Leh, tibetskejší ako samotný Tibet

Oblasť, ktorá je doslova vložená medzi Veľkými Himalájami a veľmi vysokým pohorím Karakoram, disponuje unikátnou rozľahlou a osamotenou prírodnou krásou. Východný koniec Ladakhu pozostáva z neobývaných plání Aksai Chin, ktoré sú pod čínskou kontrolou od roku 1962. Ladakh pretínajú dva hlavné horské systémy – Pohorie Zanskar a Ladacký hrebeň. Niet sa čo diviť, že takmer každé údolie v tomto regióne je rozdelené horskými sedlami. Preto sa mu hovorí aj krajina horských sediel podľa tibetskej frázy „la-dags“, čiže Ladakh.

Región Ladakhu je asi o ¼ väčší ako Slovensko, no populácia je menej ako 300 tisíc obyvateľov. To z neho robí najredšie osídlený región v Indii. Je to taktiež krajinne najvyšší, najchladnejší a najsuchší región. Iba zopár usadlostí sa nachádza nižšie ako 3000 m. n. m. Vďaka nadmorskej výške sú tu zimy dlhé a silné s priemernou teplotou -15°C (január).

Leh je hlavným mestom regiónu a do roku 1979 bolo výhradným administratívnym centrom celého štátu Jammu & Kashmir. Vtedy sa po nepokojoch v západnom regióne v oblastiach Purigu, Drasu a Zanskaru osamostatnil región Kargil a prevzal niektoré politické povinnosti. Politika štátu tak bola rozdelená do regiónu a mesta Kargil, údolia Suru a mesta Dras, ktorý je zväčša moslimský a regiónu Zanskar a okolitého Lehu, ktorý je z veľkej časti budhistický.

„Leh Ladakh“, ako sa mu niekedy jednoslovne hovorí, bol do 80. rokov 20. storočia inými ako lokálnymi ľuďmi nazývaný indickým hlavným mesto „Malého Tibetu“. Leh bol vtedy najodľahlejšou usadlosťou v Indii a iba málo Indov vedelo, alebo čo i len tušilo, niečo o tomto meste v odľahlých Himalájach. To však neplatilo pre zahraničných turistov, ktorí sem od roku 1974, kedy Nové Dillí sprístupnilo určité časti Ladakhu pre návštevníkov, chodili. Počas 10-tich rokov od otvorenia sa to tu hemžilo mnohými batôžkármi a inými cestovateľmi, ktorí prišli preskúmať zákutia tohto, dovtedy tajomného, regiónu. My v BUBO sem chodievame už od roku 1995, kedy ešte cestovateľské edície o tomto regióne písali iba: off limits. Odvtedy sa sem každoročne vraciame na zájazdoch Pakistan, Himaláje, Ladakh a India, Himaláje, Ladakh.

Do Lehu sa dostaneme buď zo Šrinagaru, cestou Srinagar – Leh Hwy cez Sonamarg, Dras, Kargil a Lamayuru alebo z Manali, cestou Leh – Manali Hwy, o ktorej sa viac môžete dočítať v blogu Manali – Leh Highway - najkrajšia cesta cez Himaláje. Všetko záleží od politickej situácie v Kašmíre, ktorý je sporným územím medzi Pakistanom a Indiou už dlhé roky. Dôvod je ten, že územie Kašmíru je rozdelené medzi tieto dve krajiny a obe si nárokujú na celé územie Kašmíru. Preto sa tu nachádza mnoho vojenských základní, ktoré dennodenne monitorujú situáciu v okolí. Nie je teda náhoda, že dve z troch vojen týchto nukleárnych veľmocí bolo práve kvôli prekrásnemu Kašmíru. Turista sa tu však nemusí obávať, pretože nie je predmetom záujmu. Obe cesty sú extrémne scénické a prechádza sa cez horské sedlá vo výške viac ako 4500 m. n. m., zlatisté pláne, vysoké zasnežené štíty Himalájí a nekončiace zelené údolia. V prípade, ak by mal niekto záujem, tak do Lehu je možné priletieť, ako aj odletieť (prílet sa však nevzťahuje na BUBO zájazdy. Do Lehu dorazíme vždy autom/vanom). 

V Lehu sme vždy ubytovaní v centre mesta. Počas cesty do Lehu je ubytovanie jednoduchšie, tak tu si vieme vychutnať aj trošku “modernejšie“. Samozrejme treba brať do úvahy, že sa nachádzame v odľahlom indickom regióne a služby sú tu celkovo o triedu nižšie. Napriek tomu sú tu však ľudia extrémne milí a pohostinní a mnohým z nich nerobí žiadny problém dať sa s vami do reči. Mnoho ľudí v Lehu rozpráva po anglicky, hindi, ale aj tibetsky. Hlavným používaným slovom tu je pozdrav „Julay!“ (čítaj džulej), ktoré taktiež znamená aj „ďakujem“. 

Kultúra tu je zväčša tibetská a preto sa Lehu hovorí, že je tibetskejší ako samotný Tibet. V Ladakhu majú svoj jazyk, kultúru, architektúru, ale aj vieru. Všetky elementy sú však tibetského pôvodu. Toto mesto bolo pre Indiu dôležitou tepnou obchodu počas hodvábnej cesty. Odtiaľto smerovali cesty do Centrálnej Ázie a Tibetu. Prvým Európanom, ktorý sa dostal v roku 1603 až sem, bol portugalský obchodník Diego d´Almeida. 

Samotné centrum je veľmi malé a rozkladá sa na území veľkom 1 km². V meste začíname prehliadku na rohu ulice Old Leh Rd. a Old Fort Rd. kúsok od reštaurácie Eclectic kitchen. Odtiaľto sa vyberieme smerom do kopca, aby sme sa dostali na ulicu Main Bazaar Rd., na ktorej odbočíme doľava. Celá táto ulica je pešia nákupná zóna, ktorá je zároveň srdce Lehu. Nachádza sa tu mnoho suvenírových obchodov, ale najmä obchodov s kašmírovými kobercami a pašmínovými šálmi. Na tejto ulici sa nachádza však aj mnoho podvodníkov, ktorí turistom predajú repliku alebo produkt z lacnejšieho materiálu bez toho, aby to dotyčný spoznal. My sa v rámci našich dní v Lehu dostaneme aj do obchodu s kobercami, kde si vysvetlíme, ako sa vyrábajú a aké sú v nich rozdiely. Zároveň nám ukážu, čo je originál a čo nie. Na to však budeme mať čas mimo prehliadky mesta. 

Okrem suvenírov sa na tejto ulici nachádzajú aj obchody s elektronikou, potraviny, iné spotrebné sortimenty, ale aj reštaurácie, ktoré sú zväčša na niektorom z horných poschodí. Tie kvalitnejšie majú aj svoju terasu s výhľadom na Leh palác. Táto ulica býva veľmi často vyzdobená rôznymi farebnými vlajkami nazývanými mantry. V skutočnosti ide o budhistické modlitby. Čím vyššie a na veternejšom mieste sú, tým ďalej odvejú modlitbu do celého sveta.

Po asi 100 metroch bude na ľavej strane pekná stavba mešity bielo-tyrkysovej farby Shia Imambara. Jej 3 vysoké minarety a kupolovitý dóm sa nedá prehliadnuť. V skutočnosti má mešita dva dómy, no z cesty je viditeľný iba jeden. Ten druhý budeme vidieť z kopca pri Leh paláci. Dôležité je, že na tejto ulici sú aj banky a bankomaty. V prípade potreby hotovosti je to jediná možnosť na výber peňazí a aj to do určitej hodiny. Bankomaty nie sú v prevádzke nepretržite, iba cez deň. Kúsok za mešitou sa zľava napája cesta na pešiu zónu. V prípade, ak hľadáme obchod s alkoholom, tak po tejto ceste za poštou (bielo-červená budova na rohu) odbočíme doprava a tam nájdeme zašitý obchod s mrežami, ktorý funguje až do neskorej noci (väčšinou o polnoci zatvárajú). 

Pokračujeme ďalej až na koniec pešej zóny. Celá pešia zóna Main Bazaar je tvarovaná do písmena L a na jej rohu sa nachádza Centrálna mešita Jama Masjid. Je to najväčšia mešita v Ladakhu a považuje sa za jednu z hlavných historických mešít v regióne. Je známa tým, že sa v nej nachádza pamätník zvaný Shahi Hamdan. Pamätník je venovaný Mir Syed Ali Hamdani-mu, hlavnému predstaviteľovi a šíriteľovi islamu v polovici 8. storočia. Jeho titul „Syed“ naznačuje, že bol potomkom Mohameda. Mešita bola postavená v rokoch 1666 – 1667 n. l. ako dohoda medzi vládcom Ladakhu Deldan Namgyal-om a mogulským (mughalským) panovníkom Aurangzeb-om. Po uzavretí dohody Mughalovia poskytli ochranu ladackým kráľom výmenou za rôzne poplatky a výstavbu mešity. 

Po pravej strane od mešity, vedľa obchodíka so šálmi, je úzka cestička do starého mesta pomedzi uličky, ktorou ideme aj my. Ulička sa nazýva Stalam Lane (konská cesta), no jej označenie tu nikde nenájdeme. Je to tu troška bludisko, no človek, keď sa po asi 50 – 100 metroch dá doľava, tak sa cez uličky dostane až na kopček pod palácom, kde je menšia budova, ktorá bola kedysi kráľovským sekretariátom. Dnes tu sídli Ladacká umelecká a mediálna organizácia LAMO (Ladakh art & media organization). Po tomto kopci vyjdeme priamo hore k palácu. Ide sa do kopca a treba dať pozor pod nohy, nakoľko z jednej strany to tu vyzerá ako stavenisko a z druhej ako bludisko. 

Sme tu! Práve táto impozantná stavba sa považuje za skvost samotného Lehu. Leh palác sa nachádza nad mestom v nadmorskej výške asi 3550 – 3600 m. n .m. a bol postavený v takom istom architektonickom štýle, ako je palác Potala v Tibete v Lhase, ktorý je omnoho známejší. Táto 9 poschodová palácová pevnosť bola kedysi sídlom najsilnejšieho kráľa Ladakhu, Sennge Namgyala.  Stavitelia sa inšpirovali pevnosťou Shigatse Dzong v Tibete. Palác bol dostavaný niekedy v roku 1600 a v roku 1685 bol poškodený po invázii Tibeťanov a Mongolov. Neskôr v roku 1836 bol zničený armádou Dogra na čele s panovníkom Zorawar Singh-om. To prinútilo ladackú kráľovskú rodinu opustiť tento palác a presťahovať sa do dediny Stok, ktorá je na opačnom brehu rieky Indus. 

Do paláca sa dá dostať za vstupný poplatok 200 indických rupií (2,45€) počas voľného času po návrate z chrámu Namgyal Tsemo. Horné poschodie paláca bolo obydlím kráľovskej rodiny a nižšie poschodia boli využívané ako stajne, špajzy, alebo chrámy pre rôzne budhistické božstvá. V chrámoch tu nájdeme sochy Maitreya (budha budúcnosti), Avalokitesvara (Bodhisattva – ten, ktorý dosiahol stav osvietenia predchádzajúceho budhu a pokračuje v jeho posolstve), Sitatapatra (ochrankyňa pred nadprirodzeným nebezpečenstvom v budhizme) a iné. Ak sa niekomu nechce vyšliapať na kopec k chrámu, môže nás počkať tu a medzitým využiť čas na návštevu paláca. Oplatí sa ísť na terasovú strechu zvanú Katog Chenmo, odkiaľ sú krásne pohľady na Leh. 

My však pokračujeme ďalej a spravíme si menší trek na vrchol kopca, kde sa nachádza chrám Tsemo Gompa. Od paláca je to asi 500 metrov a zhruba 100 m. n. m. vyššie. Nachádzame sa v nadmorskej výške viac ako 3500 m. n. m. a preto tu treba všetko vykonávať pomalšie. Netreba sa nikam ponáhľať, ale pomaličky, každý svojím tempom, ideme nahor. Treba tu plynulo a zhlboka dýchať a všetko pôjde ako po masle. Výstup nám trvá približne 10-20 minút, podľa kondičky. 

Po zdolaní  kopca sa nachádzame vo výške cca 3660 m. n. m. a odtiaľto môžeme ísť priamo do chrámu. Sú tu dva chrámy, ktoré sú pozostatkom prvej pevnosti v Lehu. Červený chrám Tsemo Gompa je svätyňa pre Maitreyu, budhu budúcnosti. V interiéri chrámu je po jeho pravici Avalokitesvara a po ľavici je Manjushri, budha múdrosti. Maľby vo vnútri chrámu sú zo 70. rokov 20. storočia, čím nahradili staré zničené fresky. Chrám bol postavený pravdepodobne niekedy v roku 1430 kráľom Dakspa Bundhe. Druhý, biely chrám Gonkhang, je postavený nad ním. Ten pochádza z polovice 16. storočia (1555-56) a postaviť ho nechal kráľ Tashi Namgyal. Chrám je zvnútra temný, to bol zmysel chrámov venovaných ochranným božstvám, ako napr. Mahakala. 

Existujú domnienky, že kráľ Tashi Namgyal dal pod sochu Mahakalu pochovať mŕtvych nepriateľov invazívnej mongolskej armády. Okrem iného sú odtiaľto tie najkrajšie výhľady na mesto Leh (najkrajšie z tejto strany mesta), okolité hory a údolia. Pekne vidíme aj svätyňu Shanti Stupa na opačnej strane mesta na kopci. Oba chrámy sú zvyčajne denne otvorené ráno od 07:00 – 09:00 hod. a poobede od 17:00 – 20:00 hod. To však niekedy v Indii nemusí vôbec platiť. Treba myslieť aj na to, že pri vstupe do budhistických chrámov je potrebné sa vždy vyzuť a ísť bosý (samozrejme môže sa ísť v ponožkách, niekde sú koberce). 

Po návšteve oboch chrámov, vychutnaní si krásnych pohľadov na mesto a jeho dychvyrážajúce okolie, môžeme ísť naspäť tou istou cestou dole na hlavné námestie Main Bazaar k mešite, pri ktorej sme vchádzali do uličiek starého mesta. Máme čas na obedovú prestávku 1 – 1,5 hodiny. Počas tejto prestávky môžu záujemcovia využiť približne 30 minút na návštevu Leh paláca. Ostatní môžu ísť rovno na obed alebo využiť čas na nákup na námestí. Väčšinou chodievame do odporúčanej reštaurácie Wanderers Terrace&Cafe, ktorá je kúsok od mešity. Ten, kto nie je hladný sa môže zastaviť na kávu a ľahké občerstvenie v Brazil Cafe, ktorá je priamo na rohu námestia. Pri mešite Jama Masjid si dáme čas stretnutia a po dočerpaní energie môžeme pokračovať. 

Ak máme mešitu za chrbtom, ideme doprava a prejdeme celé námestie Main Bazaar v tvare L. Pokračujeme rovno k ulici Old Fort Rd., na ktorej zabočíme doprava a prejdeme asi 300 metrov k ulici Changspa Rd. Po oboch stranách ulíc tu počas dňa vidíme roztiahnuté obchodíky, ktoré zatvárajú väčšinou o 20:00 – 22:00 hod., všetko záleží od majiteľa, dokedy sa rozhodne mať otvorené.  Po pravej strane je protestantský kostol Moravian Church, ktorý bol založený v roku 1885 moravskými misionármi z Čiech považovanými za prvých ľudí, ktorí priniesli do tohto opusteného regiónu záblesky civilizácie. Aj napriek tomu, že fara na niektorých Ladačanov naliehala o zmenu viery z budhizmu na kresťanstvo, tak sociálna oddanosť medzi ľuďmi narastala, za čo si vyslúžili rešpekt. Moravskí bratia tu založili školu, nemocnicu, naučili miestnych ľudí lepšiemu farmárčeniu a skladovaniu jedla, ale taktiež ich učili ako šiť alebo piecť. Do Lehu priniesli tiež prvé rádio poháňané batériami nabíjanými z veterných mlynov v 40. rokoch 20. storočia. Oni sú taktiež „zodpovední“ za spísanie histórie regiónu Ladakh. Dodnes fara funguje a je medzi ľuďmi rešpektovaná.

Pokračujeme ďalej cez ulicu Changspa stále rovno 1,1 km, čo je pokojnou chôdzou s fotografovaním asi 15 minút. Hneď za rozdvojkou ciest je malý potôčik, kde občas môžeme vidieť domácich ľudí ako sa umývajú alebo ako si tu perú veci. Na ulici Changspa je veľké množstvo obchodov, kde predávajú suveníry, koberce, šatky a iný tovar. Zároveň tu je aj veľké množstvo hotelov, kde sú ubytovaní batôžkári. Sú tu taktiež rôzne kaviarničky alebo reštaurácie za veľmi prijateľnú cenu. Po asi 750 metroch sa cesta mierne točí doprava a práve tu prejdeme okolo kolesa modlitieb, ktoré je po našej ľavici. Aj my môžeme týmto kolesom rozohnať modlitby do sveta. Cesta sa tu opäť točí do ľavej strany a o krátku chvíľu sme na ceste Yurthung Rd.

Rovno pred nami sú schody k svätyni Shanti Stupa. Tí, ktorí sa necítia na vyšliapanie 500 schodov, si môžu zobrať odtiaľto taxík na vrchol, kde sa opätovne stretneme. Celkový výstup nie je náročný, no treba ísť svojim tempom. Väčšinou nám to trvá cca 15-20 minút aj s prestávkami. Trošku rozcvičky však treba a odmena v podobe výhľadu stojí za to. 

Názov „stupa“ je pomenovanie pre budhistickú svätyňu, ktorá je symbolom kľudu a mieru. Je naplnená budhistickými relikviami, no niektoré môžu byť prázdne, alebo nemajú žiadny interiér.  Najstaršie stupy pochádzajú najmä z budhisticky tradičných krajín ako je Nepál, India, Tibet a niektoré iné ázijské krajiny. Shanti stupa sa nachádza v nadmorskej výške cca 3610 m. n. m. a je symbolom mierovej dohody od asociácie japonských budhistov. Shanti doslova znamená z indických jazykov „mier“. Postavená bola ladackými a japonskými budhistami, pričom základy stavby boli položené v roku 1983, no až v roku 1991 v auguste ju slávnostne otváral jeho svätosť Dalajláma.  Postavená bola s cieľom podporiť svetový mier a prosperitu a ako spomienka na 2500 rokov budhizmu. 

Samotná stupa je viditeľná z ktoréhokoľvek miesta v Lehu a práve odtiaľto a z chrámu Namgyal Tsemo sú tie najlepšie výhľady. Na Shanti Stupu je najlepšie prísť tak 40 minút pred západom slnka. Počas čakania si vieme dať výklad k pamiatke a nafotiť si ju. Treba sa okolo nej aj prejsť a všimnúť si, že na spodnej časti je vyobrazených 53 budhov, zatiaľ čo na hornej časti sú štyria prepracovaní Budhovia v štyroch základných pózach otočení na všetky štyri svetové strany.

My počkáme až do západu slnka, kedy sa hory okolo Lehu krásne osvetlia a odtiene žltej a oranžovej sa menia každú chvíľu. Najkrajšie osvetlenie prichádza krátko po západe slnka. Väčšinou to býva tak, že slnko sa na krátku chvíľu stratí, zatiahne sa, ale opäť na pár minút odniekiaľ vykukne a to je ten najkrajší moment západu slnka v Lehu!  Tu si dávame buď rozchod a každý ide do hotela podľa seba, alebo môžeme ísť na spoločnú večeru naspäť do centra. V centre sa oplatí ísť pozrieť suveníry, nakoľko večer je vždy príjemnejšie, ako počas horúcich dní.

TOP 10 LEHU 

1. Lokalita Lehu: Prostredie, v ktorom sa Leh nachádza, nám vyráža dych. Mesto ponúka mnoho zážitkov a jeho okolie ešte viac. Je to jeden z najpríjemnejších regiónov, ktoré poznám. Je to cestovateľský skalp.
2. Námestie Main Bazaar: Hlavné námestie, respektíve ulica do tvaru L, je najživšia časť mesta. Je tu príjemná atmosféra, množstvo domácich obchodníkov, reštaurácie, kaviarničky, suvenírové obchody a mnoho iných.
3. Leh palác: Symbol mesta Leh, ktorý sa týči nad mestom a je viditeľný takmer z každej strany centra. Stavba, ktorá bola domovom najsilnejšieho ladackého kráľa, Sengge Namgyala.
4. Namgyal Tsemo: Na kopci nad palácom sa nachádzajú pozostatky prvej pevnosti v Lehu, ktoré sú dnes domovom dvoch chrámov Tsemo Gompa (červený, nižšie) a Gonkhang (biely, vyššie). Okrem chrámov sa sem oplatí ísť aj kvôli výhľadu na mesto.
5. Staré mesto Lehu: Táto časť nie je veľmi turisticky navštevovaná, no nachádza sa relatívne kúsok odtiaľ, kadiaľ chodíme. My prejdeme cez staré mesto smerom na Leh palác. Oplatí sa sem ísť aj mimo programu a preskúmať tajomné úzke uličky starého mesta.
6. Mešita Jama Masjid: Najväčšia mešita v Ladakhu nás rozhodne neminie. Je to symbol hlavného námestia Main Bazaar a patrí medzi historicky najpodstatnejšie mešity v Ladakhu.
7. Shanti Stupa: Budhistická svätyňa, ktorá je symbolom mieru medzi budhistami z Japonska a Ladakhu. Oplatí sa sem ísť na západ slnka a sledovať ako sa Leh ponára do tmy.
8. Atmosféra: Nie nadarmo sa hovorí, že Ladakh je tibetskejší ako samotný Tibet. Uvidíte sami. Mnohokrát si človek ani neuvedomí, že sa stále nachádza v Indii. Ľudia sú tu veľmi priateľskí a zhovorčiví. Niektorí nevedia po anglicky dobre, no snažia sa a to je milé.
9. Tibetské suveníry: Kde inde stráviť čas na nákup suvenírov ako v Lehu? Je tu plno lokálnych trhov, kde viete stráviť čas a v kľude si nakúpiť tradičné suveníry. Od magnetiek a náramkov cez sošky, až po tibetské misy tu zoženiete všetko.
10. Kuchyňa Ladakhu: Miestna kuchyňa je kombináciou tibetskej, čínskej, kontinentálnej a kórejskej kuchyne. Nedá sa povedať, že je niečím jedinečná, no určite je zdravá a najmä chutná. Najväčšie delikatesy sú polievka Thukpa a taštičky Momo, ktoré môžu byť plnené mäsom alebo zeleninou. Dobrou voľbou je aj Ladakhi Pulao (niečo ako rizoto) a Tigmo (zeleninový pokrm, ktorý sa v Ladakhu jedáva na raňajky, na obed, alebo na večeru).

Čo vidieť v Lehu a okolí navyše?

• Central Asian Museum: Novootvorené múzeum z roku 2015 poskytuje zobrazenie zabudnutej histórie Ladakhu. Dlhé stáročia bol Ladakh súčasťou karavanových obchodníkov z Yarkandu, Kashgaru, Lhasy, Pandžábu a Kašmíru, až do roku 1950, kedy to všetko zatrhla komunistická Čína. Otvorené býva denne od 10:00 – 19:00 hod.
• Ihrisko Polo Ground: Každoročne sa v Lehu uskutočňuje Ladakh Festival, ktorý býva väčšinou v septembri. V prípade, že počas termínu festivalu budete v meste, odporúčam sa ísť pozrieť na turnaj póla na koňoch alebo na tance lokálnych ľudí. Dejisko festivalu sa nachádza na pólovom ihrisku neďaleko hlavného námestia Main Bazaar.

• Trek do Saboo: Keďže sa nachádzame v horskom regióne, no turistiky na zájazde tu nie je mnoho, je možnosť ísť na trek nižšej až strednej náročnosti do dedinky Saboo cez horský priesmyk nad Lehom. Celý trek (nahor a nadol) nám zaberie asi cca 2-4 hodiny. Vrchol sedla nám ponúka dokonalú krásu Himalájí. Cena sa pohybuje zhruba 1000 INR (12,20€) za auto pre 6 osôb a 3000 INR (37€) pre lokálneho sprievodcu. To sa rozráta podľa zúčastnených osôb.

Okrem samotného mesta je tu mnoho iných aktivít v okolí Lehu, ako je napríklad:

• Výlet do kláštora Thiksey: Kláštor Thiksey je vzdialený z centra Lehu 20 km (cca 30 minút). Do kláštora sa chodí v rámci fakultatívneho výletu, no v prípade záujmu je možnosť sa sem dostať aj individuálne. Cena taxi z mesta je cca 800 – 1000 indických rupií (cca 9 – 12,50€).
• Výlet do kláštora Hemis: Sem chodievame v rámci fakultatívneho výletu, kde návštevu spájame s kláštorom Thiksey. Kláštor sa nachádza 45 km z centra mesta (cca 1 hod. jazdy). Vstup do kláštora stojí 50 INR, no oplatí sa zaplatiť aj vstup do miestneho múzea (100 INR – 1,22€), kde sú viac než 1000 rokov staré sochy a artefakty. Výlet do oboch kláštorov v rámci fakultatívneho výletu stojí cca 700 INR (8,50€) na osobu, pokiaľ ide minimálne 6 ľudí.
• Výlet do kláštora Lamayuru: 116 km od Lehu (cca 2hod. 20 min.) je vzdialená malá dedinka Lamayuru. V prípade, že ideme zo Šrinagaru, tu spíme v kláštore. Ak sa kvôli politickej situácii nedostaneme do Kašmíru, tak je vhodným variantom na celodenný výlet spojený s kláštorom Alchi. Tibetský budhistický kláštor, kde máme šancu vidieť školiacich sa mladých mníchov. Okolie dediny je priam sureálne.
• Kláštor Alchi: Z Lamayuru do Alchi je to 57 km (1hod. 15 min.). Alchi patrí medzi tie najstaršie budhistické chrámy v kašmírskom architektonickom štýle v Ladakhu. Jednoznačne stojí za návštevu.
• Kúpanie v rieke Indus: Počas návštevy kláštora Alchi majú záujemci možnosť sa ísť okúpať do rieky Indus. Kúpaním však rozumejme namočenie sa po kolená a žiadne reálne plávanie, nakoľko prúd Indusu je tak silný, že by nás to mohlo odplaviť veľmi ďaleko.
• Rafting na rieke Zanskar alebo Indus: Pre adrenalínových záujemcov je tu možnosť raftingu na sútoku riek Indus a Zanskar. Štartovné miesto určujú miestni ľudia podľa toho, aký je prúd rieky a jej hladina.
• Khardung La: Horský priesmyk je vzdialený od centra Lehu asi 38km (cca 1hod. 30 min.). Patrí medzi najvyššie prejazdné sedlá na svete. Na miestnych tabuliach nájdeme nápisy, ktoré miesto označujú ako najvyššia prejazdná motorová cesta na svete s výškou 5602 m. n. m., no reálna výška je cca 5359 m. n .m. Sú odtiaľto unikátne výhľady na pohorie Karakoram, ako aj do údolia Ladakhu smerom k Lehu. Cena za osobu sa pohybuje okolo 700 INR (8,50€) v prípade, ak je v aute min. 6 osôb.
• Jazero Pangong: Vysokohorské jazero Pangong je vzdialené od Lehu 150 km, čo je 3,5 – 4 hodiny jazdy. Nachádza sa vo výške 4250 m. n. m. a rozťahuje sa z Indie až do Tibetského územia v Číne. Počas jasných a slnečných dní vidíme až do Tibetu a zároveň sa môžeme aj okúpať. Príroda v okolí jazera je dychberúca. Je však jedno koľko je vonku stupňov, jazero je ľadové celoročne. Cena výletu na osobu sa pohybuje okolo 1800 INR (22,13€) v prípade, ak ide v aute min. 6 osôb.