Tento aktuálny článok je z neskorej jesennej soboty vo Viedni. Je o zopár mojich zážitkoch z Viedne, ale hlavne o covide a ide o politické zamyslenie a tak keď si nechcete nechať skaziť deň ho ani nečítajte a radšej si prečítajte moje cestovateľské blogy. Táto úvaha, ktorá sa razom stala najčítanejšou za ostatný mesiac má na dnešné rozdelenie spoločnosti iný názor. Nenájdete tu žiadnu konšpiráciu, ale zároveň je to tvrdé zamyslenie nad tým kam smerujeme.

Vo Viedni som zažil najväčšiu demonštráciu tohto tisícročia (videá nižšie v tomto blogu). To ma k rýchlemu napísaniu tomuto blogu nakoplo. Vidím totiž, že rozdelenie spoločnosti nie je iba našim problémom. Obrovské demonštrácie sa v nomebri 2021 konali v najcivilizovanejších krajinách sveta, v Belgicku, Holandsku a v Rakúsku.

Spoločnosť je rozdelená a podľa mňa je to veľký problém.

Viedeň robí Bratislavu výnimočnou #

Tento blog mal byť pôvodne poctou Viedni, no ovplyvnený silným víkendovým zážitkom sa v polovici zmenil na manifest.

Okrem toho, že v Bratislave začínajú Karpaty a preteká jej centrom najkrajšia rieka Európy, je najväčšou výhodou môjho mesta blízkosť k Viedni. Bratislava bola vždy ako keby perifériou Viedne, zábavnou štvrťou pre Viedenčanov, ktorí si chceli vyraziť z kopýtka. No teraz sa to otočilo, aspoň v mojom prípade, a do Viedne si chodím užívať slobodu. K našim susedom vyrážam pravidelne, často tu noc, dve prespím a postupne odrezávam z tohoto mesta kus po kuse. Som tu už toľký raz, že Viedeň začínam považovať za svoje mesto. No nejde o to, že poznám v meste skratky, „tajné“ podchody, špecializované obchody napríklad na LP-čka,  starožitné fotoaparáty, či sa zdravím s čašníkmi v zopár reštauráciách. V zbližovaní sa s Viedňou ide u mňa o príbehy, o neklasické zážitky, ktoré sa mi nezabudnuteľne vryli do pamäti. A jeden silný som zažil aj tento víkend. Zážitky, dobré aj nepríjemné, ma k Viedni lepia stále viac.

 

Rakúska vláda v piatok vyhlásila, že od pondelka ide do totálneho lockdownu

Viedeň v decembri 1989 #

Pamätám sa na december roku 1989, kedy kapitalistické Rakúsko otvorilo svoje hranice a my sme Tam mohli vojsť. Viete si to predstaviť? My sme tu mali lockdown od môjho narodenia, Viedeň bola tabu a zrazu po revolúcii otvorili hranice... Chceli sme TAM byť prví a tak sme sa dohodli o 4.00 ráno. Auto, Škodu 100, šoféroval Dano, dnes výborný kardiológ. Bola ešte tma, strašná zima a my sme na vopred dohodnutom mieste pri moste SNP čakali do piatej, pol šiestej, mobily neboli... Bola taká zima, že Dano otcove auto nenaštartoval. Prvý deň sme teda Viedeň zmeškali, niektorí podchladení podľahli chrípke, no my ostatní zanietení sme sem druhý deň vyrazili opäť a išli sme teraz pre istotu Karosou.

Viedeň – mesto bez šarmu #

Musím povedať, že mne sa na prvý pohľad Viedeň nepáčila. Viedeň totižto nie je na prvý pohľad tak scénická ako Praha či Porto, je uložená nudne na rovine a je pre mňa ťažko pochopiteľné, že mesto nevyužilo krásu Dunaja ako Bratislava, Budapešť či Belehrad. Budovy a parky Viedne nie sú tak známe ako v Paríži či Londýne, chýba mi tu ten neopísateľný flair, ktorý prebíja „nemecká“ nuda. No pamätám si, že vtedy ma na prvý raz uchvátili vo Viedni nádherné aristokratické psy a páčili sa mi staršie ženy. Možno trošku úchylný pohľad, mal som 21 rokov, ale naozaj Viedenčanky boli elegantné, upravené, opak strhaných šedých socialistických žien.

Odvtedy som bol v hlavnom meste Rakúsko-Uhorska mnoho mnoho ráz. Úžasný zážitok bol pre mňa lekársky bál v Hofburgu, kde sa atmosféra a noblesa nedá porovnať s tým, čo pravidelne zažívam na báloch tu v Bratislave. Vo Viedni bolo vidieť, že ľudia sa vedia správať, čo v Bratislave nie je u všetkých pravidlom. Práve pre túto kultivovanosť, ktorá je vo všeobecnosti omnoho vyššia než v Londýne či New Yorku, sa mi postupne Viedeň začala páčiť.

 

Prečo nemali Mexičania celkový lock down a nezatvorili krajinu ani na jediný deň? Dočítate sa nižšie

Ktorá krajina na svete podala svojim občanom najviac vakcín? Neuhádnete!

Kultivovanosť presakuje až do Bratislavy #

A práve pre túto blízkosť Viedne je aj Bratislava najkultivovanejším mestom Slovenska. Na svojich cestách mám rád ľudí z hôr, či už v Nepále, Kurdistane, Andách... Sú exotickí a srdeční s čistým srdcom ako príroda, ktorá obklopuje ich obydlia, ale nečakám od nich, že vedia jesť príborom. To isté je na Slovensku: sme sedlač a na bratislavských báloch je to evidentné. Teraz hovorím aj o sebe a Viedenčania vidia moje chyby, ktoré si ja ani neuvedomujem. Vo Viedni však cítim noblesu aj keď si tu na bále vychutnávajú po polnoci párky s kremžskou horčicou.

 Tiež si pamätám na zážitok z Viedenskej filharmónie, ktorá je jednou z najpreslávenejších na svete, kde pravidelné koncerty organizoval bratranec mojej ženy.

Z umeleckého prostredia mám aj negatívny zážitok. Na predstavení vo Viedenskej opere hlavný tenor spieval Slovák, ale nikde v booklete to nebolo spomenuté. Bol najlepší na pódiu, ale plná sála obecenstva nevedela, že je od nás. To ma hnevalo.

Páčilo sa mi však, že v klasickej opere (architektom bol architekt Fellner ako aj budovy našej opery v Bratislave) sme si na každom sedadle mohli zvoliť preklad do mnohých rečí. Opera sa spievala v taliančine ale vy ste mali možnosť čítať si nemecký, anglický text, či mandarínsky v čínskych znakoch. Viedeň je mestom na globálnej mape, čo Bratislava ešte nie je.

Dovolím si spýtať sa. Ako pomohli naše média za posledných 32 rokov v zlepšení našej spoločnosti? Máme systematickejšiu vládu?

Rakúšania sa snažia zlepšovať a systematicky na tom pracujú #

S Viedňou mám okrem kultúrnych spojené aj športové zážitky. Do Viedne sme na počesť 30. výročia revolúcie z roku 1989 my v BUBO zorganizovali cyklistický pretek, veď Bratislava -Viedeň sú jednými z najbližších hlavných miest sveta a tak sme to využili. Predtým v roku 2011 som tu bežal aj aprílový polmaratón „spoločne“ s Haile Gebrselassiem, ktorý sa končí priamo pred Hofburgom.

Teraz cez víkend som vstal, olízal sa s Bublinou, ktorá ráno smrdí ako potkan, vyniesol som ju na rukách, lebo výťah nám nefunguje, vyvenčiť von a vyrazili sme. Aj tento covidový rok som šoféroval na letisko Schwechat vyše 20-krát, asi aj viac. Tú diaľnicu milujem. Dám si Waze a zajazdím si tu perfektne. Až po Neusiedler See je to taká privátna „slovenská“ diaľnica, kde stretnete minimum áut. Dnes idem ženiným malým autom, a sme tu natrepaní ako sardinky a idem pomaly. My na Rakúšanov nadávame (na koho vlastne nenadávame?) ale oni sú na rozdiel od nás systematici. Obdivujem ako zlepšujú diaľnicu na Schwechat. Vidím za tie roky tú zmenu, pamätám si keď sme chodili bočnými cestičkami smerom na Fischamend. Teraz Rakúšania rozširujú diaľnicu na šesťprúdovku a tie pruhy sú širokánske, pohodlné a viem, že to môj čas na letisko skráti. Rakúšania sa snažia o to, aby nebol dôvod využívať Bratislavu, keď ja som na letisku vo Viedni z domu do 30 minút a na rozšírenej diaľnici zápchy nehrozia. Rakúšania sa zamerali na jasné zlepšenie produktu a letisko Schwechat je moderné, minimalistické, kompaktné a mám ho rád.

Wiener Christkindlmarkt - Vianočné trhy #

Tento víkend je našim cieľom multimediálna výstava Van Gogha, ktorá má podtitul „najnavštevovanejší multisenzorický zážitok na svete.“ Kúpili sme si lístky na presný čas so vstupom o 16.00. No keď už do Viedne ideme tak to využijeme a tak sa zastavíme na Vianočných trhoch. Opäť to je iná úroveň, nielenže sú stánky kvalitné, také aby spolu ladili, s drevenými nápismi, žiadna umelá hmota, no v rámci jednej lokality je ponuka vyvážená a nie je to teda tak, že všetky stánky predávajú glühwein a lokše.  No proste je to pekné, omnoho krajšie než u nás  a keď budete mať šancu (niekedy), choďte sa pozrieť. Nevyzerá to ako na podradných blších trhoch, ale ide o atrakciu, kde chcete byť.

Hlavné trhy Viedne sú pri radnici, ale sú aj iné miesta a my sa vyberieme pod Stephansdom. Covid pas tu skontrolujú aj deťom. Na inom mieste medzi Burzou a Hofburgom, na námestí Freyung zasa ak chcete jesť, musíte mať náramok na ruke ako v all inclusive hoteli a ten dostanete, ak vám preveria platný covid pas. No proste kontrolu covidu berú vážne, veď Rakúsko je dnes v zlom stave a nemocnice praskajú vo švíkoch.

O covide sem tam uverejním niečo na naše cestovateľské fórum pri krajine Slovensko, lebo o pár rokov si nebudeme pamätať presné súvislosti. 

Viete napríklad, ktorá krajina je dnes na tom najhoršie na svete? Pred pár dňami to potvrdil terajší premiér, pán Heger. Hovoria o tom jednak jasné čísla a jednak naša nezaočkovanosť, ktorá je vyše 50%. Čo sa týka pribúdania nových covid+ prípadov, sme dnes na čelnej pozícii na celom svete - od konca samozrejme.

Každopádne ako vyššie hovorím, že Bratislava vždy nasávala a verím, že aj dnes v menšom ale stále nasáva viedenskú kultivovanosť, tak rovnako akýmsi osmotickým tlakom blbosť preniká aj opačným smerom.

Rakúsko je kvalitou života jednou z top krajín na celom svete, Viedeň je opakovane vyhlasovaná za mesto, kde sa žije najlepšie na našej planéte. V obdobných ľavicových socialistických krajinách, napríklad v Nórsku je zaočkovaných 78 % populácie. Na Malte napríklad vyše 98%. No v Rakúsku je to chabých 66% a vláda s tým chce razantne niečo urobiť.

 

Policajné autá a vrtuľníky v centre Viedne #

Rakúska vláda v piatok vyhlásila, že od pondelka zatvára celú republiku a Rakúsko ide do totálneho lockdownu na približne tri týždne. OK, to je tvrdé vyhlásenie a hovorí sa o štvrtej vlne a všetci už toho majú logicky dosť. Nová rakúska vláda, veď milovaný kancelár - geniálne politické dieťa Sebastian Kurz - odstúpil len 11. októbra, sa chce ukázať a ako prvá vláda na svete vyhlásila povinné očkovanie pre všetkých.

Buch, bim bác, bum. Práve toto tvrdé vyhlásenie, povinné očkovanie od februára 2022, spôsobilo neuveriteľnú reakciu a pre mňa ďalší neuveriteľný zážitok vo Viedni. Videl som to na vlastné oči. Nad Stephansdomom hlučne lietajú helikoptéry a po pešej zóne po Kärntner Straße a po Graben sa premáva jedno policajné auto za druhým s majákom a silnou húkačkou. Ako v akčnom filme.

My si dávame obed, máme čas, veď objednaný vstup na Van Gogha máme až o štyri hodiny. Dávame si Leberkäse z konského mäsa, guláš a cesnačku vo veľkej žemli a Gluehwein v krásnych červených „mikulášskych“ hrnčekoch.  Je tu veľmi fajn, asi kvôli kontrolám sa toľko ľudí netlačí ale zasa nie je tu prázdno, tak akurát. Kärntner Straße aj Graben sú preplnené ľuďmi, nikto nemá na sebe rúško, na prvý pohľad sa zdá, že život ide normálne. Až na tie vrtuľníky a policajné autá, pretláčajúce sa pomedzi chodcov. No tu nik neprotestuje, nič sa nedeje.

Najväčšia demonštrácia tohto tisícročia #

Radšej však vyrazíme o tretej, predsa len je tu akýsi chaos, nech nemeškáme, lebo lístky nám prepadnú. Takéto demonštrácie antivaxerov som vo Viedni zažil už viackrát a mám ich aj nafotené. Bolo to napríklad 6. júna 2020 a vždy išlo iba o zopár stoviek ľudí, taká srandička. Keď sa blížime k Ringu (Ringstrasse) vidíme, že toto je iné. Toto som ešte vo Viedni nevidel a neviem či toľko ľudí bolo aj na demonštráciách v Bratislave. Účastnil som sa tých v novembri 1989 aj demonštrácií za Slušné Slovensko na námestiach SNP aj na Námestí Slobody. Táto viedenská demonštrácia bola podľa mňa väčšia. V denníku SME či vo Wiener Zeitung sa unisimo píše o tridsaťpäť tisíc demonštrantoch, strana FPÖ hovorí o vyše stotisíc. Každopádne toto by som nikdy nebol v Rakúsku čakal a mne sa zdalo, že je ich naozaj veľa. Prišli ľudia z celého Rakúska, dali si tú námahu, vytrhli sa z letargie a vyšli do viedenských ulíc.

 

Wixxen statt waxxen #

Fotím ľudí s transparentami kde sa píše: Spoločne za pravdu, Moje telo je mojim rozhodnutím, Stop koronafašizmu... Niektorí protestujúci vyzerajú jednoducho, takí frustrovaní ľudia nespokojní so svojim životom, akých som videl na demonštráciách predtým, ale musím povedať, že dnes tu vidím celé sympatické rodinky v športovom oblečení, vidím tu elegantné páry. Zdá sa mi, že táto demonštrácia je trošku o inom. Osobne nevidím ani jedného skinheada, žiadnych ľudí z periférie spoločnosti, žiadnych neofašistov. Zrejme tu boli aj takí, ale nie je to gro tejto demonštrácie. Zastavujem sa a pýtam sa na dôvody a ľudia odpovedajú. Triezvo, milo, vôbec nie s vášňami akoby som očakával. Jednoducho vyzerajúci chlapík v bielom tričku mi perfektnou angličtinou opisuje svoju frustráciu, kedy ho štát  núti do vakcinácie, ktorú on jednoducho nechce, chce sa sám rozhodnúť a rozhodol sa, že nie. Verí rýchlej liečbe na začiatku ochorenia, ktorá vraj pomáha na 90% a myslí si, že takto sa dá vyvarovať lockdownom. Medzi nami aj ja si myslím, že lepším riadením a odpolitizovaným vysvetľovaním situácie by sa dali celkové lockdowny a tým aj dopad na ekonomiku znížiť. Nemusíme ukazovať napríklad na Mexiko, ktoré nikdy ani na deň svoju krajinu celú nezatvorilo a aj dnes sem môžete letieť aj keď ste nezavakcinovaný a nepožadujú ani test. Mojim favoritom je kritizované Švédsko, ktoré podľa mňa jedná najrozumnejšie. Ak ste bohatí ako Nóri naozaj môžete krajinu zatvoriť, ale rozumenšjí sú podľa mňa kultivovanejší susedia. Aj keď áno, Nóri majú neuveriteľne dobré čísla, aj Švédi, ktorí nikdy nenútili nosiť svojich občanov rúška sú na tom lepšie než Slovensko. No kto nie je?

Tento blog nemá byť mudrovaním, prax je prax a byť ministrom zdravotníctva musí človek pristúpiť k tvrdším krokom. Hlavne keď je pod politickým tlakom a tlakom médií.

Pýtam sa desiatok ľudí, prečo demonštrujú a dostávam odpovede, ktoré hovoria o zachovaní slobody. Sú tu aj vtipné tabule „Wixxen statt waxxen“ čiže prepytujem „Honiť si namiesto Vakcinácie.“ Fotím si ceduľu a mladý chalan doprevádzaný dvoma sympatickými dievčatami sa za ceduľu schováva. Z tejto popularity mu je trápne. Mne sa jeho kreativita a mierna drzosť páči.

Vakcinovať či nevakcinovať #

Necítim nenávisť proti tým, čo dnes nie sú zavakcinovaní. Myslím si, že chyba je inde, nie v tých ľuďoch. Vakcinácia sa mala riešiť skôr a tá doba sa premeškala.

Bojoval som desaťročia proti svetovému lockdownu, napríklad na svojej expedícii "Ebola tour",  ale keď prišla možnosť vakcíny, tak som bol najväčším propagátorom. Prečo? Lebo vakcína môže lockdown ukončiť najrýchlejšie. Teraz máme odvážnych podporovateľov vakcinácie, no mali takí byť v marci a apríli, máji... no neboli. Ako píšem vyššie, lockdown má byť lokálny, inak sa do toho dostane politika a ľudská blbosť, ktorá je nekonečná.

Hrdo však vyhlasujem, že BUBO bolo prvou firmou Slovenska, ktorá otvorene podporila vakcináciu. Žiadne médium ani politik nás nepodporili. V čase takejto krízy treba jednať rýchlo ale ani na druhý deň, ani o týždeň, dlhé mesiace sa k nám ani jedno médium a ani jeden politik nepridali.  Za ten stratený čas sa vytvorili tábory s nemennými názormi.

Už v apríli som povedal, že ja sa dám zavakcinovať aj tretí či štvrtý raz a aj vtedy som si zlízol hejt, že o čom to hovorím, že stačí jedna vakcína a to je koniec. To vtedy totižto písali médiá, v daný mesiac sa nosilo tamto (plus rúška) a všetky média hovorili to isté.

Priznám sa, predpokladal som omnoho viac negatívnych účinkov spôsobených vakcínou, ale bol som ochotný do toho ísť.  Som rád, že moja žena lekárka je očkovaná už trikrát, ako aj moji rodičia. A dnes, v deň publikovania tohoto blogu, som si dal pichnúť tretiu dávku aj ja. Na Slovensku je dnes takýchto veľmi málo. Iba okolo 5%.

Za posledné tri mesiace oveľa viac ako zaočkovanosť našich klientov riešime podmienky cestovania detí do dvanásť rokov a nad dvanásť rokov.

Každopádne dnes tvrdím, že rezať Slovensko na vaxerov a antivaxerov je kontraproduktívne. Je to módne, ale je to chyba. Hejt nepomôže.

 

Kdyby blbců nebylo to by bylo volnejch bytů #

Jeden z citátov od Jana Wericha a čím som starší tým sa k nim utiekam. Keby ste mali vlastnú firmu nebodaj cestovali, videli by ste čo sa tu posledný rok a pol deje v praxi. Verím, že niekto zbiera tie články v novinách, jedno hlúpe nedomyslené nariadenie za druhým a potom ich súborne vydá.

Priatelia ak si teraz nevšimnete zlyhanie médií, tak už potom neviem kedy. Štvavé, poburujúce a veľmi často hlboko zavádzajúce a protirečiace bulvárne články aj v tých najserióznejších novinách.  „Oni nevedia, oni to nemyslia zle...“ počúvam obhajobu novinárov.

Ja vždy oponujem, „nemali by sme sa sústrediť na výsledok?“ Dovolím si takú drzosť, že sa pýtam „Ako nám napríklad naše médiá pomohli zlepšiť náš život za posledných 32 rokov? Ako novinári bojujúci za pravdu a slobodu zlepšili od revolúcie našich politikov?“ Vraj sa demokracii musíme naučiť. Nestačilo 32 rokov? „A ako nám médiá zlepšili slobodu?“ Ja môžem kričať na rohu parku tak do bútľavej vŕby. Teraz píšem blog s minimálnym dosahom. Podľa reakcií moje blogy čítajú vzdelaní ľudia ale tých je na Slovensku stále menej.

Keby nás novinári podporili vtedy s očkovacou kampaňou, mohli sa ušetriť milióny na zbytočnú očkovaciu lotériu a zachránili by životy stoviek Slovákov.

Keby novinári hľadali pravdu pri covide, tak by zomrelo aj na Slovensku omnoho menej ľudí.

Dnes mám tretiu dávku. Aj keď vám očkovanie v SR platí, vo svete to tak nemusí byť. Polročné časovanie je istotou

Pravda médiá nezaujíma a toto je problém #

Ja tvrdím, že tu nikto nebojuje o pravdu. Bojuje sa o klik. Myslím si to nie kvôli covidu a ako sa k tejto téme pristupuje v médiách. Nejde o to, že novinár ktorý nevyštudoval medicínu nerozumie téme, mne ide o to, že pravda nikoho nezaujíma.

Ignoráciu pravdy roky vidím na informovanosti zo sveta, z toho čo sa píše o Afganistane, Iraku, Mjanmarsku, Sýrii, Líbyi a vidím ako o tom informujú naši novinári a vidím že vetujú akýkoľvek môj pokus ukázať tu druhú stranu mince. Trpiacich ľudí, potomkov prastarých civilizácii, ktorí sú u nás vykresľovaní ako krvilační primitívi, či fanatici. 30 rokov čítam o pomoci týmto krajinám a keď tam prídem vidím zúfalé ženy a deti.  Dôvodom nie je žiaden diktátor, ale to, že sme ich ako západ napadli. No verte mi, že to nikdy nikoho nezaujímalo. Stalo sa iba to, že novinári ma začali hejtovať. No nikdy neuverejnili môj názor.

 

Médiá pravda nezaujíma. Dôležitý je klik

Pritom ja nie som ten najhorší „pacient.“ Som proamerický, prožidovský, proeurópsky, milujem slobodu a chcem demokraciu, ktorá prinesie lepší život Slovákom. No zároveň sa pozerám na výsledky a konkrétne činy a nemyslím si že klamstvom dosiahneme dlhodobejší progres. Médiá pravda nezaujíma. Zvykli si ohývať pravdu a už nevedia ako z toho von.

Odkladajte si vyjadrenia v médiách, čo sa píše o "corone" a porovnajte to o rok. Ja mám problém, čo sa týka zahraničnej politiky už 30 rokov. Napriek mojej snahe sa nezmenilo absolútne nič. Čím viac ľudí uvidí ako zavádzajú, tým je väčšia šanca na zmenu. Lebo tá zmena musí prísť inak ako spoločnosť v tomto populizme zanikneme, dostaneme sa do područia tých, čo po jasných výsledkoch idú. Tí nás dobiehajú a o chvíľu nás pokoria. Viď fakty, ktoré píšem v blogu o Sinťiangu.

 

Nezavakcinovaní bojujte o svoju česť! #

Je zrejmé, že nezavakcinovaných naša vláda nekúpila (napríklad lotériou) a ani sa jej neboja. Treba však povedať, že nie je odvaha nezavakcinovať sa. Odvaha je ukázať, že nechcem parazitovať na svojich spoluobčanoch.

Nezavakcinovaní by mali zo základnej morálky tlačiť na vládu, cez obdobné blogy ako tento, cez novinárov aj priamo, že nechcete ošetrenie v prípade, že budú nemocnice plné. Nezavakcinovaný  by mal tlačiť na to že chce, aby nebola funkčnosť nemocníc znížená. Tlačte na to, že chcete, aby prebiehali plánované operácie, nechcete svojich osobným rozhodnutím ničiť životy iných!

Takýmto bojom by nezavakcinovaní získali veľmi silný morálny kredit. Vy predsa nechcete, aby na Vaše individuálne rozhodnutie doplácali druhí. Či?

Dnes sú mnohé oddelenia nefunkčné. Ortopedické oddelenia v Bratislave napríklad nefungujú, lebo anestéziológovia sú vybookovaní na JISkách covidovými pacientami, z ktorých je väčšina nezavakcinovaná. Takže plánované operácie sú zrušené. To isté gynekológia a vlastne celá nemocnica realizuje iba akútne operácie. Ešte chvíľu to bude trvať a sestričky sa na to vykašlú a tak sa možno ani neotvorí.

 

Vzájomný hejt na základe vakcinácie je kontraproduktívny. Poďme z toho von!

Vakcinovaní majú dnes problém s tým, že práve kvôli nezavakcinovaným nemocnice prestávajú fungovať a doplácajú na to tí, čo sa zavakcinovať dali.

Vakcinovaní nemajú s tými, čo nie sú zaočkovaní žiadne zľutovanie, počúvam skutočne urážlivé vyjadrenia o primitívoch. A politici aj médiá si mädlia ruky. Funguje to. Rozdeľuj a panuj platilo a platí.

Keď sa rozprávam s tými, čo nie sú zavakcinovaní, sú ochotní prijať dôsledky svojho konania. Vyskúšajte sa porozprávať, nehoďte ich cez palubu, veď ide o polovicu národa.

3 fotografie

Viedeň tento víkend -popisky nájdete priamo pri fotografiach

Majú si nezavakcinovaní platiť viac? #

1)  V Singapure si nezavakcinovaní napríklad za liečbu spôsobenú COVID-19 platia. Singapur a jeho vzdelaného otca Lee Kuan Yew uznávam už dlhodobo, napriek hejtu médií. No tento postup u nás nie je možný, tí ľudia by na liečbu nemali.

2) Zvýšenie poistky pre nezavakcinovaných by bolo riešením, ale to by sa muselo urobiť aj v prípade fajčiarov, obéznych a naopak tým, čo sa otužujú a pravidelne športujú by sa poistka znížila. Toto nie je prevratný nápad, už to takto v niektorých štátoch funguje. No toto by bolo v dnešnej dobe pomalé riešenie.

3) V Taliansku a Holandsku a určite aj inde lekári prijali pravidlá a prednosť v liečbe majú vakcinovaní. Myslím si, že z tejto patovej situácie je to prijateľná cesta von. Naši populistickí politici sú proti, ale tu ide o rozhodnutie lekárskej komisie, o vytvorenie "guidelineov", a pokiaľ viem, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou by nebol proti. Našim opozičným politikom aj tak o pacientov nejde, nikdy im o nich nešlo.

Ak nie ste zaočkovaný, bojujte proti politikom, ktorí vás iba zneužívajú! Držte si svoje presvedčenie, ale neničte život tým druhým.

Rozdeľuj a panuj platí totižto aj v dnešnej dobe.

 

COVID je sviňa ale v niektorých krajinách ho v pohode zvládajú #

Demonštrácia vo Viedni mala úroveň. Mne sa páčila, lebo to bolo čosi iné. No navodila otázky, tých ľudí bolo totižto veľa. Je zrejme ťažké rozdeliť ľudí na dve triedy na zavakcinovaných a nezavakcinovaných, ale toto sa zrejme bude musieť udiať. Neviem si predstaviť, že príkaz povinného očkovania zaberie. To vie zabrať v Saudskej Arábii, ale u nás v Európe to možné nie je. Takže, ak COVID sám v piatej vlne nespadne, k takýmto rozdeleniam bude musieť dôjsť.

COVID je hrozné ochorenie, strašná sviňa. Jeho najhoršou vlastnosťou je, že je taký slabý. Keby zabíjal viac, tak tu zrejme už nie je a vymrie spoločne so svojimi obeťami, ale to, že je takýto mierny spôsobuje neustály prenos z človeka na človeka a nakoniec je úmrtí viac. Trvá dlhšie a možno to bude prekvapujúce, ale za dlhšie obdobie zomrie viac ľudí a teda sa o tom dlhšie píše a psychicky slabších jedincov to tak podkopáva že náchylných na ťažší priebeh po ochorení covidom-19 je stále viac a viac ľudí.

Bol som v krajinách, kde COVID vôbec neriešia v panike a len dôsledne dodržiavajú hygienické opatrenia, napríklad v Mexiku, ktoré nemalo celkový lockdown. Mexiko ani na jeden deň svoje hranice nezavrelo a aj dnes sem na dovolenku môžu pokojne aj nezavakcinovaní prísť bez testu iba tak. Mexiko sa nedalo vtiahnuť do kontraproduktívnej paniky a tým pádom vyhráva. Pozrite sa na jeho prípad a vyrazte do Mexika na dovolenku. Teraz počas našej zimy je najvyššia sezóna.

Irak je ešte väčšou „záhadou“ a keď čítate moje blogy tak v nich vidíte fotografie vo fotogalérii a miliónové návaly na sviatkoch Ašura a Arbaín. Toľko ľudí nebolo v živote a nikdy nebude na žiadnom hudobnom festivale nikde na svete. Toľko ľudí na jednej ploche nikde nenájdete. A Irak nemá s covidom žiadne problémy. Pýtal som sa na to opakovane: „musia tu zomierať ľudia, musíte to cítiť?“ V Iraku nemá rúško skoro nikto, vakcinácia je mizivá. A čuduj sa svete, o covide nikto nič nevie, nie je to téma. Ani voľby, ktoré práve prebehli neriešili covid. Covid je pri ťažko sužovanej krajine nulovou témou. A ešte raz - na covid tu nezomiera viac ľudí než v Európe, ba naopak. Argument, že oni to nemerajú je hlúposť, lebo celkový počet mŕtvych sa meria a počet nakazených je samozrejme hlúposť, to je iba vrchol ľadovca. To snáď musí byť jasné každému.

Apropos sme na blogoch, ktoré sa zaoberajú cestovaním a našou krásnou planétou celkovo. Viete, ktorá krajina podala svojim občanom najviac vakcín na svete? Svetový priemer je 96 vakcín na 100 obyvateľov. USA podalo 134 vakcín, Mexiko 100 vakcín, Rakúsko 142 vakcín, Singapur 185 vakcín, Slovensko 90 vakcín. Irak podal 26 vakcín na sto obyvateľov. Inak vedeli ste, že Slovákmi podceňované krajiny ako Kambodža (167), Turecko (140), Maroko (130), Peru (117), Uruguaj (192), Thajsko (126) Slovensko s prehľadom porážajú? Život tam je dnes z pohľadu covidu bezpečnejší než na Slovensku. Dobré, že?

No a Kuba, ktorú naše médiá unisimo neznášajú, je svetovou TOPkou, čo sa týka suverénnych štátov a má 246 podaných vakcín na 100 obyvateľov (zdroj BBC ). Niet dôvodu prečo by to číslo nebolo správne. Z tohto je evidentné, že mnohí Kubánci majú už tretiu dávku.

Ospravedlňujem sa za prílišnú covidovú tému, veď jej aj vy máte určite dosť. No chcem tu podať iný pohľad na nenávisť, ktorá sa tu šíri. Nenávisť je kontraproduktívna! Vo Viedni som zažil najväčšiu demonštráciu a tá tu nebola iba tak. Naša spoločnosť je na tom omnoho horšie, presne o to o koľko máme menšiu zaočkovanosť. Nie je to dobré. Nedovoľme zájsť v našom hejte ďalej.

Osobne som si zažil hejt a lynč na tému covidu a nie je to nič príjemné. Nie každý to dokáže zvládnuť a ľudia zahnaní do kúta nezvyknú byť ochotní na kompromisy. Priepasť sa prehlbuje. Nedovoľme to!

Neskočte na lep médiám a politikom, im o ľudí nejde. Dokazujú to výsledky, ktoré podávajú za posledných 32 rokov. Médiá bez tlaku na ich zodpovednosť nemusia hľadať cestu. Hľadajú iba kliky. Populistickým politikom je to tiež jedno - vlastne to je princíp dnešného úspechu či už politika, tak média.

 

17. novembra som sa musel vrátiť #

    Nasadli sme do auta a pokúšali sme sa dostať sa cez Dunaj na miesto kde sa výstava Van Gogha konala. No nemali sme šancu, dav krúžil po Ringu a úplne na pár hodín odrezal celé mesto. Viete si predstaviť koľko ich asi bolo, vyše päťkilometrová Ringstraße sa nedala preťať nikde.

    Na námestí pred Hofburgom, na mieste kde som vchádzal na lekársky bál a kde som dobiehal svoj polmaratón, stáli desaťtisíce ľudí. Námestie bolo úplne plné, skoro ako v Iraku. Liaheň pre akékoľvek vírusové ochorenie. Ešte raz, podľa mňa tu bolo viac ľudí než býva na demonštráciách v Bratislave.

    Rakúsko je už pokojná západoeurópska socialistická krajinka, kde život ide pomaličky a v pohode pri kvalitnej kávičke. Niet dôvodu prečo zabíjať čas na demonštráciách... no cez víkend to bolo iné kafe. Poviem vám, to množstvo ľudí ma šokovalo. Ľudia prišli protestovať proti strate svojej slobody. 

    Múdri novinári, múdri politici odchádzajú pri tomto pokazenom systéme do zabudnutia

    Od pondelka je v Rakúsku lockdown, ale športovať, dokonca lyžovať môžete. Aj v takýchto maličkostiach sú zasa rakúske zákony lepšie než tie naše. Nefunkčnosť a amaterizmus sa počas covidu ukázal u nás v plnej kráse a stretávam sa s ním denne. Dnes ráno som sa napríklad zaočkoval a dnes poobede mi prišla SMS z NCZI, že sa môžem na 3. dávku registrovať.

    To, čo vždy vyprodukujeme my, je zamerané naozaj na ľudí, ktorí čakajú, že im pečený holub spadne z neba a ich politici im ich teda sľubujú. Toto sa predsa nemôže skončiť dobre.

    Preto som tento týždeň, 32 rokov po revolúcii prišiel na Námestie SNP v Bratislave. 17. november som si pripomínal každoročne krstom nášho katalógu, ale tu na námestie SNP som prišiel od našej revolúcie po prvý raz. Áno aj ja už mám dosť „covidizmu“ náboženstva, ktoré nedovoľuje vstúpiť do diskusie logike.

    No dal som si tu námahu a prišiel som sem z iného dôvodu. V roku 1989 som bojoval za slobodu, čo si už väčšina dnešných novinárov nepamätá. Múdri novinári, múdri politici odchádzajú pri tomto pokazenom systéme do zabudnutia. Už si nikto nič nepamätá, nikto nič nevie.

    Nedotknuteľní novinári (výhovorku na sociálne siete neberiem. Ja hovorím o 32 rokoch fungovania) ovládajú populistických politikov a my sa spoločne s nimi rútime do pekla

     

    Van Gogh #

    Nakoniec sme na výstavu prišli o hodinu a pol neskôr, ale pustili nás dnu. Neviem, či sa vám ešte na výstavu podarí dostať, ale ide o zaujímavé multimediálne dielo a je to dobrý tip na spestrenie výletu do Viedne. Nenájdete tu síce ani jeden originálny obraz, ale inak sa o Van Goghovi dozviete skutočne veľa. Za svoj život tento psychicky narušený muž predal iba jediný obraz, no dnes je kolekcia jeho obrazov jednou z najdrahších na svete. Obrazy, ktoré investori pred pár rokmi kúpili za 60 miliónov eur, dnes stoja dvojnásobok.

    Van Gogh bol génius, predstaviteľ postimpresionizmu a my sa posadíme, či lepšie povedané ľahneme si do vakov, a pri vážnej hudbe nám premietajú jeho obrazy. Táto multimediálna show je fajn, aj keď Van Goghove múzeum v Amsterdame je podľa mňa lepšie. Zobrať sem deti je však dobrý nápad.

    Keď Rakúšania zvládnu tento lockdown tak sa do Viedne vyberte, objavujte zákutia Viedne a nechajte sa inšpirovať našimi radami.

    Ja nie som právnik, ale aj tak budem sledovať, ako sa bude povinné očkovanie v Rakúsku vymáhať, ako to bude prebiehať v praxi. Zachytil som aj cynické vyjadrenie nemeckého ministra zdravotníctva Jensa Spahna: „Do konca zimy budú všetci v Nemecku zaočkovaní, vyliečení alebo mŕtvi.“ 

    No neviem si takéto masívne zaočkovanie predstaviť u nás, veď je predsa len rozdiel mať 66% (Rakúsko) resp. 68% (Nemecko) už zavakcinovaných v porovnaní so 48% (Slovensko). A teraz nehovorím o problémoch s ústavným právom, ale opäť o praxi. Ak je v Rakúsku silná obava, že kroky nového premiéra Alexandra Schallenberga môžu spôsobiť pri cca. tretine nevakcinovanej populácie ešte vyššiu skepsu a zatvrdenie vo svojej "pravde", čo potom u nás?

    Inak, zaujímalo by ma koľkí z tých cca 48% naozaj vakcínu dostali a koľkí ju majú „pichnutú“ iba akože. Do vatičky, do trička... vraj je takých u nás naozaj veľa. 

    Chcem vyjadriť podporu našim lekárom, ktorí makajú v tom zanedbanom systéme, a viem, že liečia každého bez výnimky, robia to, čo im hovorí systém a ich svedomie. Lekárov, ktorí boli najlepšími študentmi, považujem za vysokomorálnych, aj keď na nich naše média roky rokúce nadávali. Nepamätáte sa na to? A teraz sa zisťuje, že lekárov o chvíľu na Slovensku nebude. Krátkozrakosť slovenských médií je až zarážajúca.

    Reklamné okienko #

    Každopádne aj keď bude Rakúsko zatvorené, letisko Schwechat je otvorené stále a my v BUBO prakticky každý deň odlietame na niektorý z našich zájazdov.

    Som hlboko presvedčený, že cestovanie je zdravé a opäť je jedno, čo sa hovorí v médiách a čo hovoria populistickí politici. Či ste zavakcinovaný, ale aj keď ste nezavakcinovaný, máme pre vás mnoho zájazdov. Na cestu na letisko (tranzit cez Rakúsko) nepotrebuje test ani nezaočkovaný, my vám však PCR test odporúčame, vyhnite sa tak možným komplikáciam na letiskách, pri tranzite a podobne.

    Odleťte napríklad na dovolenku na Silvestra, naberte D-vitamín, ale hlavne si trošku psychicky oddýchnite. To čo sa dnes v Európe deje presahuje hranicu normy a tak mnoho ľudí koná neuvážene a prehnane. Odleťte, dajte sa dokopy a príďte späť domov šíriť pozitívnu energiu.

    Hejt je kontraproduktvny, dovolenkový reset je cestou k zdraviu! 

     

    Ľuboš Fellner

    Ľuboš Fellner

    Ľuboš Fellner

    Zakladateľ a srdce cestovnej kancelárie, zodpovedný za kvalitu zájazdov a nové programy, vynikajúci sprievodca s nadhľadom na všetkých kontinentoch-kamkoľvek na mape ukážete. Prešiel všetky krajiny sveta ako prvý Slovák. Do mnohých sa vracia opakovane. V Indii bol 45x, ale aj Pobrežie Slonoviny či Burkina Faso prešiel krížom štyrikrát.

    Už 30 rokov pripravuje prvoexpedície. V roku 2012 zorganizoval pri príležitosti 100. výročia dobytia južného pólu plavbu na Antarktídu. O rok dobyl severný pól. Veľakrát precestoval Oceániu-Polynézia, Melanézia a Mikronézia. Od roku 2000 sa venuje Afrike a na Slovensku ani v Čechách nenájdete nikoho, kto by Afriku poznal lepšie. 

    Ako vyštudovaný lekár s atestáciou sa venuje cestovateľskej medicíne a zrealizoval cesty s názvom Ebola tour (Západná Afrika 2015) a Zika tour (Brazília 2016). Má na starosti bezpečnosť našich klientov a zdravotné poradenstvo. Pre svojich sprievodcov je k dispozícii 24 hodín denne, aby poradil v prípade problémov.  Ľuboš vždy vybaví nevybaviteľné, interne ho prezývame BOSS.

    Obľúbený zájazd z BUBO katalógu
    Posledný raj (expedícia)

    Zo zájazdu:

    Ľuboš Fellner

    Posledná úprava článku | Prečítané: 6576

    Mohlo by Vás zaujímať

    Na najväčšej demonštrácii vo Viedni. Výzva k nezaočkovaným Prémiový blog

    Prémiový blog Na najväčšej demonštrácii vo Viedni. Výzva k nezaočkovaným

    Tento aktuálny článok je z neskorej jesennej soboty vo Viedni. Je o zopár mojich zážitkoch z Viedne, ale hlavne o covide a ide o politické…

    Tipy na víkend vo Viedni - bary, kaviarne, s deťmi Viedeň

    Viedeň Tipy na víkend vo Viedni - bary, kaviarne, s deťmi

    Už 20 rokov spoznávame Viedeň. Mladí prechádzame trendy bary, s deťmi objavujeme ihriská a miesta na kúpanie, pohodu hľadáme v kaviarniach a…

    Najmladšie štáty sveta Prémiový blog

    Prémiový blog Najmladšie štáty sveta

    Západná civilizácia sa naháňa za tým naj. Ja nie som výnimkou. No čím som starší, tým sa viac zaujímam aj o tých posledných. Rád by som vás…

    Ako byť šťastný? Blog

    Blog Ako byť šťastný?

    Ktorá je najšťastnejšia krajina sveta? Čo som sa o šťastí dozvedel na svojich cestách a naučil od iných národov? Prekvapujúce inšpiratívne zistenia…

    Ako vytvoriť správnu fotografiu pasového formátu k žiadosti o víza Blog

    Blog Ako vytvoriť správnu fotografiu pasového formátu k žiadosti o víza

    Množstvo krajín, kde je potrebné podať žiadosť o víza prechádza na elektronické systémy a s tým prichádza aj zjednodušenie celého procesu pre Vás,…

    Martin Kukučín Blog

    Blog Martin Kukučín

    Spisovateľ, lekár, cestovateľ, môj vzor. O jeho literárnej tvorbe sa u nás napísalo veľa. Naopak o pobyte Martina Kukučína v Južnej Amerike skoro…

    Blogov

    Odporúčame tieto zájazdy

    K

    Európa  

    Rakúsko, Nemecko


    náročnosť

    7 dní

    Trvanie

    1149
    K

    Európa  

    Lichtenštajnsko, Rakúsko, Švajčiarsko, Nemecko, Francúzsko

    30.04. → 08.05. +4 termíny

    náročnosť

    9 dní

    Trvanie

    1522