Austrálska plážová kultúra - deň na Bondi

Nablýskaná opera, Harbour Bridge v pozadí, zátoka plná jácht. Červená skala v púšti, v strede ničoho. Klokany, koala alebo vtákopysk. Všetko symboly nám Európanom tak vzdialenej časti sveta.

Pravá austrálska legenda je ale plná piesku, slanej vody a ľudí všetkých národností.
BONDI BEACH je legenda, miesto s vlastným slangom, kultúrou, lifestylom. Bondi nestačí vidieť, treba ju zažiť!

„Poď behať!“ kričí Kate z promenády, „Poď, kým sa dá vonku vydržať!“
„Dnes nie, práve som si objednal kávu, pôjdem sa len prejsť na pobreží, zo včera si nohy necítim.“
Januárových 7 ráno, doma nasypalo 60 centy prašanu a ja sa potím. Ranná flat white, kakao s príchuťou kafe, vyvalený na promenáde v Lash kafe, Bondi beach ako na dlani.
Sydney sa prebúdza, psi už majú jazyky ako kravatu, vonku je príjemných 28 stupňov, ľudia behajú kade tade, všetci iPod na ramene, makači behajú po piesku, slabšie nátury okupujú chodníky, psi vrčia na tráve.
Prví borci už majú odplávane, ostatní makajú „ako o život“. V Austrálii to nie je fráza, túto sezónu dvom športovcom žralok odtrhol nohu. Toto nie je Jadran, vo vode treba zabrať. Domáci radia: nebrať si plavecké okuliare, netreba vidieť čo sa okolo teba vlní. Poslúcham radu a do oceána ma dostanú len v dave, menšia šanca, že si rybka vyberie práve mňa.
Šport je pre OZ-kov numero uno. Behá sa do roboty- z roboty, plávať vedia skôr ako chodiť, vlastniť „fitko“ je výborný business, denne mam v schránke 10 letákov s akciou na Jogu, Thai bo, Wing cu a keby som sa vážne hecol, údajne som do pol roka nadupaný jak chlapci z katalógu. Už ani nehovorím o bicykloch, korčuliach a kajakoch. To ale stále nie je „to pravé orechové“. Čo iného sa viac hodí do vysmiatej, slnečnej Austrálie ako surf. Modla kontinentu DOWN UNDER. Nielen decká, nabúchaní fešáci, ale aj starší páni po pracovnej dobe hodia svoju dosku na strechu auta, prípadne zbehnú bosí rovno z domu na pláž, navlečú neoprén, chvíľku posedia pri vode. Krátka rozcvička a už len slasť vo vlnách. Zjavne to všetkých baví, dobre sa na to pozerá, chlapci a dievčence sa predvádzajú na vode, občas niekoho „vyperie“ alebo vylezie z foklom pod okom (surfing je tvrdý šport).

Prešlo pár hodín. Teplota stúpla na krásnych 35, ani nechcem vedieť ako je na slnku. Vlny podrástli, Bondi sa zapĺňa. Aj okolo mňa je plno, objednávam šalát a hranolky. Stoly naokolo okupujú ľudia rôznych kategórii, od každého ide iný jazyk. Na niektoré sa chytám, väčšinou ale ani slovo. Snažím sa rozlúštiť, o čom je reč. Zľava melú Španieli, téma na sto percent včerajšia „fiesta“, Nemec vyzerá na ITčkára, Židia riešia business a Francúzi sa lúčia s kamošom, tečú aj slzy.
Pohľad na pláž ma utvrdzuje v tom, že sa treba držať v chládku. Keď sa už aj Brazílčanka maže krémom, niečo nie je v poriadku. Lokálni matadori voskujú surf a dvaja punkáči sa váľajú v piesku.
Tri Švédske blondínky prášia uteráky, pretvárajú bledú pokožku na čokoládu, celkom sa im darí. Čínsku rodinku obdivujem: foťáky, kamery, klobúčik, ale hlavne dlhý sveter, musí v ňom byť príjemne.
Po dlhšom pozorovaní začínam mať pocit, že Brazílčanka necháva oči na surferoch, Číňan na Švédkach a tie pre zmenu na Španieloch, začarovaný kruh.

Pre niekoho je Bondi Beach pracoviskom, nanuky, voda a fresh juice si ťa nájde, aj keď ho ty práve nehľadáš. Zodpovednejšie to už je na veži, žiaden Baywatch, tu nosia záchranári modré plavky, smiešnu kúpaciu čiapku a tričko s dlhým rukávom. Oči všade, vysielačka v ruke, ani plavák sa nehojdá pod strechou. Občas sa niekto prebehne na štvorkolke, alebo prevetrá vodný skúter. Podpora je aj z vrchu, shark patrol kontroluje z vrtuľníka celú zátoku, vraj tie väčšie kusy vidieť pekne z hora.

Poobede sa príjemne rozfúkalo a s pribúdajúcim časom pribúda aj ľudí. Zaplnil sa veľký skate park, rozostavené reflektory, asi sa dnes točí na kameru. Pribudli decká školopovinného veku, ale aj partičky so six packmi piva v ruke. Treba dodržiavať pitný režim.

Nebo sa začína farbiť do červena, pláž pustne, ale okolité bary sú na prasknutie. Šampanské, long drinky, pivo do plastu. Čerstvé ryby, mušle s vínom, thajské slíže, tapas alebo klasický rezeň. Do Sydney si každý nosí svoju kultúru, svoje zvyky, sviatky, kuchyňu a dobru náladu. Aj to pomáha prežiť život na najsuchšom kontinente planéty.
Typický obyvateľ Sydney sa ťažko definuje, modrooký Angličan, Holanďan, Škót? Usmiaty Thajčan, Indonézanka alebo Číňan? Počerná Brazílčanka? Francúzka alebo Libanonec, Slovák, Grék či Talian? Všetci majú austrálske občianstvo, volia povinne do parlamentu, platia dane a pri rugby hučia OZ, OZ, OZ, Hey Hey Hey!. Oficiálny jazyk je angličtina, neoficiálnych sú desiatky a často stačia, treba si len užívať život, mať radosť z každého horúceho dňa, to robí Sydney nezabudnuteľné.