Guilin – pagody, plavba po rieke Li a ryžové polia

Ide o jednu z piatich špeciálnych autonómnych provincií, spolu s Tibetom, Xinjiangom, Vnútorným Mongolskom a Ningxiou. Hlavným mestom provincie Guangxi  je dnes Nanning, v ktorom sa každoročne organizuje veľká výstava CAEXPO (China-ASEAN), ktorá slúži ako most pre obchod Číny s krajinami juhovýchodnej Ázie. Počuli ste už niekedy o tomto meste? Aj som si myslel, že nie. Populárnejší je Nanjing alebo aj Nanchang. Pritom má však Nanning 10 miliónov obyvateľov a patrí medzi najrýchlejšie rastúce mestá južnej Číny.  

Provincia má celkovo asi 50 miliónov obyvateľov (10-násobok populácie Slovenska) a rozlohu 237 tisíc kilometrov štvorcových (približne 4,5-násobok rozlohy Slovenska). Guangxi susedí s provinciami Yunnan, Guizhou, Guangdong a Hunan, a tiež hraničí s vietnamským severom. Guangxi je oficiálne domovom druhého najväčšieho etnika v Číne – Zhuang. Tí tvoria približne 32 % obyvateľstva regiónu a 1,5 % populácie celej krajiny. Okrem nich tu žijú aj kmene Yao, Miao a Dong.  

Územie bolo dejiskom mnohých historických udalostí. Čínske cisárske dynastie si uvedomovali jeho dôležitosť pre obchod s Vietnamom. V 20. storočí bola provincia dôležitá pre revolučné hnutia. Deng Xiaoping tu v roku 1929 viedol povstanie Baise. To sa však skončilo neúspechom a komunistická armáda bola porazená. Autonómnou provinciou sa stala v roku 1958.  

V centre tejto provincie sa nachádza jedno z najkrajších miest južnej Číny, Guilin. Ten dnes prerástol svoje historické centrum a má už viac ako 5 miliónov obyvateľov. Napriek tomu, že je hlavným mestom provincie Nanning, tak Guilin je stále medzi turistami viac populárnejší. Centrum mesta je položené na štyroch menších jazerách a dvoch riekach, preto sa veľakrát nazýva ako mesto hôr a vody. Tento prívlastok si drží aj vďaka plavbe po rieke Li, na ktorú sa pozrieme v tomto blogu neskôr. 

Na rieke sa nachádza aj azda najznámejšia pamiatka Guilinu, Slonia skala. Svoj názov si získala vďaka podobnosti s najväčším suchozemským zvieraťom. Tento „slon“ si namáča svoj trup do vody, preto sa stretnete aj s názvom „Elephant Trunk Hill“. V tejto skale sa nachádzajú aj dve jaskyne. Prvou je jaskyňa Vodného mesiaca, ktorá vznikla medzi „trupom a nohami slona“. Názov získala podľa odrazu z jej útrob na hladine rieky, ktorý vytvára obrazec pripomínajúci spln mesiaca. 

Druhá jaskyňa je menšia a nachádza sa na vrchu skaly, v „oku“ slona, odkiaľ sú nádherné panoramatické výhľady na mesto. Na vrchole skaly stojí tiež menšia pagoda Puxian, ktorá reprezentuje budhistické božstvo Samantabhadra, ktoré je často asociované v budhistickej ikonografii práve so slonmi. Zobrazenie tejto skaly nájdeme v embléme mesta, na pohľadniciach a stalo sa aj logom viacerých lokálnych výrobcov piva.

Ide o rieky Li a Taohua a o štyri jazerá Rong, Shan, Gui a Mulong, ktoré okolo centra mesta vytvárajú pomyselný okruh. Plán mesta pôsobí tak, že človek neustále kráča popri vode. Scenéria je obzvlášť krásna v noci, keď sa väčšina brehov jazier a mostov nad riekami vysvieti rôznymi farbami. Skvelým spôsobom, ako si centrum mesta prezrieť, je nasadnúť na malú loďku a preplaviť sa týmito vodnými plochami. 

Ponad niektoré jazerá sa tiahnu menšie mramorové chodníky, ktorými sa dá dostať na malé ostrovčeky, kde sa nachádzajú parky s pagodami. Mnoho mostov ponad vodu je postavených v rôznych špeciálnych štýloch. Niektoré nesú názvy európskych krajín, ako napríklad francúzske, zatiaľ čo iné majú tradičnú čínsku a východnú architektúru 

Na jazere Shan v strede mesta sa nachádza najfotografovanejšia pamiatka celého mesta – pár pagod pomenovaných podľa slnka a mesiaca. Pagoda Slnka je vysvietená žlto‑oranžovo, zatiaľ čo pagoda Mesiaca svieti na bielo. K pagode Mesiaca sa dá dostať, keďže stojí na malom polostrove, zatiaľ čo pagoda Slnka je izolovaná na ostrovčeku 

Obidve pagody sú významnými budhistickými miestami, keďže obsahujú mnoho náboženských relikvií, sôch a malieb. Pagoda Mesiaca meria niečo menej ako 40 metrov a vedie do nej 135 schodov (osobne som ich počítal). Preto sa pri výstupe trochu zapotíte, no výhľady budú na nezaplatenie. Okrem pagody Slnka, ktorá sa zjaví priamo pred vami, tak uvidíte aj vysvietené okolie jazera Shan. Existuje však spôsob, akým sa viete dostať aj do pagody Slnka, aj keď sem zdanlivo nevedia žiadna cesta (dá sa, samozrejme, preplávať, čo kvôli právnym následkom neodporúčam).  

Keď sa dostanete do podzemia pagody Mesiaca, prídete do veľkej osemuholníkovej haly vyzdobenej desiatkami historických budhistických sôch. V jednej zo stien sa nachádza otvor, z ktorého vychádza asi 20 metrový tunel. Ten je zdobený ďalšími maľbami a privedie nás do podzemia pagody Slnka. V nej sa nachádza podobná výstava a v strede sa namiesto schodiska nachádza výťah, ktorý nás vyvezie na pomyselné siedme poschodie pagody. Tu sa nám otvoria výhľady na opačnú, pagodu Mesiaca. Pagoda Slnka je o niečo vyššia, a preto sa nachádzame vo vyššej výške. Zaujímavosťou je, že je celá z bronzu a je najvyššou bronzovou pagodou na svete. 

Pokiaľ vám z objavovania kútov mesta Guilin vyhladlo, mám pre vás dobré riešenie. Neďaleko sa nachádza pešia ulička s názvom Zhengyang. Jej južný koniec je priamo pri jazere Shan a ulica má niekoľko stoviek metrov. Je lemovaná obchodmi, reštauráciami a barmi. Zhengyang je miestom, kde sa stretáva lokálna mládež, starší obyvatelia a turisti. Na jednom z kruhových objazdov tejto ulice sa nachádza niekoľko stánkov zo streetfoodom a môžete tu ochutnať guilinskú špecialitu – ryžové rezance. Tie vám na mieste uvaria a k rezancom pridajú toľko príloh, koľko si zvolíte.  

Ak však chcete ísť na istotu, odporúčam Irish Pub Guiness. Možno si pomyslíte, že som zvláštny, keď niekomu odporúčam navštíviť írsky bar v južnej Číne. Tento je však špecialitou, keďže ide o fúziu západnej a čínskej kuchyne. Výborné jedlá môžete zapiť írskym Guinessom či lokálnym pivkom Guilin, ktoré je u turistov veľmi obľúbené. Personál našich klientov už dobre pozná a vždy, keď do podniku príde BUBO, vítajú najscestovanejších Slovákov s úsmevom na tvári. 

Pamiatka s týmto názvom sa nachádza v centre hlavného mesta Peking a je jednou z najnavštevovanejších v celej Číne. Čo keby som vám však povedal, že v Guiline sa nachádzala jeho menšia napodobenina, ktorá do určitej miery inšpirovala architektov toho pekingského?  

Komplex, s rozlohou 200 tisíc metrov štvorcových, bol postavený už v roku 1372, zatiaľ čo pekingské Zakázané mesto bolo postavené medzi rokmi 1406 – 1420. Dal ho vybudovať prvý cisár z dynastie Ming, Hongwu, a palác mal slúžiť ako sídlo princov, ktorí boli vzdialenými príbuznými cisárov.  

Počas 270 rokov existencie sa tu vystriedalo dokopy 14 princov z 11 generácií. Komplex bol ohradený vysokou červenou hradbou a priekopou, z čoho si neskôr zobrali príklad architekti pekingského Zakázaného mesta. Ide o najzachovalejšiu cisársku rezidenciu z čias dynastie Ming okrem Zakázaného mesta v hlavnom meste. Dnes je rozdelený na viacero častí, ktoré sú prístupné návštevníkom, napríklad brána Chengyun, vstupná hala do mesta; hala Zhengyang, ceremoniálna miestnosť, alebo pavilón Wuyue s výhľadom na celý komplex a okolité kopce. 

Program na zájazde Najkrajšia Čína však netrávime iba v meste Guilin, ale aj v jeho okolí. Jedným z najlepších výletov, aký môžete absolvovať v malých skupinách, je plavba po neďalekej rieke Li. Tá preteká pomedzi krasové kopce južnej Číny a vytvára nádhernú scenériu, ktorá očarila aj porotcov zo zoznamu svetového dedičstva UNESCO – zaradili ju medzi komplexné pamiatky pod názvom Južná krasová oblasť Číny. 

Veľký riečny prístav, odkiaľ začínajú plavby, sa nachádza asi iba 15 minút jazdy od nášho hotela. Po kontrole lístkov prejdeme do jednej z desiatok lodí, ktoré sú tu zaparkované. Naša má tri poschodia, prvé dve vnútorné a najvyššie je terasa s výhľadom. Plavbu absolvujeme až do dedinky Yangshuo a v závislosti od hladiny vody môže táto plavba trvať v rozmedzí 3 až 4 hodiny.  

Spočiatku prechádzame mestskými časťami a očakávame prvé výhľady na okolitú scenériu. Približne po polhodine plavby a úvodnom čaji z osmantu sa krajina postupne mení. Namiesto predmestí sa pred nami začínajú „vznášať“ krasové kopce. Najväčšou zábavou na tejto plavbe je zapájať fantáziu a snažiť sa predstaviť si, čo máme pred očami. Preplávame popri prvom útvare, nazývanom visiaci kapor. Keď som bol na tomto mieste prvýkrát, visiaceho kapra som síce našiel, no úplne inde, ako v skutočnosti je. Tento fakt dokazuje, že to, koľko toho uvidíte, záleží len na vašej fantázii. 

Neskôr prechádzame popri úzkom krasovom masíve, nazývanom „kráľovská koruna“. Pomaličky sa dostávame k najzaujímavejším miestam v okolí dedinky Xing Ping. Prejdeme okolo útvaru „deväť koní“ a asi po 20 minútach prichádzame na najpopulárnejšie miesto – „žltú látku“. Ide o jeden z meandrov rieky, ktorý spolu s kopcami v pozadí inšpiroval čínskych predstaviteľov k umiestneniu tejto scenérie na zadnú stranu bankovky s hodnotou 20 yuanov. 

Po tom, ako si urobíme fotky, sa presunieme do útrob lode, kde sa podáva obed bufetovou formou. Kvalita jedla výrazne prekračuje naše očakávania – je veľmi rôznorodé a chutné. Po obede nás čaká asi posledná polhodina plavby, počas ktorej prichádzame do dedinky Yangshuo. 

Počas plavby prechádzame okolo niekoľkých menších aj väčších rybárskych dediniek, z ktorých mnohé majú bohatú históriu siahajúcu stovky rokov do minulosti. Najväčšou z nich je Yangshuo, kde naša plavba končí. Dnes by sme túto obec mohli pokojne nazvať menším mestom – nájdeme tu desiatky hotelov, stovky reštaurácií a podnikov prispôsobených potrebám turistov. Najlepším miestom na trávenie voľného času je West Street (Západná ulica). Má približne 600 metrov a vedie od brehu rieky až do centra mesta. 

Oveľa menším osídlením na rieke je Xing Ping. V dedinke stále cítiť tradičnú atmosféru malej rybárskej obce, ktorá sa však postupne prispôsobila turizmu. Úzke kamenné uličky lemujú kaviarne a obchodíky so suvenírmi. Xing Ping navštevujeme ešte z jedného dôvodu – oboznámiť sa s lokálnym kultúrnym zvykom lovenia rýb pomocou kormoránov. 

Takýto spôsob lovenia rýb má už údajne viac ako tisíc rokov a zachoval sa až dodnes. V súčasnosti, samozrejme, už nie je efektívny a využíva sa len ako ukážka nehmotného dedičstva lokálnych obyvateľov. Táto kultúrna súčasť je dokonca zobrazená aj na zadnej strane 20-yuanovej bankovky. Vidno tam malého rybára, ktorý na svojom bambusovom rafte splavuje rieku. Podľa miestnych legiend bol inšpiráciou pre toto zobrazenie rybár menom Wang Shifu, ktorý zomrel pred niekoľkými rokmi vo vysokom veku. Dnes nám však lovenie rýb predvedie 73-ročný rybár zo Xing Ping. 

Putujeme za ním na druhý breh rieky pomocou lokálnej kompy. Keď sa s ním stretneme, pripraví svojich kormoránov a raft. Vytvoriť si takéto hlboké puto s kormoránmi je veľmi náročné – majiteľ ich musí vychovať od mlada a ich postavenie nie je submisívne, sú doslova členmi rodiny. Takýto kormorán dnes stojí približne 3 000 yuanov. Kormoránovi sa špagátom zaviaže hrdlo, čo spôsobí, že malé a stredné ryby mu prejdú až do žalúdka ako odmena za ulovenie. Tie väčšie sa však zaseknú, a to sú tie, o ktoré má rybár záujem.  

Na lov sa niekedy využíva aj viac kormoránov, ktoré môžu spoločným úsilím uloviť aj ťažšie ryby. Najťažšie ryby, ktoré sa takto ulovili, vážili viac ako 7 kíl. Rybár predtým ako vypustí kormorány, tak párkrát udrie po vode, aby sa ryby začali hýbať a boli jednoduchšie viditeľné pre vtáky. Z praktických dôvodov sa tento spôsob dnes už bežne nepoužíva a otázny je aj jeho etický a morálny rozmer. Kritiku si vyslúžil najmä od aktivistov za práva a ochranu zvierat, a je možné, že o niekoľko rokov úplne vymizne, preto túto tradíciu sledujeme citlivo, s ohľadom na ekosystém a životné prostredie.

Ďalší deň programu v Guiline a jeho okolí putujeme na severozápad, konkrétne do dedinky Longjizhen. Cesta sem trvá asi 1,5 hodiny autobusom, po ktorej vystúpime na veľkom parkovisku a presadneme do lokálneho minibusu. Ako prvú zastávku nášho programu nás minibus odvezie do časti Huangluo, kde žijú členovia etnickej minority Yao, konkrétne tzv. Červené Yao. 

Ak sa pýtate, či existujú aj iné farebné kmene Yao, odpoveď je áno – príkladom sú Modré Yao či Biele Yao. Všetky tieto kmene veria v jednu legendu o svojom pôvode a predkoch: hovorí o psovi, ktorý si zobral ako odmenu cisárovu dcéru po jej boji, no neskôr sa premenil na krásneho princa. Mali spolu šesť synov a šesť dcér, ktorí sa navzájom oženili a mali deti – tieto potom predstavujú predkov kmeňov Yao. 

Teraz svoje pohlavie trochu potopím, no muži z tohto etnika sú bežnými mužmi. Yao vyzdvihujú práve ženy, ktoré majú najdlhšiu priemernú dĺžku vlasov na svete, a to až 1,7 metra. Podrobnejší blog o tomto etniku napísala moja kolegyňa vyškolená v BUBO Cestovateľskej Akadémii a odborníčka na Čínu Ivana, môžete si ho prečítať tu. Na lepšie pochopenie tohto etnika pôjdeme na 40-minútové predstavenie žien, ktoré nám priblíži ich svadobné zvyky, dospievanie a dlhé vlasy. 

Jednoducho vysvetlené, ženy môžu mať uviazané dlhé vlasy 3 spôsobmi. Nezadané ženy ich nosia uviazané okolo hlavy a zakryté. Odkryté vlasy, ktoré majú vpredu uzol pripomínajúci päsť nosia vydaté ženy bez detí. Tretí spôsob je mať obtočené vlasy okolo hlavy, občasne s uzlom v tvare slimáka (guľatejší uzol). Takto nosia vlasy vydaté ženy s deťmi. Muž nesmie vidieť vlasy svojej ženy až do momentu ich spoločnej svadby.  

Ženy z tohto kmeňa si ostrihajú vlasy len raz za život, a to keď dosiahnu dospelosť (16 rokov). Vtedy sa im odstrihnú na dĺžku ramien a odstrihnuté vlasy si odkladajú. Ženy z kmeňa si umývajú vlasy vodou z fermentovanej ryže, vďaka čomu sú ich vlasy zdravé, dlhé a lesklé. Ani na 80-ročných ženách by ste nenašli jediný šedivý vlas.

Táto show lokálnych žien nie je len ukážkou života kmeňa, ale aj silným emočným zážitkom, ktorý odkazuje na ich dedičstvo. To sa dnes pomaly ale isto vytráca, no našťastie existujú podobné pokusy na jeho záchranu. V dedine sa nachádza aj novovybudované múzeum, ktoré vysvetľuje biológiu a fyziológiu za týmito dlhými vlasmi. Vstup do neho je zdarma, no my ho pravidelne podporujeme dobrovoľným príspevkom.

Znovu nasadáme na lokálny autobus. Ten nás odvezie ešte ďalej do údolia, kde vyjdeme do výšky približne 900 metrov nad morom. Ocitáme sa nad ryžovými políčkami. Tie slúžili pre všetky kmene žijúce v tejto provincii. Keďže ľudí z kmeňa Zhuang bolo najviac, tí mali políčka v najnižšej výške, lebo boli najjednoduchšie dostupné. Vyššie mali políčka ľudia z kmeňa Yao, nad nimi Miao a najvyššie a najmenej dostupné ľudia z kmeňa Dong, keďže ich bolo najmenej.  

Vystupujeme na platforme, kde sa nachádza vyhliadka na celé údolie. Táto vyhliadka sa nazýva vyhliadka 9 drakov a 5 tigrov. Tieto zvieratá majú byť reprezentované rôznymi časťami údolia. Ich spozorovanie si vyžaduje opäť dobrú predstavivosť, rovnako, ako tomu bolo pri plavbe po rieke Li. V tomto prípade však ide skôr o symboliku. Tak vznikol aj názov Longji – „Long“ v čínštine znamená drak a „ji“ by sa dalo voľne preložiť ako chrbát. Lokálnym obyvateľom totiž protiľahlé pohorie pripomínalo spiaceho draka a jeho chrbát. 

Ryža sa v týchto končinách zbiera iba raz ročne, preto závisí, kedy tieto políčka navštívite. Na jar sa bude vysádzať, v lete bude bujaro zelená, na jeseň zlatistá a v zime tu možno budete mať šťastie zazrieť sneh. Každé ročné obdobie má svoje čaro a výhľady sú rovnako okúzľujúce po celý rok. Na vrchu tejto vyhliadky sa nachádza aj jedna úžasná kaviareň, ktorú každému odporúčam navštíviť.  

Z diaľky môžeme pozorovať ďalšiu vyhliadku, kde je vybudovaná drevená pagoda, ktorá slúži ako vyhliadková plošina. K nej bude smerovať naša cesta cez ryžové polia. Pri prechádzke môžeme pozorovať, že domáce obyvateľstvo pestuje aj rôzne druhy korenia, čili papričky, ale aj marakuju. Chodník cez polia je spevnený a kamenný, preto je táto prechádzka vhodná aj pre menej zdatných. Pri príchode na druhú vyhliadku sa dozvedáme jej názov – Vyhliadka siedmych drakov a mesiaca. Pre nájdenie spomínaných úkazov treba opäť do určitej miery zapojiť vašu predstavivosť.  

Po výhľadoch z druhej vyhliadky smeruje naša cesta dole do dedinky s drevenými domami. Táto dedinka sa nazýva Ping An a je domovom etnika Zhuang. Tu absolvujeme aj náš obed v jednej lokálnej reštaurácii. Etnikum Zhuang je dnes najviac zastúpenou minoritou v Číne, no ich kuchyňa je vo väčšine prípadov rovnaká ako kuchyňa Hanov.

Výnimkou je ryža varená v bambuse. Do bambusového dreva sa naukladá a zavrie ryža spoločne so zeleninou, ktorá sa tam uvarí, čo jej dodá úplne inú chuť a konzistenciu. Ide o jedinečný kulinársky zážitok, ktorý len ťažko zažijete inde. Po tomto tradičnom obede sa presúvame naspäť na parkovisko lokálneho autobusu a neskôr naspäť do mesta Guilin.

Guilin a jeho okolie patria k jedným z najčarovnejších miest na juhu Číny. Mojím subjektívnym názorom je, že je to najkrajšie miesto na celom zájazde Najkrajšia Čína, ktorý už navštevujeme tri desaťročia. Má však vážnu konkurenciu – podobné čaro ponúkajú aj mestá Lijiang a Dali. Aký je váš názor? Poďte si ho spoločne s nami vytvoriť na najbližšom zájazde do Číny. 

1. Plavba po rieke Li – v Číne sa vraví, že ak chcete najkrajšie hory, máte ísť do Zhangjiajie alebo Tibetu. Ak chcete najkrajšiu vodu, máte ísť do Qinghai alebo na Západné jazero do Hangzhou. Ak chcete oboje naraz, choďte sa plaviť po Li.
2. Pagody v centre mesta – pagoda Slnka a pagoda Mesiaca sú jednou z najkrajších pamiatok v centre mesta. Magické sú najmä v noci, keď sú vysvietené. Za zmienku stojí aj ich návšteva a výstava budhistických relikvií. 
3. Ryžové polia v Longji – stovky hektárov ryžových polí slúžia ako základný zdroj obživy pre mnohé etniká, ktoré žijú na území Guangxi. Ide napríklad o Zhuang, Yao, Miao a Dong. 
4. Dlhovlasé ženy Yao – ženy s najdlhšími vlasmi na svete nájdete práve v Longji. Takmer každá žena tu má vlasy dlhšie ako 1,5 metra. Unikátny kmeň Yao a jeho tradície sú jedným z najfascinujúcejších etník v Číne. 
5. Elephant peak v Guiline – pre lokálnych obyvateľov najvýznamnejšia pamiatka v meste, ktorá pripomína kúpajúceho sa slona. Na tohto „slona“ sa dá vyliezť a užiť si z neho výhľad na mesto. 
6. Štyri jazerá a dve rieky v Guiline – areál v centre mesta je tvorený desiatkami rôznych mostov, záhrad a zákutí v okolí štyroch jazier a dvoch riek. Ľudia sem chodia tancovať, hrať rôzne športy alebo len relaxovať. 
7. Dedinka Xing Ping – malá rybárska dedinka položená na rieke Li je stále veľmi autentickým miestom, zobrazujúcim život rybárov v úzkych kamenných uličkách. 
8. Lovenie rýb pomocou kormoránov – nehmotné dedičstvo lokálneho obyvateľstva žijúceho v okolí rieky Li je dnes ukážkou, ako sa dokáže kormorán využiť na lovenie rýb vďaka vybudovanému vzťahu a dôvere medzi ním a rybárom. 
9. Dedinka Yangshuo – jedna z najväčších a najznámejších dediniek na spodnom toku rieky Li je dnes turistickým centrom regiónu. Najznámejším miestom v Yangshuo je West street. 
10. Čaj z Guangxi – ak chcete ochutnať dobrý zelený, čierny alebo oolong čaj, odporúčam čaj z Guangxi. Spolu s čajom z Yunnanu ide o jeden z najkvalitnejších čajov v celej Číne.