Pasargady. Kýros Veľký a duch starej Perzie

Prehliadka

Pasargady. Kýros Veľký a duch starej Perzie

Irán je vznešená, starobylá krajina a ak milujete spoznávanie historických príbehov, skôr či neskôr musíte skončiť na mieste zvanom Pasargady. Nevynecháme ho ani my na našej ceste starou Perziou. Ako by sme aj mohli? Veď práve tu bol pochovaný panovník Kýros Veľký, ktorý patrí k najdôležitejším postavám v perzskej histórii. Vyberme sa na prehliadku jeho sídelného mesta

Pasargady sú unikátnym miestom. Sú mementom obrovskej Perzskej ríše, ktorá vznikala v týchto priestoroch pred viac, než 2500 rokmi. Obávaní a mocní Peržania ohrozovali staré grécke mestá, ktoré ležali tisíce kilometrov západne od ich ríše a ich meno s horkosťou v ústach skloňovali aj Aténčania. Každá nesmrteľná ríša však skončí a dnes sú spomienky na starovekú Perzii limitované na kamenné monumenty, ktoré po sebe títo ľudia zanechali. Najslávnejšou pamiatkou starovekej Perzie zostáva nepochybne Perzepolis, ale boli časy, kedy aj Pasargady miešali karty. Perzepolis sa stal symbolom, Alexander Veľký ho najprv poctil návštevou, potom ohňom a mesto sa premenilo na kamenné ruiny. Ak sa vydáme po stopách Kýra Veľkého, jeho príbeh nás nezavedie do Perzepolisu, ale do starobylých Pasargád, ktoré ležia cca 120 kilometrov severne od Širázu. Práve ono sa stalo miestom posledného odpočinku človeka, v ktorého žilách kolovala perzská kráľovská krv.

Z Yazdu do Pasargád #

Ak vyrazíte do Pasargád z hlineného Yazdu, pripravte sa na cestu dlhú niekoľko hodín, pretože sem z Yazdu vedie cesta dlhá cca 380 kilometrov. Za mestom sa krásne dvihnú hory pohoria Šír-e Kúh a až za ním sa otvorí úrodná krajina posiata zelenými políčkami. To je krásnym znamením, že sme sa dostali až do provincie Fars. Patrí medzi najúrodnejšie v celom Iráne a človek sa zamyslí, že niet divu, že práve tu si starovekí Peržania postavili svoje hlavné centrá. Cesta k Pasargadám trvá cca 5 hodín, ak sa ešte niekde zastavíte na krátku pauzu, dáte si čaj a idete ďalej. Počítajte teda, že do Pasargád prídete niekedy okolo obeda. Prehliadka vám zaberie hodinu a pol a je dobrým nápadom ísť rovno na obed a až potom sa vybrať na spoznávanie unikátnej pamiatky.

Skvelá voľba, kde viete absolvovať obed je podnik na križovatke ciest s menom Pasargad Tourist Restaurant. Má totiž príjemné prostredie a na výber iránsku klasiku od skvelých kebabov z mletého jahňacieho mäsa cez kuracie kebaby až po ghormeh sabzí či chorešť. Súčasťou podniku je aj bufet so šalátmi, jogurtom a nakladanou, kyslou zeleninou, ktorú Iránci milujú. Dobre najedení prejdete ešte posledné dva kilometre a na konci cesty si všimnete ako sa z krajiny dvíha neveľká hrobka veľkého muža. Tam začínajú staroveké Pasargady!

Na počiatku bol Kýros #

Pasargady sa preplietli s menom Kýra Veľkého, veľkého panovníka, ktorý na svojich pleciach vybudoval základ pre obrovskú ríšu Achajmenovcov. Jeho hrobka je symbolom miesta, je ikonou Pasargád, ale nechajte si ju na koniec ako povestnú čerešničku na torte. Ak si chcete spraviť prehliadku Pasargád, môžete to spraviť po vlastných, čo je veľmi príjemné, alebo nasadnite do elektromobilov, ktoré sú novinkou na tomto mieste. Ten vás za malý poplatok vezme na koniec areálu, kde si pozriete ruiny mesta a potom vás zase vie priniesť nazad k hrobke. Vyberme sa po vlastných za ruinami slávnych palácov.

Prehliadka Pasargád #

Od miesta, kde leží hrobka sa k bývalým palácom dostanete peši za 20-25 minút. Tu mnohých prekvapí rozloha niekdajšieho mesta. Na prvý pohľad si málokto vie predstaviť aké veľké museli byť Pasargady, ale keď si spojíte kde ležia paláce, ruiny brán či pevnosť, získate prehľad. Kýros Veľký nechal vystavať hlavné mesto svojej ríše v polovici 6. storočia pred Kristom, avšak po jeho smrti sa práce zastavili. Pár stoviek metrov od hrobky ležia na ľavej strane cesty pozostatky starého karavanseráju Mozaffari. Schádzali sa tu karavany, obchodovalo, vymieňal tovar a nakoniec tu mohli kupci prečkať i noc. Je to pekný príklad toho, že Pasargady sa nestratili z mapy sveta ani po páde Perzskej ríše, ale že aj v stredoveku či v období Hodvábnej cesty ľudia toto miesto poznali a prichádzali sem. Nie kvôli ruinám, ale kvôli jeho strategickej polohe, pretože leží jednak medzi Širázom a Esfahánom a jednak medzi Širázom a Yazdom. Dokonalá poloha pre mesto. Nahliadnite dnu, no nájdete tu už len prázdne ruiny.

Kýrov palác #

O kúsok ďalej sa ocitnete na mieste starého kráľovského paláca. Ešte aj dnes sú niektoré jeho časti ozdobené poničenými reliéfmi. Na niekoľkých stĺpoch sa dá čo to prečítať aj z klinového písma, ktoré Peržania používali. Teda, ak by to človek vedel. Kedysi mali stĺpy výšku niekoľkých metrov, ale dnes siahajú niektoré len po pás. Palác v čase, kedy v ňom žil Kýros Veľký obklopovala obrovská záhrada, ktorá mala pripomínať raj. Práve tu mala vyrásť prvá perzská záhrada a našli sa aj archeologické stopy, ktoré túto domnienku potvrdzujú. Dokonca by ste Pasargady našli aj na zozname UNESCO pri spoločnom zápise s viacerými perzskými záhradami. Na všetkých ostatných miestach ich stále nájdete, len tu je prázdna, no unikátna krajina. My v BUBO vždy na tomto mieste ukážeme ruiny, ktoré tvorili kanalizáciu záhrady, nič nehovoriace kamene, ktoré poznali tento príbeh a vďaka tomu, že sme tu boli desiatky krát vieme toto miesto v hlave pekne vymodelovať. Ak tu nemáte dobrého sprievodcu, vidíte len kamene, ak ho máte, ožijú a začnú rozprávať. Je veľká škoda, že z celej stavby zostali len nič nehovoriace ruiny, pretože muselo ísť o fantastické miesto

4 fotografie

V palácoch, ktoré tu po sebe nechal Kýros Veľký

Palácové ruiny aj ukryté reliéfy #

Pár desiatok metrov od Kýrovho súkromného paláca leží Audienčný palác, kde vítal poslov z ďalekých aj blízkych krajín, kam prichádzali za panovníkom velitelia či králi podrobených oblastí a kde sa tvorili dejiny. Aj ten je podobne ako prvý palác premenený na ruiny. Priblížte sa k nemu a tam, kde nájdete hrubé stĺpy sa pozrite do ich vnútra. Práve tam objavíte vzácne reliéfy. Ak sa k palácu nepriblížite a pozriete sa len z diaľky, sami sa oberiete o kúsok perzskej krásy. Reliéfy na východných dverách zobrazujú býka a génia oblečeného v plášti z rybích šupín. Zo scény cítiť totálny Orient. Dnu do paláca nevojdete, ale aj z tesnej blízkosti je impozantný. Ak sa pozriete za palác, v rovinatej krajine cca 400 metrov od paláca si všimnete ešte kúsok ďalších ruín. Je to ruina palácovej brány. Mnohí k nej nepokračujú, ale to by sme si my neodpustili, pretože chceme vidieť všetko podstatné. Z brány zostali len základy, ale práve tu za svoju námahu objavíte najkrajší reliéf celých Pasargád. Budete vďační za tento BUBO tip, pretože sa pred vašimi očami objaví vysoká postava ozdobená štyrmi krídlami. Podľa mnohých ide o jediné zobrazenie Kýra Veľkého a tento obrázok nájdete takmer v každej knihe, ktorá panovníka spomína!

Šalamúnové väzenie #

Od palácovej časti je to k ďalšej zastávke peši necelý kilometer. Kráčajte tou istou cestičkou ako ste sa dostali až k bráne a za palácom si nemôžete nevšimnúť kamennú stenu. Zaujímavou stavbou, na ktorú sa pozeráte je tzv. "Šalamúnove väzenie", teda Zendan-e Suleiman. Stojí akoby na severnom rohu paláca a do dnes prežila len jedna jediná stena. Pôvodne vyzerala ako kocka, ktorej funkcia je zahalená rúškom tajomstva. Podľa niektorých sa vnútri udržoval posvätný oheň, taký dôležitý pre miestnych vyznávačov Zaratuštru. Aj v iných častiach Iránu si po toľkých storočiach dnešní nasledovníci proroka Zaratuštru chránia svoje miesta s posvätným ohňom. Kto vie, možno ešte Pasargady vydajú nejedno tajomstvo. Spravte si fotku, dve a pokračujte k pahorku ozdobenom kamennou hradbou.

Trónny kopec #

Pahorok leží na samotnom okraji dnešných Pasargad. Od Šalamúnovho väzenia ste tu na 10 minút. Zvyšky kamenného opevnenia na pahorku predstavujú Tall-e Takht, teda Trónny kopec. Neležal tu trón, pretože v skutočnosti išlo o opevnenie, pričom málokto vie, že práve táto fortifikácia bola jednou z prvých svojho druhu na celom Blízkom Východe! Všimnete si prašnú cestičku a vydajte sa až hore na pahorok. Kto sa rozhodne vyliezť až hore, toho kopec odmení výhľadom na celé údolie Morghab v ktorom ležia ruiny kráľovského mesta. V diaľke rozoznáte Kýrovu hrobku, ale už poznáte aj paláce či ďalšie ruiny. Výhľad odtiaľto je skutočne krásny a oplatí sa sem ísť. Keď sa pokocháte, je čas vrátiť sa nazad k hrobke, sme návštevu starovekých Pasargád uzavreli. Hrobka leží odtiaľto 2,3 kilometra a tak môžete kráčať alebo sa odviezť elektromobilom

Tam, kde odpočíval Kýros Veľký #

Hrobka, ktorá patrí Kýrovi Veľkému je najdokonalejšou stavbou celých Pasargád a aby sme stupňovali zážitky, nechali sme si ju na koniec. Postavili mu ju niekedy okolo roku 530 pred Kristom. Na prvý pohľad je určite menšia ako si predstavujete, no nič jej to neuberá na monumentalite, ktorou dominuje celému okoliu. V priebehu storočí ju ubiehajúce roky sfarbili do žltkastej farby. Pomaličky okolo nej kráčajte a vychutnajte si ju. Dlhé roky bola ukrytá pod lešením, no dnes si ju opäť vychutnáte v jej plnej kráse. Nezastavia sa tu len cudzinci, ale hrobka je obľúbeným miestom aj pre Iráncov. Mnohí v nej vidia akýsi symbol starej Perzie, ktorý je v ostrom kontraste s islamským zriadením dneška a najmä staršia generácia sem prichádza s nostalgiou. Chodia sem celé rodiny a rozprávajú si príbehy o perzských kráľoch, mestách a nesmrteľných stavbách. K samotnej hrobke kráľa vedie šesť stupňovitých schodov. Hore stojí pohrebná komora s dĺžkou cez tri a s výškou cez dva metre

Grécki historici zaznamenali aj návštevu Alexandra Veľkého počas plienenia Perzepolisu. Alexander prikázal jednému zo svojich vojakov, aby vkročil dovnútra. Ten tu našiel zlatú posteľ, poháre, zlatú truhlicu, ale aj rôzne ornamenty vykladané drahými kameňmi. Geograf Strabón hovorí o tom, že hrobku kedysi zdobil aj vytesaný nápis: "Ty, ktorý prechádzaš, ja som Kýros, ktorý dal Peržanom ríšu a bol som kráľom Ázie." Nápis sa však stratil v temnote času. Vo svojej podstate ide o veľmi jednoduché mauzóleum a pre svoju stavbu hľadal panovník inšpiráciu pravdepodobne v hrobke predposledného kráľa Lýdie Alyatta v Sardách. Je svojím spôsobom výnimočná, pretože ostatní perzskí králi si nechali svoje hrobky vytesať do skál. Perzská ríša sa rozpadla a do histórie vstúpili Arabi šíriaci nové náboženstvo. To čo bolo pred ním upadlo do zabudnutia a ľudia prestali tušiť komu hrobka patrila. Miestni roľníci ju preto začali uctievať ako hrobku Bat-šeby, matky Šalamúna. Aj vďaka tomu sa podarilo stavbe prežiť, pretože nové náboženstvo malo vo zvyku vymazať pamiatky svojich predchodcov. Dostala meno Qabr-e Madar-e Sulaiman a niektorí Iránci ju tak volajú dodnes.

3 fotografie

Ty, ktorý prechádzaš, ja som Kýros, ktorý dal Peržanom ríšu a bol som kráľom Ázie

Je tu čo obdivovať. Ak mám povedať pravdu, Pasargady vás prekvapia v príjemnom slova zmysle, pretože sa tu dá stráviť čas pomalým objavovaním, prechádzaním sa miestami, ktoré boli kedysi palácmi, záhradami, luxusnými domami alebo hľadieť na hrobku Kýra Veľkého.

Čo vidieť navyše? #

1.,Perzepolis

Ak chcete stopovať históriu Peržanov tak potom je Perzepolis miesto, ktoré jednoducho musíte vidieť. Nenaháňajte sa, vychutnajte si Pasargady, prespite v Širáze a na ďalší deň sa ráno vyberte na prehliadku Perzepolisu, uvidíte že si ho takto viac užijete. Perzepolis v sebe skrýva svet najkrajších perzských reliéfov, zabudnutých palácov, ale aj príbehov o perzských kráľoch, Alexandrovi Veľkom a objavíte tu aj lákavé hrobky

2.,Nakš-e Rostam

Už v texte spomíname, že Kýros Veľký a jeho hrobka je unikátne miesto, pretože ostatní perzskí panovníci si nechali svoje hrobky vytesať do skál. Chcete ich vidieť? Pokračujte po hlavnej ceste do Širázu a o cca 75 kilometrov, teda po hodine ste na mieste okázalých hrobiek v Nakš-e Rostam. Nájdete tu štyri fantastické hrobky najznámejších kráľov Perzie a pod nimi vzácne a ojedinelé reliéfy sasánovských Peržanov.

3.,Nakš-e Radžab

Len pár kilometrov od Nakš-e Rostam objavíte malé miestečko Nakš-e Radžab, ktoré je skôr chuťovkou pre labužníkov a milovníkov perzskej histórie. Tu na neveľkej skale objavíte nádherné, obrovské reliéfy sasánovskej Perzie

TOP 10 Pasargád #

1.,Hrobka Kýra Veľkého

Najznámejšia a ikonická stavba celých starovekých Pasargád. Je to pamiatka, ktorá patrí dokonca medzi iránske symboly a tak ju uvidíte ako prvú stavbu, keď budete do Pasargad prichádzať. Kedysi bola naplnená pokladmi, ale dnes zíva prázdnotou, pretože je počas jej života niekoľko krát vyplienili. Telo Kýra sa stratilo, ale stále je to magické miesto, ktoré človek v Iráne jednoducho musí vidieť

2.,Súkromný palác Kýra Veľkého

Najpôsobivejšie ruiny v Pasargadách patria palácu Kýra Veľkého, ktorý bol kedysi jeho privátnym priestorom. Patril k najkrajším palácom svojej doby, no dnes sú z neho ruiny posiate nízkymi stĺpmi a na niektorých z nich dokonca nájdete aj stopy perzského klinopisu

3.,Audienčný palác Kýra Veľkého

Paláce po sebe nechal Kýros Veľký hneď dva a ten monumentálnejší sa používal na príjmanie zahraničných delegátov alebo zahraničných návštev. Medzi oboma palácmi je cca 300 metrov a nemôžete ho prehliadnúť  pretože niektoré z jeho stĺpov sú pomerne vysoké. Aj tu nájdete klinopis, no v kamenných bránach do paláca nájdete aj unikátne reliéfne zobrazenia s nádychom Orientu. 

4.,Reliéf s Kýrom Veľkým

Medzi najunikátnejšie miesta Pasargád patrí reliéf, ktorý by ste možno poľahky prehliadli. Stojí na konci areálu a človek si často povie, že sa mu tam nechce ísť. Nie, nie! Vyberte sa k ruinám niekdajšej brány a objavíte tu reliéf s postavou, ktorú mnohí identifikujú ako postavu Kýra Veľkého. Zo staroveku sa nám jeho podobizne takmer nezachovali a preto ide o unikát. 

5.,Šalamúnové väzenie

Zaujímavou stavbou v Pasargadách je aj takmer zbortená stena, ktorú domáci volajú Šalamúnové väzenie. Nikdy nebolo väzením, ale skôr malo ísť o miesto, kde zrejme horel posvätný oheň, ktorý sa spájal so zoroastriánskym náboženstvom, ktoré starovekí Peržania preferovali

6.,Trónny kopec

Najvyšším miestom dnešných Pasargád je tzv. Trónny kopec alebo ak chceme Tall-e Takht. Nikdy tu trón nestál, ale bolo to miesto, kde by ste v staroveku našli pevnosť. Dnes sa na ňu oplatí vyjsť, pretože získať krásny pohľad na staroveké Pasargady môžete získať len tu. Pod nohami sa vám rozleje rovina vyplnená občasnými ruinami.

7.,Ruiny perzskej záhrady

Verili by ste pri pohľade na Pasargady, že majú zápis v UNESCO aj medzi najkrajšími perzskými záhradami? Veď tu naokolo žiadna nie je, však? To je však len laický pohľad a keď sa pozriete bližšie, nájdete ruiny niekdajšej infraštruktúry, ktorá napájala rajskú, perzskú záhradu. Patrila k najstarším v Perzii a podľa opisov to muselo byť fantastické miesto. Dnes len ruiny, ale niekde sa príbeh záhrad musel začať.

8.,Príbeh Kýra Veľkého

Perzia mala niekoľko slávnych panovníkov, no medzi všetkými stojí najvyššie práve Kýros Veľký. Dobýjal nové územia, no bol tolerantným panovníkom, položil základy obrovskej ríše, ale neutopil sa v megalomanii. Dokonca vydal aj edikt s ľudskými právami, prvý svojho druhu na svete a dnes je známy ako "Kýrov valček". Príbehy tohto panovníka spravia z Pasargád dokonalé miesto

9.,Suveníry s perzskou tematikou

Pred areálom starovekých Pasargád nájdete niekoľko obchodíkov so suvenírami, kde objavíte najmä drobnosti s perzskou tematikou. Chcete mať na poličke doma spomienku na Kýrovu hrobku? Tu kúpite maketu, ale aj knihy či brožúrky o histórii Perzie. 

10.,Kebab pred Pasargadami

Iránska kuchyňa patrí medzi milé prekvapenia a tak sa pred návštevou dobre najedzte a oddýchnite si v príjemnom podniku s typickou a tradičnou iránskou kuchyňou. Dajte si iránsky kebab, čerstvý jogurt, chlebové placky, poháriky čaju a vydajte sa spoznávať!

Tomáš Kubuš

Tomáš Kubuš

Tomáš Kubuš

Vyštudovaný historik s veľkým srdcom. Získa si vás obetavosťou (vie o vašich prianiach skôr, než si ich uvedomíte vy) a ohromnými znalosťami. Miluje Áziu a krajiny Stredného východu. Stretnete sa s ním v Iráne aj v Uzbekistane, na Kaukaze či v Jordánsku alebo v Izraeli. Do novšej histórie si chodí oddýchnuť do juhovýchodnej Ázie. S láskou vás prevedie Indočínou, Thajskom či Malajziou. Veľmi rád píše a jeho články nájdete v mnohých slovenských časopisoch aj na našom blog Od pólu k pólu.

Obľúbený zájazd z BUBO katalógu
Hodvábnou cestou do Perzie (Komfort)

Zo zájazdu:

Tomáš Kubuš

Posledná úprava článku | Prečítané: 157

Mohlo by Vás zaujímať

Blogov