Durban - prístavné mesto kontrastov

Tu nájdete všetko, čo od afrického kontinentu očakávate. Nachádzajú sa tu Dračie hory, pláže, púšte, divoké zvieratá a, v neposlednom rade, rôzne kultúrne a kmeňové etniká. Domáci Juhoafričania si dobre uvedomujú výnimočnosť provincie, a práve preto vedie v rebríčku návštevnosti medzi domácim obyvateľstvom. Zato pozornosť a krásy KwaZulu-Natal, a teda aj Durbanu, zahraničným turistom doposiaľ unikajú. Nám v BUBO však nie!

Provincia je hlavne obľúbená pre svoje príjemne podnebie a subtropickú klímu na pobreží, kde sa dá slniť a kúpať aj počas zimy. Na 250-kilometrovom pobrežnom úseku, medzi ústím rieky Tugela na severe a Východným Kapskom na juhu, sa nachádzajú stovky až tisíce letných sídiel a rekreačných objektov.

Na začiatku 19. storočia sa „mesto“ nazývalo Port Natal (Vianočný prístav). Bola to skôr lagúna, husto zarastená mangrovníkmi, kam sa plavili iba najodvážnejší kapitáni. V tom čase sa tu hlavne obchodovalo so slonovinou a zvieracími kožami. Písal sa rok 1824, kedy sa jeden z tých odvážnych kapitánov, britský moreplavec Francis Farewell, dohodol so zuluovským kráľom Šakom, že mu prenechá kus pôdy. Netrvalo dlho a mesto premenovali po vplyvnom guvernérovi kapskej kolónie - Benjaminovi D'Urbanovi na DURBAN a dúfali, že im guvernér naďalej zachová svoju náklonnosť. 

V roku 1839 prišli cez Dračie hory do dnešnej provincie so svojimi vozmi Búrovia, resp. Búri, ktorí tu zakladali farmy a vyhlásili tu Republiku Natal, a tým pádom bola pozícia Britov v provincii vážne ohrozená. Pohroma nenechala na seba dlho čakať a v roku 1840 do Durbanu vtrhla zuluovská horda a zrovnala mesto so zemou. Briti sa museli stiahnuť a utiecť na more.

Britskú neprítomnosť využila skupinka Búrov, ktorá Durban anektovala. Táto udalosť položila základ historke, ktorú dnes pozná každý anglicky hovoriaci školák. Mladík Dick King za 10 dní prešiel vzdialenosť 1 000 km z Durbanu do Grahamstownu, kde informoval miestneho správcu o nešťastných udalostiach. Ten zorganizoval bojovú výpravu, ktorá dobyla Durban späť pod ochranu britskej koruny.

Ďalším dôležitým rokom bol rok 1843, vtedy britská koruna formálne obsadila kolóniu Natal a počas nasledujúcich 10 rokov tu prebiehala masívna migrácia osadníkov z Británie. Táto migrácia mala za následok desaťročia prosperity, ktoré so sebou priniesli kultúrne výdobytky civilizácie, ako boli noviny, pošta, konské dostihy či dvojpodlažné domy. Príchod priemyselnej revolúcie prišiel formálne v roku 1852, kedy v Durbane zakotvila prvá paroloď s názvom Sir Robert Peel.

V roku 1860 sa v meste začala stavať železničná trať a na túto prácu, a taktiež na prácu na plantážach s cukrovou trstinou najali niekoľko stoviek robotníkov z Indie. Od tohto roku sa cukrovarníctvo stalo jedným z najdôležitejších odvetví celej Juhoafrickej republiky.

V 80. rokoch 19. storočia, presnejšie v roku 1879, sa éra kmeňa Zulov definitívne skončila, keď ich porazili Briti. Po porážke platili vysoké dane, a to bol hlavný dôvod Zuluov pre odchod do provincie Gauteng (nachádzali sa tam zlatonosné polia), zatiaľ čo iní sa zapojili do miestnej ekonomiky v Durbane. Dokončenie výstavby železničného spoja medzi Johannesburgom a Durbanom v roku 1895 urýchlil predovšetkým rastúci počet migrujúcich pracovníkov a tento jav „cestovanie za prácou“ pretrváva v Juhoafrickej republike vlastne dodnes.

Spojenie Durbanu s Johannesburgom (priemyselným srdcom Afriky) spolu s dokončením stavebných prác na kanáloch a lodeniciach v roku 1904, predurčilo mesto na to, aby s z neho stal najdôležitejší prístav na juhu afrického kontinentu. Stále viac a viac sa tu zvyšovala populácia Indov a Zuluov, a preto im  v roku 1922 silne proanglicky zmýšľajúca mestská rada zakázala pozemkové vlastníctvo. Respektíve, vlastniť pozemok mohli iba ľudia bielej pleti, a týmto zákonom predbehli afrikánsky apartheid o 26 rokov.

Behom ekonomického rastu, ktorý vyvolala druhá svetová vojna, prichádzalo do mesta stále viac a viac ľudí čiernej pleti, čo viedlo k silnejúcemu politickému tlaku na ich uznanie ako právoplatných občanov JAR. V 50. rokoch násilne presadzovali politiku apartheidu, čo viedlo v Durbane  k silnejúcim protestom zo strany Afrického národného kongresu (ANK). ANK sa následne transformoval v ozbrojené oddiely, respektíve hnutie Umkhonto we Sizwe, ktoré bolo čisto teroristického rázu, a práve jeho členovia sa neslávne preslávili bombovými atentátmi, ktoré začali v Durbane 15. decembra 1961.

V roku 1973 si mesto pripísalo ďalší historický primát. Robotníci zorganizovali nepovolený štrajk, a to aj navzdory úplnému zákazu čierneho organizovaného odporu. Táto udalosť viedla k znovuzrodeniu juhoafrickej Únie zamestnancov a znovu iniciovala akcie zamerané proti apartheidu. Toto bola taká malá rozbuška, ktorá naštartovala cestu Juhoafričanov k demokracii a ukončeniu apartheidu. V 80. rokoch sa Durban stal najväčším prístavom Afriky. Dnes je najrýchlejšie rastúcim mestom na južnej pologuli, kde ale taktiež nájdete tisícky ľudí žiť v neľudských podmienkach pod prístreškami, spať na kartónových krabiciach a vysokou mierou kriminality. Skrátka, Durban je mesto kontrastov, ktoré si zamilujete alebo si k nemu cestu nenájdete. 

Uprostred pobrežného pásu JAR sa nachádza mesto Durban alebo eThekwini, ako ho taktiež nazývajú domáci. Názov mesta eThekwini je odvodený zo Zulu jazyka a v preklade znamená lagúna alebo záliv. Založili ho Briti a dnes sa v ňom miešajú kultúry Zulu, Indov a belochov. Až do 70. rokov 20. storočia bol Durban považovaný za kľudné prímorské letovisko, kam chodili oddychovať a načerpať energiu bieli Juhoafričania.

V 80. rokoch do mesta prišla prisťahovalecká vlna čierneho obyvateľstva, ktorí sa sem sťahujú z vidieka. Prítomnosť chudobných prisťahovalcov nielen z KwaZulu-Natal, ale i z iných provincií, ba dokonca až z Konga, dokladuje prítomnosť chudobných chatrčí a prístreškov z kartónov, ktoré neokupujú len okrajové časti mesta, ale stále viac a viac prenikajú do centra mesta. Po Johannesburgu a Kapskom Meste je Durban tretie najväčšie mesto v Juhoafrickej republike a najväčším prístavom vôbec.

Je to priemyselné mesto, ktorého dominantou sú práve doky, prístav a promenáda Olivera Tambooa a jej Golden Mile. Samotná promenáda je ideálnym miestom na prechádzky, kde sa dá len tak pošpacírovať, fotiť alebo si zájsť na dobré jedlo (odporúčam ochutnať Bunny Chow). Ďalšou neodmysliteľnou súčasťou mesta je indická menšina. Po čiernom obyvateľstve je druhou najpočetnejšou etnickou skupinou. Mešity, bazáre či hinduistické chrámy sú v silnom kontraste s viktoriánskymi domami, ktoré dotvárajú koloniálnu atmosféru centra mesta, ktorého prehliadku v BUBO nevynecháme.

Na našich BUBO zájazdoch do Južnej Afriky začíname prehliadku mesta na ulici Dennis Hurley St., kde sa nachádzajú hneď tri objekty nášho záujmu. Táto časť mesta je hneď odlišná ako bohatšia hotelová. Chudobní squatteri bývajúci v ručne vybudovaných prístreškoch pod nadjazdom, Indovia predávajúci tovar od výmyslu sveta, černoška z kmeňa Zulu predávajúca ovocie, hinduista s moslimom v živelnej debate... Skrátka živelnosť, atmosféra, čulý hluk, chudoba a kontrasty všade, kde sa pozrieme, a to na jednej kope.

Prvé, čo spolu navštívime je Victoria Street Market. Dvojpodlažná budova, ktorá ponúka tovar asi všetkého druhu - suveníry, šaty, masky, magnetky, koreniny, liečivé bylinky. Všetko, na čo si spomeniete. Každý predávajúci vás presviedča, že práve ten jeho tovar je ten pravý pre vás. Keďže sme BUBO, máme kamarátov a známych aj na týchto miestach.

Preto najprv spoločne navštívime obchod s koreninami, kde už nás víta večne usmiaty Ind Cameel. Vôňa obchodu je opojná a Cameel nám začne ihneď vysvetľovať rozmanitosť korenín. Výklad je spojený, pravdaže, s ochutnávkou. Aníz, šafrán, kardamon, piri piri, kurkuma a, pravdaže, návod, ako si namixovať to správne indické kari. Durban by nebol Durbanom bez Indov, a tu sa o tom presvedčíme.

Presunieme sa z Victoria Street Marketu do mešity Juma Masijd. Je to dominantná stavba celej oblasti. Mešitu založili v roku 1881 a počas rokov sa stále rozširovala a zväčšovala rastúcim počtom moslimov v Durbane. Terajšiu stavbu dokončili v roku 1930 a má kapacitu 6 000 ľudí. Po celom jej obvode sa nachádzajú obchodíky s rozličnými tovarmi, ktoré im prenajíma  mešita  a z ich nájmov si financuje údržbu a renováciu.

Je to najväčšia mešita na južnej pologuli a my v BUBO sa vieme dostať do jej útrob, aj keď nie sme moslimovia. Celá obhliadka mešity trvá 30 minút, kde nám lokálny sprievodca priblíži islam ako taký, modlitby, korán, atď. Navštíviť mešitu je zážitok na celý život a mnohým ľudom sa to nikdy nepodarí.

Po mešite naše „náboženské okienko“ nekončí a presunieme sa do Emmanuelovej katedrály, ktorá sa nachádza hneď cez ulicu. Áno - katolícka katedrála a mešita pri sebe! A dokonca v jednej ulici. Oddeľuje ich iba Cathedral St. Emmanuelovu katedrálu vystavali v roku 1903 a svoje brány otvorila veriacim na Štedrý deň. Je to krásna koloniálna stavba, ktorej dominantou je vnútorný oltár.

Topkou katedrály sú však omše, kde si pripadáte, že vás teleportovali z kostola na diskotéku. Tanečná a spevavá omša, kde sa aj kňaz či biskup "opustí" a predvedie poriadnu šou, ktorá strhne aj vás.

Po Dr. Pixley Kaseme St., ktorú by sme mohli nazvať pokojne tepnou celého Durbanu, sa presunieme na Farewell Square - je pomenované po zakladateľovi mesta. Hlavným prvkom námestia je pamätník obetiam prvej a druhej svetovej vojny. Oproti sa týči jednoznačne najkrajšia budova Durbanu, a to Mestská radnica. Dokončili ju v roku 1910, kedy prestávali stačiť kapacity starej radnice pre rýchlo sa rozvíjajúce mesto. Navrhol ju architekt Stanley Hudson v dramatickom neo barokovom štýle.

V jej útrobách sa nachádzajú mestské snemovne, nádherné auditórium, galéria umenia a prírodovedné múzeum, ktoré spoločne navštívime. Po pravej strane mestskej radnice sa nachádza budova hlavnej pošty. Obdivuhodnú budovu postavili vo viktoriánskom štýle v roku 1885 a plnila funkciu radnice do roku 1910. Za stavbu bol zodpovedný Phillip Dudgeon a bolo to miesto, kde prvýkrát zasadalo Juhoafrické Národné Zhromaždenie. V roku 1975, 25.7. budovu vyhlásili za národnú pamiatku.

Vedľa hlavnej pošty na Church Street je situovaný malebný anglikánsky kostolík Svätého Pavla. Vybudovali ho v gotickom štýle a súčasná stavba je z roku 1909. Zrekonštruovali ju po požiari, ktorý nastal počas omše v roku 1906. Na Church street nájdeme aj typický blší trh. Miesto, kde to vždy žije a je tam možnosť ochutnať durbanský streetfood alebo sa tam dokonca ostrihať. Aký strih si vyberiete, je len na vás a pre nerozhodných tam majú obrázky s účesmi.

Našou poslednou zastávkou je múzeum venované boju Juhoafričanov za politické/občianske práva a Nelsonovi Mandelovi. Nachádza sa v budove starého súdu na Samora Machel St.. Odtiaľ sa už po vlastných nohách presunieme po Anton Lembede St. na krásnu promenádu. Treba byť obozretný na vreckárov a mobil si pre istotu nechať vo vreckách. Predsa len, Durban je aj notoricky známy pre svoju kriminalitu.

Mesto, v ktorom začal svoje pôsobenie Mahátmá Gándhí, toho však ponúka oveľa viac a treba si ho vychutnať z každej strany. Má niečo pre každého, a toto tvrdenie si teraz rozmeníme na drobné. Pokiaľ si chcete zaplávať, určite to bude možné, Durban má k dispozícii 320 slnečných dní v roku, čiže počasie tu bude na 99 % vždy dokonalé. Po náročnom prehliadkovom dni sa môžete vyležať na pláži a poriadne si oddýchnuť. V BUBO odporúčame pláže North, South, Addington, Bay of Plenty či Dairy. Možné je tu aj surfovanie či bodyboarding.

Pre deti, ale aj dospelých, je k dispozícii uShaka Marine World - morské akvárium svetových parametrov. Milovníci adrenalínu si tu môžu zaplávať so žralokmi a sledovať úžasný podmorský svet. (Večné) deti sa zase určite spustia dole jedným z mnohých tobogánov.

Milovníci športu by nemali vynechať návštevu Moses Mabhida Stadium. Moderná dominanta mesta má parametre jedného z najkrajších futbalových štadiónov sveta a tvarom, najmä nadštadiónovým oblúkom, môže pripomenúť napríklad londýnske Wembley. Kapacita 70 000 divákov z neho urobila jeden zo štadiónov, kde sa hrali zápasy MS 2010 vo futbale. Zavítali sem dokonca aj Slováci, keď si v pamätnom osemfinále zmerali sily s Holandskom a domov sa poberali po tesnej prehre 1:2.

Celkovo až štvormiliónový Durban je najrýchlejšie sa rozvíjajúcim mestom JAR. Promenáda krajšia ako na Côte d'Azur, najväčší obchodný dom južnej pologule, podmorský svet, športové zápasy či omša, kde to vyzerá ako na diskotéke. Luxusné hotely a gastronomické večere či víno, ktoré pili na svojej inaugurácii aj Nelson Mandela, aj Barack Obama. Tropická klíma celoročne a investície do infraštruktúry robia z Durbanu destináciu budúcnosti.

1. Reštaurácia Big Easy – ak si chcete dopriať trošku luxusu, jednoznačne treba navštíviť reštauráciu najznámejšieho juhoafrického golfistu Ernieho Elsa v luxusnom Hoteli Hilton. Ponúka gurmánsky zážitok, na ktorý sa len tak nezabúda.
2. Big Rush – najdlhší zoskok na lane na svete z okraju futbalového štadióna Mosesa Mabhidu.
3. Phoenix Settlement – Mohandas „Mahátma“ Gándhí prišiel do Durbanu ako mladý právnik a v roku 1904 kúpil pozemok, na ktorom si vybudoval svoje sídlo, kde nielen býval, ale aj vydával noviny, v ktorých šíril svoje idey.
4. King Park Stadium – jeden z najpopulárnejších športov celej JAR je rugby a Durban sa pýši jedným z najlepších rugbyových tímov v celej krajine. Ak bude hrať domáci tím „žralokov“, netreba túto udalosť opomenúť.