Dejiská najväčších športových hier sveta

História olympijských je oveľa dlhšia a zaujímavejšia, ako by sa mohlo zdať. Začala sa písať už pred viac ako 2700 rokmi (v roku 776 p.n.l.) v mestečku Olympia, ktoré v tom čase predstavovalo nielen centrum športu, ale aj centrum kultúry, náboženstva či politiky.

Olympijské hry mali zároveň silný náboženský význam – konali sa na počesť boha Zeusa, ktorý je v gréckej mytológii označovaný za hlavného či „najvyššieho“.  Pred ich začiatkom boli do celého Grécka vyslaní poslovia, aby vyhlásili „posvätné prímerie“. Všetky vojny museli byť prerušené, aby sa mohli ľudia bezpečne dostať do Olympie a zúčastniť sa hier.

Hry sa konali každé štyri roky a už v staroveku priťahovali tisícky divákov. Na štadión, ktorý bol v tom čase najväčší svojho druhu, sa zmestilo až 50 000 divákov.

Pôvodne sa olympijských hier mohli zúčastňovať len muži, preto si ženy zorganizovali vlastný festival. Ten sa takisto konal každé 4 roky v Olympii a na počesť bohyne Hery niesol názov Heraean Games.

Na pôvodných olympijských hrách sa súťažilo v šiestich disciplínach – behu, hode diskom, hode oštepom, skoku do diaľky, boxe a zápasení a dostihoch.

V roku 2026 sa budú konať zimné olympijské hry v neďalekom Taliansku. Olympionici budú cestovať do horského mestečka Cortina d’Ampezzo, ktoré leží priamo v srdci talianskych Dolomitov. Milovníci hôr ho navštevujú najmä pre turistiku v lete či možnosť skvelej alpskej zimnej lyžovačky. Obklopujú ho štíty, ktoré sú jedny z najvyšších Álp. Najvyšší štít, Tofana di Mezzo, dosahuje výšku až 3244 m n. m. a je tretím najvyšším štítom tohto pohoria.

Pre kvalitu svojich svahov tu nechodia len návštevníci, ale už niekoľkokrát sa tu konali aj Majstrovstvá sveta v alpskom lyžovaní. V roku 2021 tu súťažila aj naša lyžiarka Petra Vlhová, ktorá získala striebornú medailu v alpskej kombinácii a v slalome.

V Cortine d’Ampezzo sa olympijské hry nekonajú prvýkrát. Mesto ich hostilo už v roku 1956, čiže pred 70. rokmi. Išlo o prvé zimné olympijské hry, ktoré boli vysielané v televízii, čo značne prispelo k ich popularite. Zároveň išlo o prvé olympijské hry, ktoré sa konali v Taliansku a aj vďaka nim sa Cortina stala luxusnou lyžiarskou destináciou.

Olympijské hry, ktoré prebehnú v talianskej Cortine v termíne 6. 2. 2026 – 22. 2. 2026 budú mať značne väčšiu účasť, ako mali tie spred 70. rokov. Kým v minulosti súťažilo 821 olympionikov z 32 krajín, v súčasnosti sa očakáva približne 2900 olympionikov z viac než 90 krajín. 

Niektoré disciplíny, ako napríklad hokej či krasokoľčuľovanie, prebehnú v Miláne, konkrétne na štadiónoch Milano Santagiulia, Milano Rho Ice Hockey Arena a Milano Ice Skating Arena. Veľkolepý otvárací ceremoniál prebehne na milánskom štadióne San Siro, pričom záverečná ceremónia sa presunie do Verony, na štadión Verona Olympic Arena.

Hry sa budú konať nielen v Cortine a Miláne, ale niektoré disciplíny prebehnú aj v ďalších mestách. Alpské preteky budú v Bormio, snowboarding v Livigno, nordické disciplíny v Predazzo a Tesero, pričom biatlonisti budú súťažiť v Rasen-Antholz či Anterselva.

Ak plánujete ísť do tohto alpského regiónu, máte možnosť ubytovať sa priamo v srdci hôr. Práve to vám ponúka napríklad 5-hviezdičkový hotel Grand Hotel Savoia Cortina d’Ampezzo. Ide o renomovaný hotel, ktorý tu stojí už od roku 1912 a pýši sa práve tým, že v ňom boli ubytované osobnosti ako Winston Churchill, ktorý stál na čele Spojeného kráľovstva počas druhej svetovej vojny či Franklin D. Roosevelt, 32. prezident USA.

Keď hovoríme o olympijských hrách, nemôžeme nespomenúť mesto, kde sa začala písať ich moderná história. Atény hostili v roku 1896 – Games of the I Olympiad, teda prvé novodobé olympijské hry, ktoré nadviazali na antickú tradíciu a položili základy moderných olympijských hier.

Hry sa konali od 6. do 15. apríla 1896 a zúčastnilo sa ich približne 280 športovcov, pritom išlo len o mužov z 12 krajín. Súťažilo sa v 43 disciplínach v športoch ako atletika, cyklistika, plávanie, gymnastika, zápasenie, vzpieranie, šerm, streľba a tenis. Aj keď hry prebehli ešte v 19. storočí, už vtedy išlo o veľmi populárnu udalosť. Prvého „uvítacieho“ dňa sa zúčastnilo viac než 60 000 divákov.

Atletické disciplíny sa konali na štadióne Panathenaic, pôvodne postavenom už v roku 330 p. n. l., ktorý bol pred olympiádou obnovený a obložený bielym mramorom. V atletických súťažiach sa na prvých priečkach umiestnili najmä športovci zo Spojených štátov.

Zaujímavosťou prvých olympijských hier je aj to, že sa na nich konal prvý maratón. Legenda o behu posla Feidippida z Maratónu do Atén stála pri zrode tejto disciplíny, ktorá sa stala jedným z vrcholov hier. Víťazom sa stal Spyridon Louis, čo z neho urobilo prvého olympijského hrdinu novodobej éry.

Spraviť si fotku na Olympijskom štadióne, pozrieť sa do Olympie či navštíviť Atény môžete s najscestovanejšími Slovákmi (sprievodcami vyškolenými v BUBO Cestovateľskej Akadémii) na našom BUBO zájazde Totálne Grécko.

Len o desať rokov neskôr sa v Aténach konali ďalšie OH. Hoci sú častokrát označované ako „medzihry“, že práve im vďačíme za zachovanie tradície olympijských hier, keďže tie, ktoré sa konali v rokoch 1900 a 1904 sú označované za fiaska. 

Na olympiských hrách v Aténach sa zároveň zaviedli viaceré dôležité olympijské tradície, napríklad prehliadka národných tímov okolo štadióna, ktorá dodnes tvorí kľúčový moment otváracích ceremónií.

Tieto hry však nie sú zahrnuté v oficiálnych zoznamoch Medzinárodného olympijského výboru (MOV). Zvyšok MOV napriek nesúhlasu Pierra de Coubertina, francúzskeho pedagóga a zakladateľa novodobých olympijských hier, podporoval myšlienku, že Atény budú organizovať olympijské hry každé dva roky medzi ostatnými olympiádami.

Neskôr Pierre de Coubertin „vetoval“ výsledky hier z roku 1906 a retroaktívne im odobral status OH, hoci ich sám uviedol ako oficiálne hry organizované MOV vo svojej Olympijskej revue z roku 1906. V roku 2003 výkonná rada MOV opäť zamietla starostlivo odôvodnenú a dobre zdokumentovanú petíciu Medzinárodnej spoločnosti olympijských historikov, v ktorej sa žiadalo, aby sa hry z roku 1906 opäť uznali za oficiálne.

V Aténach sa o storočie neskôr, v roku 2004, konali 25. olympijské hry. Išlo o naozaj populárne hry, zúčastnilo sa nich viac než 11 000 olympionikov z 201 krajín. Gréci čakali veľký záujem o tieto hry, preto investovali do výstavby nových štadiónov, zlepšení mestskej dopravy či iných modernizácii mesta.

Druhé olympijské hry (v roku 1900) sa konali vo francúzskej metropole. Čelili však niekoľkým problémom. V tom istom roku sa v Paríži konala aj Svetová výstava, ktorú ľudia vnímali ako dôležitejšiu a hry sa tak dostávali do úzadia.

Zlyhávala tu najmä organizácia a športové disciplíny častokrát prebiehali na miestach, ktoré neboli vyhovujúce. Napríklad plavecké disciplíny sa konali v rieke Seine, ktorej silný prúd niesol športovcov k nereálne rýchlym časom.

Ďalšou z bizarností bolo, že športovci si často neuvedomovali, že sa zúčastňujú olympijských hier, pretože väčšina podujatí bola označená ako „Medzinárodné súťaže v telesnej výchove a športe“. Navyše neprebehli žiadne slávnostné otváracie a záverečné ceremónie, ktoré by označovali začiatok a koniec hier.

Olympijské hry sa do Paríža vrátili o 24 rokov neskôr. Ich organizácia a priebeh bol oveľa hladší a bezproblémovejší oproti tým predošlým. Súťažilo tu takmer 3-krát viac športovcov z viac než 40 krajín. Prítomnosť žien bola stále obmedzená.

Keď hovoríme o Paríži ako meste olympijských hier, mnohým sa vybavia práve hry z roku 2024. Medzi súťažné disciplíny boli zaradené napríklad športové lezenie, surfovanie, skateboarding a breakdance, zatiaľ čo niektoré z pôvodných – napríklad streľba na živé holuby – už nie sú súčasťou programu.

Hry boli navyše úplne integrované do mesta, s pretekmi konanými pri známych pamiatkach, ako je Eiffelova veža.

Viac detailov o Olympijských hrách v Paríži sa dočítate v našom blogu Olympijské hry 2024 v Paríži.

Olympijské hry sa v Londýne konali trikrát (1908, 1948, 2012), pričom mesto prvýkrát hostilo podujatie v roku 1908. Pôvodne sa mali konať v Ríme, Taliansko však pre organizačné a finančné problémy odmietlo organizáciu tohto podujatia.

Organizácia hier bola významná aj z hľadiska medzinárodnej účasti, keďže sa zúčastnili športovci z mnohých krajín a Londýn sa stal dôležitým miestom pre rozvoj moderných olympijských tradícií.

O štyridsať rokov neskôr sa v Londýn stal opäť hostiteľom hier. Tie sa konali v čase, keď sa svet spamätával z druhej svetovej vojny. Porazené krajiny ako Nemecko a Japonsko neboli pozvané na účasť. Po prvýkrát prišli komunistické krajiny, ktorými v tých časoch boli Nemecko, Juhoslávia a Poľsko.

Hry priniesli aj niekoľko nových športových disciplín, medzi ktoré patrilo potápanie či tenis v hale a pozemný hokej. Zaujímavosťou bolo aj to, že program bol pomerne rozsiahly a zahŕňal niektoré športy, ktoré sa v ďalších rokoch prestali objavovať v olympijskom programe.

Londýn sa v roku 2012 stal prvým mestom, ktoré hostilo olympijské hry trikrát. Dnes do tejto kategórie patrí aj Paríž.

Najvýraznejšou novinkou programu bol ženský box, ktorý mal na olympiáde svoju premiéru v troch váhových kategóriách (51 kg, 60 kg a 75 kg).

Zároveň išlo o prvé olympijské hry v histórii, na ktorých mala každá zúčastnená krajina aspoň jednu ženskú športovkyňu. Dnes ich preto častokrát nájdeme označené za „Ženské hry“, hoci nenesú tradíciu pokračovania hier, označovaných ako Heraean Games, ktoré si zorganizovali ženské športovkyne ešte v staroveku.

Prvé zimné olympijské hry v histórii sa konali v malom horskom francúzskom mestečku – Chamonix, v roku 1924. Najskôr niesli pomenovanie „Medzinárodný týždeň zimných športov“ a ako oficiálne prvé zimné olympijské hry ich označil Medzinárodný olympijsky výbor až po ich skončení.

Na týchto olympijských hrách, ktoré dnes predstavujú obrovský historický míľnik, sa súťažilo v 16 disciplínach a len v 6 športoch. Zaujímavosťou je, že (opäť) súťažili len muži, s výnimkou krasokorčuľovania, ktorého sa zúčastnilo pár ženských športovkýň.

Dnešné zimné olympijské hry prebiehajú oveľa honosnejšie. Okrem moderného vybavenia sa súťaží vo vyše 100 disciplínach (približne 7-8 športoch), ktorých súčasťou sú aj športy ako freestyle lyžovanie, snowboardovanie či skeleton – šport podobný bobovému športu.

Aj zimných olympijských hier sa dnes bežne zúčastňujú aj ženy. Počet účastníkov sa väčšinou pohybuje okolo 3000, pričom súťažia na obrovských štadiónoch, skokanských mostíkoch či umelo vytvorených dráhach.

Presne v roku 2000, na začiatku nového storočia, sa olympijské hry prvýkrát presunuli na južnú pologuľu, a to práve do Austrálie. Tieto hry sú častokrát nazývané ako Hry nového milénia.

Olympijské hry na opačnom kontinente sa zapísali do histórie ako mimoriadne úspešné. Na záverečnom ceremoniály ich predseda Medzinárodného olympijského výboru, Juan Antonio Samaranch, označil za Najlepšie olympijské hry v histórii. Olympijské hry v Sydney sa začali nezabudnuteľným otváracím ceremoniálom 15. septembra na Olympijskom štadióne. Austrália predstavila svoju históriu – od pôvodných obyvateľov, cez príchod Európanov až po moderný multikultúrny štát.

Jedným z najsilnejších momentov bolo zapálenie olympijského ohňa úspešnou atlétkou Cathy Freeman, príslušníčkou pôvodných obyvateľov Austrálie (Aborigéncov), ktorí boli dlhé roky utláčaní a diskriminovaní.Freeman navyše počas hier získala zlatú medailu v behu na 400 metrov, čím sa stala symbolom hier v Sydney aj celej Austrálie.

Na hrách sa prvýkrát objavili taekwondo a ženské vzpieranie, čím sa podporila rovnosť medzi mužmi a ženami v olympijských disciplínach.

Zaujímavosťou je, že OH Sydney 2000 sa tiež označujú za Zelené olympijské hry, pretože veľký dôraz sa kládol na ochranu životného prostredia. Olympijská dedina využívala solárnu energiu a ekologické stavebné materiály.

Viac o Sydney sa dočítate aj v našom BUBO blogu Sydney - pamiatky, čo vidieť okrem opery a Bondi Beach.

Prvými olympijskými hrami v Latinskej Amerike boli OH v Mexiko City 1968. Konali sa vo výške 2 240 m n. m. Vedeli by ste si predstaviť, žeby ste súťažili v približne takej nadmorskej výške, v akej je aj tretí najvyšší vrch Nízkych Tatier – Chopok? Vysoká nadmorská poloha mesta ovplyvnila výkony športovcov, najmä pri rýchlostných behoch a skokoch či maratónoch.

Pri krátkych rýchlostných disciplínach a skokoch vysoká nadmorská výška športovcom pomáhala, pretože bol menší odpor vzduchu, čo umožnilo rekordné výkony. Naopak, vytrvalostné disciplíny, ako beh na 5 km či maratón, boli náročnejšie, niektorí bežci mali problémy s dýchaním a s výškou sa im vyrovnávalo ťažšie.

Športovci nečelili len nadmorskej výške, ale aj vypätej politickej situácii, ktorá prebiehala v krajine. Len 10 dní pred slávnostným otvorením hier došlo k masakru na námestí Tlatelolco, kde mexické bezpečnostné sily násilne zasiahli proti študentským protestom, kde zahynulo približne 300 ľudí.

Dvaja americkí športovci Tommie Smith a John Carlos pri slávnostnom ceremoniáli, keď hrala americká hymna a športovci stáli na pódiu, urobili gesto, ktoré sa stalo okamžite legendárnym: zdvihli ruky v čiernej rukavici a pokrčené v lakťoch. To malo symbolizovať Black Power, boj proti rasovej diskriminácii v Spojených štátoch.

Na týchto olympijských hrách padol aj najdlhšie neprekonaný olympijský rekord v skoku do diaľky. Bob Beamon skočil až 8,9 metra a tento rekord je už 56 rokov! Hoci rekord v roku 1991 prekonal len 19-ročný Mike Powell, ktorý skočil 8,95 metra, nestalo sa tak na olympijských hrách.

Letné olympijské hry sa vrátia do Los Angeles v roku 2028! Bude to už piatykrát, čo USA privítajú najväčšie športové podujatie sveta, a Los Angeles sa stane iba tretím mestom v histórii, ktoré hostí hry trikrát. Organizátori sľubujú udržateľný prístup – väčšina disciplín sa uskutoční v existujúcich štadiónoch, takže nebude potrebná žiadna nová výstavba.

Olympijské hry v Los Angeles budú mať spolu 351 disciplín a prinesú viacero zmien. Športy ako flag futbal a squash pribudú do zoznamu, zatiaľ čo bejzbal a softbal sa vracajú po vyradení z hier v Paríži 2024. Do programu sa tiež po dlhom čase vráti kriket, ktorý sa naposledy objavil v Paríži v roku 1900, kde sa odohral jediný zápas medzi Anglickom a Francúzskom, a lakros (formát šestky), ktorý sa naposledy objavil v St. Louis 1904 a Londýne 1908.

OH sa v Los Angeles konali aj v minulom storočí. V roku 1932 tu vznikla prvá olympijská dedinka pre športovcov a po prvýkrát víťazi stáli na medailových stupienkoch, ktoré vidíme na olympiádach a súťažiach dodnes.

V roku 1984 OH bojkotoval Sovietsky zväz a väčšina krajín východného bloku. Hry totižto prebiehali v čase studenej vojny. Aj napriek tomu sa označujú za úspešné, pretože vďaka predaju televíznych práv a už postaveným štadiónom mesto znížilo náklady na organizáciu. Dokonca sa hovorí, že výsledkom bol nečakaný finančný zisk.