Chobe – dve tváre jedného safari

Chobe National Park leží na severnom cípe Botswany, blízko hraníc s ďalšími tromi africkými krajinami – Zimbabwe, Zambiou a Namíbiou. Ide o obrovský zelený džungľový park, ktorý má rozlohu približne 11 700 km², teda približne ako štvrtina Slovenska.

Park zdieľa názov s riekou Chobe, ktorá tvorí z veľkej časti hranicu medzi Namíbiou a Botswanou. A práve pri mieste stretu s vyššie spomenutými krajinami sa táto 731 km dlhá rieka vyvierajúca v Angole vlieva do slávnejšej Zambezi.

Pred vstupom do Botswany sa rieka ešte mení na meandre, ktoré lákajú stovky druhov vtákov, slony, byvoly a iné zvieratá. Pozorovať sa tu však chodia predovšetkým slony. Ak by mali mať v Afrike tieto zvieratá svoje „hlavné mesto“, bolo by ním určite Chobe.

Podľa odhadov sa tu najmä v suchých mesiacoch sústreďuje 120- až 130-tisíc týchto majestátnych tvorov. Šanca, že ich uvidíte, je prakticky stopercentná. Sú to slony z Kalahari, ktoré tvoria najpočetnejšie stáda a majú pomerne krehkú slonovinu, pravdepodobne pre nedostatok vápnika v pôde. Okrem toho tu žijú početné stáda hrochov, byvolov, zebier, antilop a predátori ako levy či leopardy. A, samozrejme, spomenuté vtáctvo. Safari snáď ani nemôže byť rozmanitejšie.

Chobe sa už v roku 1967 stal prvým národným parkom Botswany. Dnes ho spravuje a ochraňuje vládna organizácia Department of Wildlife and National Parks (resp. obdobný štátny orgán), ktorá dohliada na ochranu živočíšnych populácií, boj proti pytliactvu, reguláciu návštev a udržiavanie infraštruktúry. O park sa starajú tiež rangeri či výskumní pracovníci. Majú čo robiť, keďže Chobe čoraz viac naberá na popularite a odhaduje sa, že ho ročne navštívi zhruba pol milióna turistov z celého sveta. Klienti BUBO si tento zážitok môžu spojiť s návštevou afrického prírodného divu počas zájazdu Legendy Afriky: Victoria Falls a safari v Chobe.

Nenápadné botswanské mestečko Kasane, ktoré má necelých 10 000 obyvateľov, leží len pár minút jazdy od hranice národného parku a zároveň pri rieke Chobe. Kasane má malé medzinárodné letisko a pre mnohých sólo cestovateľov je najjednoduchšou možnosťou vnútroštátny prelet z Gaborone, hlavného mesta Botswany.

My v BUBO však ideme tradične inou, cestovateľsky zaujímavejšou trasou. Na najpopulárnejšom africkom zájazde 3x naj Afriky začíname v Kapskom Meste, odkiaľ preletíme na zimbabwianske letisko Victoria Falls. Už samotný let je silným zážitkom a možno pri pristávaní prvýkrát uvidíte slávne Viktóriine vodopády. Keď sa pokocháme týmto úžasným dielom prírody, presúvame sa po zemi smerom do Botswany (zhruba hodinu) na veľkolepé safari.

Prejazd hraníc medzi Zimbabwe a Botswanou je prekvapivo jednoduchý, najmä ak viete, čo vás čaká. Sprievodcovia vyškolení v BUBO Cestovateľskej Akadémii vás, samozrejme, usmernia. A upozornia napríklad na to, že vás zrejme pri prechode hraníc čaká dezinfekcia topánok. Ide o to, aby ste do susednej krajiny nepreniesli slintačku a krívačku.

Slováci na vstup do Botswany nepotrebujú víza, stačí platný cestovný pas. Ak teda neplánujete stráviť v krajine viac ako 30 dní. Na hranici sa iba vypĺňa krátky vstupný formulár a môžu vás požiadať o uvedenie miesta pobytu alebo dĺžky pobytu v krajine. Colníci možno budú chcieť preveriť, či si do krajiny neprinášate potraviny živočíšneho pôvodu (mäsové či mliečne výrobky vám môžu zabaviť). Závisí to však skôr od nálady colníka.

To isté platí, ak vstupujete do Botswany z Namíbie ako mnohé naše malé skupiny na ďalšom exotickom zájazde JAR, Namíbia, Botswana, Zimbabwe a Zambia. Tu si tiež výraznejšie všimnete prírodný kontrast medzi krajinami. Namíbia nemá baobaby, no keď prekročíte hranicu, jeden botswanský sa vám ukáže v plnej kráse.

Chobe je výnimočné práve tým, že tu nemusíte voliť medzi týmito dvoma zážitkami. Stihnete ich uloviť oba v priebehu jediného dňa. Každý z nich ponúka úplne iný pohľad na africkú divočinu. Či už to bude prašná jazda po nespevnených cestách, alebo tichá plavba na hladine rieky. Až keď ich absolvujete obe, pochopíte silu národného parku.

Ranné safari najscestovanejších Slovákov na zájazde 3x naj Afriky sa nesie v duchu plavby po rieke Chobe. Za pomoci domácich rangerov nastúpite na loď a nechávate sa unášať vodou. Zrazu nie ste len lovcom zážitkov, ale aj tichým pozorovateľom ranného diania na brehoch rieky.

Riečne safari je pokojnejšie ako to neskoršie cestné, no o to fotogenickejšie. Hlavnými hviezdami sú hrochy, ktoré lenivo vyčnievajú z vody a dávajú o sebe vedieť hlbokým funením. Na brehoch postávajú krokodíly číhajúce na svoju korisť, slony sa prichádzajú napiť a slnko farbí hladinu rieky do zlatista. Zrazu máte pocit, že sa čas okolo vás spomalil, a práve v tom spočíva to skutočné čaro Chobe.

Keď slnko vystúpi vyššie a plavba trvajúca zhruba 1,5 hodiny sa končí, čaká nás chutný obed v Chobe Safari Lodge v štýle „all you can eat“. Okrem toho, že si naplníte žalúdky, správne zrelaxujete a pripravíte sa na druhý zážitok, ktorým je poobedné safari.

Jazdí sa po nespevnených pieskových cestách, kde sa musíte pripraviť na to, že vás bude občas poriadne nadhadzovať. Sprievodcovia vám ešte pred cestou vysvetlia, prečo je dôležité hovoriť potichu, nevystupovať z auta ani nerobiť prudké pohyby. Samozrejme, všetky pravidlá tu musíme dôsledne rešpektovať.

Pridanou hodnotou zájazdu je to, že našu flotilu sprevádza profesionálny ranger, ktorý pozná park ako vlastnú dlaň. Vie čítať stopy v piesku, rozpoznať varovné zvuky zvierat a odhadnúť, kde sa oplatí spomaliť a kde zase chvíľu počkať. Niekedy máte až pocit, že má orlí zrak, pretože aj maličkého vtáčika na strome je schopný vidieť z kilometra.

Počas auto-safari je najväčšia šanca stretnúť slony v ich prirodzenom prostredí – či už osamelé samce, alebo celé rodiny s mláďatami. Popri ceste sa mihajú opice, paviány sa vyhrievajú na krajniciach a s trochou šťastia sa objavia aj levy, ktoré sa po nočnom love ešte nechcú skryť v tieni. Nechýbajú žirafy, impaly, byvoly a desiatky druhov vtákov. Každý kilometer jazdy prináša nové prekvapenie a vy neviete prestať fotiť. Sú to priam luxusné zážitky.

Po týchto dvoch zážitkových jazdách rýchlo pochopíte, prečo patrí Chobe medzi 10 najkrajších parkov sveta. Pre nás v BUBO je už tri desaťročia, odkedy sme navštívili Afriku prvýkrát, číslom jeden na tomto kontinente.

Slon africký

(Loxodonta africana)

Ak existuje miesto na svete, kde má slon africký skutočný domov, potom je to práve Chobe. Bez preháňania môžeme povedať, že z pohľadu slonov ide o najlepší národný park na svete. Botswana má dlhodobo rastúcu populáciu slonov, a to najmä vďaka prísnemu dodržiavaniu zákazu ich lovu.

Kým v niektorých krajinách Afriky slony bojujú o prežitie, tu nachádzajú bezpečný priestor. Nie náhodou sa hovorí, že slony do Botswany doslova „utekajú“ – prichádzajú z okolitých krajín a hľadajú pokoj, vodu a istotu.

Slon africký je najväčší suchozemský cicavec, dospelý samec môže vážiť aj viac ako šesť ton, jeho kly sú zbraňou aj nástrojom a chobot je malý technický zázrak – slúži na dýchanie, pitie, komunikáciu aj jemné uchopenie trávy. Slony sú mimoriadne inteligentné, majú výbornú pamäť a silné sociálne väzby. Pamätajú si napríklad, kde zomrel ich predok a každý rok toto miesto navštevujú, aby si ho pripomenuli.

Jednou z najfascinujúcejších vlastností slonov je však ich schopnosť prispôsobiť sa extrémnym podmienkam. Dokážu prežiť v suchých oblastiach, akými sú okraje Namíbijskej púšte, no rovnako prirodzene fungujú aj v zelených, vodnatých krajinách, ako je napríklad Zimbabwe. V Chobe majú ideálnu kombináciu oboch svetov.

Slonie stádo má jasnú hierarchiu a vedie ho najskúsenejšia a najstaršia samica, ktorá si pamätá migračné trasy, miesta s vodou aj obdobia sucha. Práve ona rozhoduje, kam sa stádo presunie a kedy. Zaujímavosťou je, že si vedome vychováva svoju nástupkyňu, ktorej postupne odovzdáva skúsenosti. Tú často nájdete na konci skupiny, kde má prehľad o mláďatách i o tom, či niekto nezaostáva.

Pozorovať slonie rodiny v Chobe je silný zážitok. Vidíte, ako si navzájom pomáhajú, chránia mláďatá a komunikujú medzi sebou zvukmi, ktoré často ani nepočujeme.

Hroch obojživelný

(Hippopotamus amphibius)

Hneď po slonoch patria k najikonickejším obyvateľom Chobe hrochy. Na prvý pohľad pôsobia ťažkopádne a lenivo, no nenechajte sa oklamať – ide o jedny z najnebezpečnejších zvierat Afriky. Väčšinu dňa trávia vo vode, kde si chránia kožu pred slnkom a udržiavajú telesnú teplotu, pričom nad hladinu často trčia len oči, uši a nozdry. Práve počas plavby po rieke Chobe ich vidíte v desiatkach kusov pokope, ako spolu „parkujú“ v pokojnejších ramenách rieky.

Hroch je dokonale prispôsobený životu medzi vodou a pevninou. Hoci váži aj viac ako tri tony, dokáže sa pohybovať prekvapivo rýchlo – a to nielen vo vode, ale aj na súši. V noci opúšťa rieku a vyráža na pastvu, často na rovnaké miesta, ktoré využívajú celé generácie. V Chobe majú hrochy ideálne podmienky: dostatok vody, vegetácie a pokoj od ľudí.

Hrochy vyhľadávajú piesočné riečne dná a brehy, na ktorých stoja, sú to prevažne nočné zvieratá. Počas horúčav však musia nájsť spôsob, ako sa chrániť pred poludňajším slnkom. Bahno a voda im slúžia ako opaľovací krém, a tak chránia ich citlivú pokožku. Koža hrochov nemá chlpy a jej hrúbka je 4 centimetre (hrúbke ľudskej kože je maximálne 5 milimetrov) Už chápete frazeologizmus „mať hrošiu kožu“?

Na súši používajú svoje výkaly, aby si vymedzili svoje teritórium. Dospelý hroch je schopný rozhryznúť krokodíla na polovicu.

Krokodíl nílsky

(Crocodylus niloticus)

Pozrime sa na zúbok aj spomenutým krokodílom. Ide o jedného z najväčších a najstarších predátorov Afriky, ktorý sa v tomto regióne vyskytuje vo veľkých počtoch. V Chobe ho najčastejšie zbadáte počas lodného safari – nehybne ležiaceho na brehu, s otvorenou papuľou, ako keby bol len súčasťou krajiny. A práve v tom je jeho sila. Krokodíl je majstrom trpezlivosti a maskovania.

Krokodíl nílsky dokáže dorásť do dĺžky viac ako päť metrov a bez problémov prežiť celé týždne bez potravy. Väčšinu času pôsobí apaticky, no v momente útoku sa mení na dokonalý stroj. V rieke Chobe hrá dôležitú úlohu v ekosystéme – reguluje populácie rýb aj väčších cicavcov, ktoré prichádzajú k vode.

Jeho predkovia sa po Zemi pohybovali už v časoch dinosaurov a odvtedy sa takmer nezmenil. Ide o dôkaz dokonalej evolúcie. Má extrémne silný stisk čeľustí, jeden z najsilnejších v živočíšnej ríši, no zároveň veľmi slabé svaly na ich otváranie. Aj preto dokáže korisť udržať s absolútnou istotou, no papuľu mu môžete zavrieť aj vlastnou rukou – aspoň teoreticky.

Zaujímavé je aj to, že krokodíly sú prekvapivo starostlivými rodičmi. Samica stráži hniezdo s vajcami celé týždne a po vyliahnutí mláďat ich dokonca prenáša v papuli do vody.

Byvol kapský

(Syncerus caffer caffer)

Byvol kapský je presne ten typ zvieraťa, ktoré vzbudzuje okamžitý rešpekt. Na prvý pohľad pôsobí pokojne až flegmaticky, no v skutočnosti ide o jedno z najnebezpečnejších zvierat Afriky. V Chobe sa pohybuje v obrovských stádach, často v blízkosti rieky, kde má dostatok vody aj pastvy.

Byvol je mimoriadne sociálne zviera. Stáda môžu mať desiatky či stovky jedincov a fungujú ako dokonale zosúladený organizmus. Mláďatá sú vždy chránené v strede skupiny, zatiaľ čo dospelé jedince vytvárajú ochranný kruh. Ak je niektorý člen stáda zranený alebo ohrozený, byvoly sa dokážu vrátiť a postaviť sa predátorovi, napríklad levovi. Práve preto sú levy pri love byvolov opatrné a často útočia len v skupinách.

Zaujímavosťou je, že byvol africký patrí medzi takzvanú „veľkú päťku“ Afriky, nie pre svoju veľkosť, ale pre nebezpečenstvo, ktoré predstavoval pre lovcov. Na rozdiel od iných bylinožravcov má výbornú pamäť a dokáže si zapamätať miesta aj situácie, kde bol ohrozený. V Chobe to znamená, že staršie jedince majú prehľad o teritóriu a vedú stádo k bezpečným miestam, najmä počas suchých období.

Zebra stepná

(Equus quagga)

V národnom parku Chobe uvidíte za deň stovky antilop, impál či priamorožcov. Tým najikonickejším štvornožcom je však mimo predátorov určite zebra. Jej pruhy sa dostali aj na vlajku Botswany.

Zebra stepná je nepárnokopytník a má čiernu kožu s bielymi pruhmi. Je príbuzná koňom a oslom, no v skutočnosti patrí do rodu Equus. Zebry žijú v Chobe v rodinných skupinách vedených žrebcom, s niekoľkými kobylami a potomkami. Rodinné skupiny (tzv. háremy) sa niekedy stretávajú, aby vytvorili voľne spojené stáda. 

Komunikujú spolu výrazmi tváre, očami otvorenými dokorán, polohou uší a tiež smrkaním a funením. Vyjadrujú tak svoj názor. Ak sa blíži predátor, hlasno si odfrknú. Ak musí zebra bojovať, skloní hlavu a s natiahnutým krkom a vycerenými zubami je pripravená uhryznúť. Alebo aj utiecť, veď dokáže behať rýchlosťou 50 km/h, hoci v národnom parku ich vidíme skôr pokojne sa pásť.

Zebrám pomáha pri strete s nepriateľom aj ich čierno-biele sfarbenie. Predátor má problém rozoznať iba jedného jedinca v skupine zebier. Podobne to vplýva aj na dotieravý hmyz. Pruhy zebrám slúžia aj ako prirodzená ochrana pred slnkom.

Lev africký

(Panthera leo)

Ako som spomínala vyššie, lev je nesmierne lenivý tvor. Dospelý samec prespí až 20 hodín denne, no aj tak stojí za to vidieť tohto kráľa safari. Dnes v celej Afrike žije už len zhruba 20 000 levov. Najviac by ste ich našli na hranici Tanzánie a Kene, ale aj juh kontinentu vrátane Chobe je topkou.

Leviu svorku vedie dominantný samec, ktorý vie loviť, no necháva to na samice, ktoré má vo svojom háreme. Samce sa starajú prioritne o ochranu teritória. Pokiaľ dominantného leva ohrozuje nejaký konkurent, ten sa ho snaží vytlačiť. Ak súper uspeje, stane sa on vodcom stáda a často sa snaží zabiť potomstvo pôvodného vodcu a počká si, kým bude mať šancu založiť si so samicami vlastné. Samozrejme, to, že ulovenú korisť jedia samce ako prvé, je pravda.

Počas lovu komunikujú levy špičkami chvosta a uší. Vzájomne si odovzdávajú signály na koordinovaný lov, ich najčastejšou korisťou sú byvoly, zebry, antilopy, príležitostne menšie žirafy či mladé slony. Kráľmi sú preto, lebo prakticky nemajú konkurenciu. Veľké skupiny levov často tvorí až 30 jedincov. Ide o veľmi spoločenskú mačkovitú šelmu a zazrieť takúto skupinu počas safari v Chobe je zážitok na celý život.

Milovníci vtákov či ornitológovia si v Chobe prídu skutočne na svoje. Naozaj sú tu stovky druhov dravých či vodných vtákov, o ktorých by sa dal napísať samostatný rozsiahly blog. Vybrali sme preto päť najzaujímavejších.

Rieka Chobe je plná rýb. Aj tých dravých, ktoré by vás poľahko napadli. Aj preto vás sprievodca BUBO dôrazne pred plavou upozorní, aby ste rukou „neochutnávali“ hladinu rieky. Naozaj veľké problémy môže spôsobiť tigerfish (Hydrocynus vittatus), čiže tigria ryba. Tá akoby vypadla do vody z hororového filmu.

Má povesť silného bojovníka, ktorého len tak ľahko niečo nezastaví. Africké tigrie ryby používajú svoje veľké, ostré zuby na trhanie koristi. Na každej strane majú osem zubov, ktoré sú ostré ako britva a vidíte ich aj vtedy, keď má ústa zavreté. Nimi jedia tie druhy rýb, ktoré sú najpočetnejšie, a počas letných mesiacov ich možno uvidíte vyskakovať z vody a loviť vtáky.

Vo vode je neprehliadnuteľná, meria až 1,1 metra a bežne váži zhruba 15 kg. Strieborne sfarbené telo má rovnomerne rozloženbé tmavé pruhy, chvost je na spodnom okraji červený.

Napriek tomu, že je extrémne nebezpečná, lovia ju vášniví rybári z celého sveta. Najlepší čas na rybolov je od júna do novembra.

Počas svojich ciest po celej Afrike som zažila safari v Etoshi či Masai Mara, Chobe je však mojou srdcovou záležitosťou. Keď sa plavíte po rieke a pozorujete život okolo seba, pochopíte, že zažívať niečo takéto je hotový luxus.

Ticho rieky prekypujúcej životom sa strieda so štebotom vtákov a občas vykukne na hladinu sloní chobot alebo oči hrocha. Krokodíly striehnu na korisť a zo stromu na strom skáču opice signalizujúce antilopám, aby si dali pozor na predátora. A to je len prvá polovica výnimočného safari.

Tým, že sa dá Chobe zažiť na dva úplne odlišné spôsoby, vyniká medzi konkurenciou. Preto je pre nás v BUBO už tri desaťročia africkou topkou. Nie nadarmo figuruje ako jeden z troch hlavných prvkov zájazdu 3x naj Afriky (spolu s Kapským Mestom či Viktóriinými vodopádmi). Ak si teda hovoríte, že chcete aspoň raz v živote zažiť africké safari, vyberte si Chobe. Bude to stáť za to.