Najdlhšie vlasy na svete v jednom z najodľahlejších kútov Číny

Nachádzame sa v autonómnom okrese Longsheng spadajúcom pod mesto Guilin, ktorý je súčasťou jednej z piatich autonómnych oblastí Číny - Guangxi Zhuang. Guilin (zapísané v zozname UNESCO) je vzdialené od Longshengu vyše 100 kilometrov. Oblasť je známa ryžovými terasami a jej obyvatelia sú jedinečnou zmesou etník žijúcich v harmónii vo svojich osobitých komunitách.

Mnohí Číňania hovoria o Longshengu ako o najkrajších ryžových terasách na úbočí hôr v krajine. My v BUBO s týmto tvrdením súhlasíme. Na našom zájazde Najkrajšia Čína nám pohľady na krajinu z vysokorýchlostných vlakov alebo našich súkromných autobusov neraz vyrazia dych.

Guangxi Zhuang je vysoko hornatý región, pričom takmer 40 percent jeho územia pokrývajú strmé krasové hory a kopce. Názov regiónu doslova znamená „západná oblasť“, čo je odkaz na drsný terén a historické ústranie v Číne. Oblasť bola natoľko chudobná, že nestála ani za vojenské dobývanie.

Po dlhý čas si región nevšímala dokonca ani Čína za dynastie Han, čo viedlo k rozvoju silných etnických skupín. V období sociálnej stability v počiatkoch vlády dynastie Qin však východnú Čínu zasiahla populačná explózia nasledovaná expanziou Hanov na západ.

Niektoré etnické menšiny si síce zachovali svoju formálnu identitu, ale viac-menej boli začlenené medzi Číňanov, zatiaľ čo ostatné vzdorovali akejkoľvek forme asimilácie tým, že utiekli na vysočinu. Ako noví osadníci. My sa v tomto blogu budeme venovať konkrétnemu etniku Red Yao - pre ich kúzelné vlasy.

Red Yao sú etnická menšina známa svojím jasne červeným tradičným odevom a najdlhšími vlasmi na svete, ktoré si strihajú len raz za život. Ich identita rástla popri formovaní ryžových terás v Longsheng Lonji.

Spolu s inými etnikami ako napríklad Zhuang stáročia pracovali na vytvorení tohto unikátneho miesta a dodnes ich udržiavajú. Dnes sú súčasťou kultúrneho a turistického dedičstva regiónu a lákajú návštevníkov z celého sveta, aby sa na tu krásu mohli prísť pozrieť.

V krajine s pozadím hôr a terasových políčok sa ľahko a príjemne cestuje do jedného z najodľahlejších vidieckych kútov Číny, do ktorého moderný svet ešte úplne neprenikol.

Zvlnená oblasť v okolí Longshengu je kúzelne vymodelovaná terasami ryžových polí, z ktorých vynikajú ryžové terasy Dračieho chrbátu v Longji, 19 km od Longshengu. Väčšina ciest v tomto malebnom mieste sú kamenné chodníky, takže topánky na vysokých podpätkoch sa neodporúčajú.

Majstrami v budovaní týchto stupňovitých svahov sú farmári Yao. Terasovité polia sú vybudované od brehov rieky až po vrchol hory. Terasové línie rozdeľujú horu na vrstvy vody na jar, vrstvy zelených výhonkov ryže v lete, vrstvy zlatej ryže na jeseň a vrstvy mrazu v zime. Začiatkom júna sa voda prečerpáva cez ryžové polia a mladé rastliny sa prenášajú na hlavné terasy.

Ryžové terasy Longsheng, postavené za dynastie Ming a dokončené na začiatku dynastie Qing, majú históriu viac ako 650 rokov. Zastrešené sú všetky terasové polia rozmiestnené medzi 300 m až 1 100 m nad morom a najväčší sklon terasových polí môže dosahovať až 50°.

Terasovité ryžové polia prezývané aj ako Longji (dračí chrbát), dostali svoje meno, pretože ryžové terasy pripomínajú dračie šupiny, zatiaľ čo vrchol pohoria vyzerá ako chrbtica draka.

Ryžové terasy sú úplne veľkolepé a s našimi malými skupinami rýchlo zbadáme, že oveľa viac ako ryžu pestujú zázvor, baklažán, taro a tekvice. Ale aj nový hybrid, ktorý nazývajú „zlaté ovocie“ (ako sladká mučenka bez horkej chuti). Visí na mrežových štruktúrach pozdĺž chodníka.

Jedno z mála zostávajúcich miest v Číne, kde stále používajú tento druh starodávneho spôsobu varenia nájdeme práve tu. Bambusová ryža je spôsob varenia lepkavej ryže v bambusových tyčiach na vonkajšom ohni.

Keďže ide o pomalý proces, väčšina ľudí nemá na tento spôsob trpezlivosť. My v BUBO však nečakáme. Na obedový stôl nám okrem iných dobrôt pristáva bambusová ryža a najscestovanejší Slováci sa nevedia dočkať, kedy bambus otvoria. 

Výroba ryže v bambusových tyčiach si vyžaduje čas, ale hotová dusená ryža je neuveriteľne voňavá, práve vďaka vareniu v dutých častiach bambusu. Ryža sa opeká nad ohňom, až kým sa neuvarí.

Jednou z výhod je, že ryža sa v bambuse nepripáli. Ryžu po otvorení bambusu treba však rýchlo skonzumovať, inak sa nám môže stať, že ju už odtiaľ neskôr nedostaneme. Naozaj sa prilepí.

Ryža je pre tento región nevyhnutnou súčasťou ich bytia. Najkrajšie vlasy práve vďaka nej? Kmeň dlhovlasých žien Yao je známy pre ich najdlhšie vlasy na svete. Dokonca ani osemdesiat ročné ženy nemajú jediný šedivý vlas na hlave. Ich vlasy vyzerajú ako po najdrahšej keratínovej kúre od najznámejších svetových kaderníkov. Ako je to možné? Táto otázka mnohých odborníkov nenecháva pokojne spávať.

Red Yao ženy z dediny Huangluo Yao Village sú oficiálne uznané Guinnessovou knihou rekordov ako „dedina s najdlhšími vlasmi na svete“. V roku 2002 táto dedina získala oficiálny certifikát Guinnessovej knihy pre najväčšiu skupinu žien s dlhšími vlasmi ako jeden meter.

Najdlhšie vlasy mali pritom dĺžku až 2,1 metra. Lokálny sprievodca Ray na našom luxusnom zájazde Najkrajšia Čína prezradil, že si pamätá ženu z jeho detstva, ktorá mala vlasy dlhé 2,6 metra.

Ženy v horách južnej Číny zasvätili svoj život starostlivosti o vlasy. Existuje niekoľko podskupín ľudí Yao, ktoré sú údajne potomkami starovekej čínskej princeznej a psieho draka. Červené ženy Yao si dodnes zachovávajú tradíciu pestovania vlasov na celý život a rôzne účesy prezrádzajú rôzne štádiá ich života a spoločenský status.

Normálne si umývajú vlasy v rieke každý deň, ale každý tretí alebo štvrtý deň si umývajú vlasy špeciálnym „šampónom“. Tento šampón sa vyrába najprv fermentáciou vody, ktorá sa použila predtým na umývanie ryže. Táto voda kvasí aspoň týždeň, kým nezačne trochu kyslo zapáchať.

Potom sa ryžová voda prevarí a do zmesi sa pridajú šupky z citrusov, napr. pomela alebo pomarančov. Nakoniec sa pridá zvyšok po drvení semien čajovníka na čajový olej a šampón je hotový. Ženy si najprv prečešú vlasy, umyjú šampónom a potom ich znova rozčešú, pričom šampón zmývajú čerstvou miestnou pramenitou vodou.

Základom filozofie starostlivosti o vlasy pre ženy Red Yao je používanie fermentovanej ryžovej vody, postup odovzdávaný z generácie na generáciu. Tento prírodný elixír je nielen základom ich rutiny starostlivosti o vlasy, ale aj symbolom ich hlbokého spojenia s prírodou.

Proces je jednoduchý, ale účinný. Výhody sú úžasné. Posilnené vlasy, zvýšený lesk a stimulovaný rast. Zatiaľ čo nás moderný svet bombarduje nekonečným množstvom produktov na vlasy, ženy Red Yao už dlho využívajú jednoduchú prírodu.

Spoliehajú sa výlučne na svoju domácu zmes ryžovej vody, čím sa vyhýbajú neporiadku komerčných produktov.  Ženy Red Yao žijú v harmónii s prírodným svetom a svoje zložky vlasovej starostlivosti získavajú udržateľným spôsobom z prostredia okolo nich. Ich úcta k prírode sa neobmedzuje len na starostlivosť o vlasy, ale je pri celkovom spôsobe života.

V sade nástrojov na starostlivosť o vlasy pre ženy Red Yao kraľuje skromný drevený hrebeň. Tieto jedinečné hrebene v tvare polmesiaca sú viac ako len nástroje na úpravu. Sú jemnými strážcami zdravia vlasov. Na rozdiel od plastových hrebeňov, drevené hrebene zabraňujú lámaniu a poškodeniu vlasov, čím zaisťujú, že ich pramene zostanú pevné a nezamotané.

Jedným z najunikátnejších aspektov starostlivosti o vlasy pre ženy Red Yao je ich tradícia jednorazového strihania. Typicky, vo veku 18 rokov, ženy Red Yao podstupujú významný prechod vo svojom živote, ktorý symbolizuje jediný účes. Táto významná udalosť zahŕňa ostrihanie vlasov po plecia.

Cop sa potom prepletie s ich zvyšnými vlasmi, čím sa vytvorí jedinečný štýl, ktorý je zaistený na mieste ich spoľahlivým dreveným hrebeňom. Táto prax má hlboký kultúrny a osobný význam a označuje prechod z dospievania do dospelosti. Praktiky ako prepletanie strihaných prameňov vlasov symbolizujú spoločné zážitky a pocit jednoty.

Tradície starostlivosti o vlasy nie sú len rituály, ale aj prostriedok na zachovanie ich kultúrneho dedičstva. Tieto praktiky sa prenášajú z generácie na generáciu a podporujú v komunite hlboký pocit spolupatričnosti a hrdosti. Ich filozofia oslavuje predovšetkým prirodzenú krásu. Krása je vnímaná ako rozšírenie ich vnútra a odraz ich hodnôt.

Táto perspektíva podporuje sebadôveru a sebaprijatie. Pripomínajú nám, že najkrajšie praktiky sú často tie najjednoduchšie, hlboko zakorenené v prírode a kultúre a sú hrdou oslavou ich dedičstva, vrátane ich charakteristických vlasov po zem, ktoré definujú kmeň Red Yao.

Tlak okolitého moderného sveta spôsobil, že táto jedinečná komunita takmer zanikla. Chudoba v odľahlých častiach južnej Číny rástla s rýchlym ekonomickým rozvojom Číny. Vláda Čínskej ľudovej republiky sa preto rozhodla urobiť kroky pre zachovanie tohto jedinečného etnika.

V dedinke Huangluo Yao, ktorú pravidelne s našou malou skupinou BUBO klientov navštevujeme, vyrástlo čínske múzeum vedy a techniky dlhých vlasov, ktoré je v súčasnosti aj jediným takým múzeom v Číne. Do múzea sa môže ísť pozrieť každý zdarma.

Múzeum bolo postavené v roku 2019 na ploche približne 10 000 metrov štvorcových a prelínajú sa v ňom tri hlavné témy:

• čínska kultúra dlhých vlasov,
• čínska múdrosť o starostlivosti o vlasy,
• dedičstvo a rozvoj komunity.

Všetky tieto témy pomáhajú odhaliť tajomstvo dlhých vlasov, propagovať tradičnú čínsku kultúru a odovzdať tradičnú čínsku múdrosť o starostlivosti o vlasy ďalej. Čínska vláda zriadila výskumné centrum a malú továreň na výrobu šampónov, kondicionérov a vlasovej a pleťovej kozmetiky.

Ženy Red Yao tak dnes majú vlastnú značku založenú na ich tradícii a kúpou týchto produktov, ktoré sú súčasťou múzea, podporíte miestnu komunitu. V dedinke sa prechádzajú aj ženy Red Yao s ručne vyrábanými jedinečnými suvenírmi ako náramky, náušnice, čelenky a pod., ktoré ručne vyrobili.

Čína využíva prírodné ekologické prostredie Longji v spolupráci s múzeom vedy a techniky dlhých vlasov a spolupracuje s výskumníkmi z rôznych inštitúcií a univerzít na vytvorenie projektu kultúrneho cestovného ruchu, ktorý integruje výskum a vývoj, výrobu vlasových produktov a turistický ruch, aby zachovali živú filozofiu zdravia a krásy a kultúru dlhých vlasov Red Yao.

Všetky tieto zázraky v tejto dedine sú výsledkom praxe umývania vlasov a tajomstva medzi domorodcami odovzdávaného celé generácie. Výsledky rôznych testovacích inštitúcii, či úradov v mestách budúcnosti v Kantone, Šanghaji a Pekingu ukazujú, že voda na umývanie ryže Red Yao sa môže fermentovať iba v dedinke Huangluo Yao na ryžových terasách Longji.

Mnoho svetových značiek na výrobu vlasovej kozmetiky ostalo preto s dlhým nosom, nakoľko je vedecky potvrdené, že jedinečné geografické prostredie, vysoko kvalitný a čistý zdroj vody, vzduch a teplota poskytujú vode na umývanie ryže Red Yao viac ako 80 miliónov živých baktérií, ktoré sa nedajú predať ako recept. Ak si taký šampón chcete zakúpiť, musíte sa s nami vydať na cestu Najkrajšia Čína s BUBO.

Ľudia etnika Red Yao svoj voľný čas trávia viac menej bez stresu. Ich deň začínajú skoro ráno, pretože ich kultúra je založená na živote farmárov. Po jednoduchých raňajkách idú farmárčiť. Muži Yao pracujú na ryžových poliach, lovia zvieratá a chytajú ryby na rieke, keď potrebujú jedlo.

Tradícia lovenia rýb tu existovala dávno predtým, ako sa začali venovať poľnohospodárstvu. Technikám lovenia rýb sa učili z generácie na generáciu už od čias prvej zjednotenej dynastie Qin. Počet rýb v riekach v 21. storočí stále klesá, avšak muži Yao sa nevzdávajú.

Malé rybky veľké ako prst vypúšťajú aj do políčok na ryžových terasách, kde sa postarajú o ekosystém, aby žrali škodcov a hmyz. Ryby nazývajú aj „podvodný ženšen“ kvôli jeho veľkým zdravotným výhodám. Ženy Yao veria, že ryby im pomáhajú udržiavať lesklé a zdravé vlasy vďaka Omega 3 mastným kyselinám. Veria, že ryby zabraňujú šedivým vlasom a ich padaniu.

Ženy trávia čas okrem farmárčenia popri domácich prácach, kde sa stretnú ženy z rôznych rodín, aby sa mohli venovať vyšívaniu a klebeteniu. Po troch až štyroch hodinách sa vrátia domov na obed a po krátkej prestávke sa vrátia k svojej práci až do času večere.

Ženy kmeňa Červených Yao majú rady červené oblečenie, ktoré vyzerá výrazne a symbolizuje ich odvahu a krásu. Ich odevy sú zdobené zložitými ručne vyšívanými vzormi a v závislosti od zložitosti dizajnu môže výroba jedného kusu oblečenia trvať niekoľko mesiacov alebo dokonca rokov.

Ich vzťah k prírode, tradičné presvedčenia a usilovné farmárčenie je ústredným prvkom ich identity dlhšie, ako si ktokoľvek pamätá. Ľudia v tejto časti Číny sa držia svojich mýtov, legiend a tradičných presvedčení s takou húževnatosťou, s akou vytesali terasy Longsheng Lonji.

Ľudia v dedinke Huangluo Yao sú úprimní a nekomplikovaní. Svoje dni trávia životom podobne ako ich predkovia po stáročia, venujú sa domácim prácam, výchove detí a odovzdávaniu zvykov a múdrostí ďalším generáciám. Väčšina obyvateľov sú taoisti a držia sa troch aspektov v živote – súcitu, umiernenosti a pokory. To je jedným z dôvodov, prečo je táto dedina skutočnou komunitou, nielen súborom domov.

Štyri hlavné etnické skupiny okresu vrátane Yao, Miao, Zhuang a Dong majú tradíciu vyberať si dedinské krásky, ktoré nielenže majú pekné tváre, ale vedia aj spievať a tancovať a vo svojich komunitách zastávajú líderské pozície. Romantika v 50. rokoch 20. storočia bola tabu, keď manželstvá dohadovali rodičia.

Matky dohadovali manželstvá kvôli mužovej stabilnej kariére a čestnému charakteru. Dnes majú ľudia z okresu slobodu manželstva, takže sú zodpovední za svoje vlastné hľadanie šťastia.

Staré predstavy o manželstve v dedinke Huangluo Yao odrádzali od sobášov mladých ľudí. V 70. rokoch 20. storočia medzi etnickými skupinami v Guangxi začalo prevládať spievanie ľudových piesní s cieľom nájsť si svojho dokonalého partnera, keďže dohodnuté manželstvá vymierali.

V kultúre Yao si mladé dievčatá a chlapci užívajú spievanie ľudových piesní v kopcoch, zvyčajne s improvizovanými textami. Považujú to za súboj dôvtipu a romantiky.

Ich tradičné domy majú zvyčajne tri poschodia. Na prízemí sa v minulosti choval dobytok. Bolo to praktické, najmä v zimnom období, keď zvieratá vedeli zahriať domácnosť a od zeme nešiel chlad. Na druhom poschodí žili starí rodičia a rodičia a dievčenská izba bola tradične na najvyššom poschodí.

Ak si chlapec vyhliadol dievča, ktoré sa mu páčilo, musel tak pri dvorení zdolať tri poschodia. Popri stene domu viedol stožiar, po ktorom sa mladík musel vyšplhať. Predtým, ako sa rozhodol vyšplhať na tretie poschodie, zaspieval dievčaťu ľudovú pieseň. Pokiaľ sa jej pieseň páčila, otvorila okno a nechala mladíka vstúpiť cez okno.

Mladík nechal svoje topánky pod oknom pri stožiari, aby sa vedelo, že u dievčaťa sa niekto nachádza. Pokiaľ sa však dievčaťu mladík nepáčil a nezaspieval ani peknú pesničku, dievča otvorila okno aj v takomto prípade, ale vyliala na mladíka vedro vody. Dala mu tak najavo, aby sa jej dvoriť už viac nepokúšal.

Ak chlapec kopne dievča do nohy alebo ju uštipne, znamená to, že jej chce prejaviť sympatie. Je to žartovný spôsob ako ukázať niekomu, že vás má rád. Dievča môže na oplátku darovať chlapcovi vyšívaný opasok alebo vreckovku, čo znamená, že sa jej chlapec páči tiež. Prechádzkou po dedine preto nebuďte prekvapený, ak vás niekto uštipne do boku. Znamená to, že sa mu páčite.

Ak všetko klapalo ako malo, nasledovali zásnuby. Obdobie zásnub je pre miestnych ľudí veľmi dôležitá udalosť. Po zásnubách ide mladík bývať ku svojim svokrovcom počas dňa. Na noc odchádza k sebe domov. Mladík tak chce ukázať svojej budúcej rodine, že je schopný a pracovitý budúci manžel.

Zvyčajne toto obdobie trvalo v minulosti dva roky. Ak mladík nie je pre otca dievčaťa dostatočne šikovný, jej otec sa rozhodne, že svadba nebude. Táto skúška budúceho manželstva preverí nielen mladých budúcich novomanželov, ale aj budúce vzťahy so svokrovcami.

Dnes sú tradície troška voľnejšie medzi miestnymi etnikami a z niektorých krokov k manželstvu sa upúšťa, napriek tomu, ak nie ste dobrý spevák, je pre vás veľmi ťažké si nájsť partnera. Náš lokálny sprievodca Ray na našom BUBO zájazde Najkrajšia Čína nám prezradil, že tvrdo trénoval spev doma vo svojej izbe, kým sa odvážil osloviť svoju dnes už manželku. Aktuálne majú spolu dve deti a žijú spoločne v meste Guilin.

Tento spôsob pytačiek zabezpečuje dodnes veľmi silnú komunitu, nakoľko rozvodovosť medzi etnikami je veľmi nízka. Pre miestne etniká je rozhodovanie o manželstve veľmi seriózna záležitosť. Preto raz, ak sa rozhodnú pre svojho partnera, snažia sa, aby manželstvo fungovalo. Ľudia z miestnych etník tvrdia, že rozvody sú pre ľudí z mesta.

Jar a jeseň sú najlepšími obdobiami na návštevu ryžových terás Longsheng, kde sa nachádza dedina Huangluo Yao. Počas tohto obdobia je scenéria najkrajšia a počasie je príjemné. Každé ročné obdobie však ponúka iný zážitok, takže najlepší čas na návštevu skutočne závisí od vašich osobných preferencií.

V lete sú terasy najzelenšie a v zime zas za slnečných dní odrážajú zaliate polia oblohu ako obrovské zrkadlá. Za zmienku stoja určite aj oslavy a etnické festivaly, kedy je návšteva tejto lokality úplne jedinečná. 

Etnické menšiny v tejto oblasti žijú vo svojom kúzelnom svete po celý rok. Sú to ľudia, ktorí vás príjmu s otvoreným srdcom, a nech sa rozhodnete pre návštevu ktorékoľvek obdobie roka, určite to vo vás zanechá stopu a spomienky na celý život.