poskytlo pozemok zdarma aj pre v tom čase nekomfortný a provokačný umelecký smer. Budova odkazuje svojou architektúrou na vzhľad neďalekého kostola Karlskirche. A nájdeme ju aj na rakúskej päťdesiatcentovke.

Práve ku Karlskirche smerujú naše ďalšie kroky. Veď spolu so Stephansdomom patrí k religióznym symbolom a zrejme najznámejším stavbám Viedne a ide o jednu z najslávnejších barokových stavieb severne od Álp. Cestou cez park si však určite všimneme stanicu mestskej železnice z diela Otta Wagnera a budovu Rakúskeho zväzu hudobníkov, kde sa každoročne koná svetoznámy novoročný koncert viedenských filharmonikov.

Idea na postavenie Karlskirche vznikla počas morovej epidémie v roku 1713. Rakúsky cisár Karol VI. sa počas modlitby v Stephansdome zaviazal postaviť nový veľký kostol. Meno nesie podľa Karlovho patróna Karla Borromäusa, ktorý patrí k svätcom boja s morovými epidémiami. O rok sa mor skončil a známy architekt Johann Bernhard Fischer mohol začať so stavbou na brehu vtedy nezregulovanej rieky Viedeň. Stavbu dokončil jeho syn v roku 1739. A ak ste vo Viedni v decembri, opäť vás sem zlákajú aj pekné vianočné trhy.

Inak, vedeli ste, že Karlovo námestie bolo ešte do roku 1899 vodnou plochou? Zmenila to až spomínaná regulácia rieky Viedeň. Viedeň tak prišla, napríklad, aj o Alžbetin most cez rieku Viedeň, ktorý dal pre svoju Sissi postaviť František Jozef. Následne sa vo Viedni dlhé desaťročia horlivo diskutovalo o budúcnosti vzniknutého priestoru. Diskusiu, ktorá sa začala ešte za čias Františka Jozefa a kde k architektom pripravovaného priestoru patril aj Otto Wagner, ukončilo mesto až po neuveriteľných 80 rokoch v roku 1977 rozhodnutím o prijatí návrhu švédskeho záhradného architekta. Nový vzhľad Karlovho námestia dlho Viedenčania kritizovali ako chaotický a hrozný, napokon ho však prijali a v lete sa tu, napríklad, koná populárny Popfest rakúskej hudby.

Pokračujeme k ďalšej barokovej perle Viedne - Schwarzenbergov palác na rovnomennom námestí bol postavený v roku 1697 v bezprostrednej blízkosti zámku Belvedere, ktorý v tom čase stavali pre princa Eugena Savojského. Fontánu pred ním nechal postaviť cisár František Jozef v roku 1873. Pamätník za fontánou je zas prejavom úcty k 17 000 vojakom Červenej armády, ktorí padli v roku 1945 pri oslobodzovaní Viedne. Samotné námestie sa do roku 1956 volalo Stalinove.

Za Schwarzenbergovým palácom sa už začína Slovákom dobre známy palác Belvedere. Viac o ňom niekedy nabudúce, ale ak tam zamierite, isto neobíďte Klimtov Bozk a pre posilnenie vám odporúčam buď turistickú ale príjemnú piváreň Salm Bräu s tradičnou kuchyňou, alebo trendy Stockl im Park (o kúsok ďalej, vstup z ulice Prinz Eugen-Strasse). A, samozrejme, myslite aj na parádne vianočné trhy.

Vrátime sa na Ring, vnútorný mestský okruh a pokračujeme k Mestskému parku. Obchádzame Koncertný dom, postavený v roku 1913 architektom Fellnerom. Mal slúžiť ako priestor pre široké masy na rozdiel od neďalekého tradičného Wiener Musikverein (spomínal som ho vyššie, konajú sa tam novoročné koncerty). Jeho súčasťou bola až do roku 1960 aj veľká ľadová plocha, musela ustúpiť výstavbe hotela Intercontinental.

Poza najnovší prírastok v sérii luxusných viedenských hotelov Ritz Carlton (odporúčame náročným) sa dostávame do Mestského parku (Stadtpark). Za portálom Wienflussportal (krásna secesná stavba z roku 1906) sa opäť vynorí z podzemia rieka Viedeň a sme v parku. Určite tu neobídete sochu kráľa valčíkov Johanna Straussa mladšieho (jej kópiu nájdete v Havane aj v Šanghaji), no odporúčame aj trojhviezdičkovú michelinskú reštauráciu Steirereck s modernými úpravami tradičnej viedenskej kuchyne. Varí tu slávny rakúsky kuchár Heinz Reitbauer a reštaurácia je pokladaná za najlepšiu v Rakúsku.

Za pozornosť stojí aj Kursalon, obľúbený tanečný a koncertný podnik už za čias Straussovcov, v štýle talianskej renesancie, či ďalšia z krásnych staníc mestskej železnice od Otta Wagnera.

Mestský park vznikol pred niekdajšou Karolínskou bránou, na voľnej ploche nazývanej glacis, ktorá oddeľovala mestské hradby od viedenských predmestí. Od čias cisára Jozefa II. sa stávala čoraz obľúbenejším miestom pre oddych Viedenčanov. Okolo roku 1800 tu stál, napríklad, stan, v ktorom po večeroch hrala turecká hudba. V roku 1818 dalo mesto zónu skrášliť sieťou alejí, kvetinovou výsadbou a pavilónom, z ktorého (ako je vo Viedni zvykom) sa veľmi rýchlo stala kaviareň. V roku 1848 tu Johann Strauss prvýkrát predstavil verejnosti svoj slávny Radetzkého pochod. Na koncerty jeho syna chodilo podľa záznamov až šesťtisíc ľudí. Po strhnutí mestských hradieb a vytvorení Viedenského Ringu tu v roku 1862 vznikol Stadtpark.

Dobrý tip na ubytovanie na Ringu je hotel Grand Ferdinand. Rezervujte si izbu s výhľadom na Ring s raňajkami. Tie sú vskutku dobré. Výber zodpovedá úrovni 5* hotela, sedíte na terase s výhľadom na Ring a Stadtpark, v lete poteší aj bazén. Bude sa vám páčiť. Ako bonus sa v hoteli ponúka reštaurácia Meissl & Schadn, ktorá tradičnú viedenskú kuchyňu posúva o úroveň vyššie. 

Okruh po Ringu vás ďalej vedie k Múzeu úžitkového umenia. Ak si nenájdete čas zájsť dnu, môžete si aspoň oddýchnuť pri káve vo veľmi sympatickej kaviarni Salonplafond im MAK, najmä v lete sa tu výborne sedí v kreslách v záhrade.

Okolo jednej z viedenských univerzít potom už prídeme k mohutnej Vládnej budove, ktorá bola postavená v roku 1909 ako Ministerstvo vojny. Pred bránou jej stojí jazdecká socha maršala Radetzkeho. Dnes tu sídlia tri ministerstvá: práce, zdravotníctva a turizmu. Oproti cez ulicu si môžete všimnúť vrcholné dielo Otta Wagnera, sídlo Viedenskej poštovej sporiteľne.

Odtiaľ je už len pár krokov k Dunajskému kanálu, kde na mieste ústia rieky Viedeň do Dunaja stojí pôsobivá hvezdáreň Urania, postavená v roku 1910 s cieľom vzdelávať pospolitý ľud.

Nachodili sme sa dosť, priamo na vodách Dunaja kotví Badeschiff (Loď na plávanie), v lete sa tu môžete okúpať v bazéne, v zime si zahrať curling. Potom zídeme k Dunaju a na mestskej pláži Strandbad Herrmann alebo oproti na lehátkach Tel Aviv Beach necháme doznieť tento deň. Prešli sme si spolu to naj zo siedmeho, šiesteho, štvrtého a tretieho obvodu. Zajtra sa budeme venovať druhému, kde nás čaká aj kúpanie v Dunaji, a prvému s tajnými tipmi na návštevu centra Viedne. Tretí deň sa potom pozrieme do viedenského okolia.

Druhý deň začíname najlepšou kávou

Dnes vyrážame od Dunaja z miesta, kde sme včerajší deň skončili. Vo Viedni je treba začať deň rannou kávou. Na výber máte množstvo kaviarní, no my vás zavedieme do tej s najlepšou kávou.

Stojíte na námestí Schwedenplatz chrbtom k Dunau, vidíte veľkú zmrzlináreň Eissalon am Schwedenplatz, napravo od nej vedú nahor úzke schody Hafnersteig, vyjdete po nich a na prvom rohu, na adrese Griechengasse 10, sa zjaví malé nenápadné okienko kaviarne Fenster Café. Jej majiteľ Sasha pôvodom z Ukrajiny je vyštudovaný právnik, ktorý rok pracoval ako asistent ukrajinského ministra rozvoja. Nepáčil sa mu vývoj na Ukrajine, a tak sa stal novinárom, ktorý vždy stál medzi políciou a demonštrantmi proti skorumpovanej vláde. Keď pred ôsmimi rokmi prvýkrát zavítal do Viedne, zamiloval sa do mesta na prvý pohľad a už tu zostal. Vzdal sa práce, predal dom na Ukrajine, naučil sa po nemecky a začal sa venovať naplno káve. Espresso robí najlepšie vo Viedni, ale skúste ochutnať aj Espresso Tonic či jeho špecialitu Cornettocino.

Ako už názov ulice Griechengasse napovedá, sme v gréckej štvrti. S kávou v ruke pokračujeme ku Gréckemu kostolu Svätej trojice. Pôsobivá byzantská stavba je hlavným sídlom gréckej pravoslávnej cirkvi, ktorá sa v Rakúsku uchytila koncom 18. storočia na základe Tolerančného patentu syna Márie Terézie Jozefa II.  

Najlepší Japonec a Michelin

Vrátime sa na Schwedenplatz, jedno z najrušnejších a zrejme pre návštevníka aj najmenej príťažlivých námestí Viedne, ktoré bolo v roku 1919 premenované z Námestia cisára Ferdinanda na Švédske ako prejav vďaky za pomoc Švédov v prvej svetovej vojne. Prejdeme cez Dunajský kanál po Švédskom moste s výhľadom na dizajnový hotel Sofitel. Ide o dielo známeho francúzskeho architekta Jeana Nouvela (staval aj Torre Agbar v Barcelone, Galeries Lafayette v Berlíne či Louvre v Abu Dhabi). Na streche hotela sa nachádza michelinská reštaurácia Das Loft a výborný bar s neuveriteľným výhľadom na Viedeň. Odporúčame.

Ak vás ani top reštaurácia nezláka jesť v hoteli, máte v bezprostrednej blízkosti aj ďalšie skvelé možnosti. Obed v jednej z top ázijských reštaurácií v meste - sushi v Mochi nadchne aj znalcov japonskej kuchyne a vonkajšia terasa v tieni stromov je geniálna. Vždy je plno, odporúčame rezervovať. Na samotnej Praterstrasse sa tiesni viac skvelých podnikov. Z jednej strany Mochi leží výborná reštaurácia s inovatívnym jedálnym lístkom Ramasuri, z druhej zasa kvalitné obedové bistro Stewart či gruzínska reštaurácia Ansari. Hladní neodídete.

A sme v židovskej Viedni, v štvrti Karmeliterviertel, ktorá je už súčasťou druhého viedenského obvodu Leopoldstadt. Židia tu žili za bránami Viedne až do roku 1670, keď ich po požiari v meste cisár Leopold vyhnal aj z ich geta. Nechal zbúrať starú synagógu a na jej mieste postavil Leopoldov kostol, ktorý dal pomenovanie celému Leopoldstadtu. V 19. storočí sa sem židia začali vracať a v roku 1938 bola Karmeliterviertel opäť centrom židovského života v Rakúsku. Počas druhej svetovej vojny sem nacisti nahnali židov z celej Viedne, kde v hrozných podmienkach čakali na deportáciu.

Od sedemdesiatych rokov začal židovský život vo Viedni opäť ožívať a dnes je táto štvrť miestom, kde na uliciach určite uvidíte množstvo aj ortodoxných židov na ceste k svojim modlitbám.

Hotel Sofitel obídeme zľava a po Taborstrasse pokračujeme až na Karmeliterplatz. Jeden z najsympatickejších klasických trhov Viedne nájdete cez víkend na námestí Karmelitermarkt. Neorientuje sa na turistov, ale na obyvateľov Viedne. Ovocie, zelenina, syry, mäso, ale aj pečený chlieb od miestnych pekárov, bio saláma a raw koláče. Odporúčame.

Odbočíme doľava na Kleine Sperlgasse. Asi v polovice ulice môžeme nazrieť do Lilienbrunngasse, kde si všimneme v chodníku Kamene spomienok, ktoré pripomínajú osud židovských obyvateľov Viedne.

Vrátime sa späť a na konci ulice Kleine Sperlgasse vidíme spomienky na trasporty židov do koncentračného tábora v rokoch 1941 a 1942. Práve na adrese Kleine Sperlgasse 2A sídlil takzvaný Úrad pre vysťahovanie židov, kde sa združovali židovskí občania pred deportáciou z Rakúska. Celkovo odtiaľto nacisti na smrť odviezli 45 000 rakúskych občanov. Dnes je v budove škola. Vyjdeme na hlavnú ulicu štvrte Hollandstrasse, kde sa môžeme zastaviť na kávu a koláčik v sympatickej Café Fett und Zucker alebo si dať špičkovú zmrzlinu Veganista. Ulicou Grosse Sperlgasse potom už smerujeme rovno do jedného z najpríjemnejších parkov Viedne - Augarten.

Park Augarten s rozlohou 50 hektárov skrýva najstaršiu barokovú záhradu Viedne. Okrem nej množstvo kvetín, ale aj krásnu gaštanovú alej. Stavebnou dominantou záhrady sú palác Augarten z 18. storočia, kde koncertovali Mozart, Beethoven aj Schubert, dnes sídlo slávneho viedenského chlapčenského zboru Wiener Sängerknaben, a už skôr spomínané Hitlerove veže.

Približne v strede parku odbočíme na Obere Augartenstrasse na juh a po Obere Donaustrasse sa vrátime do mesta, prekročíme Dunaj a sme späť na Ringu.

Viedenský Ring, Prsteň či vnútorný mestský okruh sa s 5,2 kilometrami (vrátane dunajského Nábrežia Františka Jozefa) radí k top atrakciám Viedne. Ako vôbec vznikol?

Mesto Viedeň, dnešný prvý mestský obvod, obklopovali od 13. storočia mestské múry, po tridsaťročnej vojne (1618-1648) ešte posilnené a doplnené o voľnú nezastavanú plochu Glacis, ktorá postupne dosiahla šírku až 450 metrov. Systém sa osvedčil pri obliehaní Viedne Turkami, no postupne stratil svoj vojenský význam. Už za Jozefa II. (1780-1790) sa na niekdajšom Glacise začali viesť chodníky, vysádzať stromy a osádzať laterny. No mesto rýchlo rástlo a mestské opevnenie v kombinácii s obrovskou nezastavanou plochou mu stáli v ceste. V roku 1857 nariadil František Jozef zbúranie opevnenia a zastavanie Glacisu a začalo sa búranie hradieb, ktoré trvalo až do roku 1874. Vieme si asi predstaviť, ako Viedeň tých 15 rokov vyzerala.

Ring mal slúžiť ako reprezentačný bulvár, František Jozef preto už vtedy vizionársky naplánoval druhú paralelnú cestu pre dopravu, za čo sú mu dnes Viedenčania veľmi vďační.

Veľká časť pozemkov bola predaná súkromným investorom a z ich peňazí sa následne financovali nákladné štátne stavby. Zelenú funkciu niekdajšieho Glacisu nahradili parky - Mestský park, Hradná záhrada, Ľudová záhrada, Radničný park a park Sigmunda Freuda.

František Jozef a Sissi osobne otvorili ešte nezastavaný Ring v roku 1865. A potom sa začalo stavať. V súlade s myšlienkami historizmu mala každá štátna budova na Ringu byť postavená v štýle, keď predmet jej funkcie zažil vo svete najväčší rozkvet. A tak tu máme Burzu či Operu v štýle talianskej renesancie, parlament odkazujúci na demokraciu gréckej antiky, radnicu v štýle flámskej gotiky, hradné divadlo a budovu viedenskej univerzity. Jedinou sakrálnou stavbou na Ringu je Votivkirche. Súčasťou mohutnej výstavby je aj časť Hofburgu (takzvaný Nový Hofburg) a obe veľkolepé múzeá na Námestí Márie Terézie. Nové mesto, ktoré malo na tomto mieste vzniknúť, už z nedostatku financií a následnom rozpade Rakúska-Uhorska zostalo len na papieri. Poslednou veľkou stavbou Ringu je už spomínané Ministerstvo vojny (1913).

Čo má viedenský Ring s Kežmarkom?

Dôležitým architektom Ringu je dánsko-rakúsky architekt Theophil von Hansen. Viedeň mu je vďačná (za vyššie spomínaný grécky Kostol Svätej Trojice) na Ringu za budovu Burzy, parlamentu aj budovu Musikverein (novoročný koncert), Palais Hansen (dnes hotel Kempinski) a niekoľko ďalších palácov. Zaujímavé je jeho spojenie so slovenským Kežmarkom. Po tom, ako jeho návrh na postavenie kostola odmietol Jeruzalem, daroval ho práve Kežmarku. Tunajší nový evanjelický kostol je tak jedinou stavbou od tohto významného architekta na Slovensku.

Pokračujeme po časti Ringu s názvom Schottenring. Názov dostal podľa Škótskej brány do mesta, ktorá tu stála až do výstavby Ringu (a tá sa zasa volala podľa Škótskeho kláštora, ktorý dodnes stojí na námestí Freyung). Škótske kláštory boli od roku 1200 zakladané írskymi a škótskymi mníchmi na území dnešného Nemecka a Rakúska). Po ľavej ruke si všimneme budovu Burzy a na zastávke metra Schottentor odbočíme doprava k výraznému kostolu Votivkirche, ktorý patrí k top stavbám neogotiky na svete. S výškou 99 metrov je druhým najvyšším kostolom vo Viedni, postavený na počesť neúspechu atentátu na cisára Františka Jozefa v roku 1853. O zavraždenie cisára sa pokúsil mladý maďarský krajčír z pomsty za krvavé potlačenie uhorskej revolúcie v roku 1848.

Radnica a okolie

Ďalšou zastávkou na Ringu bude hlavná budova Viedenskej univerzity, architektúrou tiež odkazuje na najstaršie európske univerzity v Janove a Padove. Prídeme k Radničnému parku, kde oproti sebe stojí Burgtheater (Hradné divadlo), najväčšia nemecká činohra na svete a mestská radnica.

Radničné námestie predstavuje dnes srdce mestského života a neprejde asi týždeň v roku, keď sa tu niečo nedeje. Slováci dobre poznajú tunajšie vianočné trhy (kde nestretnete domácich, ale najmä Slovákov, Maďarov a Čechov), no oplatí sa sem prísť aj v januári na geniálne mestské klzisko, počas roka na gurmánske trhy či v lete na open air kino, kde sa premieta aj opera na obrovské plátno na múre radnice. Skvelý zážitok.

O význame námestia pre Viedeň svedčí aj to, že práve ono nieslo počas druhej svetovej vojny meno Adolfa Hitlera.

Samotná nádherná budova Radnice pochádza tiež z obdobia veľkej výstavby Ringu a architektúrou pripomína holandskú gotiku ako odkaz na silu tamojších miest proti monarchovi a aristokracii.

Obídeme Burgtheater zľava a po ulici Teinfaltstrasse prídeme na krásne námestie Freyung (v decembri výborné vianočné trhy), kde si všimneme už spomínaný Škótsky kláštor ale najmä galériu Bank Austria, kde sa pravidelne konajú skvelé výstavy (spomenieme Fridu Kahlo). Po ulici Strauchgasse prejdeme k legendárnej kaviarni Café Central, kde Trockého, Freuda, Stefana Zweiga či Alfreda Loosa dnes vystriedali najmä čínski turisti a po príjemnej Herrengasse mierime na Michaelerplatz k vstupu do Hofburgu.

Cestou vám však určite odporúčame zastaviť sa na kávu či osminku vína v zaujímavej okrúhlej kaviarni Unger und Klein (vľavo hneď za hotelom Steigenberger, čo je mimochodom supertip na 5* bývanie v centre). Oproti kaviarni sa nachádza budova Rakúskej národnej knižnice, podľa mnohých jedna z knižníc s najkrajším interiérom na svete. Neobíďte.

Kúsok sa vrátime a po Leopold-Figl-Gasse odbočíme doľava, aby sme sa dostali k zaujímavému kostolu minoritov s netradičnou vežou a mozaikovou kópiou Leonardovej Poslednej večere, ktorá vznikla na pokyn Napoleona. Kostol pochádza z 13. storočia a patrí k najstarším vo Viedni. Celé námestie je centrom rakúskej politiky. Okolo nás sa nachádza sídlo rakúskeho kancelára, budova ministerstva vnútra a ministerstva zahraničných vecí. Popri zaujímavej fontáne Lapis Lazuli vyjdeme na Ballhausplatz k sídlu rakúskeho prezidenta. Hneď oproti vidíme nový zaujímavý pamätník obetí nacistického teroru a za ním sa začína park Ľudovej záhrady (Volksgarten).

Vzadu už vidíme Nový hrad (Neue Burg), súčasť Hofburgu, ktorú si dal v roku 1869 postaviť pri výstavbe Ringu František Jozef. Mal sa stať súčasťou Cisárskeho fóra, z ktorého sa podarilo dokončiť Burgtheater a obe známe múzeá na námestí Márie Terézie. Zrkadlová budova k Novému hradu ani iné stavby už dokončené neboli a umožnili tak vzniknúť Ľudovej záhrade. Nový hrad je dnes konferenčným centrom, knižnicou a múzeom rakúskej histórie.

Pasážou vstúpime do Hofburgu a hneď vidíme po ľavej ruke jeho najstaršiu časť okolo Vnútrohradného námestia. V Hofburgu sa dá, samozrejme, stráviť aj celý deň. O Španielskej jazdeckej škole či cisárskych pokladoch sa dočítate v každom sprievodcovi po Viedni. My vás upozorníme na veľmi zaujímavú tropickú záhradu Schmetterlinghaus (Motýlí dom) v Burggartene za budovou Hofburgu. Výborný zážitok aj pre deti.

Prečo František Jozef nechal zamurovať okná

Prejdeme cez Michaelerplatz, jedno z najkrajších námestí Viedne z 18. storočia. V strede námestia okolo archeologického náleziska parkujú konské drožky. Barokovú atmosféru vedome narúša Looshaus (dnes sídlo banky Raiffeisen), jedno z kľúčových diel rakúskej moderny od slávneho rakúskeho architekta Adolfa Loosa zo začiatku 20. storočia. Jeho strohá a nezdobená fasáda obchodného domu Goldman & Salatsch vyvolala vo Viedni v roku 1912 obrovskú vlnu odporu. Cisár František Jozef údajne po dokončení Looshausu odmietal vychádzať z Hofburgu touto stranou a dokonca dal zamurovať aj okná Hofburgu, aby sa nemusel dívať na tento "odporný dom". Alfred Loos je inak autorom parádneho baru Loos American Bar na Kärtner Durchgang 10. Určite tam choďte večer na drink.

Sme na hlavnej ulici luxusnej Viedne, na ulici Kohlmarkt (Uhoľný trh). Jej história siaha až do rímskych čias. Názov pochádza zo 14. storočia. Spočiatku sa tu, samozrejme, predávalo uhlie, veľmi rýchlo sa však po výstavbe Hofburgu ulica zmenila na uličku zlatníkov a predajcov toho najluxusnejšieho tovaru.

Po Kohlmarkte kráčame až na roh s ďalšou slávnou viedenskou ulicou Graben. Graben (v preklade Priekopa) tvoril ešte v 12. storočí súčasť mestského opevnenia vtedajšej Viedne, po rozšírení mesta sa stal jednou z prvých ulíc vtedy rozšírenej Viedne. Dnes si už ťažko predstavíme, že ešte v šesťdesiatych rokoch išlo o jednu z najfrekventovanejších ulíc v meste a až zriadenie prvej pešej zóny v celej Viedni v roku 1971 zmenilo atmosféru ulice do dnešnej podoby.

Z množstva krásnych budov na ulici si určite všimnite Ankerhaus, dielo Otta Wagnera, v ktorom od roku 1971 býval aj ďalší známy architekt Hundertwasser. Fotografovaný morový stĺp v strede Grabenu odkazuje na ukončenie morovej epidémie vo Viedni v roku 1679.

Pokračovaním Kohlmarktu je ulica Tuchlauben, kde kedysi sídlili predajcovia vzácnych látok, dnes tu nájdeme najdrahšie butiky v meste. Tu je vskutku cítiť vo Viedni bohatstvo. Po Tuchlaubene prejdeme až na Hohermarkt, jedno z dôležitých námestí starej Viedne. Dajte si tu hotdog v legendárnom stánku Wurstelstand zum Hohen Markt a zjedzte ho s výhľadom na krásny secesný orloj Ankeruhr, ktorý dala poisťovňa Anker osadiť na toto miesto v roku 1915. Orloj hrá každú celú hodinu.

V tejto časti Viedne sa nachádza aj jedno z najkrajších námestí Rakúska - Judenplatz, ktoré tvorilo už v stredoveku centrum židovského života v meste. Od roku 2000 tu stojí silný pamätník holokaustu a dnes je tak kľúčovým miestom na spomienku zverstiev z druhej svetovej vojny.

Neopakovateľná operná kaviareň

Od množstva pamiatok, ktoré sme dnes videli, si oddýchneme vo viedenskom Bermudskom trojuholníku niekdajšej židovskej štvrte, kde sa v tieni najstaršieho viedenského kostola svätého Ruprechta tiesnia nočné bary (z toho aj prezývka štvrte: kto sa sem večer zatúla, zmizne a už sa nevynorí). Dáme si jeden Zwickl a okolo viedenského symbolu Dómu svätého Štefana mierime do ukrytej, ale dokonalej opernej kaviarne Peter's Operncafé Hartauer.

Výnimočné miesto, aké môže jestvovať len vo Viedni. Kaviareň založená v roku 1981 si ide už štyri desaťročia svojou cestou, nepodkladá sa turistom, miluje štamgastov, jej otváracie hodiny sú skromné (štvrtok až sobota od 18.00), no každý, kto má rád operu, tu nájde čosi výnimočné. Medzi návštevníkmi kaviarne nájdeme všetky hviezdy rakúskeho operného neba ako Martha Modl, ale aj svetové esá ako José Carreras, Klaus Maria Brandauer, Leonard Bernstein či Herbert von Karajan. Čas tu stojí, sadnite si, objednajte si osminku bieleho, zatvorte oči a nechajte sa unášať. Viedeň vo svojej najlepšej podobe.

Dnešný tretí deň venujeme oddychu na krásnom modrom Dunaji. Keď sa začiatkom sedemdesiatych rokov pripravoval plán na reguláciu Dunaja a viedenská sociálna demokracia navrhla vytvoriť umelý ostrov prístupný pre rekreáciu širokých más, pravicoví kresťanskí demokrati šaleli. Ostrov dlhý 21,1 km (môžete tak na ňom prebehnúť celý maratón a ani raz nebežať tou istou trasou) a široký 250 metrov je dnes letnou oázou Viedenčanov. Pridajte sa k nim. Najlepšie ho spoznáte behom, na bicykli či na kolieskových korčuliach. Severná a južná tretina je prírodná, prostredná vyzerá skôr ako park, ale po celej dĺžke máte upravené asfaltové cesty s vyznačenými míľnikmi ako na bratislavskej hrádzi. Raj pre športovcov. Odporúčame prebehnúť sa tu ráno za horúceho leta a beh zakončiť kúpaním v Novom Dunaji. Systém ochrany Viedne pred povodňami stavali 16 rokov a je pripravený ochrániť Viedeň aj od najväčších záplav. Na samotnom ostrove mesto následne vysadilo takmer dva milióny stromov a vytvorila tak asi 170 hektárov lesa. Od roku 2019 trávu na jeho severnom konci v lete spásajú ovce.

Ako si užiť ostrov na Dunaji?

Vyberte si, aký Donauinsel chcete zažiť. Môže byť športový (viď vyššie), môže byť piknikový (k dispozícii máte 17 grilovacích zón a miest), môže byť kúpací (voda v Novom Dunaji je ozaj čistá, môžete do nej vliezť v rámci zón FKK alebo napríklad z trendy baru Vienna City Beach Club), môže byť žúrovací (festival Donauinselfest je legendárny, konajú sa tu ale aj skvelé Africké dni a počas celého leta sa mládež chodí baviť do zóny Copa Cagrana pri moste Reichsbrucke, kde bary a reštaurácie nenadchnú kvalitou, ale zábava pri rieke v tieni najvyšších viedenských mrakodrapov má niečo do seba).

Na kúpanie priamo vo Viedni vám odporučíme ešte tri miesta. Bundesbad Alte Donau pri starom Dunaji ponúka slušný štandard už dlhé roky. Kedysi vojenská škola plávania na zoceľovanie vojakov je dnes príjemnou oázou za horúceho leta. Nečakajte nijaký luxus. Viedeň tu je mesto pre bežných ľudí. O kúsok ďalej leží ostrov Gänsehäufel, ktorý je spojený s pevninou mostom a celý poňatý ako park. Najnavštevovanejšie kúpalisko Viedne je dosť veľké na to, aby ste sa tu cítili príjemne. A treťou zónou, ktorú ja mám osobne najradšej, je Kaiserwasser. Kúpanie sa v dunajskej vode pod budovami OSN je veľmi dobrý zážitok.

Viedeň je ako stvorená pre milovníkov vianočných trhov a vyberať si naozaj máte z čoho. Poďme si prejsť tie najlepšie miesta:

1. Spittelberg - tri úzke uličky (Schrankgasse, Spittelberggasse a Gutenberggasse) v siedmom viedenskom obvode Neubau vytvárajú vianočnú rozprávku. Ešte vždy veľmi centrálne, no výrazne menej turistické ako neďaleké Radničné námestie. 

2. Zámok Belvedere - vianočné trhy s nádhernou kulisou jedného z najkrajších barokových zámkov kontinentu. 10 bodov z 10.

3. Altes AKH - nádvorie starej viedenskej nemocnice má úžasnú výhodu uzatvorenosti pred okolitým svetom. Romantický oheň štajerskej reštaurácie, občas aj nejaký drobný kolotoč, super, ak prichádzate do Viedne s deťmi (ale nielen). Náš tajný tip.

4. Freyung - malé, ale veľmi milé. Krásne námestie, o ktorom v blogu píšeme, ponúka skutočne pozitívnu vianočnú atmosféru.

5. Karlskirche - krásny barokový kostol vyzerá na Vianoce, ako keby ho postavili práve pre túto príležitosť. A pred ním stánky roztrúsené v parku, domáce kolotoče a skvelá uvoľnená atmosféra.

6. Námestie Am Hof - v centre Viedne, sponzorované lokálnou rozhlasovou stanicou, množstvo stánkov, široká ponuka vianočných ozdôb a nám tu chutí aj varená čokoláda a medovina.

7. Námestie Márie Terézie - priestor pod nohami možno najznámejšej viedenskej sochy v polovici novembra zaplnia stánky, kde sa okrem klasickej stánkovej ponuky môžete aj slušne najesť. Určite neobídete. 

8. Stephansdom - do srdca Viedne zrejme pôjdete aj tak a stánky na najturistickejšom mieste hlavného mesta Rakúska vás len utvrdia v tom, že Viedeň to s Vianocami vie. 

9. Zámok Schönbrunn - autobusy zaparkované pred zámkom vám potvrdia, že tu nejde o tajný tip. Nič to nemení na tom, že popíjať varené víno s panorámou Schönbrunnu je magické. Drobné mínus za počet turistov, ale veľké plus za prostredie.

10. Museumsquartier - atmosféra na hranici Vianoc a barovej kultúry. Výborné miesto, ak chcete popíjať varené víno, ale si potrebujete oddýchnuť od vianočného moodu.

11. Radničné námestie - asi najznámejšie vianočné trhy pre Slovákov, Čechov a Maďarov. Preto tu budete práve tieto tri jazyky počuť častejšie než nemčinu. Nepáči sa nám nevianočný gýč predávaný v stánkoch, ale uznávame, že vianočný stromček a vysvietená radnica majú niečo do seba. Cez víkend sa námestiu vyhnite, ale ak ste vo Viedni cez týždeň, na jedno vínko tam zbehnite.

12. Vianočné trhy v Pratri - pekne osvietené ruské kolo, punč a k tomu zábava pri živej hudbe na gratis koncertoch z veľkého pódia. Menej romantična, viac zábavy.

Viedeň ponúka množstvo možností ujsť z mesta do prírody. Záleží len na vašich preferenciách.

Kvetinové záhrady v Hirschstettene - viete, odkiaľ pochádza to množstvo kvetov v hlavnom meste Rakúska? Mnohé práve z Hirschstettenu. Na ploche šesťdesiattisíc metrov štvorcových sa tu od päťdesiatych rokov po celý rok starajú o sadenice, ktoré následne na sezónu vysádzajú do celej Viedne. Okrem toho zoologická záhrada, historický sedliacky dvor, klasická rakúska putika. Veľmi príjemný romantický deň a ideálny aj pre výlet s deťmi.

Kostol svätého Leopolda v Steinhofe - jedno z vrcholných diel Otta Wagnera. Secesná modlitebna z roku 1907. Wagner pôvodne plánoval postaviť komplex budov, ktorý by zahŕňal katolícky, protestantský kostol aj židovskú synagógu, ale pre nedostatok peňazí zostalo jeho dielo nedokončené. Zaujímavosťou je, že išlo o kostol v rámci nemocnice pre psychicky chorých pacientov. V interiéri nenájdete ostré hrany (aby si pacienti nemohli ublížiť). Zato objavíte veľa únkových východov (pre náhly záchvat pacienta) a kňažstvo je výrazne oddelené od veriacich v záujme bezpečnosti. Je to krásna stavba a aj v kombinácii s pobytom v zeleni sa ponúka ako dobrý tip pre Viedeň.

Zámok v Laxenburgu - asi 20 minút jazdy z centra sa nachádza zámoček, ktorý slúžil popri Schonbrunne ako druhé letné sídlo Habsburgovcom, pôvodne postavený už v 14. storočí, no výrazne rozšírený v rokokovom slohu za Márie Terézie. Obrovská záhrada v anglickom štýle, umelé rybníky, veľmi pekný zámok Franzenburg, kam vás odvezie kompa. Dajte si tu sladký dezert Františka Jozefa Kaiserschmarrn. Dá sa tu stráviť parádny letný deň.

Lainzer Tiergarten, Kahlenberg, Wienerberg - tri zelené zóny v širšom centre mesta. Za pár minút jazdy autom sa dostanete do prírody ďaleko od ruchu veľkomesta. Lainzer Tiergarten ponúka najprírodnejší zážitok, Kahlenberg zasa výhľady na Viedeň a Wienerberg krásny mestský park.

Zámok nad Viedňou - Hotel Schloss Wilhelminenberg asi 20 minút autom z centra Viedne ponúka celkom iný typ zážitku z mesta. Hotel leží v parku s rozlohou 120 000 metrov štvorcových. Prvý zámok tu postavil knieža František Moric v roku 1781, v 19. storočí bol zámok niekoľkokrát prestavaný. V roku 1908 zbúraný a postavený nanovo. Počas prvej svetovej vojny slúžil ako lazaret, v medzivojnovom období ako mestský detský útulok a sídlo chlapčenského speváckeho zboru Sängerknaben.

V roku 1938 ho získali nacisti a zotavovali sa tu vojenskí invalidi, aby po roku 1945 slúžil ako zotavovňa pre bývalých väzňov z koncentračných táborov. Od roku 1961 tu sídlila dievčenská škola, ktorá sa (s odstupom času) ukázala ako miesto množstva sexuálneho zneužívania.

Od roku 1986 prišlo mesto s ideou otvorenie hotela, ktorý sa v roku 2000 stal štvorhviezdičkovým hotelom Schloss Wilhelminenberg. Jestvuje iná budova stelesňujúca všetky pozitívne aj negatívne etapy viedenského života? Odporúčame tento hotel zažiť.

Viedenčania beh milujú a mesto má pre tento moderný a zároveň absolútne klasický šport ideálne podmienky. Nie náhodou si ho fenomenálny Eliud Kipchoge vybral ako dejisko svojho (úspešného) pokusu o zdolanie magickej hranice, keď ako prvý človek v dejinách zabehol maratón pod 2 hodiny v októbri 2019. 

1. Beh spojený s prehliadkou najznámejších stavieb Viedne si môžete vychutnať na Ringu. Začnite, napríklad, pod sochou Márie Terézie a po šiestich kilometroch sa opäť vrátite k soche. Beh si môžete spestriť odbočkou do mestského parku, či prebehnutím sa po pešej zóne Kärtner Strasse, Stephansdom, Graben, Kohlmarkt - vzhľadom na ruch mesta odporúčam len v skorších ranných hodinách

2. Beh v stopách Kipchogeho - Eliud začal svoj beh na moste Reichsbrucke a následne krúžil po Hauptallee v Pratri. Prater je cez víkend uzatvorený pre autá a môžete si tu zabehať do sýtosti. Energiu vám isto dodajú spomienky na Kipchogeho výkon uložené v chodníku.

3. Popri Dunajskom kanáli - na Schwedenplatzi môžete zbehnúť po schodoch k promenáde pri Dunajskom kanáli a následne bežať na západ. Dunaj sa postupne stáča na juh, vy s ním, až dobehnete k mohutným levom cisára Františka Jozefa, na začiatok Dunajského kanála. Priehrada je už súčasťou ochrany Viedne pred záplavami. Odporúčam bežať tam aj späť po južnom brehu. Je po celom úseku pešou zónou a nachádza sa tu menej barov a reštaurácií. 

4. Na ostrove - Donauinsel spomínam už vyššie. 21,1 km od jedného konca po druhý. Bežcom viac hovoriť netreba. Skvelé prostredie pre milovníkov Dunaja.

Viedeň je obľúbenou destináciou Slovákov nielen vďaka svojej bohatej histórií a krásnej prírode, ale aj vďaka jednoduchosti dohovoriť sa. Vo Viedni sa okrem rodnej nemčiny dohovoríte aj po anglicky, a to najmä v centre mesta, kde sú na turistov zvyknutí.