Aruba – biele pláže Karibiku

Sedím v lounge 52 v Amsterdame, o chvíľu na Arubu odlietam a rozmýšľam, čo o tomto karibskom ostrove vlastne viem. Bývalá kolónia Holandska je dnes samostatná, aj keď stále ostala súčasťou Holandského kráľovstva. Aruba má vlastnú vlajku, platí sa tu arubským florinom, má vlastnú vládu a je teda sama sebou.

Aruba je “áčkom” medzi ostrovmi ABC (Aruba, Bonaire, Curaçao), najkrajším a najturistickejším ostrovom s najlepšími hotelmi, kde väčšinu turistov tvoria bohatí dovolenkári z USA a Kanady. Na tento maličký ostrovček, iba 29 km od brehov Venezuely, lietajú priame linky nielen z Amsterdamu, ale aj z New Yorku, Bostonu, Toronta a pod. Keď si pozerám ceny hotelov, točí sa mi hlava. To je na týždeň? Nie, to je na deň, obrovské sumy a je jasné, že Aruba je prémiovým produktom.

Hotely sú krásne, more čisté, prakticky tu neprší a Aruba sa nachádza mimo dosahu hurikánov. Oproti iným karibským ostrovom je bližšie k rovníku, no vetry, ktoré tu celoročne fúkajú zo severovýchodu, robia počasie príjemným.

Už som tu raz pristál, písal sa rok 1999, no, priznám sa, veľa si toho nepamätám. Prekvapilo ma iba to, že ostrov vôbec nie je „džungloidný“, ako by som na týchto miestach čakal, ale že je totálne suchý, skôr taká púšť. Nie až taká ako na východných ostrovoch Kapverdských ostrovov, ale na Karibik je tu až šokantne sucho.

Aj preto je taká populárna, lebo tu prší oveľa menej než na ostatných ostrovoch Karibiku. Ako sa Aruba za tie roky zmenila? Poznám zopár Slovákov, ktorí tu nedávno trávili dovolenku a boli nadšení. Ja idem ako profesionál v cestovnom ruchu pozrieť pláže, hotely, reštaurácie, aby sme vedeli našim klientom poradiť čo najlepšie.

Letím z Amsterdamu priamym letom, čo je veľmi príjemné. Hlavne ak porovnám iné karibské ostrovy s krásnymi plážami, ako napríklad Anguillu, St. Barth, či sv. Luciu, kam musím mnohokrát presadať. Priamy let a pristávanie na kvalitnom veľkom letisku je teda jednou z veľkých výhod Aruby.

Prestup v Amsterdame je dlhý a je fajn ísť do lounge. Nie do tej prvej, ktorú nájdete po tom, čo doletíte z Viedne, Prahy, či Budapešti, ale odporúčam prejsť pasovou kontrolou a ísť do KLM Crown Lounge 52, ktorá je tou medzinárodnou, nachádzajúcou sa medzi bránami E a F. Ide o dvojposchodovú lounge s dvoma krídlami. Je to holandský minimalizmus, ktorý sa stráni prílišného luxusu. Dokonca sa mi zdá, že akéhokoľvek luxusu.

Holandsko je už silne ovplyvnené protestantským a egalitárnym severom Európy a nič, čo by rozdeľovalo spoločenské triedy, tu nenájdete. Aj keď prvý pohľad pocit luxusu nevyvoláva, už keď si sadnem, ho ihneď získam. Sedím tu na veľmi kvalitnej stoličke. Nie je to síce Carl Hansen & Søn, ale je to svetová topka a sedí sa mi veľmi príjemne.

Popíjam vodové pivo (Heineken) a k tomu likér, modré Curaçao. O poschodie vyššie je bar, kde vám namiešajú čokoľvek. Stravu pripravujú Aziati a Arabi a je teda skvelá. Víno od Búrov z Juhoafrickej republiky, zo Stellenboschu, je veľmi slušnej kvality.

Môžete si tu zakúpiť posteľ a oddýchnuť si, no na lete TAM to určite nebudete potrebovať. Sú tu skrinky, kde si viete, ak ste sám ako ja, odložiť svoju batožinu. Všetko je digitálne, perfektné, funkčné. Zo Schipholu teda odlietam krížom cez Atlantik do Nového sveta. Krištof Kolumbus išiel dlhé týždne, no ja ešte v ten istý deň vystupujem v slnečnom tropickom Karibiku.

Je to Holandsko? Nie!

Aruba však tvorí jednu zo štyroch krajín Holandského kráľovstva. Porozmýšľajte, ktoré sú tie ostatné?

Tu je odpoveď: Holandsko, Aruba, Curaçao, Sint Maarten. Všetci obyvatelia týchto krajín sú Holanďanmi. A čo tvorí Holandské Antily? Saba, St. Eustatius, Bonaire, Curaçao, Sint Maarten, Aruba. Ja v tom už jasno mám a verím, že aj vy, keď si prečítate moje blogy o Karibiku.

Aruba je prvým z troch ostrovov ABC v južnom Karibiku a má približne 110 000 obyvateľov. Ostrov je dlhý 32 km a má rozlohu asi 180 km2. Nebolo by nutné deliť malú Arubu, ale má 8 poddivízií. Hlavné mesto je Oranjestad.

Arubu neobjavil Krištof Kolumbus, ale Španiel Alonso de Ojeda (čítaj Ochéda) spoločne s ďalším Talianom. Narážam na to, že Kolumbus bol Janovčan a Amerigo Vespucci bol Florenťan. Po Kolumbovej smrti sa po tomto moreplavcovi pomenovala Amerika. Vespucci a Ojeda popisovali na ostrove Aruba obrov, lebo Indiáni boli vyšší než oni. Nedávne vykopávky nám odkryli pozostatky ľudí staršie než 4 000 rokov.

O obyvateľoch, náboženstve, geografii, plážach, hoteloch, najlepšej sezóne sa dozviete v tomto blogu nižšie.

Najskôr by som sa chcel však venovať histórii, lebo tá je základom a keď ju ovládate, mnohé vám vysvetlí, mnohé pochopíte.

Ojeda sa stal prvým španielskym guvernérom Aruby. Problém začal vtedy, keď Španieli začali posielať pôvodných obyvateľov Aruby, arawackých Indiánov, ako otrokov na ostrov Hispaniola (dnes Dominikánska republika a Haiti). Prvé kontakty s belochmi boli hrozné, no inak otrokárstvo na Arube nikdy nefrčalo vo veľkom ako na iných karibských ostrovoch. Tým, že je tu tak sucho, sa lány cukrovej trstiny neoplácali.

Od roku 1636 okupovali Arubu Holanďania. Prvým holandským guvernérom Aruby bol po skončení 30-ročnej vojny Peter Stuyvesant (kto fajčí, pozná cigarety tejto značky), ktorý sa neskôr stal aj guvernérom Nového Amsterdamu (neskôr sa mesto premenovalo na New York). To však už mal drevenú nohu.

Pravú nohu mu museli amputovať, lebo ho trafila delová gula vystrelená Španielmi. Karibik bol v tej dobe riadne divoký. Čím viac cestujete, tým viac vám súvislosti do seba viac zapadajú. Po podpísaní Westfálskeho mieru (1648) prešla Isla de Oruba ako Aruba oficiálne do holandskej dŕžavy.

Holanďania vrátili Arawakom slobodu a oni začali chovať dobytok, ktorý Holanďania potrebovali vo svojich ďalších karibských a juhoamerických (napr. Surinam) dŕžavách. Blízkosť Južnej Ameriky viedla k blízkemu kultúrnemu prepojeniu Aruby.

Tak ako na iných ostrovoch, aj Aruba zmenila pána a medzi rokmi 1806 až 1816 ju okupovali Briti.

Španieli nenašli na Arube, ani na žiadnom z ABC ostrovov, zlato, a tak ich nazvali Islas Inutiles - Neužitočné ostrovy. V roku 1824 sa však zlato našlo, čo spôsobilo zlatú horúčku. Najväčší rozvoj biznisu však spôsobilo pestovanie aloe vera - plodiny, ktorá je na Arube hitom do dnešných dní a jej dôležitosť pochopíte, ak sa pozriete na arubský štátny znak, kde aloe vera nájdete.

Každopádne, až do 20. storočia bola Aruba riadnym zapadákovom a patrila pod Curaçao.

Veci sa začali meniť, keď tu spoločnosť Shell postavila v roku 1927 rafinériu. Ropa sa tu nenašla a dovážali ju z Venezuely, ktorá má najväčšie zásoby ropy na svete a, medzi nami, celý ten chaos, čo sa posledné desaťročia deje vo Venezuele, je kvôli tomuto bohatstvu. Aruba razom zbohatla, veď jej rafinéria bola jedného času najväčšou na celom svete.

Už v roku 1972 žiadal arubský politik Croes pre ostrov väčšiu samostatnosť. V roku 1976 Arubčania predstavili svoju vlajku a hymnu. V marci 1977 na Arube prebehlo referendum a 82 % obyvateľov volilo samostatnosť. V roku 1975 na Arube jednohlasne podporili novú ústavu. Betico Croes sa však väčšej samostatnosti, za ktorú toľko rokov bojoval, nedožil. Zomrel po vážnej dopravnej nehode, o ktorej sa doteraz na Arube vo veľkom diskutuje.

Nikto mu tu inak nepovie ako Libertador di Aruba. Je po ňom pomenovaná najznámejšia a najrušnejšia ulica Aruby a domáci sa mi chválili, či vidím, že ju prerobili, po stranách nasadili palmy... Betico Croes je známejší než Bobby Farrell, hudobník a tanečník z Boney M, ktorý je taktiež Arubčan. Ak som neprešiel ulicu Caya G.F. Betico Croes v centre Oranjestadu desaťkrát, tak ani raz. No vždy to bola zaspatá a pokojná ulička s nulovým šarmom. Kvôli hlavnému mestu, pamiatkam či rušnému mestskému nočnému životu na Arubu nechoďte.

Pre Arubu boli roky 1985 a 1986 naozaj ťažké. Najprv zatvorili rafinériu, ktorá do štátnej kasy prispievala až 50 % podielom. Viete si predstaviť toto prežiť? Čo teraz? V roku 1986 odišla Aruba zo spoločenstva Holandských Antíl a ústavou vyhlásila autonómiu. A potom pri autonehode zomrel „osloboditeľ“ vo veku 48 rokov.

Aruba sa už vtedy po zatvorení rafinérie rozhodla ísť smerom turizmu. Nevzdala sa.  Dnes sú už vzťahy s materským Holandskom „upratané“ a, ako už viete, Aruba je spoločne s Holandskom, Sint Maartenom a Curaçao súčasťou Holandského kráľovstva ako autonómna oblasť. Zahraničná politika a obrana je v rukách Holandska. Inak si riadia štát samostatne a ak si pozriete HDP na obyvateľa, robia to evidentne veľmi dobre.

Do Francúzskej Guyany či na Réunion som vstúpil s občianskym preukazom, ide totižto o časti EÚ. Aruba časťou EÚ nie je, ide o zámorské územie OCT (Overseas Countries Territories), a tak na vstup potrebujete pas. To, že nie je v EÚ, však Arube nebráni dostávať od EÚ finančnú podporu.

Nepoučíme sa? V tých strašných rokoch, ktoré popisujem vyššie, sa Aruba rozhodla, že sa vydá cestou turizmu a po rokoch sa výsledok dostavil.

Niekde som sa dočítal, že dnes je až 99 % Arubčanov zamestnaných v turizme. To sa mi zdá ako prehnané číslo, ale verím, že 75 % príjmov do štátnej pokladnice z turizmu pochádza. Turizmus dokáže zamestnať ohromné množstvo ľudí a aj tých menej schopných, ktorí inde robia v poľnohospodárstve. Turizmus, to sú aj čašníci, taxikári, učitelia surfingu, teda povolania, kde vysoké IQ nepotrebujete. Na Slovensku, ktoré má šťastie na krásnu prírodu a zachované tradície, to ešte politici nepochopili. Arubčania áno.

Pred odletom som vyplnil digitálny, značne idiotský vstupný formulár, ale zdá sa mi, že v praxi je to všetko omnoho vlažnejšie a ako turista ste vítaný a nikto vás v skutočnosti nebuzeruje. Aruba má príjem na obyvateľa až o 1/3 vyšší než Slovensko. Zdá sa to neuveriteľné, ale je to tak.

Peniaze prúdia z turizmu – celkovo až 3/4 príjmov štátu a zvyšok z vývozu aloe vera, rafinovania ropy a bankovníctva. Najväčšími partnermi sú Kolumbia a USA.

Turistov prilieta neuveriteľných 1 milión, inak povedané 10x toľko, koľko je obyvateľov. K tomu treba pripočítať ešte cca 365 zaoceánskych lodí ročne, ktoré dodajú ďalších 850 000 turistov, ktorí síce na ostrove neprespia, ale míňajú tu peniaze taktiež. Z tohoto úspechu by sme sa mali poučiť. Slovensko má, čo sa týka turizmu, žalostné výsledky a je to škoda.

Až 66 % obyvateľstva sú Arubčania = narodení na Arube, nasledujú Kolumbijčania s 10 % a Holanďania s 3,3 %. Ak sa pozrieme na rasu, tak 75 % sú mestici, teda mix Európanov s domorodcami, 15 % je černochov, 11 % Číňanov, no vlastnia skoro všetky obchody s potravinami. Celkovo žije na Arube až 92 národností a sem-tam priletí aj nejaký Slovák, no my sa medzi 92 národov nerátame.

Na tvárach domorodcov vidieť silný vplyv arawackých Indiánov, väčší než inde v Karibiku a ľudia sa celkovo podobajú viac na Juhoameričanov a majú indiánske črty. Posledné roky cítiť, podobne ako na Trinidade, veľký prílev utečencov z Venezuely, ktorých prišlo až 20 000, čo je na malý ostrov naozaj dosť. Aruba je bohatá a dlho lákala ekonomických migrantov, a tak už v roku 2017 prijali zákon o maximálne troch rokoch pobytu, aby chránili domáci trh práce.

Počúvam, že zdravotná sestra z Kolumbie tu nevie získať miesto sestričky, ale iba akéhosi pomocného personálu v nemocnici, lebo prestížne miesto zdravotnej sestry je vyárendované pre domáce dievčatá. Mňa však za doktora lákali ,aj keď som im hovoril, že ja som už dlhé roky mimo skutočnej praxe.

„Príď, veď pozri sa, tu je raj. Vieš, potrebujeme lekárov a nechceme mať všetkých Filipíncov...“ Hľadajú evidentne belocha, a tak ak toto ako lekár čítate, a ja viem, že čitateľmi mojich blogov je mnoho lekárov, tak možno som vám dal do hlavy chrobáka. Filipínci majú výhodu, že okrem angličtiny vedia aj portugalsky a domorodý jazyk papiamento je im teda bližší.

Vláda dáva domorodú reč papiamento stále do popredia. Portugalské a španielske slová sa miešajú so slovami zo západnej Afriky a sem-tam začujem holandské. Papiamentom sa rozpráva na všetkých troch ostrovoch ABC, ale zapisuje sa všade trošku inak.

Posledným prekvapujúcim číslom je, že 3/4 Arubčanov sú rímsko-katolíci, a to je pozostatok španielskeho vplyvu. Protestantizmus Holanďanov sem ani za tie roky neprerazil.

Letisko kráľovnej Beatrix je južne od hlavného mesta. Keď pristávate, máte pod sebou ostrov rovný ako placka, teda presný opak ďalšieho „holandského ostrova“ Saba. Od Venezuely je Aruba 25 až 29 km (asi či rátate, či je to počas odlivu?) a od bratského Curaçao 77 km. Nie sú tu prakticky žiadne lesy a žiaden „džungloidný“ národný park. Národný park Arirkok na severe, to sú skôr skaliská. Najvyšší vrch má smiešnych 188 metrov.

Tie krásne biele pláže sa nachádzajú na západe a juhu ostrova. Sever a východ je viac vystavený sile mora, a preto nie je až tak rozvinutý. Úzke plážičky severu sa nazývajú v jazyku papiamento Bocas, čo znamená „ústa“ a neodporúča sa tu plávať, lebo je to nebezpečné. Rozhodnem sa prejsť 32 km dlhý ostrov krížom krážom a zistiť o ňom pre našich klientov čo najviac.

Na severe ostrova na malej vyvýšenine sa nachádza maják, ktorý je jedným zo symbolov ostrova. Na juhu sa nachádza druhé najväčšie mesto San Nicolas. Práve tu bola vybudovaná rafinéria a zamestnanci chodili so svojimi malými deťmi k chránenej pláži Baby Beach.

Najznámejšou plážou je Palm Beach s hotelmi zameranými na americkú klientelu. Na Eagle Beach, ktorá je južnejšie, nenájdete až také obrovské hotely a pláž je širšia.

Aruba, ako aj ostatné ostrovy ABC a aj Trinidad a Tobago, sa nachádza na Juhoamerickej platni, a tak je geologicky súčasťou Južnej Ameriky. Tesne na sever sa Juhoamerický pevninský šelf stretáva s karibskou - severoamerickou. Ostrov je tvorený vápencom, a preto tie krásne biele pláže. Vulkanické ostrovy Karibiku väčšinou takouto krásou pláží neoplývajú. O tom píšem v encyklopedickom blogu o Karibiku.

Výhodou Aruby a celkovo za jej turistickým úspechom sa skrýva fakt, že leží mimo hurikánového pásma. Po druhé, málo tu prší a po tretie, teploty sú celoročne 30 stupňov. Takže ide o celoročnú destináciu. Najlepším obdobím je však január až marec. Ja som sem doletel na karneval, ktorý je tu zrejme najdlhším na svete - od januára až do konca februára, teda presne do utorka týždeň pred Popolcovou stredou. Však keď to turisti chcú, tak prečo nie.

No a potom 18. marec je dňom nezávislosti. Treba však vedieť, že TOP sezóna sú aj TOP ceny a lety sú plné do posledného miestečka a ceny hotelov sú závratné. Turisti z USA na Arubu doniesli Halloween a silní kresťania oslavujú Vianoce. Top sezónou je teda aj toto obdobie a Silvester.

Žiadne hurikány, žiadne násilné prepadnutia, dokonca môžete vodu piť z kohútika. Najnebezpečnejšie je, že sa po množstve pív či ginu utopíte, alebo že dostanete úpal. Ešte je problémom, ak prehráte svoj majetok v kasínach, ktorých je tu veľa a celkovo sú ceny na Arube také vysoké, že vás to môže zruinovať. Vodu tu získavajú odsoľovaním a ako bočný produkt vzniká elektrická energia. Aruba je tým pádom aj značne ekologickou destináciou.

V posledných celokaribských prieskumoch získala Aruba prvenstvo ako najbezpečnejšia krajina celého Karibiku s najmenej násilnými trestnými činmi či prepadnutiami. To je fajn, no naďalej sa správajte rozumne a využívajte „sedliacky rozum.“

Osobne mám však na Arube len tie najlepšie osobné skúsenosti. Ľudia sú naozaj veľmi milí.

Na Arube naozaj pozor s pitím. Rozpráva sa tu príbeh jedného plameniaka, ktorý sa z drinkov od turistov upil k smrti. Sherley a Larry, ktorí na Arubu chodievajú posledných 30 rokov, mi rozprávajú ďalší príbeh o Natalee Ann Holloway, mladej Američanke, ktorá pred viac než desiatimi rokmi zrazu zmizla a už ju nikdy nikto nenašiel. Poznajú jej rodičov, tí sem často doleteli a hľadali ju, no márne.

Van der Sloot a reportérka Zvezdana Vukojevic vydali v Holandsku knihu, Prípad Natalee Holloway (De zaak Natalee Holoway). Mnoho chlapcov bolo zatknutých. Záhradník z Marriotu prisahal, že videl vo vypustenom rybníčku časť tela. Joggerka zase, že videla pri pláži zahrabávať telo blondínky. Ten prípad doteraz straší tínedžerky na Arube, ale aj mnoho rodičov v USA.

Sherley a Larry sú z Chicaga a teraz sem lieta už priama linka a za 4 hodiny sú na Arube. V porovnaní so mnou, kedy som z Amsterdamu letel 10 hodín, je to značný rozdiel. „O jednej chodíme hrať Bingo. Do Riu Palace. Vonku praží slnko a Bingo sa hrá iba tam. Hrajú ho domáci Arubčania, hrávame s nimi bingo 30 rokov, poznáme ich mentalitu. Najlepšia je však jedna Kolumbijčanka, tá je veselá a super!”

Bingo sa v kasínach hráva už málo. „V tomto to hrajú, lebo chcú prilákať domácich, ktorí sú vcelku bohatí. Inde bingo nie je. Vieš čo, všade ti dajú zadarmo drinky,” šibalsky mi hovoria. „V mestských kasínach nie, ale tu na plážach máš drinky zadarmo koľko len chceš.” Musím povedať, že som to nevyužil a na Arube som mal iba jeden drink, a to domáce pivo. Bolo dosť zvláštne, ak nechcem povedať hnusné.

Kúpil som ho v supermarkete u Číňana. Ako vo väčšine exotického sveta v Karibiku a Oceánii, väčšinu obchodov vlastnia Číňania. Tvrdo pracujú a ničia akúkoľvek konkurenciu. Práca je ich životom, Číňan pojmu „work balance“ nerozumie – podobne, ako to nechápem ja. Čo to je, veď úspech v práci je jedna z nádherných vecí v živote. Tvrdou prácou značne zvyšujete pravdepodobnosť úspechu...

Je to ako keď nefajčíš a znižuješ rakovinu pľúc, či keď pravidelne športuješ, cítiš sa lepšie. Nesponzorujú novinárov západného sveta práve Číňania, aby nás oslabili? Ok, robím si srandu, ale treba túto tému trošku otvoriť. Politici a novinári ju otvárať nebudú.

Prešiel som Arubu od najjužnejšieho mesta St. Nicolas, druhého najväčšieho mesta krajiny, až po sever. V St. Nicolas bola rafinéria na ropu, ktorú sem dovážali z Venezuely a deti chodili „venčiť” do zátoky s plytkou vodou, a preto sa tá zátoka volá Baby Bay a je to naozaj pekná tyrkysová vodička.

Na úplnom severe je vynovený maják California Lightshouse, čo je jedna z veľkých atrakcií Aruby, ja dokonca majáky zbieram a nemohol som si ho teda nechať ujsť. Maják stojí na peknej vyvýšenine, a tak keď sa od neho obzriete na ostrov, máte ho ako na dlani. Na druhej strane sú obrovské vlny a tu sa bola vraj nešťastná 18-ročná Natalee pozrieť na žraloky.

Sherly mi hovorí, že za 30 rokov, čo sem chodia, nevideli žiadneho veľkého žraloka, ale, áno, tam v oceáne, samozrejme, sú. „Na východnej strane nežije nikto,” vysvetľuje mi Larry a ja tam s autom skočím a východné pobrežie vidím super aj z lietadla, keď odlietam na Bonaire. Vysoké sčerené vlny, to nie je pre turistov.

Sherly a Larry tu dokonca vlastnili na Arube izbu - share - mali ju vždy v januári, ale potom zaviedli bodovací systém, a tak svoj podiel predali. „Bývaš v hoteli alebo rezorte?“ pýtajú sa ma a za rezort pokladajú takéto share apartmány.

Hovorím, že mi Palm Beach pripomína to, čo som videl na plážach v okolí Tampy a St. Petersburg… A Sherpelay sa smeje, že presne-presne, takto sa to mení. Spoločne spomíname, aká bola Aruba začiatkom roka 1999... Naozaj, zastavanosť Palm Beach je takáto " americká". No myslím si, že pre turistov je to dobré. Máte kam ísť z hotela, nakupovať do nemoty, množstvo aktivít a úžasné reštaurácie. Je tu veľká konkurencia.

Páčili sa mi bicykle, ktoré si tu môžete všade prenajať. Prakticky od Oranjestadu až hore k Ritzu, ktorý je posledným hotelom na Palm Beach, máte cyklocestu. Stretnete tu veľa bežcov, sú tu voľné športoviská v prírode, fajn golfové ihrisko.

Prešiel som Arubu peši od juhu mesta Oranjenstad až po maják, čo je určite 20 km a zastavoval som sa, fotil som. Prešiel som aj pláže južne od Oranjenstadu, aby som mal prehľad. Neunikla mi ani jediná plážička.

To isté s reštauráciami. Tu som mal problém, že tie, na ktoré som sa najviac tešil, skrachovali. Willhelmina na Wilhelminastraat 74, ako aj portugalská Gostosso na Caya Ing. Roland H. Lacle 12, boli zatvorené.

Na hoteli som si objednal taxík na ráno, no nedošiel, a tak som skočil na pumpu a zastavil prvé auto. „Please,“ doprosujem sa, no nerozumel mi, a tak som vysvetlil po španielsky, že mi taxík nedošiel. Bola tma, nevyzeral som úplne najserióznejšie, no Camilo ma naložil a hodil na letisko.

Takýchto zážitkov s naozaj dobrými ľuďmi mám veľa. Dobro a úspech sú nákazlivé. Tak ako blbosť a chudoba. Ak sa budete stretávať s úspešnými a múdrymi ľuďmi, „nakazíte sa“ tým a aj vy budete múdri a úspešní.

Na Arube som platil väčšinou USD, ale viete si zohnať aj exotickú menu - arubský florin. Nie gulden, ale florin. Na Bahamách mal bahamský dolár rovnakú hodnotu ako americký dolár, tu je to približne polovica. Presne za 1 USD dostanete 1,8 florinu.

Aruba je bohatou, bezpečnou a funkčnou krajinou. Relatívne na rovnakej zemepisnej šírke sa nachádza štát Trinidad a Tobago. Trinidad je omnoho viac nebezpečnejší. Aruba je rajom pre rodiny s deťmi a na Slovensku stále zaujímavou neprebádanou dovolenkou, kde ešte váš sused nebol.

Aruba, to je luxus - vec, ktorá je každému jasná. Avšak ako sa tu viete ubytovať a ktoré hotely sú topkami? Pochodil som ich viacero a spravil som pre vás komplexný prehľad tunajších luxusných hotelov.

Hotel Divi

Divi Dutch Village Beach má výbornú polohu, keďže sa nachádza len 30 min peši od centra mesta Oranjestad hneď pri krásnej pláži Druif Beach. Je dobrou voľbou pre rodiny a tých, ktorí chcú niečo ušetriť a nechcú platiť priveľa za ubytovanie. Keď som tu bol v najvyššej sezóne, pýtali za jednotku izbu 575 dolárov na noc. Naozaj, v Karibiku (najmä na Arube) je to šetrnejší variant.

Samozrejme, ak sa chcete ubytovať lacno, môžete prespať aj v hlavnom meste, napríklad Hoteli Victoria. Divi je však známy vďaka veľkým štúdiám pre rodiny a tým, že tu majú aj detské kútiky, kde sa postarajú o vaše ratolesti. Funguje od roku 1985 a k dispozícii má 123 izieb.

Hotel Riu Palace

Slávny hotel, ktorý má silné otáčacie dvere, nech už idete kamkoľvek. Vynikajúca je jeho poloha, keďže Riu Palace sa nachádza priamo na Palm Beach južnejšie od Ritz Carlton. Je to kvalita, ale nemá to taký európsky štýl. Služby sú, samozrejme, super, v tom sú Američania geniálni. Treba rátať s predraženosťou, no je to Karibik.

Riu Palace má celkovo 165 izieb, každá z nich je pekne zariadená a disponuje veľkou manželskou posteľou. Väčšina z nich má balkón s nádherným výhľadom na Karibské more. 

Hilton Aruba

Hilton Aruba Caribbean Resort & Casino je štvorhviezdičkový hotel, ktorý je skutočne krásny a decentný. Nachádza sa hneď pri Palm Beach, skutočne nádhernej pláži. U mňa v tomto prípade Hilton víťazí a príde mi lepší ako Riu.

Tento hotel je dostatočne zabehnutý, veď pochádza z roku 1959. Je však prerobený a musím povedať, že pekne prerobený. Celkovo má Hilton 353 izieb rozdelených medzi hlavnú budovu hotela a tri vedľajšie. Máte tu všetko vybavenie, ktoré potrebujete - skvelú reštauráciu, kaviareň, bar, v blízkosti aj supermarket a obchod so suvenírmi. V areáli je tiež pekná záhrada s papagájmi Ara a ihrisko. Veľké kúpele Eforea sa nachádzajú taktiež priamo na pláži  Hilton to je najdlhšia hotelová pláž na Palm Beach

Hilton má bazén s nulovým vstupom, čo umožňuje ľahký vstup do vody
Je tu funkčná požičovňa bicyklov na výlety a na Karibik prekvapujúco kvalitné cyklocesty som už spomínal.

Jedlo Keshi Yena - toto je obľúbené jedlo na Arube a niečo, čo tu musíte ochutnať. Budete sa zalizovať ako ja. Ako výsledok dostanete pokrm, ktorý sa vyrába plnením vydlabaného syra Eidam chutnou mäsovou zmesou kuracieho, hovädzieho alebo morských plodov.

Odporúčam tiež Pastechi. V tomto prípade dostanete chrumkavé vyprážané pečivo plnené rôznymi slanými ingredienciami, medzi ktoré patria syr, kuracie mäso, hovädzie mäso či morské plody.

Nebojte sa ochutnávať tu morské plody na arubský spôsob. Aruba má preslávenú rybársku kulinársku kultúru. V mnohých reštauráciách nájdete čerstvé a chutné jedlá z morských plodov, ako sú krevety, homáre a chňapáč. A ako prílohu si dajte Funchi, čo je tradičná príloha z kukuričnej múčky a vody, uvarená a nakrájaná.

Pokiaľ ste polievkovým gurmánom, ochutnajte Sopi Mondongo. Toto je výdatná a chutná polievka vyrobená z držky, zeleniny a korenia.

Aruba je preslávená tiež ako raj koktailov a nájdete tu mnoho úžasných a unikátnych nápojov. Odporúčam:

• Aruba Ariba - dnes ikonický kokteil, je súčasťou karibského dedičstva Aruba a svedčí o jeho autentických arubských koreňoch. Pôvodný recept vyžaduje ½ oz vodky, ½ oz bieleho rumu, ¼ oz Grand Marnier, 1 oz banánový krém a 5 oz ovocný punč.
• Coecoei - jedinečný likér vyrobený zo šťavy rastliny agáve, zmiešaný s bylinkami a korením.
• Balashi - darček pre milovníkov chladeného piva. Lokálne varené pivo je na ostrove mimoriadne obľúbené.

Pocit, ktorý zažijete, keď vstúpite na arubské slnečné pobrežie, zostane s vami dlho po odchode a je to to, čo Arubu skutočne odlišuje – nazýva sa to arubský efekt.

A všetko to začína na jednom šťastnom ostrove. Nečakajte a vyrazte. Žijeme len raz!