Garifúnci - unikátne etnikum Strednej Ameriky

Keď sa povie Nikaragua, väčšina ľudí si pravdepodobne predstaví krajinu v Strednej Amerike o rozlohe približne bývalého Československa. Niekde medzi sopkami a veľkým jazerom, kadiaľ bol dokonca plánovaný prieplav podobný tomu, ktorý poznáme dnes v Paname. Koloniálna architektúra v dvoch súperiacich mestách León a Granada a medzi nimi ako na zmierenie, zaprášené a zemetrasením zničené hlavné mesto Managua.

Pozeráme na mapu a väčšina civilizácie a miest sa orientuje smerom na západ od jazera Nicaragua. To nás „núti“ zamýšľať sa nad tým, čo je na východ. Je zjavné a známe, že mesto Bluefields je základňou na prelet na krásne malé Karibské ostrovy Corn Islands. Vyzerá to, že asfaltová cesta vedie iba do mesta El Rama. To je rovno ako pozvánka za trošku dobrodružným výletom mimo civilizáciu. 

Nikaragua je rozdelená na 15 provincií a 2 autonómne regióny. Jedným z nich je aj tzv. Juhokaribský autonómny región, ktorý zaberá plochu približne polovičky územia Slovenskej republiky a žije v ňom menej obyvateľov než v Bratislave.

Táto malá hustota obyvateľstva je spôsobená dosť nehostinnými prírodnými podmienkami, pobrežnými močiarmi, hustou džungľou a komplikovanou riečnou deltou. O to väčšie lákadlo pre dobrodružných cestovateľov, ktorí hľadajú menej turistami exponované časti sveta.

Hneď ako vystúpite na stanici v Bluefields, máte pocit, že ste v úplne inom kúte sveta ako v Latinskej Amerike. Jamajka? Rasta? Malá Afrika zmiešaná s indiánskou príchuťou? Aj jazyk, ktorým sa tu rozpráva je iný. Všetko je iné. Zabudnite na španielčinu a na suché až horúce počasie z Managuy. Tu je vlhko a takmer permanentne niečo z oblohy smoklí.

Stanica je niekoľko kilometrov od mesta. Mesto Bluefields pôsobí ako vystrihnuté z nejakého strašidelného príbehu o pirátoch. Pár drevených domov, niekoľko kostolov, do toho stánky s miešaným tovarom plus drevenice s jedlom, ktoré naširoko spoznáte podľa prepáleného oleja.

Do tohto obrázku si ešte prikreslite veľmi rôznorodú zmesku obyvateľstva. Černosi, pôvodní indiáni, Španieli aj Latinos, Indovia aj Číňania plus trošku britskej pirátskej krvi.

Garifúnci majú za sebou kus zaujímavej histórie. Hovorí sa, že lode naložené otrokmi z Afriky niekedy v 17. storočí stroskotali pri pobreží ostrova Svätý Vincent. Otroci, ktorí sa zachránili tým, že doplávali k brehom, asimilovali s miestnymi kmeňmi pôvodných obyvateľov tzv. Arawak a Kalinago. To dalo základ pre vznik zaujímavej etnickej skupiny, ktorej hovoríme Garufina.

Niekedy sa im hovorí aj Karibskí cigáni, z toho dôvodu, že vždy boli akoby na pokraji spoločnosti a niekam sa premiestňovali, takmer kočovali. Garifúnci radi o sebe tvrdia, že sa nikdy nenechali zotročiť a radšej utekali do nehostinných oblastí, kam nikto nechcel.

Takto sa z nich stali vychýrení rybári, ktorí dokázali prežiť aj vo veľmi komplikovaných prírodných podmienkach s minimom zdrojov. Pobrežné zákutia poznali ako svoju dlaň a preto často pomáhali rôznym pašerákom a pirátom v preprave tovaru, prežití a zakladaní malých tajných prístavov na obchodovanie s okolitým svetom.

Tomuto všetkému sa prispôsobila aj ich typická kuchyňa založená samozrejme na rybách a na zvláštnom chlebe, ktorý vydrží dlho a viete ho premeniť na akúsi múku na zahusťovanie ich typickej morskej polievky. Vďaka ich izolácii si zachovali aj veľmi unikátne tance a hudobné doprovody. Hlavne hra na bubnoch je symbolom akoby ich večnej slobody.

Bluefields je prístavným mestom na brehoch hnedočervenej lagúny. Pravdepodobne sa nikdy nezapíše na zoznam preferovaných plážových destinácii, lebo voda v prístave môže pôsobiť špinavo až nevábne. Ale je to vlastne veľmi živná pôda pre rôzne ekosystémy, chránená pred otvoreným Karibikom cípom el Bluff a ostrovom Isla del Venado.

Presne tu môžete nasadnúť na loď, ktorá sa niekoľko dní plaví smer Kukuričné ostrovy, kam občas zavíta pár turistov za predstavou Karibského raja s palmami na bielom piesku. Samozrejme, drvivá väčšina ľudí tam preletí z hlavného mesta Managua. Z Bluefields sa ešte viete dostať sieťou riek, bažín a malých meandrov do veľkej tzv. Perlovej Lagúny.

Už z názvu je jasné, s čím tu dakedy obchodovali piráti s podnikavými miestnymi komunitami ako napríklad Miskitu, Rama, Kreoli a už spomínaní Garifúnci.

Na oboch našich zájazdoch Strednou Amerikou sa máte možnosť stretnúť s garifúnskou komunitou. Apropó, vedeli ste, že najviac Garifúncov žije práve v USA?